Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/190/2013 z 24. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. novembra 2013, sp. zn. 16Co/190/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8112235428.1 Krajský súd Prešov | 16Co/190/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8112235428.1 | 2013-11-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c23c5a76-b1b7-40c6-9338-975e390b4ce2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8112235428.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/190/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235428
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112235428.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: R. J. - Podnik
služieb, bytom Q. XXX, IČO: 33 954 950, zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Vozárová 5 proti žalovanej: H. L., bytom Y. XXX/X, Q., prechodne L. XX, T., o zaplatenie
3 000 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C 377/2012-38
zo dňa 22. 03. 2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 154,78 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia na účet JUDr. Ivana Jurčišina, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 000
Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 20. 01. 2012 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 515,96 Eur a iných trov konania vo výške 180 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník a spoločnosť Money Help s. r. o. ako veriteľ
v zastúpení H. L. uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorou sa veriteľ zaviazal v prospech žalobcu poskytnúť
pôžičku 30 000 Eur na 5 rokov v lehote 10 dní od podpísania zmluvy s tým, že žalobca sa zaviazal
pri podpise uvedenej zmluvy v prospech spoločnosti Money Help s.r.o. zaplatiť úroky vo výške 10 % z
celkovej dlžnej sumy, t. j. vo výške 3 000 Eur. Žalovaná na príjmovom pokladničnom bloku zo dňa 18.
11.2 011 za spoločnosť Money Help s.r.o. potvrdila prevzatie sumy 3 000 Eur od žalobcu titulom úroku
z predmetnej pôžičky. Z obsahu spisu 7Cb 47/2012 vyplýva, že spoločnosť Money Help s. r. o. má dve
spoločníčky, a to žalovanú a T. H., ktoré sú zároveň štatutárnym orgánom spoločnosti a za spoločnosť
sú oprávnené konať obe spoločne. S poukazom na uvedenú skutočnosť je zmluva o pôžičke uzatvorená
medzi spoločnosťou Money Help s. r. o. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom neplatným právnym
úkonom a z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka vzniká povinnosť zmluvných
strán si vrátiť plnenia poskytnuté na základe neplatnej zmluvy, teda spoločnosť Money Help s. r. o. by
mala žalobcovi vrátiť poskytnutú sumu vo výške 3 000 Eur. Z obsahu spisu 7Cb 47/2012, konkrétne z
výsluchu druhej konateľky spoločnosti Money Help s. r. o. T. H. však vyplýva, že uvedená spoločnosť
od svojho vzniku nevyvíjala žiadnu činnosť z dôvodu, že druhou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti
sa nepodarilo zabezpečiť žiaden kapitál, uvedená spoločnosť neviedla žiadne účtovníctvo a účtovné
závierky sa neukladajú do zbierky listín. O uzatvorení zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 11. 2011 ani o prevzatí
sumy vo výške 3 000 Eur od žalobcu nemala žiadnu vedomosť a z uvedeného dôvodu má za to, že druhá



konateľka spoločnosti H. L. prevzala túto sumu ako súkromná osoba. Dokazovaním však bolo nesporne
preukázané, že sumu 3 000 Eur od žalobcu prevzala žalovaná, ktorá napriek tvrdeniu, že koná v mene
spoločnosti Money Help s. r. o. ako konateľka spoločnosti, o čom vystavila aj príjmový pokladničný
doklad, predmetnú sumu nezaviedla do účtovníctva a túto si ponechala pre osobné účely. Nakoľko si
uvedenú finančnú hotovosť ponechala bez právneho dôvodu, súd na jej zaplatenie zaviazal výlučne
žalovanú. Bolo nesporne preukázané, že žalovaná potvrdila prevzatie sumy 3 000 Eur od žalobcu dňa
18. 11. 2011, pričom súdu nepredložila ani neoznačila dôkazy preukazujúce jej tvrdenie, že prevzala
reálne od žalobcu iba sumu 1 500 Eur s tým, že zvyšnú sumu jej bude splácať. Túto jej obranu súd
vyhodnotil iba za účelovú a nakoľko neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, preto žalobe v plnom
rozsahu vyhovel vrátane úroku z omeškania určeného v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. od 20. 01. 2012, keďže v zmysle potvrdenia vystaveného žalovanou dňa 18. 01. 2012 sa predmetnú
sumu zaviazala vrátiť do 19. 01. 2012.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 180 Eur a trovy právneho zastúpenia
za tri úkony právnej pomoci, tak ako boli špecifikované vo výroku rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Vo svojom odvolaní
poukázala na skutočnosť, že uvedenú sumu sa zaväzuje žalobcovi vrátiť a žiada súd o predlženie lehoty
na zaplatenie na dobu 5 - 6 mesiacov alebo určiť splátkový kalendár určený súdom, ktorým by mohla
splácať túto sumu po 150 - 200 Eur mesačne. Nedisponuje takou finančnou hotovosťou, žeby uvedenú
sumu mohla zaplatiť ani majetkom, ktorý by predala a dlh vyrovnala. Je slobodná matka. Má 5-ročného
syna. Nedostáva výživné. Platí prenájom a stará sa o svojich rodičov, ktorí sú na dôchodku. Snaží sa
splácať aj dlhy voči spoločnosti, ktoré vznikli a ktoré prebrala na seba. Preto žiada súd o zhovievavosť,
aby poskytol dlhšiu dobu na zaplatenie tejto sumy.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné. Z neho
vyplýva, že žalovaná uznala svoj dlh, ktorý má voči žalobcovi. Žiada len o dlhšiu dobu na jeho zaplatenie.
Nesúhlasí s predlžením doby na zaplatenie dlžnej sumy, ani so splátkovým kalendárom, pretože nevidí
na to legitímny dôvod. Opakovane sa pokúšali o mimosúdnu dohodu., no žalovaná ich len zavádzala
rôznymi sľubmi a nikdy tento sľub nedodržala. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny a priznal mu trovy odvolacieho konania vo výške 154,78 Eur za jeden úkon -
vyjadrenie k odvolaniu, t. j. 121,17 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH 25,80 Eur, spolu 154,78 Eur.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s.p. a zistil, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na
zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd poukazuje na to, že odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.). Dôvodom odvolania žalovanej je okolnosť
spočívajúca predovšetkým v tom, že žiada predlžiť lehotu na splácanie sumy, ktorú uznáva a ktorú sa
zaväzuje žalobcovi uhradiť.

Odvolací súd preto z pohľadu odvolacích námietok preskúmaval napadnutý rozsudok a bol viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania.

Podľa ust. § 212 ods. 2 O. s. p., súd nie je viazaný rozsahom odvolania

a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol
dotknutý,



c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na
všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných
(§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,

d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Podľa ust. § 212 ods. 3 O. s. p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Z pohľadu preskúmavania napadnutého rozsudku odvolacím súdom, odvolací súd nezistil, aby v prípade
rozhodnutia súdu prvého stupňa išlo o vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Súd prvého stupňa vo veci postupoval zákonným a správnym spôsobom. Žalovaná bola poučená
uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13. 11. 2012 o svojich procesných právach, teda bola poučená
aj podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p.. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 22. 03. 2013, ktorého
sa žalovaná nezúčastnila, z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že voči žalobcovi už niekoľkokrát dlh uznala,
prisľúbila uvedenú pohľadávku uhradiť, tvrdila, že už aj pohľadávku uhradila, avšak žalobca zistil, že
finančné prostriedky nikdy nezaslala. Preto žalobca žiadal, aby vo veci súd rozhodol v zmysle návrhu.

Odvolací súd preto z pohľadu rozsahu odvolacích námietok žalovanej, ktoré spočívalo len v predlžení
lehoty zaplatiť uvedenú pohľadávku, resp. určenia možnosti splatiť pohľadávku v splátkovom kalendári,
mal za to, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že je na súde určiť lehotu na splnenie povinnosti. V danom prípade
z obsahu vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je potrebné sa spravovať týmto
ustanovením, (vetou prvou), v zmysle ktorej zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej pohľadávky v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu spisu nevyplýva, aby súd prvého stupňa zisťoval
skutočnosti určujúce pre to, aby túto povinnosť žalovaná plnila v rámci dlhšej lehoty. K tejto okolnosti
neboli vykonané žiadne dôkazy a ani samotná žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa ich
nepredkladala, nepreukázala. Preto odvolací súd sa zaoberal iba správnosťou napadnutého rozsudku
z hľadiska určenia lehoty pre splnenie povinnosti žalovanej a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne, keď uložil povinnosť žalovanej podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého je
povinná uvedenú povinnosť splniť v lehote troch dní. S týmto zistením a konštatovaním sa stotožnil aj
odvolací súd., a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s.
p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 154,78 Eur za
jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu, t. j. 121,17 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH 25,80 Eur,
spolu 154,78 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.