{"guid": "1e87f74e-8d25-4360-af8c-cfbde83cf2bb:01a6c731-ccb7-4412-9502-8943a01fd399", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2315223639.1", "spisova_znacka": "25CoP/41/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/41/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. novembra 2016, sp. zn. 25CoP/41/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2315223639.1", "identifikacne_cislo": "2315223639", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01a6c731-ccb7-4412-9502-8943a01fd399", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2315223639.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2315223639.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2315223639.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/41/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223639
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315223639.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. I.,
nar. XX.X.XXXX, M. I., nar. XX.X.XXXX a M. I., nar. XX.X.XXXX, všetky bytom ako matka, v konaní
všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov -
matka: A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L., V. W. X a otec: C. I., nar. XX.XX.XXXX, toho času ÚVTOS
Želiezovce, Veľký dvor 12, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu na zmenu úpravy styku otca
s maloletými deťmi, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 12P/327/2015-52 zo
dňa 19.5.2016 - výlučne v časti o zmenu úpravy styku, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti   m e n í   tak, že návrh matky na zmenu
úpravy styku otca s maloletými deťmi   z a m i e t a .

II.        Žiaden z účastníkov  n e m á   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky v časti zvýšenia výživného zamietol a upravil
styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny
týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a počas letných prázdnin každý
kalendárny rok  v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00.hod. do 15.8. do
18.00 hod., s tým, že otec si maloleté deti v určený čas vyzdvihne pred bydliskom matky a po skončení
styku matke maloleté deti na tom istom mieste vráti. Osobitnou výrokovou vetou vyslovil, že obdobie
letných prázdnin má špeciálny režim uvedený vyššie, ako i to, že týmto sa mení rozsudok Okresného
súdu Galanta č. k. 24P/164/2008-31 zo dňa 30.9.2008 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 4 a 5, § 28
ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako i § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

3. Súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu matky na
zvýšenie výživného na maloleté deti nemožno za daných okolností vyhovieť. Súd síce pripúšťa, že s
pribúdajúcim vekom maloletých detí matke rastú i náklady na starostlivosť o ne, na druhej strane pri
určovaní výšky výživného má súd povinnosť prihliadať nielen na odôvodnené potreby oprávnených
osôb, v tomto prípade maloletých detí, ale aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného, v
tomto prípade otca maloletých detí. Vykonaným dokazovaním pritom súd zistil, že otec maloletých detí
je momentálne bez akéhokoľvek príjmu, pričom aktuálne nemá objektívnu možnosť túto svoju situáciu
zmeniť, keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Súd navyše zohľadnil skutočnosť, že otec



maloletých detí uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, má ešte osem ďalších vyživovacích povinností
k iným maloletým deťom.

4. Naopak, pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd prvej inštancie
návrh v tejto časti považuje za dôvodný. Ostatným rozhodnutím bol styk otca s maloletými deťmi
ponechaný bez obmedzenia. Otec je s takýmto stavom spokojný, nakoľko sa po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody chce s maloletými deťmi stretávať každý deň, naopak matka má obavy, že by z
dôvodu neobmedzeného styku otca s maloletými deťmi mohli medzi ňou a otcom vznikať spory o to,
kedy a ako často sa môže otec s maloletými deťmi stýkať, a preto matka trvá na úprave tohto styku
súdom. Matka pritom nevylučuje, že by otcovi v budúcnosti umožnila styk s maloletými deťmi i nad rámec
súdom určeného styku, no z dôvodu potreby istoty, že otec ňou nebude manipulovať prostredníctvom
detí, matka trvá na tom, aby bol styk otca s deťmi presne vymedzený. Súd považuje požiadavku matky
na úpravu styku otca s maloletými deťmi s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti za dôvodnú, najmä
pripúšťa, že ponechanie tohto styku bez obmedzenia môže do vzťahov účastníkov konania vnášať
neistotu. Matkou navrhovanú úpravu styku čo do intervalov a spôsobu jeho realizácie pritom súd taktiež
považuje za adekvátnu a dostatočnú nato, aby otec po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody mohol
so svojimi deťmi tráviť primeraný čas a plnohodnotne tak realizovať svoje právo na styk s maloletými
deťmi. Súd preto matke v tejto časti  v celom rozsahu vyhovel.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) OSP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo
začať aj bez návrhu.

6. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti o zmene úpravy styku podal odvolanie otec maloletých detí,
ktorým sa podľa obsahu domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil tak, že
návrh matky na zmenu pôvodnej úpravy jeho styku s deťmi zamietne. Namietal, že zmenou o úprave
styku s maloletými deťmi by sa mal súd zaoberať až po jeho prepustení na slobodu. O svoje deti má
záujem, pričom podľa názoru ich matky nemá právo na ne, keďže sa pokúšal viackrát im napísať a
požiadať ich matku, aby mu napísala, ako sa deti majú, no po viacerých listoch požiadal o poskytnutie
informácií ohľadne detí riaditeľku základnej školy, ktorú deti navštevujú, ktorá mu aj odpísala. Je pravdou,
že sám si za to môže, že sa nachádza vo výkone trestu, pričom však matky jeho ďalších ôsmich detí
nemajú problém ho informovať ohľadne týchto detí, ba dokonca niektoré z nich jeho osobu navštevujú
aj vo výkone trestu. Viac nemá čo k veci uviesť, žiadne ďalšie dokazovanie nežiada vykonať, žiada len
zamietnuť matkin návrh s tým, že aby sa o takomto jej návrhu rozhodovalo až po ukončení jeho výkonu
trestu.

7. Matka, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu otca poskytnutú
možnosť vyjadriť sa nevyužili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1  zák. č.
99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP § 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP, akt. 365 ods. 1 písm.
h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č.  162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového
poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmeniť a návrhu i v tejto časti nevyhovieť.



9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty otca predostreté v odvolacom konaní, bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorým bola zmenená ostatná úprava styku otca s maloletými deťmi.

10. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa,
ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje
ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.

11. V zmysle § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. V zmysle § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine ak, sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú
v zásade obaja rodičia.

15. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

16. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je  zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

17. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí...

19. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále
zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to
prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku  odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie
citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa
rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd.  Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča, spoje, rovnako i iné okolnosti vzhľadom na osobitosť daného konkrétneho prípadu (tu
výkon trestu odňatia slobody otcom). Prvoradý je tu však predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom
treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala
k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému,
duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.



20. Okrem toho je to práve cit. ust. § 26 Zákona o rodine, ktoré zakotvuje v oblasti tzv. hmotného
(rodinného) práva klauzulu „rebus sic stantibus“, čiže zásadu zmeny pomerov ako ťažiskové pravidlo pre
rozhodovanie vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Podstatou
takejto zásady je to, že konkrétna úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
má byť podľa možnosti čo najstabilnejšou a k zmenám v nej má dochádzať len vtedy, ak tu nastala taká
zmena okolností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia, pre ktorej nástup už skoršiu úpravu nemožno
považovať za udržateľnú (a kedy tak záujem maloletého dieťaťa na riadnom vývine musí prevážiť nad
hľadiskom stability najmä tzv. výchovných pomerov k nemu).

21. Je už potom známou skutočnosťou, že zmenou pomerov v zmysle vyššie uvedeného je len podstatná
zmena okolností významných pre rozhodovanie, ku ktorej možno zásadne dospieť iba porovnaním
okolností existujúcich tu v čase skoršieho rozhodovania (na jednej strane) a rozhodovania o navrhovanej
zmene (na strane druhej). Pre rozhodnutie vo veci samej sa pritom vyžaduje náležité (nespochybniteľné)
preukázanie skutočností významných pre rozhodnutie požadované návrhom na začatie konania, pričom
vzhľadom na dôvody matky pre ňou navrhovanú zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom
založenej rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 24P/164/2008-31 zo dňa 30.9.2008 v časti úpravy
styku otca s maloletými deťmi, táto v danej veci ničím neosvedčila takú zmenu pomerov, ktorá by pre
rozhodnutie mohla byť významnou, hoci skutočnosti ňou uvádzané v návrhu by mohli nabádať k opaku
(od poslednej úpravy styku otca s deťmi v rozsahu bez obmedzenia totiž došlo k zmene pomerov na jeho
strane a to jeho nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, čo však trvá už niekoľko rokov pred podaním
návrhu matkou, bez akýchkoľvek účastníkmi tvrdených nezrovnalostí - poznámka odvolacieho súdu).
Súhlasiť preto treba s odvolacím názorom otca, že súd sa riadne nevysporiadal s tým, že on ešte stále
vykonáva trest odňatia slobody, preto o návrhu matky sa dá rozhodovať až po ukončení výkonu tohto
jeho trestu. Pritom aj samotný matkou tvrdený  impulz na zmenu úpravy - možné skoršie prepustenie
otca na slobodu, bolo ňou odôvodnené skutočnosťami v konaní nepreukázanými.

22. Odvolací súd tu predovšetkým poukazuje na to, že úprava styku otca s deťmi podľa napadnutého
rozsudku je prakticky nerealizovateľná, keďže otec je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá zásadná
skutočnosť (vykonávanie trestu odňatia slobody otcom) bola v konaní osvedčená z pripojeného spisu
Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/259/2012, konkrétne zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Želiezovce zo dňa 1.3.2012 adresovanej súdu v uvedenej právnu veci (návrh matky na zvýšenie
výživného), podľa ktorej mal otec nastúpiť výkon trestu v ich ústave od 14.6.2010 a z odvolania podaného
v predmetnom konaní otcom, podľa ktorého by vo výkone trestu mal byť do roku 2019. Vykonávanie
trestu odňatia slobody otcom vyplýva i zo zhodných tvrdení matky a otca v predmetnom konaní.

23. Smerodajná je tu potom posledná úprava v zmieňovanom rozsudku okresného súdu zo dňa
30.9.2008, č. k. 24P/164/2008-31, kde došlo k úprave styku otca s deťmi bez obmedzenia, čomu nebráni
ani súčasný pobyt otca vo výkone trestu, keďže neobmedzene v sebe zahŕňa okrem iného i to, kedy otec
môže (t.j. keby otec dostal vychádzku s deťmi by sa stretnúť mohol). Preto to, že otec teraz z dôvodu
výkonu trestu nemôže styk realizovať, je jeho subjektívnym zavinením (v odvolaní si to i sám priznal).
Navyše z vykonaného dokazovania (výsluch matky, písomné vyjadrenia otca) ani nevyplýva, že by sa
otec styku s deťmi v doposiaľ určenom rozsahu vôbec domáhal, teda nebolo preukázané, že by záujmy
maloletých detí boli porušené. Otec sa pritom o deti zaujíma inými prostriedkami, ľahostajné mu nie
sú, pričom i tu treba apelovať na potrebu veľmi citlivého prístupu od otca, keďže nesporným je fakt, že
od detí je dlhodobo odlúčený. Preto pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že by otec mal byť skutočne
prepustený z výkonu trestu (i podmienečne), a napokon ani to, že keby sa tak i malo stať, domáhal by
sa styku s deťmi podľa ostatnej úpravy necitlivo, keď i on sám namieta predčasnosť matkinho návrhu,
neboli splnené zákonné podmienky na zmenu posledného rozhodnutia o úprave styku otca s deťmi.

24. Ak teda rozhodujúcim bolo to, že otázku zmeny pomerov si súd prvej inštancie nevyriešil správne
a skutočnosti tvrdené matkou neboli v konaní preukázané, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako z už
uvedených dôvodov podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zmenu úpravy
styku zmeniť a návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi zamietnuť.

25. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a 58 CMP, s použitím §
396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.



26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/327/2015", "guid": "e0dae4d5-a2fd-4479-994e-90bb6147d421:30a4f582-ea71-413e-950b-e6685717c52a", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}