{"guid": "1e89004e-d8bf-4723-a89e-5c061e011697:54513cee-5cab-424c-ad5d-c44ed7495070", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8315210927.2", "spisova_znacka": "6CoP/1/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoP/1/2017 z 10. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. apríla 2017, sp. zn. 6CoP/1/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8315210927.2", "identifikacne_cislo": "8315210927", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2017-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54513cee-5cab-424c-ad5d-c44ed7495070", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8315210927.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8315210927.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8315210927.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoP/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210927
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315210927.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu
JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci maloletých detí I. P., F.. XX.X.XXXX I.
J. P., F.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Humenné, pracovisko Snina za účasti rodičov R. U., F.. XX.X.XXXX, T. P. XX, zast. JUDr.
Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné a O.. E. P., F.. XX.X.XXXX, T. Š.
XXXX/XX, U., zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné o úpravu práv a
povinnosti rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.
zn. 10P/250/201-97 zo dňa 27.09.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého Alexa
Kalanina sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletej Sofie Kalaninovej sumou 150 eur mesačne od
4.9.2015 do 17.10.2016.

II. V prevyšujúcej časti výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí sa rozsudok mení
tak, že otec je od 18.10.2016 do budúcna povinný prispievať na výživu maloletého Alexa Kalanina sumou
130 eur mesačne a na výživu maloletej Sofie Kalaninovej sumou 130 eur mesačne a vo zvyšku sa návrh
matky zamieta

III. Zaostalé výživné pre maloletého Alexa Kalanina za obdobie od 04.09.2015 do 11.04.2017 vo výške
1253,57 eur sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným od
právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

IV. Zaostalé výživné pre maloletú Sofiu Kalaninovú za obdobie od 04.09.2015 do 11.04.2017 vo výške
1253,57 Eur sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným od
právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:

Súd maloleté deti I. P., F.. XX.X.XXXX I. J. P., F.. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je  p o v i n n ý  prispievať na výživu maloletého I. P. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletej
J. P. sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od podania
návrhu od 4.9.2015.

V prevyšujúcej časti návrh matky  z a m i e t a.



Zaostalé výživné pre maloletého I. P. za obdobie od 4.9.2015 do 27.9.2016 vo výške 960 eur  p o v o ľ
u j e  otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto
rozsudku. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

Zaostalé výživné pre maloletú J. P. za obdobie od 4.9.2015 do 27.9.2016 vo výške 960 eur povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto
rozsudku. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa s stáva zročným celý dlh.

Styk otca s maloletými deťmi súd  n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav a zo zisteného stavu vyvodil
tieto závery:

3. Rodičia maloletých detí nie sú manželia, boli dlhoročnými partnermi a žili v spoločnej domácnosti. Po
narodení maloletých detí v júli 2015 sa otec detí odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pretože matka
maloletých detí sa dozvedela, že má vzťah s inou ženou. Matka sa o maloleté deti stará za pomoci svojich
rodičov, pričom maloleté deti sa narodili s nízkou pôrodnou váhou a preto je potrebná u maloletých
detí pravidelná rehabilitácia, cvičenie Vojtovou metódou. Matka náklady na maloleté deti vyčíslila na
sumu 800 eur mesačne - plienky 150 eur (balík plienok s počtom kusov 60 stojí 20 eur a jedno maloleté
dieťa spotrebuje 8 ks plienok denne), hygienické potreby 20 eur, mlieko 100 eur (Beba 10 krabíc na
mesiac pre dve deti, jedna stojí 9,96 eur), lieky 50 eur, oblečenie 40 eur, cvičenie Vojtovou metódou
u dvoch detí 240 eur (cvičenie pre jedno dieťa 10 eur, pre dve deti 20 eur, cvičenie 3x týždenne - 60
eur ), dojčenská voda 43,20 eur mesačne (fľaša vody stojí 0,72 eur - na deň sú potrebné dve fľaše)
kašičky a výživy 10 eur mesačne, PHM k lekárom 50 eur mesačne, poistky 50 eur. Matka je poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 254 eur mesačne a poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04
eur. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Taktiež bolo preukázané, že otec maloletých je zamestnaný
s príjmom okolo 820 eur mesačne, z tohto príjmu je daňový bonus vo výške 40 eur mesačne. Vo svojej
výpovedi uviedol, že býva v podnájme, kde mesačné náklady predstavujú sumu 220 eur. Má priateľku,
ktorá sa v byte tiež zdržiava, ale všetky náklady na bývanie hradí on. Spláca úver vo výške 15 000
eur po 185 eur mesačne, pričom ide o spotrebný úver. Finančné prostriedky použil na vrátenie dlhov
z predchádzajúceho obdobia, najmä dlhov, ktoré vznikli pri štúdiu na vysokej škole . Spláca 70 eur
mesačne ako splátku na nákup televízora a práčky, náklady na telefón má vo výške 25 eur mesačne. Na
základe predbežného opatrenia platí výživné vo výške 160 eur mesačne na dve deti. Ďalej uviedol, že
je vlastníkom motorového vozidla Seat Ibiza s rokom výroby 2007. Taktiež mu boli vyplatené prostriedky
zo stavebného sporenia vo výške okolo 6 000 eur, ktoré podľa vlastného vyjadrenia použil na zariadenie
bytu.

4. Súd mal za preukázané, že náklady na podnájom predstavujú sumu 220 eur mesačne. Súd mal
za preukázané, že v byte býva otec detí so svojou priateľkou, o čom svedčí priložené potvrdenie
Spoločenstva vlastníkov bytov H. zo dňa 16.6.2016, že  byt č. X na C. poschodí bytového domu na H.
K. Č.. XXXX/XX užíva O.. E. P. a C. Š.Ľ.. Taktiež na schránke sú uvedené dve mená a priateľka otca
sama uviedla pri aktualizácii údajov, že v byte bývajú dve osoby. Preto je súd toho názoru, že by sa
mala podieľať na platení výdavkov za byt v rozsahu jednej polovice. Náklady na bývanie u otca súd
zobral do úvahy vo výške 110 eur mesačne. Taktiež bolo preukázané, že otec maloletých detí spláca
pôžičku vo výške 15 000 eur mesačne po 185 eur mesačne. Uviedol, že predmetné prostriedky použil
na úhradu dlhov, ktoré mu vznikli počas štúdia na vysokej škole. Bližšie túto skutočnosť nešpecifikoval.
Matka otca detí potvrdila, že otec maloletých detí mal počas štúdia na vysokej škole dostatok finančných
prostriedkov na štúdium. Dostával 800 Sk na týždeň a rodičia mu hradili náklady na cestovné, internát,
stravu. Nebol dôvod, aby si nejaké peniaze požičiaval. Keďže otec detí nepreukázal na aký účel použil
spotrebný úver, súd tieto výdavky otca pri určovaní výšky výživného nebral do úvahy. Taktiež bolo
preukázané, že otec detí je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré mu kúpili rodičia po ukončení
štúdia na vysokej škole a že mu zo stavebného sporenia bola vyplatená suma 6 935,70 eur. Otec
maloletých detí uviedol, že tieto peniaze použil na nákup nábytku a úpravu bývania, ale tieto skutočnosti
nijakým spôsobom nepreukázal a okrem toho za nákup televízora a práčky spláca sumu 70 eur mesačne.
Pri určovaní výživného súd vychádzal z priemerného zárobku za rok 2015 vo výške 845,92 eur, z toho



daňový bonus vo výške 42,82 eur a za rok 2016 vo výške 820 eur mesačne, z toho daňový bonus
vo výške 42,82 eur. Ako nevyhnutné výdavky súd uznal otcovi náklady na bývanie vo výške 110 eur
mesačne, náklady na mobil 25 eur mesačne, náklady na splátky televízora a práčky vo výške 70 eur
mesačne. Neuznal mu náklady za úver z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené a teda, že otec maloletých
detí nepreukázal na aký účel finančné prostriedky použil. Celkové výdavky otca predstavujú sumu 205
eur mesačne. Súd určil výživné vo výške 150 eur mesačne na jedno dieťa. Aj po započítaní takto
určeného výživného ostáva otcovi suma okolo 300 eur mesačne na uspokojenie jeho ďalších potrieb,
ako je strava, ošatenie, obuv, splácanie pôžičiek, ktoré však nemôžu byť na úkor výživného. Vzhľadom
na vek maloletých detí a na ich zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom, súd považuje
výživné vo výške 150 eur mesačne na jedno dieťa za primerané a takto určené výživné zodpovedá
aj príjmu otca. Matka požadovala sumu 250 eur mesačne na jedno dieťa. Pri určení výživného 500
eur mesačne a odpočítaní nevyhnutných výdavkov otca by mu ostala suma 100 eur mesačne na
uspokojenie jeho ostatných potrieb ako je strava, bývanie a pod., čo súd považuje za neprimerané. Preto
v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Matka požadovala výživné od narodenia detí, ale sama potvrdila, že
v čase narodenia detí do júla 2015 žila s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti, návrh podala dňa
4.9.2016. Matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh
na začatie konania skôr. Preto súd jej návrh na určenie výživného od narodenia detí do dňa podania
návrhu zamietol.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 36 ods.1, 62, 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku.

6. Okresný súd Humenné uznesením č. 10P/250/2015 zo dňa 9.9.2015 zaviazal otca maloletých detí
prispievať na ich výživu sumou 80 eur mesačne na každé z nich. Krajský súd v Prešove uznesením č.
18CoP 25/2015 zo dňa 11.11.2015 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Súd na základe zhodného
tvrdenia účastníkov konania zistil, že otec podľa nariadeného predbežného opatrenia riadne plní a od
septembra 2015 platí výživné 80 eur mesačne na každé dieťa.

7. Súd určil výživné vo výške 150 eur mesačne na jedno dieťa. Podľa určeného výživného za mesiac
september 2015 mal otec uhradiť sumu 130 eur (150:30x26dní), za mesiace 10-12/2015 mal uhradiť
sumu 450 eur, za mesiace 1-10/2016 sumu 1 500 eur. Celková výška výživného predstavuje sumu 2080
eur na jedno dieťa. Otec platil 80 eur mesačne a teda celkovo uhradil sumu 1 120 eur (9/2015 - 10/2016,
14 mesiacov x 80 eur). Rozdiel medzi uhradeným a priznaným výživným predstavuje sumu 960 eur na
jedno dieťa. Súd vzhľadom na príjem otca a jeho výdavky mu povolil dlžné výživné splácať v mesačných
splátkach po 30 eur na jedno dieťa spolu s bežným výživným. V prípade nezaplatenia čo len jednej zo
splátok sa stáva zročným celý dlh.

8. Na základe dohody rodičov súd styk otca s maloletými deťmi neupravoval.

9. Proti tomuto rozsudku - výrokovej časti označenej odsekom 2, 3, 4, 5 podal odvolanie otec maloletých
detí. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že reálne náklady na maloleté deti oproti súdom priznaným sú nižšie
o 180 eur, napríklad súd nesprávne vyhodnotil tvrdenia matky vo výške nákladov na kúpu kojeneckej
vody, plienok značky Pampers, ceny za cvičenie pre obe maloleté deti Vojtovou metódou atď. Podľa
tvrdenia odvolateľa súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní zobrať do úvahy mesačné náklady na
obe maloleté deti vo výške maximálne 620 eur, čo vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav maloletých
detí otec maloletých detí akceptuje ako zvýšené mesačné náklady na maloleté deti oproti deťom, ktoré si
nevyžadujú zvýšenú zdravotnú starostlivosť. Ďalej uviedol, že nie je pravdou ani tvrdenie navrhovateľky,
že otec maloletých detí okrem vyživovacej povinnosti neprispieva maloletým deťom žiadnym spôsobom,
pretože otec maloletých detí ak ho matka maloletých detí o to požiadala, alebo požiada, alebo z vlastnej
iniciatívy otca zakúpil či už ošatenie, hygienické potreby (napr. plienky, vlhčené utierky atď.) a ako darček
hračky. Otec namieta doklad preukazujúci počet osôb bývajúcich v byte podpísaný jeho priateľkou,
ktorý súd prvej inštancie vzal do úvahy ako dôkaz a nemal tak urobiť. Ďalej poukazuje na to, že je
zamestnaný na Okresnom oddelení policajného zboru v Snine ako štátny zamestnanec a nemá možnosť
si privyrobiť. Výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného. To
mu reálne hrozí nakoľko súd prvej inštancie nevzal do úvahy splátku spotrebného úveru vo výške 185
eur mesačne a výšku nájomného vo výške 220 eur mesačne, ktoré otec uhrádza. Pri určení výšky
výživného súd prvej inštancie vychádzal z jeho priemerného zárobku za rok 2015 vo výške 845,92 eur
a daňového bonusu vo výške 42,82 eur, avšak on si daňový bonus uplatňoval len do februára 2016 a



od mesiaca marec 2016 si daňový bonus neuplatňuje. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že matka
maloletých detí bola vlastníčkou nehnuteľností v trhovej hodnote cca 130 000 eur, ktoré prenajímala
3. osobe a slúžil na prevádzkovanie pohostinského zariadenia, z ktorého mala matka maloletých zisk.
Darovacou zmluvou zo dňa 2.5.2016 tieto nehnuteľnosti matka maloletých previedla na svoju matku.
Pokiaľ otec prestane uhrádzať náklady spojené s bývaním vo výške 220 eur, reálne mu hrozí, že ho
majiteľ bytu z bytu vysťahuje a nebude mať inú možnosť zabezpečiť si iné bývanie, ak prestane splácať
spotrebný úver vo výške 185 eur mesačne. Poukazuje na to, že si riadne a včas plní svoju vyživovacú
povinnosť voči maloletým deťom na základe uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/250/2015
zo dňa 9.9.2015 v sume 80 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Suma výživného 80 eur mesačne
pre každé z maloletých detí bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v jeho možnostiach, ale dáva
do pozornosti odvolaciemu súdu, že dňa 18.10.2016 sa mu narodilo maloleté dieťa s inou ženou, kde
mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť a povinnosť náhrady nákladov spojených s pôrodom nevydatej
matke, pretože matka jeho novonarodeného maloletého dieťaťa nie je jeho manželkou.

10. Na základe uvedeného navrhuje odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že otca
zaviaže prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa po 80 eur mesačne od podania návrhu, t. j.
od 4.9.2015. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietne a neprizná jej zaostalé výživné pre maloletého
I. ani pre maloletú J..

11. K odvolaniu otec pripojil listinné dôkazy - kópiu pokladničných dokladov o zakúpení kojeneckej vody
Drobček, plienok Pampers, čestné vyhlásenie, rodný list J. P. F. XX.XX.XXXX, výpis z LV č. XXXX
katastrálne územie Snina zo dňa 27.9.2016 a 16.5.2016.

12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom právneho zástupcu. K vyjadreniu okrem iného
uviedla, že odvolací súd by nemal prihliadať na listinné dôkazy, ktoré otec predložil až v odvolacom
konaní. K tvrdeniu otca, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť 220 eur nájomné za byt,
matka uvádza, že mal možnosť sa presťahovať do lacnejšieho bytu, alebo garsónky, kde by mesačne
platil cca 100 eur. K odvolateľom namietaným nehnuteľnostiam, resp. ich prevodu matka uvádza, že
tieto nehnuteľnosti nikdy nevyužívala a nemala z nich žiadne úžitky, pretože išlo o nehnuteľnosti jej
rodičov. Ešte v roku 2006 chcela tieto nehnuteľnosti darovaním previesť na matku, avšak nedopatrením
nedošlo k zavkladovaniu tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. K tomuto tvrdeniu ako dôkaz
predložila súdu darovaciu zmluvu zo dňa 20.9.2016 s overeným podpisom matky maloletých ako darcu
a jej matky L. U. ako obdarovanej. Ďalej matka poukazuje na tú skutočnosť, že odvolateľ sám uznal,
že oprávnená výška mesačných výdavkov na dve maloleté deti predstavuje sumu 620 eur mesačne. To
je napoly 310 eur mesačne na obe maloleté deti, čo na jedno predstavuje sumu 155 eur. Napadnutým
rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať sumou len 150 eur na každé maloleté dieťa. Ak otec sám uzná,
že výdavky na dve maloleté deti predstavujú sumu 620 eur mesačne, je na mieste aby on prispieval
minimálne polovicou sumy na tieto výdavky. K tvrdeniu otca, že prispieva na výživu maloletých detí iným
spôsobom mimo rámec určeného výživného 80 eur mesačne predbežným opatrením, matka uvádza,
že otec k tomuto tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz. Súdom prvej inštancie určená výška výživného
je primeraná vzhľadom na osobnú celodennú starostlivosť navrhovateľky o obe maloleté deti a s
prihliadnutím na to, že samotná navrhovateľka je onkologický pacient. Otec ako vysokoškolský vzdelaný
ekonóm má možnosť nájsť si inú, lepšie platenú prácu. Súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že
otec je vlastníkom osobného motorového vozidla, a že mu bola zo Stavebnej sporiteľne vyplatená suma
6935,70 eur, ktorej použitie žiadnym spôsobom nezdokladoval. Má za to, že vzhľadom na pravidelné
oprávnené výdavky maloletých detí, ich nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje zvýšené finančné
výdavky je výška výživného stanovená súdom prvej inštancie minimálna, akou by sa mal odporca ako
otec podieľať na výžive svojich dvoch maloletých detí. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správne potvrdil. ÚPSVaR Humenné ako kolízny opatrovník detí sa k odvolaniu otca
ako ani k vyjadreniu matky k nemu nevyjadril. K vyjadreniu matky k odvolaniu sa odvolateľ nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie a odvolanie podľa
§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len“CSP), vzhľadom na včas
podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 65 - §67 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je čiastočne vecne
správny, ale čiastočne sú odvolacie dôvody otca dôvodné.



14. Dohovor o právach dieťaťa, ako najvýznamnejší dokument medzinárodnoprávnej ochrany detí v
článku 18 ods. 1 ukladá štátom, ktoré sú jeho signatármi, aby vydali maximálne úsilie na to, aby bola
uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.

15. Podľa čl. 5, Čl. I Základných zásad Zákona č. 35/2006 Z.z. o rodine (ďalej len „ZOR“) záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri
určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, kde sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným
stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby,
ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností
a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16.   V súlade s § 65 CMP odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a zistil, že rozsudok v čase jeho vydania bol vecne správny. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
správne skutkovo i právne posúdil.

17. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý mal oporu vo vykonanom
dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje  odôvodnenie
preskúmavaného rozsudku za vecne správne a osvojuje si ho.

18. V priebehu odvolacieho konania po vyhlásení napadnutého rozsudku však došlo k pomerne zásadnej
zmene skutkového stavu, a to dňa 18.10.2016 k narodeniu maloletej J. P., voči ktorej má otec maloletých
detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

19. Táto skutočnosť odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté deti oproti
napadnutému rozsudku s účinnosťou od dňa narodenia jeho ďalšieho dieťaťa, t. j. od 18.10.2016, a teda
od vzniku jeho vyživovacej povinnosti voči ďalšej vyživovanej osobe.

20. V ďalšom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a správne
porovnal majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby oboch maloletých detí najmä
s prihliadnutím na ich zhoršený zdravotný stav, ktorý si vyžaduje zvýšené finančné náklady. Podľa
lekárskej správy ide o deti s neistým neurologickým vývinom k zlepšeniu psychomotorického statusu,
ktorý si vyžaduje opakované  odborné intervencie, pričom s tým súvisia vysoké finančné náklady. K
odvolacej námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil matkou tvrdené náklady
spojené so starostlivosťou o obe maloleté deti a s ich zdravotným hendikepom odvolací súd uvádza,
že otec sám uznal náklady na obe maloleté deti vo výške 620 eur, ako uviedol vo svojom odvolaní a
túto sumu je vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav oboch maloletých detí  ochotný akceptovať ako
zvýšené mesačné náklady oproti deťom, ktoré si nevyžadujú zvýšenú zdravotnú starostlivosť. V prepočte
na jedno dieťa na každého z povinných rodičov, teda otec uznáva svoju povinnosť prispievať na každé
maloleté dieťa výživným vo výške 155 eur mesačne. Pri zhodnotení jeho príjmov a výdavkov odvolacím
súdom sa suma 130 eur mesačne na každé jeho hendikepované dieťa po zohľadnení narodenia tretieho
dieťaťa dňa 18.10.2016 javí ako adekvátna s povinnosťou plnenia od uvedeného dátumu.

21. K námietke, že súd by nemal brať do úvahy dôkaz - doklad preukazujúci počet osôb bývajúcich v
prenajatom byte otca odvolací súd poukazuje na § 35,  § 36 CMP podľa ktorého je súd povinný zistiť
skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci.

22. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že otec je vlastníkom   osobného motorového
vozidla, a že mu zo stavebného sporenia bola vyplatená suma 6935,70 eur, ktorej použitie nepreukázal.
Na druhej strane súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že matka požadovala výživné
od narodenia detí, ale potvrdila, že od narodenia detí, t. j. od júla 2015 žila s otcom maloletých detí



v jednej domácnosti a návrh podala až dňa 4.9.2016. Matka nepreukázala žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré  nemohla podať návrh na začatie konania skôr . Preto súd prvej inštancie
jej návrh na určenie výživného od narodenia detí do dňa podania návrhu správne zamietol.

23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil v časti o určení povinnosti otca platiť výživné za obdobie od podania návrhu matky, t.
j. od 4.9.2015 do 18.10.2016, kedy sa otcovi narodilo ďalšie dieťa - J. P., voči ktorej mu vznikla ďalšia
vyživovacia povinnosť. Od uvedeného momentu preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 388 CSP  zmenil, a to tak , že s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť vyživovaciu povinnosť
určenú súdom prvej inštancie primerane znížil.

24. Dlžné výživné odvolací súd vypočítal do dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu s
prihliadnutím na skutočnosť, že do tohto dňa otec na základe predbežného opatrenia výživné vo výške
80 eur  mesačne na jedno dieťa až doposiaľ platí. Nakoľko otec je povinný za dobu od 4.9.2015 do
17.10.2016 platiť výživné na každé maloleté dieťa v sume 150 eur mesačne a od 18.10.2016 do dňa
vyhlásenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu v sume 130 eur mesačne na každé dieťa, odvolací súd
vyčíslil dlžné výživné na jedno dieťa nasledovným spôsobom:

- alikvotná časť výživného zo sumy 150 Eur/mesiac za obdobie od 04.09.2015 do 30.09.2015
predstavuje 135 Eur (27 dní x 5 Eur/deň)
- výživné vo výške 150 Eur/mesiac za obdobie 10/2015-9/2016 predstavuje 1800 Eur  (12 mesiacov x
150 Eur/mesiac)
- alikvotná časť výživného zo sumy 150 Eur/mesiac za obdobie od 01.10.2016 do 17.10.2016
predstavuje 82,28 Eur (17 dní x 4,84 Eur/deň)
- alikvotná časť výživného zo sumy 130 Eur/mesiac za obdobie od 18.10.2016 do 31.10.2016
predstavuje 58,66 Eur (14 dní x 4,19 Eur/deň)
- výživné vo výške 130 Eur/mesiac za obdobie 11/2016-03/2017 predstavuje 650 Eur (5 mesiacov x 130
Eur/mesiac)
- alikvotná časť výživného zo sumy 130 Eur/mesiac za obdobie od 01.04.2017 do 11.04.2017 predstavuje
47,63 Eur (11 dní x 4,33 Eur/deň)

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výživné na jedno dieťa za obdobie od 04.09.2015 do 11.04.2017 činí
2773,57 Eur. Po zohľadnení úhrad otca v sume 1520 Eur (80 Eur/mesiac za obdobie od 04.09.2015 do
31.03.2017, t.j. 19 mesiacov x 80 Eur, pre úplnosť odvolací súd uvádza, že otec je povinný uhrádzať
výživné k 15. dňu v mesiaci a keďže odvolací súd o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie
rozhodol 11.04.2017, vychádzal zo skutočnosti, že výživné, resp. jeho alikvotná časť za mesiac apríl
2017 doposiaľ uhradená nebola) dlžné výživné zo strany otca na jedno dieťa za obdobie od 04.09.2015
do 11.04.2017 predstavuje sumu 1253,57 Eur (2773,57 Eur - 1520 Eur).

25.     Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}