Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/308/2016 z 27. 2. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. februára 2017, sp. zn. 10Co/308/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5314211322.1 Krajský súd Žilina | 10Co/308/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5314211322.1 | 2017-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c73df10-3eb6-420f-b671-47102a2aea88 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5314211322.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/308/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314211322
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5314211322.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného Mgr.
Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom J. X, U., proti žalovanej: H. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X.
Q. X. XXX, o zaplatenie 270,66 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 4C/266/2015-65 zo dňa 23. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalobkyni
povinnosť zaplatiť mu sumu 270,66 eur spolu s úrokom z omeškania a to titulom poistného za dobu do
zániku poistenia, t.j. od 1.4.2012 do 27.7.2012. Primárne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne preukázania vzniku právneho vzťahu - poistnej zmluvy, z ktorej uplatňuje nároky. Hoci
totiž žalobca predložil prijatie návrhu - poistku zo dňa 21.2.2012, nepredložil doručenku a oznámenie
pre žalovanú, že jej návrh bol prijatý. Preto nebolo možné zistiť, ktorým dňom a či vôbec bola táto
zmluva uzavretá, resp. či bola poistka doručená žalovanej. Nakoľko je žalobca právne zastúpený, súd
konštatoval, že nemal voči nemu poučovaciu povinnosť, ani čo do hmotného ani procesného práva.
Zároveň v dôsledku opísaného žalobca nepreukázal ani to, kedy žalovanej uplynula 30 dňová lehota
na odstúpenie od zmluvy, t.j. nepreukázal, že neodstúpila v zákonnej lehote. S poukazom na § 478 a
494 OZ uzavrel, že žalobca má právo požadovať nároky voči žalovanej z poistnej zmluvy len na základe
záväzku, ktorého platné uzavretie v tomto konaní však nepreukázal.

2.Následne súd prvej inštancie ako akcesorický dôvod pre prípad, že odvolací súd vyhodnotí platnosť
zmluvy iným spôsobom, posudzoval aj samotné odstúpenie od poistnej zmluvy. V tejto spojitosti
argumentoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, kedy doručil žalovanej prijatie
návrhu, poistku, teda dôkaz podľa § 792 ods. 1 OZ o tom, kedy bola zmluva uzavretá. Žalovanej
preto nemohlo byť zrejmé, kedy bola platným spôsobom poistná zmluva uzavretá. Nakoľko až od tohto
časového momentu mala právo na odstúpenie od zmluvy v lehote 30 dní, za situácie, kedy odstúpila
od poistnej zmluvy do 30 dní od podpísania návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, teda do 30 dní odo
dňa 2.2.2012, odstúpila podľa okresného súdu od zmluvy ešte skôr, než mala právo odstúpiť podľa §
802a ods. 1, 2 OZ.

3.Súčasne ako náležité okresný súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy prostredníctvom
sprostredkovateľa p. X., ktorý bol poverený k uzavretiu poistnej zmluvy. Skutočnosť, že menovaný
sprostredkovateľ postupoval účelovo a prejav vôle žalovanej neodovzdal žalobcovi, nemožno totiž
vyložiť na ťarchu žalovanej - spotrebiteľky. Stotožnil sa so záverom žalobkyne, že účelovosť postupu
sprostredkovateľa vyplýva z toho, že za uzavretú poistnú zmluvu obdržal províziu a v prípade odstúpenia
od zmluvy by províziu musel vrátiť. Preto postupoval v rozpore so záujmami žalovanej a nedoručil



jej prejav vôle - odstúpenie od poistnej zmluvy v zmysle § 802a ods. 1, 2 OZ. Okresný súd však
mal za to, že žalovaná odstúpenie od zmluvy doručila riadnym spôsobom žalobcovi, keď ho doručila
sprostredkovateľovi, ktorý zmluvu uzatváral.

4.Samostatným výrokom súd prvej inštancie určil (z úradnej moci postupom podľa § 153 ods. 3, 4
O.s.p) za neprijateľnú zmluvnú podmienku s následkom neplatnosti dojednanie obsiahnuté v bode 5
formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy č. 1200311224 zo dňa
2.2.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť všeobecných poistných podmienok a podmieňuje odstúpenie
od poistnej zmluvy písomnou formou a doručením osobne alebo poštou do sídla poisťovateľa. Vychádzal
z toho, že uvedená zmluvná podmienka je v rozpore s kogentným ustanovením § 802a ods. 1, 2 OZ,
preto ide o absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ. Zároveň je neplatná pre svoju neprijateľnosť (ako
individuálne nevyjednaná - obsiahnutá v predtlači), nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán tým, že sa odchýlila (§ 54 ods. 1 OZ) od Občianskeho zákonníka v
neprospech spotrebiteľa, ktorý môže podľa 802 ods. 1, 2 OZ od zmluvy odstúpiť akýmkoľvek prejavom
vôle, čo zhoršuje zmluvné postavenie spotrebiteľa v porovnaní so zmluvným postavením, ktoré by mal
pri rešpektovaní § 802a ods. 1, 2 OZ.

5.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne
úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko táto si predmetný procesný nárok
neuplatnila a žiadne trovy jej v konaní ani nevznikli.

6.Napokon postupom podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov uložil súd prvej inštancie žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor
vo výške 16,50 eur s poukazom na okolnosť, že žalovaná spotrebiteľka je oslobodená od povinnosti
platiť súdny poplatok za podaný odpor podľa § 4 ods. 1 písm. za/ predmetného/poplatkového zákona.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia
a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania a zruší II., III. a IV. výrok napadnutého
rozsudku. Okresnému súdu vytýkal, že uzavretie poistnej zmluvy nie je medzi účastníkmi sporné,
nakoľko žalovaná žiadnym spôsobom uzavretie poistnej zmluvy nerozporovala a ani netvrdila, že poistná
zmluva nebola uzavretá. O uzavretí poistnej zmluvy (podpísaním návrhu a doručením poistky) svedčí
nielen zaplatenie poistného zo strany žalovanej, ale predovšetkým skutočnosť, že žalovaná žiadala o
storno zmluvy. Číslo poistnej zmluvy sa na návrhu poistnej zmluvy zo dňa 2.2.2012, ktorý bol žalobcovi
doručený dňa 13.2.2012, nenachádza. Uvedené číslo je práve číslom poistky a zároveň číslom poistnej
zmluvy. Je teda zrejmé, že žalovanej musela byť poistka doručená, inak by nepoznala jej číslo.

8.Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu teda nebolo uzavretie a existencia poistnej zmluvy,
ale skutočnosť kedy a na základe akého právneho úkonu alebo skutočnosti poistná zmluva zanikla.
Žalovaná v odpore tvrdila, že písomne oznámila storno poistnej zmluvy prostredníctvom mailu. Podľa
odôvodnenia rozsudku však žalovaná na pojednávaní v rozpore s tým uviedla, že žiadosť o storno
odovzdala poradcovi, ktorý s ňou poistnú zmluvu uzavrel. Uvedené tvrdenia si teda vzájomne odporujú,
predovšetkým však žalovaná nepreukázala doručenie mailu žalovanému (správne zrejme žalobcovi -
pozn. odvol. súdu) alebo poradcovi ani osobné odovzdanie žiadosti o storno.

9.Odvolateľovi v opísanej spojitosti nie je zrejmé, z akých dôvodov si súd osvojil tvrdenie žalovanej o
údajnom doručení podania z 19.2.2012, ktoré nebolo žiadnym spôsobom preukázané, o to viac, keď súd
na jednej strane tvrdí, že žalobca nepreukázal doručovanie jednotlivých písomností, na druhej strane
sa bez akýchkoľvek dôkazov spolieha na tvrdenia žalovanej o doručení vyhotovených písomností bez
relevantných dôkazov. Súd od žalovanej nevyžadoval doručenku, ani poštový podací lístok, resp. výpis
z elektronickej pošty. Žalobca však eviduje v správe o elektronickej pošte zo dňa 7.4.2013 žiadosť o
ukončenie poistnej zmluvy zo dňa 24.7.2012, ktorú žalovaná podľa podacieho lístka predloženého k
odporu na poštovú prepravu podala dňa 26.7.2012 a ktorá bola žalobcovi doručená po zániku poistnej
zmluvy dňa 1.8.2012. Žalobca žalovanej zároveň oznámil, že predmetná poistná zmluva zanikla skôr a
to dňa 27.7.2012 z dôvodu neuhradenia poistného.

10.Pokiaľ ide o vyslovenú neprijateľnosť zmluvnej podmienky, odvolateľ namieta nepreskúmateľnosť
tohto výroku pre jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Predovšetkým ani jednou zo



strán sporu nebola predložená zmluva č. 1200311224 zo dňa 2.2.2012, ako ju súd vo výroku označil.
Uvedené číslo je v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy označené ako variabilný symbol prvej platby a
neoznačuje/neidentifikuje poistnú zmluvu. Tento návrh nie je poistnou zmluvou ale písomným návrhom
žalovanej ako poistníka adresovaným žalobcovi, ktorý ho akceptoval vydaním poistky č. 110/002481-7.
Až týmto úkonom došlo k uzavretiu zmluvy. Rovnako nie je zrejmé, čo má na mysli súd pod označením
bod 5 formulára o dôležitých zmluvných podmienkach. Žalobca totiž nemá vedomosť, že takto označený
dokument bol v súdnom konaní predložený niektorou sporovou stranou. Ak by aj predložený bol, žalobca
nemá možnosť sa s ním oboznámiť, čím mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k takejto listine.

11.Bez ohľadu na uvedené však má za odvolateľ za to, že dotknuté zmluvné dojednanie, ukladajúce
účastníkovi zmluvy doručiť zo zákona vyžadovaný písomný prejav vôle druhému z účastníkov
zmluvného vzťahu, nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko súd
zrejme nedopatrením nerozlišuje medzi obsahom a zákonom vyžadovanou formou právneho úkonu.
Nevyhnutnosť písomnej formy prejavu totiž vyplýva z § 791 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého pre právne
úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak. Následne platí, že písomný právny úkon musí byť doručený adresátovi,
t.j. musí sa dostať do jeho dispozičnej sféry, pretože v opačnom prípade nemá žiadne právne účinky,
ktoré inak právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Navyše, rovnaká povinnosť písomnej formy
a doručovania písomných právnych úkonov platí aj pre žalobcu ako poisťovateľa a teda v žiadnom
prípade nemožno hovoriť o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Pri akceptovaní právneho názoru súdu za platné odstúpenie od zmluvy by mohol byť
považovaný aj ústny prejav vôle adresovaný poisťovateľovi v jeho neprítomnosti.

12.Napokon odvolateľ zdôraznil, že doručenie (hoci nepreukázané) akejkoľvek písomnosti
sprostredkovateľovi nemôže mať právne účinky voči žalobcovi ako poisťovateľovi. Sprostredkovateľ nie
je a nebol zmluvnou stranou poistnej zmluvy a právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a v súlade
s § 777 posledná veta OZ nie je sprostredkovateľ oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek,
iba ak by bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom. V tomto prípade nebol sprostredkovať
oprávnený konať v mene žalobcu tak, že by v jeho mene bol oprávnený uzavrieť poistnú zmluvu a ani
nebol oprávnený prijímať v jeho mene akékoľvek písomnosti s účinkami ich doručenia žalobcovi. Jeho
úlohou bolo obstarať možnosť uzavrieť zmluvu, overiť totožnosť žalovanej a svojim podpisom potvrdiť
správnosť údajov o poistníkovi a poistenom.

13.Záverom žalobca namietal výrok o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor.
Vychádzal z toho, že poplatníkom je ten, kto navrhol, resp. urobil poplatkový úkon.

14.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

15.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala neúspešná strana sporu
(§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v
ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP)
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16.Odvolacie námietky sú opodstatnené. Primárne okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá tvrdenie
o nespornosti uzavretia poistnej zmluvy (§ 120 ods. 3 O.s.p., aktuálne § 151 ods. 1 CSP). Navyše
sa (odhliadnuc od okolnosti samotného zaplatenia prvého poistného - č.l. 6 spisu) logickou javí
odvolateľom predostretá úvaha o tom, že vedomosť o čísle poistnej zmluvy (ktoré číslo žalovaná uvádza
v predložených „žiadostiach o storno zmluvy“) mohla žalovaná získať len doručením poistky (čo vyvracia
záver okresného súdu o jej nedoručení, t.j. o neuzavretí poistnej zmluvy).

17.Následne, pokiaľ ide o hodnotenie okolnosti odstúpenia od dotknutej (poistnej) zmluvy, vyjadrenia
žalovanej - v odpore (č.l. 22 spisu) a na pojednávaní konanom dňa 23.2.2016 si skutočne (ako poukazuje
odvolateľ) odporujú (v odpore uvádza žalovaná odoslanie mailom, na pojednávaní odovzdanie p. X.),
pričom preukázanou nie je ani jedna z uvedených/tvrdených verzií doručenia odstúpenia žalobcovi, hoci
práve táto skutočnosť (na rozdiel od faktu uzavretia zmluvy) medzi sporovými stranami sporná bola a
z tohto dôvodu si vyžadovala - pre záver súdu - vyššiu mieru preukázanosti (napr. podací lístok, výpis
z elektronickej pošty) než len prevzatie tvrdenia (resp. jedného z tvrdení) žalovanej. Pochopiteľne, v



prípade nástupu zákonného následku v podobe zániku poistenia (pre nezaplatenie) je časovo následné
odstúpenie od zmluvy bezpredmetné.

18.Obsah spisu taktiež potvrdzuje argumentáciu odvolateľa o tom, že predmetom dokazovania na
pojednávaní nebol „formulár o dôležitých zmluvných podmienkach“. Nadväzne nie je možné hovoriť o
riadne/náležite ustálenom skutkovom závere/zistení (ku ktorému musí mať zároveň/následne sporová
strana možnosť sa vyjadriť) . Skutkové zistenia totiž môže formulovať len ten súd, ktorý dôkaz vykonal.
Stotožniť sa možno v danej spojitosti i s tvrdením o nesprávnom označení/identifikácii poistnej zmluvy
tak, ako to (vo výroku) učinil okresný súd, t.j. variabilným symbolom prvej platby, nakoľko z predložených
písomností (napr. č.l. 9 spisu) vyplýva, že dotknutá poistná zmluva je označovaná číslom 110/002481-7.
Predčasným je ďalej záver okresného súdu o náležitom doručení odstúpenia od zmluvy žalobcovi tým, že
ho žalovaná doručila sprostredkovateľovi. Bez ďalšieho - osobitného plnomocenstva (ktorého existencia
z vykonaného dokazovania nevyplýva) - totiž takýmto oprávnením sprostredkovateľ nedisponuje.

19.V dôsledku opísaných okolností došlo k znemožneniu náležitého uplatnenia procesných práv
žalobcu, čo viedlo odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku. Okresný súd sa preto v novom konaní
bude opätovne zaoberať uplatneným nárokom a zohľadniac vyslovené právne názory odvolacieho
súdu predostrie - po náležite vykonanom odkazovaní - preskúmateľné závery k vyššie označeným/
rozoberaným okruhom otázok. Pokiaľ opätovne dospeje k záveru o neprijateľnosti dotknutej zmluvnej
podmienky, uvedie, v čom sa toto zmluvné dojednanie odchýlilo od zákona v neprospech spotrebiteľa,
pokiaľ (ako tvrdí odvolateľ) požiadavka obligatórne písomnej formy pre právne úkony (vrátane
odstúpenia podľa § 802a OZ) týkajúce sa poistenia explicitne vyplýva zo zákona (§ 791 OZ).

20.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.