{"guid": "1e78e700-6e39-4164-a460-bad500fa3626:d46a9dd8-5122-4004-8386-70ffc7280be9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3516205848.2", "spisova_znacka": "4CoE/23/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/23/2018 z 30. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. mája 2018, sp. zn. 4CoE/23/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3516205848.2", "identifikacne_cislo": "3516205848", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Klaudia Šišková", "sudca_id": 325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-klaudia-siskova-325", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d46a9dd8-5122-4004-8386-70ffc7280be9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3516205848.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3516205848.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3516205848.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516205848
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3516205848.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného D. L. K., a.s., so sídlom S., R.
XXXX/XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou O. O. s. r. o., so sídlom R., X.
mája XXX/XX, proti povinnému Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. pod C., M.. X. XXX/X, zastúpeného
opatrovníkom Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. nad R. XXX, o vymoženie 461,17 eur s príslušenstvom,
o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04. januára
2018, č.k. 4Er/617/2016-30 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokovej časti I. o zamietnutí námietok
povinného proti exekúcii  o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. o zamietnutí návrhu povinného na
zastavenie exekúcie   p o t v r d z u j e  .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol námietky povinného proti exekúcii.
Výrokom II. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že poverením
súdu prvej inštancie zo dňa 18.07.2016 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre
vymoženie 461,17 EUR s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.12.2015, č. k. 4C/322/2014-38, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.01.2016 a vykonateľnosť dňa 02.02.2016. Dňa 14.11.2016 boli súdu predložené námietky povinného
proti exekúcii zo dňa 31.10.2016 v zastúpení súdom ustanoveného opatrovníka Z. F. (ďalej aj ako
„opatrovník“).  Dňa 21.11.2016 bolo súdu doručené podanie opatrovníka povinného, v ktorom navrhol
predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť ( podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. a/, f/, g/, h/ Exekučného poriadku). Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 50 ods. 1,
§ 57 ods. 1 písm. a/, f/, g/, h/,  § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017,
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že námietky sú procesnou obranou povinného proti
neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z
dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok
incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada.
Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že
tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že povinný mal možnosť domáhať sa
namietaných skutočností v základnom, nachádzacom konaní, nie však exekučnom konaní (neplatnosť
zmluvy, neprijateľnosť zmluvných podmienok). Keďže v tomto prípade sa jedná o priznanie práva
oprávneného právoplatným rozhodnutím súdu, ide o tzv. judikované právo (pohľadávku), ktoré sa
premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote určenej



na plnenie. Dĺžka pôvodnej premlčacej doby pritom nie je rozhodujúca. Z uvedeného vyplýva, že
nakoľko exekučný titul (t. j. rozhodnutie súdu), rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 01.12.2015, č. k. 4C/322/2014-38, nadobudol vykonateľnosť dňa 02.02.2016, matematickým
výpočtom dospel k záveru, že v prípade, ak by nebolo začaté exekučné konanie na základe podaného
návrhu na vykonanie exekúcie, premlčacia doba by uplynula dňa 02.02.2026. Oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie z dôvodu, že povinnosť uložená exekučným titulom nebola v stanovenej lehote
dobrovoľne splnená. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Povinný po vydaní exekučného
titulu uviedol skutočnosti, ktoré mal uplatňovať v pôvodnom, t.j. nachádzacom konaní. Námietky proti
exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Súd prvej inštancie
preskúmal námietky povinného z hľadiska ich obsahu a zistil, že neuviedol žiaden relevantný argument
proti prebiehajúcej exekúcii. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom súdneho
exekútora z dôvodu, že povinnosť uložená exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 01.12.2015, č. k. 4C/322/2014-38, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2016
a vykonateľnosť dňa 02.02.2016, nebola v stanovenej lehote dobrovoľne splnená. Vzhľadom k vyššie
uvedenému dospel exekučný súd k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a
exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Súd konštatoval, že nebola naplnená hypotéza ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
účinného do 31. marca 2017, nakoľko nebolo preukázané, že existuje dôvod, pre ktorý by nebolo možné
exekúciu vykonať, a teda tvrdenia povinného nemajú reálny preukázateľný podklad. Ďalej uviedol,
že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku
povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zisťovanie majetnosti povinného patrí do kompetencie súdneho
exekútora, a preto návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že ide o rozhodnutie
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a úniovým právo, a ktoré svojim obsahom odporuje zákonu
a obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, pričom ide o rozhodnutie, ktoré potvrdzuje úžeru,
čo je v demokratickom štáte neprípustné a v rozpore s verejným poriadkom. Namietal porušenie
práva na spravodlivý súdny proces účastníkovi konania proti ktorému sa vedie exekúcia v rozpore
s verejným poriadkom, pretože sa vedie proti chránenej osobe, ktorá nemôže robiť právne úkony s
hodnotou plnenia a zabezpečenia presahujúcou 150,- Eur. Namietal exekučný titul, ktorým je rozsudok
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/322/2014 -38 zo dňa 01.12.2015. Trval na tom,
že podmienky na vydanie rozsudku neboli splnené, žalovaný nebol predvolaný na prejednanie veci.
Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-228/91 Roquette Fréres a rozsudok vo veci
C-137/94 Richardson. Súd odňal spotrebiteľovi právo na súdnu ochranu a hrubo porušil svoje povinnosti,
keď nezistil, že v spotrebiteľskej zmluve sa nachádzajú neprijateľné podmienky, na ktoré poukazuje.
Na podporu svojich tvrdení uviedol rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,  sp. zn. 1Cdo 57/2005 zo dňa
01.07.2010 a sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012. Uviedol, že došlo k odňatiu práva na súdnu
ochranu v zmysle čl 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Poukázal na
svoje odôvodnenie v námietkach proti exekúcií a zopakoval, že povinný bol obmedzený v spôsobilosti
na právne úkony a opatrovník nemohol zvrátiť priebeh súdneho konania. Mal za to, že po vzniku
exekučného titulu nastala okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku premlčaním. Žiadal tiež
súd zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti, nakoľko jediným príjmom povinného je invalidný dôchodok
a vdovecký dôchodok, ktorý nepostačuje ani na uspokojenie základných životných potrieb, pričom tento
je zadržiavaný Sociálnou poisťovňou. Poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
107/07, I. ÚS 87/93, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05. Na záver uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti
a dôkazy v konaní o námietkach proti exekúcií, o námietkach proti trovám exekúcie a príslušenstvu a
o zastavenie exekúcie, o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv i pre nemajetnosť
povinného a pre porušenie ústavných práv žiadal zrušiť rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 01.12.2015 a žiada zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a exekúciu č. EX 1525/16
vyhlásiť za neprípustnú a exekučné konanie zastaviť. Žiadal tiež zaviazať oprávneného na náhradu trov
konania a trov exekúcie.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,



osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku
rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 386 písm. c)  CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiu, ktorým
sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
9. Z vyššie uvedeného ustanovenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017
vyplýva, že zákon voči rozhodnutiu o zamietnutí námietok proti exekúcii odvolanie nepripúšťa (odvolanie
je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým súd námietkam vyhovel). Ak by zákonodarca chcel pripustiť
proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je aj v §
50 ods. 4 Exekučného poriadku, prípadne aj pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku.

10. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo
výrokovej časti I. o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii odmietol podľa § 386 písm. c)  CSP z
dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Odvolací súd ďalej preskúmal vec v rozsahu napadnutej výrokovej časti II. o zamietnutí návrhu
povinného na zastavenie exekúcie podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie je potrebný ako vecne správny potvrdiť
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho
nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo
na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon
súdnych, či iných rozhodnutí.

14. Povinný v odvolaní namietal, že nebolo vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu
jeho nemajetnosti. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci, rovnako ako súd prvej inštancie,
nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.  f/, g/, h/ Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.03.2017,  a v tomto smere sa aj stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia
podľa § 387 ods. 2 CSP. Na doplnenie k namietanému dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku uvádza, že rovnako ako súd prvej inštancie je toho názoru,
že preskúmanie majetkových pomerov povinného a ich objektívne zhodnotenie, podloženie zistených
skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti, či nemožnosti vykonania exekúcie v
závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora povereného
vykonaním exekúcie, pričom súd následne po ich vyhodnotení si môže urobiť vlastný záver, či sú tu
dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť alebo nie.

14. Z obsahu súdneho spisu nemožno vyvodiť záver odôvodňujúci aplikáciu uvedeného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, a preto z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.



15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/617/2016", "guid": "ee54db91-c739-4bdf-bc35-e204fce9b2b5:6406abe4-67a1-4506-8725-8d26fa823db2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:a914b179-0cd0-48ab-b4a0-e786261410bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 243/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/05 z 9. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-09", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a914b179-0cd0-48ab-b4a0-e786261410bd"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "c2c893ce-50a7-4428-bb39-5f35bc105fb0:7a3d4cdd-636a-4d31-ba57-0f7a27c8a3ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/617/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Er/617/2016 z 30. 4. 2018", "sud": "Okresný súd Čadca", "datum_vydania": "2018-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c2c893ce-50a7-4428-bb39-5f35bc105fb0:7a3d4cdd-636a-4d31-ba57-0f7a27c8a3ba"}], "citovane_v": []}