{"guid": "1e93885d-a603-4e12-9011-d644603fd781:d9ca6a72-8baf-465d-bca6-42f755960cd8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3712214667.1", "spisova_znacka": "6Co/575/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/575/2013 z 16. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 16. decembra 2013, sp. zn. 6Co/575/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3712214667.1", "identifikacne_cislo": "3712214667", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2013-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9ca6a72-8baf-465d-bca6-42f755960cd8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3712214667.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3712214667.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3712214667.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/575/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712214667
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712214667.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35724803; zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., AK so sídlom Údernícka 5,
Bratislava proti odporcom: 1/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX; zastúpená opatrovníkom Lenkou
Polekovou, tajomníčkou Okresného súdu Trenčín, 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, V., o
zaplatenie 1.696,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 17. júna 2013, č. k. 8C/98/2013-65, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu      p o t v r d u j e   .

Odporkyniam 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a  .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom  zamietol návrh  navrhovateľa, ktorým uplatnil proti
odporkyniam nárok na zaplatenie 1.696,58 eur s príslušenstvom, a to zo zmluvy zo dňa  16.12.2004,
ktorú uzavrel s odporcom jeho právny predchodca VÚB, a.s. Svoje rozhodnutie  odôvodnil skutkovým
zistením, podľa ktorého dňa 16.12.2004 uzavrela Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské
Nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155 s odporkyňou I./  zmluvu o flexipôžičke v zmysle ust. § 497  Obch
zák. a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch s reg. číslom 009761001181104.  Na
základe uzavretej zmluvy poskytla banka odporkyni úver vo výške 50.000,-Sk , ktorý sa odporkyňa
zaviazala splatiť v 48 splátkach po 1.492,37 Sk  počnúc 16.01.2005, končiac 16.01.2008.  Zmluva
obsahuje údaj o RPMN  (10,41%) , celkové náklady  dlžníka (budúca  hodnota spotrebného úveru) , ako
aj výšku úrokov  s poplatkami a tiež ďalšie  poplatky ku dňu uzavretia zmluvy . Navrhovateľ  v návrhu
uviedol, že odporkyňa svoj dlh riadne a včas nesplácala a preto banka  od predmetnej zmluvy odstúpila,
pričom neuviedol dátum tohto odstúpenia. Navrhovateľ predložil   Zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa  08.12.2006. Z pripojenej  prílohy k zmluve o postúpení, konkrétne z prílohy označenej ako
„ Customer ID“   súd zistil, že postúpená bola aj  pohľadávka voči odporkyni, ktorá bola zosplatnená
dňa 24.04.2006. Z prílohy označenej ako  „CEID“ súd zistil, že  postupca vypovedal zmluvu dňa
22.03.2006 a nesplatená časť úveru s prísl.  v celkovej výške 52.768,15 (1.751,58 eur) bola splatná dňa
24.04.2006. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú,  ako osoba pristupujúca
k záväzku,   dňa 12.04.2011  podpísala odporkyňa II./,   súd zistil, že odporkyňa  II./  uznala  dlh vo
výške 1.382,08 eur  titulom zmluvy  s reg. č. 009761001181104 a zaviazala sa dlh splácať mesačne
vo výške  45 eur vždy najneskôr do 25. dňa v mesiaci od 25.04.2011. Opatrovníčka  odporkyne I./
dňa 04.06.2013 vzniesla námietku premlčania. Navrhovateľ ako postupník je aktívne legitimovaný na
podanie žaloby a pasívne legitimovanými je odporkyňa I./ , ako priamy dlžník, ale tiež  odporkyňa II,
keďže preukázateľne pristúpila k záväzku. Nevedela však o tom, že uznáva premlčaný dlh, pretože
ani nemala vedomosť o tom, že  banka od zmluvy odstúpila a  že došlo k zosplatneniu dlhu už v roku



2006, čo sa dozvedela až z návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy došlo ešte
v marci 2006 a dlh bol zosplatnený dňa  24.04.206, pričom preukázateľne odporkyňa II./ pristúpila k
záväzku až v roku 2011, súd uveril jej tvrdeniu, že nemala vedomosť o tom, že uznáva premlčaný
dlh, preto  toto uznanie  dlhu  podľa názoru súdu nemôže  mať  účinky uznania dlhu predpokladané
navrhovateľom,  a teda toto uznanie nie je, vzhľadom na plynutie lehôt, relevantné. Je nepochybné, že
zmluva o poskytnutí flexipôžičky uzavretá medzi odporkyňou  I./ a právnym predchodcom navrhovateľa
dňa 16.12.2004 , bola uzavretá za účinnosti zák. č. 150/2004 Z.z. , ktorým bola zavedená do textu právnej
normy Obč. zák. úprava dotýkajúca sa spotrebiteľských zmlúv, ktorá úprava tam bola daná s účinnosťou
od 01.04.2004. Nesporné však je, že ku dňu 31.12.2004  § 53 špecifikoval spotrebiteľské zmluvy len
ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti Obč. zák. a zmluvy
podľa § 55, ktoré sa týkali práv užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch . Nesporné však je ,
že v čase uzavretia uvedenej úverovej zmluvy bol v platnosti zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch , ktorý  v rozhodnom čase , teda v čase uzavretia zmluvy, stanovoval , že spotrebiteľským
úverom sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.    V zmysle vyššie uvedeného súd je toho názoru, že uvedená zmluva patrí
nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy vzhľadom k tomu, že bola pripravená vopred
na formulári, vrátane znenia Všeobecných obchodných podmienok, ktorý formulár textu zmluvy a jeho
obsahu,   vrátane Všeobecných obchodných podmienok, bol vopred zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa pripravený bez možnosti odporcov meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jedná sa teda o
klasickú typovú zmluvu bez možnosti žalovanej I./ ako spotrebiteľky zasahovať do znenia tejto zmluvy a
do obsahu dopredu pripravenej úpravy vzájomných práv a povinností. Uvedená zmluva, uzavretá medzi
odporkyňou I./ a právnym predchodcom navrhovateľa  je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na
právnu povahu účastníkov konania , kde odporkyňa I./ vystupuje ako spotrebiteľ a právny predchodca
navrhovateľa ako podnikateľ poskytujúci spotrebiteľský úver. S poukazom na ustanov. § 54 ods. 1
Obč. zák. z ktorého  ustanovenia jednoznačne vyplýva záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa,  je
nutné aplikovať na  plynutie času (vzhľadom na  vznesenú námietku  premlčania) práve príslušné
ustanovenia o premlčaní, ktoré sú zakotvené v Občianskom zákonníku. Odporkyňa I./  jednoznačne
nemohla ovplyvniť, podľa akého zákona sa bude postupovať, pretože zmluva bola  už naformátovaná
a všetky podmienky , povinnosti a práva  už boli dané  v rátane toho, že zmluva sa uzatvára podľa
Obchodného zákonníka a zákona o  spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca  navrhovateľa zmluvu
vypovedal dňa  22.03.2006 ,  dlh bol zosplatnený dňom 24.04.2006, čo znamená, že 3-ročná premlčacia
lehota začala plynúť od nasledujúceho dňa  po zosplatnení, teda od 25.04.2006. Znamená to teda,
že  3- ročná premlčacia lehota   uplynula dňa 25.04.2009. Navrhovateľ jednoznačne podal návrh až
30.11.2012 , teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Premlčacia lehota na úspešné  uplatnenie
pohľadávky na súde uplynula dňa 25.04.2006, pričom odporkyňa II./ Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, kde podpísala aj pristúpenie k záväzku ,  podpísala až dňa 12.4.2011  na
základe návštevy pracovníka navrhovateľa, dovtedy s ňou     navrhovateľ, ale ani jeho právny predchodca
nekomunikoval, a teda nemohla mať vedomosť o tom, že podpisuje  premlčaný dlh , čomu súd uveril,
keďže nemá právnické vzdelanie a vo verejnosti  nie je otázka premlčania dlhu  všeobecne známou
skutočnosťou. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia
právo na náhradu trov konania má úspešný účastník.  Odporkyne boli v konaní úspešné, ale keďže
odporkyne si  náhradu trov konania neuplatnili a žiadne im ani nevznikli,  súd vyslovil, že  im  náhradu
trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku  navrhovateľ podal  včas odvolanie. Navrhol  zmeniť rozsudok  okresného súdu
a jeho návrhu voči odporkyni  v 2. rade vyhovieť, prípadne rozsudok  okresného súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.  Namietal  nesprávny skutkový  a právny záver okresného súdu  v otázke
posudzovania Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“). Dňa
12.04.2011 odporca v  II. rade podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
(ďalej len ,,Dohoda\"), prostredníctvom ktorej odporca v II. rade pristúpil k záväzku odporcu v I. rade
a zároveň uznal tento  záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky Č.
9761001181l04 uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. vo výške 1.382,08 eur s prísl, čo do
dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť tento záväzok v splátkach uvedených v Dohode. Predmetná Dohoda
spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany dlžníka,
teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka



tento dlh zaplatiť, zároveň je v Dohode jednoznačne uvedené, že odporca v II. rade v zmysle ustanovenia
§ 533 a nasl. Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku odporcu v 1. rade. Navrhovateľ zastáva
názor, že v danom prípade nejde o žiadnu komplikovanú formuláciu a z daného textu je jednoznačne
zrejmé, že odporca v II. rade pristupuje k záväzku odporcu v I. rade, ktorý uznal a zaviazal sa ho
splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporca v II. rade potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a
následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na čl. 3 bod 3.1 Dohody, v ktorej
je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: \"Osoby uvedené v bode 1.2  alebo 1.3 tejto Dohody
vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch:\" Obsahom Dohody je uznanie dlhu
zo strany odporcu ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom
uznania práva, ktorý nastáva priamo 20 zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, To znamená, že
doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10ročná premlčacia
doba, a to priamo zo zákona. Navrhovateľ zastáva názor, že odporca v II. rade po tom, čo sa oboznámil
s obsahom Dohody, svojím podpisom pristúpil k záväzku odporcu v I. rade, ktorý uznal a vyjadril svoju
vedomosť s premlčaním pohľadávky. Odporca v II. rade nebol k podpisu Dohody žiadnym spôsobom
donútený, navrhovateľ poskytol odporcovi v II. rade možnosť plniť už existujúci  splatný záväzok odporcu
v I. rade v splátkach.

Odporkyne zostali v odvolacom konaní  nečinné.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách  ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov a zistil, že rozsudok  okresného súdu je vecne správny, a preto bolo potrebné ho  potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.   O odvolaní  navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu  podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu   vychádza zo správnych skutkových  a právnych záverov, je odôvodnený
podľa kritérií  v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.,  úplne a presvedčivo, preto podľa § 219 ods. 2 sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením rozsudku  okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súčasne  považuje za
potrebné akcentovať nasledovné:

Vychádzajúc z článku  6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach  v
spotrebiteľských zmluvách, je úlohou súdu sa starostlivo zaoberať tým, či uplatnené nároky dodávateľov
zo spotrebiteľských zmlúv proti spotrebiteľom sú zákonné, vyvážené, zodpovedajú dobrým mravom,
alebo  či  spotrebiteľa nejakým spôsobom  nepoškodzujú.

V prejednávanej veci  okresný súd správne, po zistení, že navrhovateľ ako právny nástupca veriteľa,
uplatňuje nároky založené zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z. z., sa zaoberal
uplatnenou námietkou  premlčania nároku a spôsobilosťou Dohody, z ktorej navrhovateľ vyvodzoval, že
jeho nárok proti odporkyni  v 2. rade nie je premlčaný, a to v dôsledku  účinkov podľa § 558 a § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka.  Odvolací súd sa stotožňuje  s právnym záverom okresného súdu, že
v danom prípade nenastali účinky podľa § 558 Občianskeho zákonníka - že totiž nedošlo  k platnému
uznaniu  dlhu, keďže z výpovede odporkyne v 2. rade, za situácie, že  iný dôkazný prostriedok nebol
produkovaný, vyplynulo, za akých  okolností  vopred pripravenú listinu podpísala a predovšetkým to, že
o premlčaní nevedela.  Jej výpoveď je aj logická, keďže nebola zmluvnou stranou, teda nemožno ani
predpokladať, že o úkonoch veriteľa vo vzťahu k dlžníčke vedela - odstúpenie od zmluvy, postúpenie
pohľadávky.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že predmetná listina - Dohoda pozostáva z dvoch právnych úkonov
- pristúpenie  k záväzku podľa § 553 Občianskeho zákonníka a z uznania záväzku podľa § 558
Občianskeho zákonníka. Ide o samostatné právne úkony, vyžadujúce písomnú  formu, ktoré musia
spĺňať zákonné  náležitosti.

Odporkyňa v 2. rade podľa uvedenej listiny pristúpila k záväzku podľa § 553 Občianskeho zákonníka,
ktorý nebol vôbec identifikovaný, teda trpel vadou, ktorá robí uvedený prejav vôle neplatným, a to



neurčitosťou (§ 37 Občianskeho zákonníka).  Ak teda pristúpenie k dlhu  je neplatné, potom pre
odporkyňu v 2. rade z toho nevznikli žiadne záväzky - teda povinnosť spolu s odporkyňou  1. splniť
záväzky zo zmluvy o úvere.

Za tejto situácie potom odporkyňa v 2. rade nemohla uznať platne podľa § 558 Občianskeho zákonníka
žiadny svoj záväzok,  lebo jej žiadny záväzok zo zmluvy  o úvere ani nevznikol, keďže platne k záväzku
odporkyne v 1. rade nepristúpila.

Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné rozsudok  okresného súdu  v celom rozsahu potvrdiť, keďže
suspenzívne účinky odvolania dopadli na rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k obom odporkyniam
- vychádzajúc z procesnej  solidarity  založenej na hmotnoprávnej  solidarite podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého  bol nárok uplatnený.

Úspešným odporkyniam  trovy odvolacieho konania neboli priznané,  lebo ich neuplatnili (§ 224 ods.
1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}