Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/250/2013 z 16. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2013, sp. zn. 13Co/250/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6112205769.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/250/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6112205769.1 | 2013-12-16 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP, § 93 ods. 4 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2321422-3fd3-4402-85aa-5c60e8e50bad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6112205769.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/250/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205769
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112205769.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni Q.
X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/X, O. O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, v konaní zastúpeného JUDr. Ladislavom
Miklušom, advokátom, so sídlom Stará Baštova 2, Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8,
Košice, v konaní o zaplatenie 250,61 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 7C/59/2012-121 zo dňa 27. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 58,42 € na účet advokáta JUDr.
Ladislava Mikluša, potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 21,09 € na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Ladislava
Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach, č. XXXXXXXXXX/XXXX,VS:XXXXXX, do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho
zastúpenia vo výške 58,42 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne,
advokáta JUDr. Ladislava Mikluša. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov
konania neuplatnila. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 93 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého má vedľajší účastník v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, a teda má aj právo na účelne vynaložené
náklady t. j. na náhradu trov konania.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku, ktorým okresný súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia, v podaní zo dňa 11. 04. 2013
navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP,
pretože rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže podľa
názoru navrhovateľa konajúci súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho
zastúpenia vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sú neúčelne uplatnené a priznané. Zdôraznil, že jedným z
predpokladov potrebných na vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť vynaložených trov na
uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť sa podľa navrhovateľa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť.



Podľa názoru navrhovateľa nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony ako
je napr. zaplatenie súdnych poplatkov či hotových výdavkov, pričom trovy právneho zastúpenia, ktoré
sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné
bránenie práva. Zdôraznil, že vedľajší účastník, ktorým je v tomto prípade združenie založené za
účelom ochrany spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym
združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Uvedené
procesné právo viaže zákon iba na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv
spotrebiteľa z dôvodu odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia združenia na zastupovanie
spotrebiteľov v správnom a súdnom konaní (ust. § 25 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého
bolo založené či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto
skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú
pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy
v konaní. Ak by podľa názoru navrhovateľa nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského
združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym
zástupcom rovnako ako spotrebiteľské združenie. Z ust. § 93 ods. 2 OSP ako aj z ust. § 25 zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že zákon uprednostňuje
združenie na ochranu spotrebiteľa práve pre ich odbornú pripravenosť po právnej aj personálnej stránke.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu
pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne
spôsobilého, znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo
sa týka vstupu do konania). Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, podľa
názoru navrhovateľa priznáva, že odporkyni neposkytol pomoc pri ochrane jej práv spotrebiteľa, čo je
jeho základným poslaním. Odporkyni poskytol právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší
účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Z uvedeného podľa navrhovateľa vznikajú pochybnosti
o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol
zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytol
ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe do konania zákonom priznané
favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Podľa názoru navrhovateľa vedľajší účastník
vstupom do konania nepriniesol pre konanie žiaden prínos, pretože vo svojom vyjadrení, ako aj v
mnohých iných konaniach žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a
premlčania nároku bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy
nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ v
závere odvolania navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 220 OSP odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
náhradu trov právneho zastúpenia zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporkyne
trovy konania nepriznáva a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V podaní, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami a je podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k obsahu odvolania navrhovateľa a vo
vyjadrení, okrem iných skutočností, uviedol, že už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé
vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval v celej SR tisíce konaní a je zastúpený silnou
advokátskou kanceláriou združujúcou 17 advokátov a ďalších 24 právnikov, vystupovali iba laici združení
v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Uviedol, že aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré
navrhovateľ inicioval, bolo nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť
profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Uviedol, že vstup vedľajšieho účastníka do
konania a jeho vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo nanajvýš účelné, pretože žaloba navrhovateľa
bola nedôvodná a preto dôvody, ktoré navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádza, sú neopodstatnené
a nemajú oporu v žiadnych zákonných ustanoveniach. Len sústavnou kontrolou v podobe vstupov
občianskych združení na ochranu práv spotrebiteľov do konania a sankciou v podobe trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka si dodávateľ a postupca uvedomí svoje nezákonné praktiky, pričom
možno predpokladať, že ich v budúcnosti nebude voči spotrebiteľom uplatňovať. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2513/09 zo dňa 02. 02. 2010, podľa záverov ktorého pojem
účelný je potrebné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním
pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi. V tomto prípade však išlo o trovy právneho zastúpenia,



ktoré bezprostredne súviseli s konaním. Vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo vykonané s náležitou
starostlivosťou a relevanciou. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k žalobnému
návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho prílohami. Vedľajší
účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril, v dôsledku
čoho zobral navrhovateľ svoju žalobu späť, preto tento úkon nemožno hodnotiť ako nadbytočný ani ako
nadmerný, pretože uplatnená hodnota trov konania bola vypočítaná v súlade s vyhláškou o odmenách
a náhradách advokátov č. 655/2004 Z.z.. Vedľajší účastník na strane odporkyne v odvolaní ďalej
zdôraznil, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v
prospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu je potrebné trovy právneho zastúpenia považovať za
nanajvýš účelné a to aj s prihliadnutím na charakter sporového procesu, v ktorom vznikli a ktorý sa
vyznačuje prvkami kontradiktórnosti. Vedľajšiemu účastníkovi bol daný priestor aby sa k veci vyjadril,
chránil práva spotrebiteľa, čo aj pri prvom úkone, ktorý mu patrí, urobil. Uviedol, že pred každým
vyjadrením sa k žalobnému návrhu sa musí oboznámiť so žalobou, jej podstatou, musí uskutočniť
skutkový a právny rozbor a až potom pristúpi k samotnému vyjadreniu. Aj keď sa vyjadrenia k žalobám
zdajú obdobné, je to zapríčinené obdobnými žalobami navrhovateľa, pričom za každé vyjadrenie nesie
právny zástupca vedľajšieho účastníka plnú zodpovednosť, preto má nárok na plnú odmenu, ktorej
zodpovedá nárok na plnú náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že účelnosť úkonov právnej
služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritériá a teda či v konečnom dôsledku úkon právnej
služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu. Je nepochybné, že
vedľajší účastník je riadnym účastníkom konania, teda v súlade s citovaným článkom Ústavy SR a
Občianskym súdnym poriadkom, má právo zvoliť si na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie
iba podľa náročnosti prípadu. Z ničoho podľa vedľajšieho účastníka nevyplýva, že sa nemôže dať v
konaní zastúpiť advokátom. Ak zákon garantuje právo na zastupovanie účastníka v súdnom konaní,
pochybnosť o účelnosti vynaloženia takýchto trov konania je v rozpore so zákonnou garanciou práva
na zastupovanie. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané čl. 169
Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov. Právo na
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka - spotrebiteľského združenia ako právnickej osoby advokátom,
deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C 279/2009, v ktorom sa konštatuje,
že zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z uvedeného podľa vedľajšieho
účastníka vyplýva, že právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa a nechať sa zastupovať. Pokiaľ
ide o tvrdenie navrhovateľa, že zákonodarca privileguje združenie na ochranu práv spotrebiteľov a
priznáva mu postavenie vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa
uviedol, že ak by zákonodarca nešpecifikoval občianske združenie predmetom ich činnosti a umožnil by
každému občianskemu združeniu vstúpiť do konania, potom by mohli do konania vstupovať aj občianske
združenia na podporu dodávateľov proti spotrebiteľom. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy právneho zastúpenia ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním
navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia ako vecne správny podľa §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na začatie konania, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa
27. 02. 2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni, aby do 15 dní od doručenia platobného
rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu vo výške 250,61 € spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným
v petite návrhu na vydanie platobného rozkazu. V podaní zo dňa 20. 04. 2012 združenie OZ právna
pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na
strane odporkyne a zároveň požiadalo okresný súd, aby mu doručil žalobný návrh spolu s prílohami. V
podaní zo dňa 09. 05. 2012 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril vo veci tak, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno, pretože z obsahu žaloby a jeho príloh nie je možné určiť či navrhovateľovi
vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo znamená, že sa nedá zistiť v akom rozsahu si spotrebiteľ
nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Dojednanie, na základe ktorého
si navrhovateľ uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, nebolo individuálne dojednané, pretože za individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku možno považovať zmluvnú podmienku, ktorá bola navrhnutá vopred a



spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou. Podľa názoru vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je potrebné dodať, že
navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná na základe rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, z čoho
je zrejmé, že navrhovateľ mení len výšku pokuty, pričom spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodatky k zmluvám o pripojení
sa svojim obsahom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, type mobilného telefónu,
maximálnej výške kúpnej ceny mobilného telefónu, doby viazanosti a zmluvnej pokuty pri dodatkoch.
Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa uvedené údaje dopisujú. Odporkyňa ako
spotrebiteľ uzavrela zmluvu o pripojení, v rámci ktorej sa s predchodcom navrhovateľa dohodli o
povinnosti odporkyne zaplatiť v prípade ak poruší niektorú zmluvnú povinnosť, zmluvnú pokutu vo
výške 248,95 €. Zmluvná pokuta pre právneho predchodcu navrhovateľa však v dodatku dohodnutá
nebola. Práve táto skutočnosť podľa názoru vedľajšieho účastníka na strane odporkyne spôsobuje nie
len nerovnováhu v zmluvných vzťahoch, ale aj neprimeranosť zmluvnej podmienky. Vedľajší účastník na
strane odporkyne v predmetnom vyjadrení ďalej uviedol, že v danej veci zmluvnú pokutu treba považovať
za neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.
Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov a zostáva mu
iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie si uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu ako v
prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky,
za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa;
neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti
na začiatku alebo na konci doby viazanosti.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v danom prípade okresný súd rozhodol o trovách
konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia, s čím sa navrhovateľ nestotožnil a podal proti
uvedenému výroku rozsudku okresného súdu odvolanie. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd
postupoval pri rozhodovaní o trovách konania vecne správne a jeho rozhodovaniu nemožno vytknúť
v tomto smere žiadne pochybenie. V zmysle ust. § 93 ods. 4 OSP má vedľajší účastník v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania. To znamená, že rovnako ako navrhovateľ má
právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom. Opačný názor odporuje zásade rovnosti účastníkov konania
vyjadrenej v ust. § 18 OSP. Pokiaľ teda navrhovateľ namieta vznik trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, pričom zdôrazňuje, že vedľajší účastník svojím konaním v podobe právneho zastúpenia
zbytočne navyšuje trovy konania, nemožno takýto názor navrhovateľa považovať za správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ust. § 142 OSP vychádza súd zo zásady zodpovednosti
za výsledok (zásada úspechu). Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu
vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa ako aj odporcu. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu
meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Podľa miery úspechu môže súd priznať náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade mala vo veci plný úspech odporkyňa, ktorá si však náhradu
trov konania neuplatnila, preto jej okresný súd náhradu trov konania nepriznal. Na strane odporkyne
vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom so
sídlom v Košiciach, ktoré si náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia uplatnilo.
Okresný súd správne posúdil tieto trovy vedľajšieho účastníka ako účelne vynaložené, pretože ich
vznik je viazaný na procesný postup vedľajšieho účastníka, ktorý bol jednoznačne v prospech odporcu.
Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že ak má v zmysle ust. § 93 ods. 4 OSP
vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, tak mu prináleží aj právo na náhradu
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Postup okresného súdu, v rámci ktorého okresný súd
zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia
vo výške 58,78 € bol preto vecne správny.



Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 58,78 € ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP
potvrdil.

O náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní rozhodol odvolací
súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia. Trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu navrhovateľa) vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny (za základ tarifnej odmeny
považoval odvolací súd predmet odvolania t. j. sumu trov konania) podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm.
b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb plus režijný paušál vo výške 7,81 €; spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne v odvolacom konaní predstavujú sumu 24,41 €, vzhľadom k tomu však, že vedľajší
účastník na strane odporkyne si titulom náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní uplatnil
len sumu 21,09 €, priznal mu odvolací súd ako sumu zodpovedajúcu náhrade trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní sumu 21,09 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne rozhodol
odvolací súd podľa § 149 ods. 1 OSP.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.