Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoP/21/2011 z 13. 11. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. novembra 2011, sp. zn. 18CoP/21/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8710204649.1
Krajský súd Prešov | 18CoP/21/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8710204649.1 | 2011-11-13 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4cce8da-3b34-4108-a533-bdd5aa477aac
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8710204649.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoP/21/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710204649
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8710204649.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. X., nar.
XX.XX.XXXX, maloletého U. X., nar. XX.X.XXXX a maloletého U. X., nar. X.X.XXXX, t.č. M. stredisko
F. Z., K. č. X, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, deti rodičov W. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. V., N. XXX a L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom D. F. V., t.č. na neznámom mieste,
zastúpeného opatrovníčkou Lýdiou Bujňákovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu v Poprade, o
nariadenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k.
14P/156/2010-66 zo dňa 22.2.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom  n e p r i z n  á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nariadil maloletým deťom L., nar. XX.XX.XXXX, U. nar.
XX.X.XXXX a U. nar. X.X.XXXX X. ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Detskom domove
Vranov nad Topľou, ul. D. Y. XX. Uložil obom rodičom, každému z nich, povinnosť  prispievať na výživu
maloletého L. mesačne sumou 30 % zo sumy  životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
podľa osobitného zákona, t.j. v súčasnosti sumou 25,38 eur, na maloletého U. sumou 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti sumou
25,38 eur, na maloletého U. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
podľa osobitného zákona, t.j. v súčasnosti sumou 25,38 eur od právoplatnosti rozsudku, a  platiť ju na
účet Detského domova vo Vranove nad Topľou. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V rozhodnutí vychádzal zo zistení, že na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P.
zo dňa 28.4.2010  začal  uznesením č.k. 14P/156/2010-10 zo dňa 20.5.2010  konanie o nariadenie
ústavnej starostlivosti maloletým deťom X.. Začatiu konania predchádzalo nariadenie predbežného
opatrenia  č.k. 15P/30/2010-20 zo dňa 27.1.2010, ktorým boli maloleté deti L., U. a U. zverené do
ústavnej starostlivosti M. F., K. X., F. Z.. Z nariadeného predbežného opatrenia zistil, že matka detí má
vážne zdravotné problémy, často býva hospitalizovaná, pričom v čase jej neprítomnosti nechávala deti
samé. Obaja rodičia používajú alkoholické nápoje. Otec býva zamestnaný iba príležitostne a v minulosti
matku často fyzicky napádal, za čo bol aj trestne stíhaný. Dňa 22.2.2011 otec detí opätovne matku detí
fyzicky napadol. Maloleté deti sú doposiaľ v ústavnej starostlivosti tohto strediska. Rodičia maloletých
detí sú rozvedení.  Na krátku dobu obnovili spolužitie, avšak v poslednej dobe nastávajú problémy,



spočívajúce vo vzájomných útokoch, ktoré riešia policajné orgány. Zo správy Obce F. V. zistil, že rodina
nemá vytvorené riadne podmienky  pre výchovu detí a návrat detí do rodinného prostredia by nebol pre
deti vhodný. Odkedy sú deti mimo domova, situácia  sa v rodine nezmenila. Vykonaným dokazovaním,
s poukazom na ustanovenia § 54 ods. l-5, § 81 ods. l, 2, § 52 ods. 3-5 Zákona o rodine dospel k záveru,
že rodičia, a ani nikto iný z príbuzných, nemajú schopnosti a možnosti riadne zabezpečovať starostlivosť
maloletým deťom a vychovávať ich, preto pristúpil ku krajnému riešeniu, ktoré plne vychádza zo záujmu
o maloleté deti na ich riadnej výchove. S ohľadom na sociálnu situáciu oboch rodičov, uložil im povinnosť
prispievať na výživu detí v minimálnej zákonnej výške v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine.  Výrok o
náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. l, písm. a/ O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podala odvolanie matka maloletých detí. Uviedla, že rieši
momentálnu bytovú otázku formou podnájmu a prosí o časovú zhovievavosť. Podala trestné oznámenie
na  otca maloletých detí. Nesúhlasila s výškou výživného z dôvodu, že jej príjem ako osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím nezodpovedá príjmu otca detí. Žiadala odvolací súd o prehodnotenie situácie.

K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí.  Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny. Vyslovil názor, že je v záujme maloletých detí, aby vyrastali v harmonickom
prostredí, plnohodnotne trávili voľný čas aktivitami, ktoré sú podnetné a motivujú ich k sebarealizácii,
ktoré podporujú prípravu na vyučovanie. Dieťa má právo chodiť do školy, rozvíjať sa s dôrazom na
fakt, že rodičia majú osobitnú zodpovednosť za vzdelávanie a výchovu dieťaťa. Pokiaľ nie je v silách
rodičov poskytnúť svojím deťom dostatočnú starostlivosť, je rodič zaviazaný poukazovať výživné tej
inštitúcii, ktorá zabezpečuje jeho celodennú starostlivosť. Výživné, určené napadnutým rozsudkom
matke, nezodpovedá potrebám detí. Pri určení výživného boli zohľadnené zdravotné ťažkosti matky,
preto výška výživného zodpovedá minimálnej výške výživného v zmysle zákona.

Po vyhlásení rozsudku súd prvého stupňa zistil, že otec detí sa nachádza na neznámom mieste
v cudzine, nepodarilo sa mu doručiť rozsudok, preto uznesením č.k. 14P/156/2010-86 z 26.7.2011
ustanovil otcovi deti opatrovníčku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 6.9.2011.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie matky detí nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil
skutkový stav, vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto
správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z ustanovenia § 54 ods. l - 5  Zákona o rodine vyplýva, že  súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť
len vtedy, ak výchova maloletého je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia
neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných
vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do
pestúnskej starostlivosti. Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska  starostlivosť má prednosť
pre ústavnou starostlivosťou.  Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či
maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd
môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné
opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.  Súd
v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má



byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Ako vyplýva z obsahu spisu, manželstvo rodičov maloletých detí bolo právoplatným rozsudkom
Okresného súdu v Poprade č.k. 20C/51/2008-44 zo dňa 22.1.2009 rozvedené a maloleté deti boli na
čas po rozvode zverené  do osobnej starostlivosti matke. Otcovi detí bolo určené výživné vo výške 33
eur mesačne na každé dieťa.  Predbežným opatrením Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/30/2010-20
zo dňa 27.1.2010 boli uvedené deti predbežne zverené do ústavnej starostlivosti M. strediska v F.
Z.. Dôvodom nariadenia predbežného opatrenia bolo zistenie súdu, že išlo dlhodobo o problémovú
rodinu. Rodičia požívali alkoholické nápoje. Na strane matky boli vážne zdravotné problémy. V júli 2008
bola rodine uložená povinnosť zúčastniť sa na sociálnom programe. Po opakovaných signalizáciách
zo školy, Obecného úradu v F. V. bolo zistené, že matka zanedbávala starostlivosť o deti. Aj napriek
vážnym zdravotným problémom požívala alkoholické nápoje. Zanedbávala domácnosť, odchádzala z
domu a deti ostávali samé, bez dozoru a dostatočného množstva potravín. Domácnosť bola zanedbaná
a aj napriek upozorneniu kolízneho opatrovníka detí, nebola zo strany rodičov zjednaná náprava.
Rodina bývala  iba v prístavbe rodinného domu matkiných rodičov, kde pretrvávali zlé vzájomné vzťahy.
Matka detí bola  často  hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Levoči. Neprítomnosť rodičov
a nedostatok potravín riešili deti drobnými krádežami ovocia a zeleniny zo záhrad susedov, lebo
boli hladné. Otec detí matku fyzicky napádal, čo bolo predmetom trestného stíhania.  Po umiestnení
maloletých detí do ústavnej starostlivosti v Krízovom centre v F. Z. sa situácia nezmenila a rodičia
nevytvorili vhodné prostredie pre svoje deti, do ktorého by sa  mali  vrátiť.  Ako zistil súd prvého stupňa,
matka aj naďalej požíva alkoholické nápoje napriek zlému zdravotnému stavu. Aj v priebehu tohto
konania otec matku fyzicky napadol, čo je predmetom ďalšieho trestného stíhania. V súčasnej dobe otec
o deti nejaví záujem a jeho súčasný pobyt nie je známy. Niet ani inej osoby, ktorá by bola spôsobilá
zabezpečiť deťom náhradnú starostlivosť.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti maloletým deťom správne posúdil
všetky dôvody pre jej nariadenie. Nakoľko bolo preukázané, že výchova maloletých detí bola vážne
ohrozená a ani predchádzajúce opatrenia neviedli k náprave, niet inej osoby, ktorá by zabezpečila deťom
riadnu starostlivosť a výchovu, považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým nariadil
ústavnú starostlivosť maloletým deťom a určil konkrétne zariadenie v ktorom sa bude vykonávať za
vecne správny.

Pokiaľ sa týka výživného, aj v tomto smere postupoval súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 62
ods. l-5 Zákona o rodine a správne určil výšku výživného obom rodičom. Neobstojí tvrdenie matky, že
výživné z jej strany by malo byť nižšie, keďže príjem otca je vyšší. V tomto smere je potrebné poukázať na
skutočnosť, že výška výživného matke bola určená v minimálnej zákonnej výške. Takúto výšku výživného
je povinný platiť každý rodič, aj ten, ktorý nemá žiaden príjem. Znížiť túto výšku nie je možné. Pokiaľ sa
týka otca detí, aj v tomto smere súd prvého stupňa správne vyhodnotil jednotlivé zistenia. Tu je potrebné
poukázať na skutočnosť, že príjem otca v súčasnej dobe nie je možné zistiť, keďže sa nachádza na
neznámom mieste v cudzine a nie je možné zistiť jeho súčasné pomery.

S ohľadom na vyššie uvedené a správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, odvolací
súd postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Je potrebné uviesť, že pokiaľ matka zmení spôsob života a preukáže, že je schopná zabezpečiť deťom
riadnu starostlivosť a výchovu, môže kedykoľvek požiadať o zrušenie ústavnej starostlivosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 146 ods.
l, písm. a) O.s.p. Konanie starostlivosti súdu o maloleté deti je konaním, ktoré je možné začať aj bez
návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.