Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/76/2016 z 1. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 1. júna 2016, sp. zn. 43Cob/76/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6714209434.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/76/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6714209434.1 | 2016-06-01 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/16084936-2b34-48e7-941b-2e094501b1e3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6714209434.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/76/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209434
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714209434.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa Technické služby Detva s.r.o., so sídlom Bottova 1272, 962 12 Detva, IČO: 36 057
029, zast. Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Š. Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO:
47 236 655 proti odporcovi N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX S., štátny občan SR, zast.
advokátkou Viktória Hellenbart, Advokátska kancelária s.r.o., M. Rázusa 23, 984 01 Lučenec, IČO: 47
250 640 o zaplatenie 20.157,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného
súdu Zvolen č.k. 10Cb/12/2014-265 zo dňa 11. novembra 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 10Cb/12/2014-265 zo dňa 11. novembra 2015 m e n í tak,
že návrh navrhovateľa zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania vo zodpovedajúce trovám
právneho zastúpenia vo výške 2.599, 70 Eur na účet právneho zástupcu odporcu.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok za
odvolanie vo výške a trovy právneho zastúpenia vo výške 378,72 Eur na účet právneho zástupcu
odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
20.157,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 28.12.2011 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania vo výške 4.843,43 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za
návrh v sume 1.209,- Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 3.634,43 Eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca ako bývalý konateľ spoločnosti Technické služby Detva s.r.o.,
ktorej jediným spoločníkom je Mesto Detva, zodpovedá podľa § 135a/ ods.1 a § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi počas výkonu jeho funkcie u navrhovateľa v období
od 14.11.2002 do 24.05.2011, keď nekonal s odbornou starostlivosťou a nezabezpečil, aby včas
podal žalobu o zaplatenie zvyšnej ceny diela voči spoločnosti Crystal s.r.o. Lučenec, pre ktorú bolo
dielo vykonávané, v dôsledku čoho sa stala pohľadávka navrhovateľa nevymožiteľná. Podľa faktúr č.
40657 a č. 40658 vystavených Technickými službami Detva s.r.o. dňa 31.12.2004 ako zhotoviteľom bol
objednávateľ diela - spoločnosť Crystal s.r.o. povinný zaplatiť zvyšnú časť ceny diela vo výške 178.500,-
Sk a 357.000,- Sk a DPH spolu 17.775,34 Eur do 14 dní od splatnosti, t.j. do termínu 14.01.2005, čo
neurobil.

Aj keď navrhovateľ splnomocnil na základe mandátnej zmluvy právneho zástupcu N.. N. G. na podanie
návrhu na zaplatenie dlžnej sumy voči dlžníkovi Crystal s.r.o. vo výške 17.775,34 Eur s prísl. na súd
už dňa 01.03.2009, žalobu podal právny zástupca až dňa 15.10.2009. V konaní vedenom pod č.k.



11Cb/36/2010 bol potom, ako Crystal s.r.o. podal návrh na obnovu konania, rozsudok okresného súdu
odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie okresnému súdu z dôvodu námietky
premlčania vznesenej spoločnosťou Crystal s.r.o.. Následne bol návrh navrhovateľa rozsudkom zo
dňa 08.09.2011 zamietnutý a navrhovateľ bol zaviazaný k povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania
vo výške 2.381,86 Eur. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 11Cb/36/2010-133 nadobudlo
právoplatnosť v časti o zaplatenie sumy 17.775,34 Eur dňa 12.10.2011, pretože navrhovateľ podal
odvolanie len proti rozhodnutiu o trovách konania.

Z dôvodu, že bývalý konateľ navrhovateľa nekonal v prejednávanej veci s odbornou starostlivosťou a
včas neuplatnil právo na zaplatenie dlžnej sumy na súde, podľa názoru okresného súdu zavinil, že sa stal
nárok na zaplatenie ceny diela voči dlžníkovi pre premlčanie nevymožiteľný. Na základe tejto skutočnosti
si preto voči odporcovi ako bývalému konateľovi uplatnil právo na náhradu škody vo výške 20.157,20
Eur, pozostávajúcej zo sumy 17.775,34 Eur titulom ušlého zisku a sumy 2.381,86 Eur titulom skutočnej
škody predstavujúcej navrhovateľom dňa 17.04.2012 zaplatené trovy konania podľa rozhodnutia č.k.
11Cb/36/2010 spoločnosti Crystal s.r.o..

Okresný súd nesúhlasil s tvrdením odporcu o tom, že za vznik škody vzniknutej z dôvodov uvedených
navrhovateľom nezodpovedá, keďže bol pôvodne spor rozhodnutý v konaní č.k. 11Cb/36/2010-62 v
prospech navrhovateľa a na rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť už ku dňu 21.10.2010 a len
z dôvodu, že spoločnosť Crystal s.r.o. podala návrh na obnovu konania, pretože jej písomnosti a
rozhodnutie okresného súdu zo dňa 09.09.2010 neboli riadne doručené a zároveň vzniesla námietku
premlčania, bolo rozhodnuté tak, že návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý. Nesúhlasil
ani s tým jeho tvrdením, že za rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa zodpovedá spoločnosť
navrhovateľa, keďže v čase vyhlásenia v poradí druhého rozhodnutia okresným súdom o zamietnutí
návrhu už odporca funkciu konateľa navrhovateľa nevykonával a nový konateľ voči rozhodnutiu o
zamietnutí návrhu navrhovateľa odvolanie nepodal. Okresný súd považoval argumentáciu navrhovateľa
o neodôvodnenosti podávania odvolania proti zamietavému rozhodnutiu súdu nielen z dôvodu
hospodárnosti, ale aj preto, že spoločnosť Crystal s.r.o. okrem námietky premlčania voči zaplateniu istiny
a úrokov z omeškania vzniesla aj námietku premlčania práva vykonať právny úkon, t.j. spísať preberací
protokol, k podpísaniu ktorého nedošlo, za opodstatnenú. Úspešnosť potencionálneho odvolania
navrhovateľa v súdnom konaní vedenom pod č.k. 11Cb/36/2010 sa preto nielen navrhovateľovi, ale aj
súdu javila ako vysoko nepravdepodobná.

Okresný súd nesúhlasil ani s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca vo vzťahu k uplatnenému
nároku navrhovateľa, keď tvrdil, že premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody začala
plynúť v rovnakom čase, ako skončila premlčacia lehota na uplatnenie práva na zaplatenie faktúr,
t.j. 14.01.2009 a že navrhovateľ podal návrh na náhradu škody po uplynutí 4-ročnej premlčacej
lehoty. Podľa § 398 Obch. zák. plynie premlčacia doba pri práve na náhradu škody odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť. Súd ustálil,
že týmto dňom bol deň 08.09.2011, kedy bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Zvolen v konaní
č.k.11Cb/36/2010-133, ktorým súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela zamietol
a zaviazal ho aj k náhrade trov konania. Až vtedy mohol navrhovateľ zistiť, ako posúdil okresný súd
námietku premlčania vznesenú spoločnosťou Crystal s.r.o.. Ak by súd bol prihliadol na deň 09.03.2011,
kedy spoločnosť Crystal s.r.o. uplatnila námietku premlčania podaním doručeným súdu dňa 10.03.2011,
resp. na deň, kedy bolo toto podanie doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa, t.j. dňa 25.03.2011,
aj v takom prípade by nebolo právo navrhovateľa premlčané, keďže navrhovateľ podal návrh na súd dňa
27.06.2014. Nesúhlasil s tým, že by premlčacia doba pre uplatnenie práva navrhovateľa v prejednávanej
veci začala plynúť už 14.01.2009, pretože o škode a o tom, kto za jej vznik zodpovedá, sa navrhovateľ
dozvedel až právoplatnosťou rozhodnutia okresného súdu č.k.11Cb/36/2010 vyznačenou súdom na deň
12.10.2011, okrem výroku o trovách konania, ktorý bol napadnutý odvolaním.

Neprihliadol ani na tvrdenia odporcu, že neuhradenie faktúr za cenu diela spoločnosťou Crystal s.r.o.
a jej prípadné uplatnenie voči nej na súde konzultoval od počiatku s právnikmi, a to s I.. I. G.,
ktorý pre navrhovateľa poskytoval právne poradenstvo a následne s advokátkou N.. N. G., ktorá na
základe mandátnej zmluvy neskôr poskytovala pre navrhovateľa právne služby, pretože pokiaľ ide o
zastupovanie N.. N. G., táto začala poskytovať právnu pomoc navrhovateľovi na základe mandátnej
zmluvy až dňa 01.03.2009, t.j. v čase, keď už pohľadávka navrhovateľa bola premlčaná. Odporca v
konaní nepreukázal, že by úhradu faktúr za cenu diela riešil s ňou v čase pred prevzatím právneho



zastupovania. V čase, keď prevzala zastupovanie, upozornila klienta, že pohľadávka je premlčaná, preto
pri uplatnení práva na súde na zaplatenie ceny diela síce uviedla termín splatnosti na faktúrach 14 dní,
avšak poukázala na tú skutočnosť, že podľa zmluvných platobných podmienok mal byť relevantným
momentom pre splatenie ceny dátum podpísania preberacieho protokolu o odovzdaní diela, ku ktorému
tak, ako vyšlo v konaní najavo, nedošlo.

Pokiaľ ide o odborné právne poradenstvo poskytované I.. I. G., súd z dohôd o vykonaní prác uzavretých
medzi ním a navrhovateľom zistil, že dohoda o vykonaní práce uzavretá dňa 31.08.2004, na základe
ktorej sa malo vykonať poskytnutie obchodno-poradenských služieb v termíne od 01.09. do 30.09.2004
v rozsahu 15 hodín by sčasti zodpovedala tomu, že v danom čase mal byť I.. G. poskytnutý pre odporcu
na základe jeho vyžiadania vzor zmluvy o dielo, avšak ohľadom ostatných dohôd o vykonaní práce
nie je možné z ich obsahu a ani dátumu vyvodiť, že by bol konkrétne I.. G. poskytoval nejaké právne
poradenstvo odporcovi ohľadom záležitostí so spoločnosťou Crystal s.r.o. Z výsluchu I.. G. súd zistil, že
sám si nebol istý, či v prejednávanej veci žiadal od neho odporca ako vtedajší konateľ nejaké informácie,
resp. právny názor na základe niektorej z dohôd o vykonaní práce alebo či to bolo iba na priateľskej báze.
Právny názor, ktorý mal I.. G. poskytnúť odporcovi ako bývalému konateľovi, že je predčasné žalovať
pohľadávku, bol ním podaný len ústne a nebol k tomu vypracovaný žiaden záväzný právny rozbor a ani
odporúčané žiadne právne kroky, ktoré by bol mal pri vybavovaní tejto záležitosti odporca podniknúť.

Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu, že celú záležitosť týkajúcu sa neuhradenia časti ceny diela
spoločnosťou Crystal s.r.o. navrhovateľovi pravidelne konzultoval s dozornou radou spoločnosti
navrhovateľa a že sa riadil jej pokynmi, pretože z predložených zápisov zo zasadnutia dozornej rady
navrhovateľa súd zistil, že prvýkrát túto otázku riešila dozorná rada na svojom zasadnutí dňa 11.09.2007,
t.j. viac ako 2,5 roka po splatnosti navrhovateľom vystavených faktúr, kedy sa v zápisoch uvádza len
to, že konateľ vykoná rokovanie s právnym zástupcom spoločnosti Crystal s.r.o. a podá informáciu
na najbližšej dozornej rade. Následne dňa 09.11.2007 konateľ - odporca informoval dozornú radu o
prísľube úhrady faktúry s najvyššou možnou sumou zo strany spoločnosti Crystal s.r.o., ktorý však
nebol záväzný. Zo zápisu dozornej rady zo dňa 16.07.2008 súd zistil, že z dôvodu neúspešného
rokovania so spoločnosťou Crystal s.r.o. bol poverený právnik vymáhaním predmetných pohľadávok
súdnou cestou, čomu nasvedčuje aj zápis dozornej rady zo dňa 15.08.2008 a 16.11.2008, v ktorom
je uvedené, že pokračuje vymáhanie pohľadávok od spoločnosti Crystal s.r.o. v objeme 555.500,- Sk,
pričom vo všetkých prípadoch bol ako zodpovedná osoba uvedený odporca. Až v zápise zo zasadnutia
dozornej rady zo dňa 26.03.2009 je uvedené, že dozorná rada uložila konateľovi povinnosť požiadať
právnu zástupkyňu o stanovisko a o možné riešenie pri vymáhaní pohľadávky od spoločnosti Crystal
s.r.o., čo bolo znovu uložené zápisom zo dňa 15.06.2009 tak, že pohľadávka sa má vymáhať súdnou
cestou. V zápise zo dňa 29.05.2009 dozornej rady je obsiahnuté upozornenie, že konateľ nesplnil úlohu,
keď nepožiadal právnu zástupkyňu o stanovisko pri riešení a vymáhaní pohľadávky a rovnako aj v zápise
zo dňa 11.03.2010 dozornej rady sa konštatuje, že konateľ zanedbal riešenie pohľadávky a že až na
základe úlohy uloženej dozornou radou začal uplatnenie pohľadávky riešiť súdnou cestou. Podľa názoru
súdu odporca ako konateľ spoločnosti neinformoval dozornú radu navrhovateľa včas a dostatočným
spôsobom, preto sa v konaní nezbavil ako konateľ zodpovednosti tým, že by takéto jeho konanie bola
dozorná rada schválila, t.j. že by nepodanie žaloby voči spoločnosti Crystal s.r.o. bola dozorná rada
odsúhlasila.

Podľa názoru súdu odporca pri výkone svojej funkcie konateľa v spoločnosti navrhovateľa nekonal
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Vo vzťahu k svojmu zmluvnému
odberateľovi - spoločnosti Crystal s.r.o. nekonal od začiatku profesionálne a nevyužil svoje oprávnenia.
Pokiaľ nie je osobou znalou práva, bol povinný si zvoliť na posúdenie opodstatnenosti uplatnenia
práva na zaplatenie ceny diela vo vzťahu k objednávateľovi diela riadne a včas, keďže sám nemal
právnické vzdelanie, kvalifikovanú osobou. Napriek tomu pri uzatváraní zmluvy o dielo vychádzal len
zo vzoru zaslaného mu I.. G., pričom nebol sám schopný posúdiť všetky súvislosti a naformulovať
povinnosti zmluvných strán jednoznačne tak, aby nepripúšťali jednotlivé ustanovenia rôzny výklad, resp.
nepostrádali logické vnútorné súvislosti, v dôsledku čoho tak musí zodpovedať už za samotný obsah
zmluvy.

Mal si preto podľa názoru okresného súdu zvoliť pri uplatnení a vymáhaní tejto pohľadávky advokáta,
ktorý by mu bol poskytol relevantnú právnu pomoc a prevzal by na seba zodpovednosť za riešenie celej
záležitosti. Keďže tak nekonal, sú splnené všetky zákonné predpoklady pre zodpovednosť odporcu ako



bývalého konateľa na náhradu škody vo výške 20.157,20 Eur pozostávajúcej zo sumy 17.775,34 Eur z
titulu ušlého zisku a sumy 2.381,86 Eur z titulu skutočnej škody, ktorá bola uhradená ako náhrada trov
konania spoločnosti Crystal s.r.o. podľa rozhodnutia okresného súdu v konaní č.k. 11Cb/36/2010.

Návrh navrhovateľa na zaplatenie ceny diela bol zamietnutý výlučne z dôvodu odporcom - spoločnosťou
Crystal s.r.o. dôvodne vznesenej námietky premlčania,, v dôsledku čoho sa stal nárok navrhovateľa
nevymáhateľný, preto zaviazal odporcu nielen na zaplatenie dlžnej sumy 20.157,20 Eur ako istiny
v prospech navrhovateľa, ale aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 9% ročne, ktorý priznal
navrhovateľovi od 28.12.2011 v zmysle návrhu, t.j. od dátumu, kedy bolo súdu doručené vyjadrenie
odporcu, že výzve navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody nevyhovie.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto rozhodnutie súdu vychádza aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zdôraznil, že odporca vykonával funkciu konateľa v spoločnosti navrhovateľa od
14.11.2002 do 24.05.2011 a počas výkonu funkcie uzatvoril dňa 30.09.2004 zmluvu o dielo so
spoločnosťou Crystal s.r.o. na vykonanie terénnych stavebných prác pri úprave lyžiarskeho svahu
za dohodnutú cenu 714.000,- Sk vrátane DPH. Preddavok vo výške 178.500,- Sk vrátane DPH bol
zaplatený pred začatím diela zo strany zhotoviteľa a zvyšok mal byť fakturovaný do 31.12.2004 so
splatnosťou do 14 dní po odovzdaní a prevzatí diela v sumách 178.500,- Sk a 357.000,- Sk a DPH
k nim. Podľa tvrdenia odporcu zhotoviteľ pre objednávateľa vykonal väčšiu časť diela predtým, než
objednávateľ pred dokončením diela poslal pracovníkov a techniku zhotoviteľa z miesta výkonu diela
preč a ďalšej komunikácii s navrhovateľom sa vyhýbal. Vo faktúrach č. 40657 a č. 40658 vystavených
dňa 31.12.2004 uviedol navrhovateľ dátum splatnosti fakturovaných súm do 14.01.2005, aj keď zmluvne
bola dohodnutá splatnosť pre faktúry do 14 dní od odovzdania a prevzatia diela tak, ako to vyplýva zo
zmluvy o dielo uzavretej dňa 30.09.2004. K odovzdaniu a prevzatiu diela do dnešného dňa nedošlo a
vyfakturovaná zvyšná cena diela vo výške 17.775,34 Eur nebola navrhovateľovi zo strany objednávateľa
- spoločnosti Crystal s.r.o. uhradená.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu N.. N. G. uplatnil na súde dňa 15.10.2009 právo
na zaplatenie ceny diela s príslušenstvom voči odporcovi Crystal s.r.o., o ktorom okresný súd
rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 09.09.2010 tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel. Rozsudok č.k.
11Cb/36/2010 nadobudol právoplatnosť tak, ako je to na ňom vyznačené, dňa 21.10.2010. Odporca -
Crystal s.r.o bol ním zaviazaný nielen na úhradu istiny, ale aj náhradu trov konania, ktoré navrhovateľovi
vznikli. Keďže nedošlo k dobrovoľnému zaplateniu dlžnej sumy, táto bola zo strany navrhovateľa
exekučne vymáhaná súdnym exekútorom JUDr. Debnárom so sídlom vo Zvolene.

Dňa 10.03.2011 podala spoločnosť Crystal s.r.o. návrh na obnovu konania č.k. 11Cb/36/2010 spolu
s odvolaním voči rozhodnutiu okresného súdu č.k. 11Cb/36/2010 zo dňa 09.09.2010 z dôvodu, že jej
postupom okresného súdu, keďže písomnosti a rozsudok nedoručoval okresný súd na adresu sídla
spoločnosti uvedenú v obchodnom registri, ale na inú adresu, v dôsledku čoho nemohla platiť fikcia
jeho doručenia podľa § 48 ods.2 O.s.p., boli upreté práva a zároveň vzniesol aj námietku premlčania
faktúr vystavených dňa 31.12.2004, splatných 14.01.2005, ktorý nárok si navrhovateľ uplatnil po uplynutí
4-ročnej premlčacej lehoty. Z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania vykonať právny úkon, a to
spísanie preberacieho protokolu o odovzdaní diela. Okresný súd Zvolen rozsudkom 11Cb/36/2010 zo
dňa 08.09.2011 rozhodol vo veci opätovne a návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu opodstatnenosti
odporcom vznesenej námietky premlčania na zaplatenie ceny diela, pričom k tvrdeniu navrhovateľa v
konaní, že cena diela mala byť splatná až po jeho odovzdaní a že navrhovateľ podal návrh na súd
predčasne sa okresný súd v odôvodnení rozhodnutia bližšie nevyjadril. Podľa názoru odporcu je pritom
potrebné za právne významné považovať aj tvrdenie konateľa spoločnosti Crystal s.r.o., že cena diela
nebola zaplatená, pretože dielo nebolo dokončené.

Rozhodnutie okresného súdu č.k. 11Cb/36/2010 zo dňa 08.09.2011, proti ktorému navrhovateľ odvolanie
nepodal, nadobudlo čo do istiny právoplatnosť dňa 12.10.2011. Vo vzťahu k povinnosti náhrady trov
konania vo výške 2.381,86 Eur, voči ktorej sa navrhovateľ odvolal, nadobudlo rozhodnutie okresného
súdu právoplatnosť až dňa 02.01.2012. Navrhovateľ, za ktorého už konal v čase vydania v poradí
druhého rozhodnutia nový konateľ, a to p. H., odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu čo do istiny
nepodal.



Odporca preto nesúhlasil s tým, že by mal podľa rozsudku prvostupňového súdu, ktoré nebolo
napadnuté odvolaním, niesť zodpovednosť ako konateľ navrhovateľa, keď už v tom čase konateľom
nebol. Odporca preto svoju zodpovednosť za porušenie povinností deklarovaných súdom v odôvodnení
rozhodnutia podľa § 135a/ Obch. zák. neuznal a namietol, že prvostupňový súd nedôsledne pristupoval
k navrhovateľom uplatnenému nároku na náhradu škody v tom, že nerozlíšil právny základ škody vo
výške 17.775,34 Eur, ktorá mala spočívať v ušlom zisku navrhovateľa za nevyplatenie ceny diela preto,
lebo voči súdom uplatnenému nároku na jej zaplatenie sa dlžník účinne dovolal námietky premlčania
a skutočnej škody vo výške 2.381,86 Eur, ktorá predstavuje povinnosť zaplatiť trovy súdneho konania
úspešnej strane, ktoré boli reálne zaplatené zo strany navrhovateľa až dňa 17.04.2012.

Nesúhlasil ani s ustálením povinnosti odporcu súdom nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 20.775,34
Eur dňom 28.12.2011, čo je dátum, kedy si škodu písomne uplatnil navrhovateľ voči odporcovi a
od tohto dátumu priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania 9% zo sumy 20.775,34 Eur. Okresný
súd podľa názoru odporcu opomenul skutočnosť, že skutočná škoda na strane poškodeného vznikne
až vynaložením výdavkov, ktoré touto škodu sú. Dňa 28.12.2011 navrhovateľ ešte nevedel, či trovy
konania bude musieť zaplatiť spoločnosti Crystal s.r.o., keďže sám podal proti tomuto výroku odvolanie
a rozsudok nadobudol právoplatnosť v tejto časti až 02.01.2012. Podstatné však je, že skutočnú škodu
utrpel navrhovateľ až zaplatením trov konania spoločnosti Crystal s.r.o. dňa 17.04.2012, preto až
následne mu mohol vzniknúť nárok na náhradu škody v tejto výške voči odporcovi. So zaplatením
úroku z omeškania zo sumy 2.381,86 Eur sa preto mohol odporca dostať do omeškania až po dátume
17.04.2012, preto tento výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia nie je správny.

Odporca zdôraznil, že už v priebehu konania vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného
nároku na náhradu škody vo výške 17.775,34 Eur, keď tento podal žalobu až 27.06.2014, pričom už
14.01.2009, kedy uplynula 4-ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva navrhovateľa na zaplatenie
ceny diela na súde musel vedieť o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Aj o výške, ktorá vyplýva
z faktúr, sa prvýkrát mohol dozvedieť práve uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty, a to o to skôr, že o
nečinnosti konateľa v rámci jej plynutia, kedy bol odporca ako konateľ spoločnosti vo vzťahu k dvom
faktúram, ktorým určil lehotu splatnosti na deň 14.01.2005, v rámci plynutia 4-ročnej premlčacej lehoty
na ich uplatnenie nečinný, mal vedomosť, preto mal navrhovateľ podať z tohto titulu žalobu na súd do
14.01.2013. Ak žalobu podal na súd až 27.06.2014, je podľa názoru odporcu ním vznesená námietka
premlčania dôvodná a súd jej mal vyhovieť a návrh navrhovateľa zamietnuť.

Nesúhlasil s názorom okresného súdu o tom, že škoda v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty vo
vzťahu k faktúram vznikla až účinným dovolaním sa premlčania zo strany dlžníka na súde v súdnom
spore vedenom o zaplatenie ceny diela, teda dňom 08.09.2011, pretože samotné vznesenie námietky
premlčania ešte neznamená, že sa jej dlžník úspešne dovolal. K tomu je potrebné rozhodnutie súdu,
ktorým by súd na námietku premlčania ako na dôvodnú prihliadol. Námietka premlčania vznesená
dlžníkom, a to spoločnosťou Crystal s.r.o. v súdnom konaní 11Cb/36/2010 sa netýkala len zaplatenia
faktúr, ale aj nezaplatenia ceny za dielo, ako jednoznačne vyplýva z argumentácie navrhovateľa v
konaní 11Cb/36/2010, keďže žalobou bola uplatnená práve cena za dielo a námietka premlčania bola
vznesená aj voči právu vykonať právny úkon - spísať preberací protokol. Podľa názoru odporcu preto
súd nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k zaplateniu ceny vyfakturovanej
faktúrami, pretože táto začala plynúť vtedy, keď sa navrhovateľ dozvedel, že v 4-ročnej lehote nebola
podaná žaloba na súd, ktorou by si bol navrhovateľ uplatnil zaplatenie zvyšnej ceny diela do 14.01.2009.
Navrhovateľ pritom vedel, že za včasné neuplatnenie práva zodpovedá konateľ a vedel, aká je výška
fakturovanej sumy, ktorá nebola zaplatená, preto si ju mal uplatniť do 14.01.2013.

Zdôraznil tiež, že v čase, keď bol odporca konateľom navrhovateľa, dlžník Crystal s.r.o. námietku
premlčania účinne nepodal. Ak bol navrhovateľ v konaní o zaplatenie ceny diela následne voči vznesenej
námietke premlčania pasívny a nepodal proti takémuto zamietavému rozhodnutiu odvolanie, nemôže za
to niesť zodpovednosť odporca, ale výlučne navrhovateľ sám. Podľa jeho názoru mal právny zástupca
navrhovateľa aj iné účinné právne prostriedky, ako čeliť vzneseným námietkam zo strany dlžníka -
spoločnosti Crystal s.r.o., a to nielen v tom zmysle, že námietka premlčania sa týkala faktúr, ktoré boli
vystavené s nesprávne uvedenou lehotou splatnosti, keďže zmluvné dojednania viazali splatnosť na
splnenie podmienky odovzdania diela, k čomu nedošlo. Pritom nie faktúra, ale zmluva určuje obsah práv
a povinností zmluvných strán, čo bolo potrebné v konaní pred súdom namietať, pretože ak nenastala



splatnosť faktúr, nebolo dôvodné namietať ani premlčanie práva. Je preto na zváženie, či navrhovateľom
poverená advokátka už pri podávaní žaloby nemala inštruovať klienta v tom smere, aby podnikol kroky
k odovzdaniu diela a až následne mal navrhovateľ vystaviť riadnu faktúru a pôvodné stornovať.

Keďže v konaní vyšlo najavo, že podľa názoru odporcu nebolo dielo ukončené, a preto nemohlo
byť odovzdané, nemohla byť podľa názoru odporcu námietka premlčania iného práva, ktorú vzniesla
spoločnosť Crystal s.r.o. v konaní 11Cb/36/2010 dôvodná, pretože sa nemohlo bez ďalšieho premlčať
právo na prevzatie diela predtým, než by došlo k jeho ukončeniu. Právne relevantná je aj tá skutočnosť,
že zmluva medzi stranami stále trvala, aj keď došlo k posunutiu pôvodného termínu odovzdania diela
určeného na september 2005, objednávateľ voči navrhovateľovi z dôvodov omeškania nepodnikol
žiadne právne kroky, v dôsledku čoho sa konkludentným spôsobom zmenil obsah zmluvy týkajúci sa
odovzdania diela. Nepodanie odvolania proti rozsudku okresného súdu v čase, kedy už bola vedená
exekúcia na základe prv vydaného rozhodnutia je zo strany navrhovateľa konaním, ktoré možno
hodnotiť aj ako zanedbanie odbornej starostlivosti zvlášť v situácii, kedy advokát podával žalobu, ktorou
uplatňoval už v čase podanej žaloby premlčané faktúry, pričom vedel, že neboli vystavené v súlade so
zmluvou o dielo a neporadil klientovi pred podaním žaloby iné právne kroky, napr. podanie žaloby o
prevzatie diela a pod.

Ak by aj teda odporca niesol zodpovednosť za uplynutie premlčacej 4-ročnej lehoty na uplatnenie nároku
na zaplatenie ním vystavených dvoch faktúr, táto nie je totožná so zodpovednosťou za nezaplatenie ceny
diela, preto aj vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu ako plne dôvodnú mal súd posudzovať
v tomto kontexte a určiť začiatok plynutia premlčacej doby na deň 14.01.2009 a jej skončenie na deň
14.01.2013 a jej vyhovieť.

Odporca tiež nesúhlasil s výkladom § 135a/ Obch. zák. súdom tak, že by konateľ zodpovedal za
to, ak druhá zmluvná strana poruší svoju povinnosť zo záväzku. Jeho zodpovednosť nemôže byť
rozširovaná aj na zodpovednosť za úspech v súdnom spore vedenom z titulu porušenia zmluvnej
povinnosti, ak sám takúto povinnosť neporušil. Nevymáhanie každého práva súdnou cestou tiež nie je
možné automaticky považovať za zanedbanie povinnosti konateľa. Zodpovednosť konateľa za konanie
s odbornou starostlivosťou znamená, že pri rozhodovaní sa o konkrétnych krokoch pri výkone svojej
funkcie vezme do úvahy všetky relevantné informácie, ktoré sa rozhodnutia podať žalobu týkajú. V
prejednávanej veci nebolo preukázané, že by odporca na prípad nezaplatenej ceny za dielo zabudol.
Dostal sa však do situácie, kedy pred ukončením diela objednávateľ neumožnil v jeho pokračovaní.
K nedokončeniu diela preto došlo z viny objednávateľa, čo bol aj dôvod, prečo zaň objednávateľ
nezaplatil. Faktúry vystavil navrhovateľ v čase, kedy bol jeho konateľom odporca z dôvodu, aby zistil
reakciu objednávateľa, či tento považuje dielo za ukončené alebo či bude ním vystavenú faktúru z
titulu nedokončeného a neprevzatého diela prípadne reklamovať, avšak objednávateľ zostal nečinný a
zatajoval sa.

Odporca ako bývalý konateľ navrhovateľa pravidelne informoval dozornú radu na mesačných poradách
aj o ekonomickej situácii spoločnosti a ako vyplynulo z výsluchu svedka H. a listinných dôkazov, a to
zápisníc z dozorných rád, táto priamo ukladala konateľovi rôzne povinnosti, pričom zo žiadneho dôkazu
nevyplýva, že by konateľ prvýkrát pravdivo informoval dozornú radu o tom, ako stojí prípad až v roku
2009, najmä po prejednaní prípadu s advokátkou v júni 2009, keď z predchádzajúcich zápisníc vyplýva,
že dostával pokyny prípad sledovať a vyplýva z nich aj to, že vzniknutú situáciu má riešiť s právnikom,
čo potvrdil aj vypočutý svedok I.. G..

Zo žiadneho dôkazu, okrem tvrdení advokátky ako svedkyne v súdnom spore, ktorá mu v období,
za ktoré má niesť zodpovednosť odporca, poskytovala právne rady, ktoré navrhovateľovi spôsobili
škodu nevyplýva, že by bol navrhovateľ, ako aj odporca v čase podávania žaloby na súd alebo v čase
rozhodovania sa o tom či ju podať, boli upozornení na možnosť vznesenia námietky premlčania súm,
ktoré boli obsahom faktúr.

Odporca ako konateľ musel brať do úvahy to, že faktúry vystavil v lehotách splatnosti v rozpore so
zmluvnými dojednaniami, a to v reakcii na porušenie zmluvy objednávateľom, s ktorým sa snažil rokovať.
Musel brať tiež do úvahy ekonomickú situáciu navrhovateľa a výšku trov konania, ak by vymáhal nároky
voči objednávateľovi, pričom relevantné boli informácie najmä o ekonomickej situácii objednávateľa a o
tom, že mu hrozí vyhlásenie konkurzu na celý jeho majetok.



Vychádzal však najmä z tej skutočnosti, že dielo prevzaté nebolo, z čoho vyvodil, že nie je možné ani
premlčanie ceny diela, keďže nezačala plynúť ani jej splatnosť. Vzal do úvahy tiež aj insolventnosť
objednávateľa diela a výšku trov konania, čo ho viedlo k rozhodnutiu pohľadávku nežalovať.

Odporca tiež zdôraznil, že sa o prejednávanej veci radil s osobou, ktorá vykonávala civilnú službu
pre Mesto Detva a poskytovala parciálne právne rady aj pre navrhovateľa, ktorá aj keď advokátom
nebola, bola absolventom práva. Aj keď navrhovateľ uzavrel následne s advokátkou mandátnu zmluvu,
jej aktivity nepriniesli pre odporcu ako laika vo veci vymoženia odmeny za vykonané dielo žiaden
pozitívny výsledok, naopak mali za následok jeho zodpovednosť za vznik škody, pričom advokátka mala
odporcovi ako osobe neznalej práva navrhnúť riešenie situácie, ktoré by neviedlo priamo k oslabeniu
nároku vznesením námietky premlčania. Advokátka sa mala zamerať na dosiahnutie splnenia zmluvnej
podmienky dielo prevziať, ak bol v zmluve dojednaný čas odovzdania diela do septembra 2005, a to
najneskôr v máji - júni 2009, keď bola s prípadom oboznámená, keďže už júnová dozorná rada ukladala
povinnosť konateľovi podať žalobu ako následok toho, že advokátka už o prípade vedela skôr, než
to uviedla vo svedeckej výpovedi. Podaním žaloby na prevzatie diela by neumožnila objednávateľovi
vznášať námietku premlčania.

Naopak práve advokátka zavinila to, že súd doručoval listiny odporcovi - spoločnosti Crystal s.r.o. ako
objednávateľovi diela na inú adresu, než zapísanú v obchodnom registri, čo malo za následok zrušenie
prv vydaného a právoplatného rozhodnutia súdu odvolacím súdom a podanie námietky premlčania
objednávateľom, ktorý bol v konečnom dôsledku v konaní pred súdom prvého stupňa úspešný. Z tohto
potom vyplýva, že vstup advokáta do konania nepriniesol až taký pozitívny efekt, aký mu pri odôvodnení
rozsudkov pripisuje prvostupňový súd.

Namietal tiež tú skutočnosť, že súd odmietol vykonať odporcom navrhovaný dôkaz - výsluch svedka V..
I. X., ktorý po celý čas, ako odporca pôsobil vo funkcii konateľa, bol ekonómom Mesta Detva - jediného
spoločníka navrhovateľa a súčasne bol aj členom dozornej rady navrhovateľa, pričom mal hlavné slovo o
tom, na čo a do čoho bude navrhovateľ investovať, čo musel odporca ako konateľ rešpektovať. Výpoveď
svedka by mohla pomôcť tvrdeniu odporcu o tom, že konal s odbornou starostlivosťou. Odporca bol
pritom viazaný pokynmi dozornej rady, pričom pokyny v zápisnici z dozornej rady z 29.05.2009 pod
č. 2/09, na ktorú okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odkazuje boli vydané v čase, keď už
bol nárok navrhovateľa na zaplatenie faktúr premlčaný a pokyn dozornej rady v zápisnici z 05.06.2009
vymáhať takýto nárok viedol len k vynaloženiu trov na neúspešné súdne konanie, čo nebolo slobodným
rozhodnutím odporcu, ktorý nebol pasívny, len mal o správnosti postupu vzhľadom na neprevzatie
diela stále pochybnosti. Odporca sa snažil v prejednávanej veci ako konateľ zabezpečiť čo najviac
relevantných informácií, aby sa mohol správne rozhodnúť, pravidelne informoval dozornú radu o prípade
a pokiaľ nekonal ihneď podaním žaloby voči objednávateľovi, bolo tomu aj preto, že nemal na to finančné
prostriedky a vedel o finančnej situácii objednávateľa, na ktorého mal byť vyhlásený konkurz, čím by sa
v takom prípade len náklady navrhovateľa zvýšili. Bez pokynu dozornej rady, aj keď tento nepovažuje
súd za záväzný pre konateľa, z dôvodu, že v tejto mal zastúpenie jediný spoločník, a to Mesto Detva,
nemôže konateľ navrhovateľa konať samostatne a ani nikdy samostatne nekonal.

Neexistuje preto žiadna príčinná súvislosť medzi povinnosťou úhrady skutočnej škody ani vo výške istiny
a ani vo výške sumy 2.381,86 Eur spočívajúcej v navrhovateľom zaplatenej náhrade trov konania na
základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. 11Cb/36/2010 zo dňa 08.09.2011, ktoré boli uhradené
dňa 17.04.2012 a konaním odporcu. Príčinná súvislosť medzi povinnosťou náhrady trov v súdnom
konaní a nepodaním žaloby pred uplynutím premlčacej lehoty bola pretrhnutá právoplatnosťou rozsudku
okresného súdu č.k. 11Cb/36/2010 zo dňa 09.09.2010, ktorá nastala dňa 21.10.2010, pretože na
základe neho nevznikla žiadna povinnosť náhrady trov konania a ani nebola podaná úspešne námietka
premlčania, pričom tento rozsudok bol vydaný v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu.
Vynesenie ďalšieho nového rozsudku okresným súdom dňa 08.09.2011 a v nej uvedená povinnosť
náhrady trov konania už nie je podľa názoru odporcu v žiadnej priamej, ani nepriamej príčinnej súvislosti
s konaním alebo opomenutím odporcu, pretože k zrušeniu právoplatného rozsudku došlo z dôvodu
pochybenia Okresného súdu Zvolen pri aplikácii zákonnej fikcie doručenia, preto v ďalšom súdnom
konaní už odporca nemal postavenie účastníka, teda mu nepatrili žiadne procesné práva a povinnosti,
keďže nevykonával už funkciu konateľa a nemal možnosť priebeh súdneho konania akokoľvek ovplyvniť
a obhájiť podanie žaloby, v dôsledku čoho nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za jeho výsledok.



Záväzok navrhovateľa nahradiť trovy konania vznikol v dôsledku rozhodnutia nového konateľa
navrhovateľa p. H. po porade s advokátkou N.. N. G. nepodať odvolanie proti rozsudku prvostupňového
súdu. Nie je tak daná príčinná súvislosť medzi nečinnosťou odporcu v období od 14.01.2005 do
14.01.2009, kedy došlo k uplynutiu premlčacej lehoty na zaplatenie ceny diela podľa navrhovateľom
vystavených faktúr uplatnených v prejednávanom konaní a dôvodom prehry v súdnom spore
11Cb/36/2010. Výsledkom súdneho konania bolo rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatné a vykonateľné,
čím sa stalo exekučným titulom, preto mal podľa názoru odporca v konaní úspech. Následné zrušenie
rozhodnutia okresného súdu, ktoré už bolo medzitým exekučným titulom, už nie je v príčinnej súvislosti
s konaním odporcu a odporca na výsledky tohto súdneho konania nemal ani žiaden vplyv. Neexistuje
tak žiadna príčinná súvislosť medzi premlčaním faktúr splatných 14.01.2005 a ani nezaplatením ceny
objednávateľom za dielo zhotovené navrhovateľom.

Navrhovateľ nepovažuje zaplatenie ceny diela za ušlý zisk tak, ako to tvrdí navrhovateľ, ale za škodu
vzniknutú z titulu porušenia zmluvy, pričom za vznik tejto škody nenesie odporca zavinenie, pretože
v konaní nebolo preukázané, že by bol sám zavinil nekonaním jej vznik z dôvodu jeho neodbornej
starostlivosti.

Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, prípadne zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odporca si zároveň uplatnil aj právo na náhradu trov prvostupňového,
ako aj odvolacieho konania, ktorých výšku v odvolaní vyčíslil.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril podaním doručeným okresnému súdu dňa 09.03.2016 aj navrhovateľ.
Vo vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že tvrdenia odporcu obsiahnuté v odvolaní sú opakovaným
skutočností namietaných už v priebehu prvostupňového konania, s ktorými sa okresný súd dostatočne
vysporiadal. Rozhodnutie okresného súdu považoval navrhovateľ za vecne správne, preto ho navrhol
v celom rozsahu potvrdiť. K argumentácii odporcu, že námietky premlčania sa dlžník - Crystal s.r.o.
dovolal až v čase, keď už nebol odporca konateľom navrhovateľa uviedol, že porušenie povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou nastáva nezávisle od času, kedy poškodenému, a to navrhovateľovi vznikla
škoda. Týmto okamihom bolo práve vznesenie námietky premlčania, resp. vyhlásenie rozhodnutia
súdom, ktorý túto námietku premlčania posúdil ako dôvodnú, preto je irelevantné, že odporca už nebol v
čase vzniku škody konateľom spoločnosti navrhovateľa. Podstatné je, že zanedbaním svojich povinností
porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čím spoločnosti navrhovateľa spôsobil škodu, ktorá
nastala neskôr, ako došlo k porušeniu právnej povinnosti.

Podľa názoru navrhovateľa sa odporca len účelovo snaží spájať začiatok plynutia premlčacej lehoty
nároku na náhradu ušlého zisku a škody na okamih, kedy došlo k premlčaniu nároku navrhovateľa
voči spoločnosti Crystal s.r.o, t.j. od 14.01.2009 a v rozpore s § 398 Obch. zák. viaže plynutie
premlčacej doby nároku na náhradu škody na porušenie jeho vlastnej povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou, ktorý názor nie je správny. Spoločnosti navrhovateľa vzniklo právo na náhradu škody až
po porušení povinnosti odporcu ako konateľa, a to v okamihu, keď sa stala pohľadávka nedobytnou a
nevymáhateľnou, a nie vtedy, keď nastalo jej premlčanie. Nedobytnou, resp. nevymáhateľnou sa stala
až po uplatnení námietky premlčania zo strany spoločnosti Crystal s.r.o., resp. uznaním premlčacej
námietky v rozhodnutí súdu, a to preto, že súd na premlčanie prihliada tak, ako to vyplýva z § 100 ods.1
OZ až na námietku vznesenú dlžníkom. Do tej doby nič nebráni veriteľovi vo vymáhaní svojej pohľadávky,
pretože námietka premlčania nemusí byť v súdnom konaní vznesená. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp.zn. 25Cdo/3672/2012, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3C/16/78, závery ktorých sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec.

Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu v ním podanom odvolaní o tom, že by bol konal s odbornou
starostlivosťou, keď informoval dozornú radu o danej veci a keď sa radil ohľadom vymáhania pohľadávky
so svedkom I.. G. a keď neskôr poveril vymáhaním pohľadávky N.. G. ako právnu zástupkyňu, pretože
ani tento postup ho nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorú navrhovateľovi spôsobil. Konateľ sám
mal uvážiť, ako postupovať pri vymáhaní pohľadávky a nespoliehať sa na dozornú radu, resp. valné
zhromaždenie. Ak bol nečinný a pohľadávku nevymáhal v priebehu štyroch rokov, nekonal podľa názoru
navrhovateľa s odbornou starostlivosťou. Zo zápisníc zo zasadnutí dozornej rady vyplýva, že práve
členovia dozornej rady upozorňovali konateľa na potrebu konať, pričom samotná konzultácia odporcu
so svedkom I.. G., s ktorým sa o postupe v prejednávanej veci radil, ho zodpovednosti nezbavuje, keď



z výpovedí svedka I.. G. je zrejmé, že v tom čase nemal skúsenosti s podobnými typmi pohľadávok a
so súdnymi spormi a ani jeho právna pomoc pre navrhovateľa sa v tom čase netýkala poradenstva v
oblasti obchodného práva. Konanie odporcu je tak možné považovať za nezodpovedné, ak sa v takejto
veci radil práve so svedkom G..

Nekonanie s odbornou starostlivosťou preto spočíva v tom, že odporca si neopatril a nezohľadnil
pri vymáhaní pohľadávky všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia obchodného
vedenia spoločnosti a nezabezpečil v rozhodnom čase relevantnú a kvalifikovanú odbornú pomoc v
oblasti právnych služieb a bol pasívny.

K zastúpeniu navrhovateľa N.. G. došlo až 01.03.2009, t. j. potom, ako už bola pohľadávka voči
spoločnosti Crystal s.r.o. premlčaná. V tom čase už porušenie povinnosti odporcu konať s odbornou
starostlivosťou nastalo a akékoľvek úkony vykonané advokátkou N.. G. po tomto termíne už nemohli na
stave veci ohľadom premlčania nič zmeniť. K argumentácii odporcu, že súd nevykonal výsluch svedka
V.. X. navrhovateľ uviedol, že mu nie je zrejmé, ako by táto výpoveď mohla vyvrátiť to, že odporca
nekonal v danej veci s odbornou starostlivosťou. Odporca si neuvedomil, že každá obchodná spoločnosť
koná a vystupuje voči tretím osobám prostredníctvom konateľa, prípadne prokuristu, z čoho vyplýva, že
advokátka N.. N. G. mohla pri zastúpení navrhovateľa jednať len s konateľom, a nie s dozornou radou,
ktorá za spoločnosť navonok nevystupuje.

Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn.
11Cb/36/2010 zo dňa 09.09.2010, ktorého právoplatnosť bola vyznačená na deň 21.10.2010 došlo k
pretrhnutiu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním odporcu, pretože uvedený rozsudok bol
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 24.05.2011 pod sp.zn. 41Cob/128/2011 z dôvodu, že
nebol účinne doručený spoločnosti Crystal s.r.o. zrušený, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Ak
nedošlo k riadnemu doručeniu rozsudku okresného súdu, nemohla začal plynúť ani lehota na podanie
odvolania, v dôsledku čoho je akákoľvek právoplatnosť rozsudku predtým vylúčená, napriek tomu, že
Okresný súd Zvolen na uvedenom rozsudku právoplatnosť vyznačil. Na tejto skutočnosti nič nemení
fakt, že sám odporca napriek tomu, že nemohol za spoločnosť navrhovateľa v čase vydávania v poradí
druhého rozhodnutia Okresným súdom Zvolen, v ktorom bol návrh navrhovateľa na zaplatenie ceny
diela zamietnutý ovplyvniť priebeh tohto konania, pretože pohľadávka navrhovateľa bola už v tom čase
premlčaná.

K tvrdeniu odporcu, že v konaní nebolo preukázané, že vznik škody zavinil nekonaním s odbornou
starostlivosťou, poukázal navrhovateľ na ust. § 135a/ ods.3 Obch. zák., podľa ktorého je irelevantné, či
vznik škody zavinil alebo nezavinil, pretože jeho zodpovednosť za škodu je založená na objektívnom
princípe bez preukázania zavinenia, čo vyplýva z § 757 a § 373 Obch. zák. Cit. ust. dáva konateľovi
len možnosť liberovať sa zo zodpovednosti tým, že by preukázal konanie s odbornou starostlivosťou, o
čom odporca v konaní žiadne dôkazy nepredložil. Neuniesol tak dôkazné bremeno na podporu svojich
tvrdení, preto zodpovedá za procesný výsledok v podobe neúspechu v konaní. Na podporu svojho
tvrdenia poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/440/2013 a 3775/2008.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca vykonával funkciu konateľa v spoločnosti
navrhovateľa od 14.11.2002 do 24.05.2011 a počas výkonu funkcie uzatvoril dňa 30.09.2004 za
navrhovateľa Zmluvu o dielo pod č. X/XXXX, na základe ktorej sa zaviazal zhotoviť pre objednávateľa
spoločnosť Crystal s.r.o. Lučenec dielo - zemné práce, výkopové práce, odvoz zeminy, zrovnávanie a
planírovanie lyžiarskeho svahu v lyžiarskom stredisku Biele Vody, R. mechanizmami UDS 114, Tatra
815-vyklápač, Kompaktor KTO 150, UNO 180, zhutňovač zeminy - žaba podľa podkladov predložených
zhotoviteľom. Termín začiatku prác dohodli tak, že tento bude určený po dohode v mesiaci september
2004 do septembra 2005. Cenu dohodli zmluvné strany tak, že objednávateľ zaplatí za dielo 600.000,-
Sk a 19% DPH vo výške 114.000,- Sk v troch splátkach, 2 x po 150.000,- Sk bez DPH a 1x 300.000,-
Sk bez DPH. Zároveň dohodli DPH celkom vo výške 178.500,- Sk a preddavok vo výške 150.000,- Sk



bez DPH, na ktorý sa zhotoviteľ zaviazal vystaviť daňový doklad do 31.12.2004. Podľa čl. 5.3 zmluvy
dohodli zmluvné strany termín úhrady za daňový doklad vystavený najneskôr do 31.12.2004 do 14 dní
po podpísaní preberacieho protokolu o odovzdaní diela. Na základe tejto zmluvy vykonal navrhovateľ
pre odporcu dielo, rozsah ktorého v tomto konaní presne špecifikovaný nebol.

Z výsluchu odporcu ako bývalého konateľa navrhovateľa, ale aj z priloženého spisu sp.zn. 11Cb/36/2010
vo veci navrhovateľa proti spoločnosti Crystal s.r.o. o zaplatenie ceny diela, ktorým okresný súd
vykonal dokazovanie vyplýva len to, že celý rozsah diela navrhovateľom vykonaný nebol, pretože sa
zamestnanci navrhovateľa zo stavby „...zbalili a odišli inde...“ (č. l. 38 spisu). Faktúry, zaplatenie ktorých
bolo predmetom tohto sporu pod č. 40657 na sumu 178.500,- Sk - 5.925,11 Eur a č. 40658 na sumu
357.000,- Sk - 11.850,23 Eur a ktorých výška je vo forme náhrady škody predmetom tohto sporu, boli
však vystavené na celý rozdiel ceny diela dohodnutej v zmluve o dielo po odpočítaní preddavku, ktorý
odporca navrhovateľovi vo výške 150.000,-Sk bez DPH zaplatil. Pokiaľ ide o rozsah prác, je súčasťou
návrhu vo veci samej v konaní 11Cb/36/2010 priložený navrhovateľom zostavený zoznam výkonov s
uvedením mechanizmov, miesta výkonu, km a ceny bez toho, že by bolo z týchto dokladov zrejmé
potvrdenie objednávateľa o skutočne vykonanom rozsahu prác, ich cene a o hoc aj čiastočnom prevzatí
(čl. 18-20 spisu).

Navrhovateľ vystavil vyššie uvedené faktúry dňa 31.12.2004 s lehotou splatnosti do dňa 14.01.2005 v
čase, kedy práce zhotovené navrhovateľom objednávateľom prevzaté neboli a kedy nebol zmluvnými
stranami podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí prác, ktorý mal byť podkladom fakturácie tak, ako
sa na tom zmluvné strany dohodli. Podľa Zmluvy o dielo mal navrhovateľ povinnosť dielo vykonať až
do septembra 2005.

Súdne konanie č.k. 11Cb/36/2010 o zaplatenie ceny diela vedené navrhovateľom voči spoločnosti
Crystal s.r.o. bolo ukončené zamietnutím návrhu z dôvodu objednávateľom vznesenej námietky
premlčania. Navrhovateľ v čase podania žaloby na súd vychádzal z právneho názoru, že nárok
navrhovateľa nie je premlčaný práve z dôvodu, že nedošlo k spísaniu preberacieho a odovzdávacieho
protokolu, v dôsledku čoho ešte nemohla začať plynúť premlčacia doba, čo vyplýva zo žaloby, o ktorej
sa viedlo konanie 11Cb/36/2010, ktorú podal advokát.

Navrhovateľ v konaní tvrdili, že za vznik škody, ktorú si uplatnil čiastočne, a to vo výške 17.775,34 Eur
ako cenu diela vo forme ušlého zisku a ako škodu vo výške trov konania v sume 2.381,86 Eur, ktoré
musel objednávateľovi diela spoločnosti Crystal s.r.o. zaplatiť na základe súdneho rozhodnutia, nesie
zodpovednosť odporca ako bývalý konateľ navrhovateľa z dôvodu, že vo vyššie uvedenom konaní nebol
navrhovateľ úspešný a jeho pohľadávka sa voči objednávateľovi spoločnosti Crystal s.r.o. stala z dôvodu
ním vznesenej námietky premlčania nevymožiteľnou, čo je dôkazom o tom, že odporca nepostupoval
pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou a takýmto postupom porušil svoje povinnosti, ktoré
mali za následok vznik škody.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vl.č. 8015/S pre navrhovateľa súd zistil,
že jediným spoločníkom navrhovateľa je Mesto Detva, v ktorej bol odporca konateľom od 14.01.2002
do 24.05.2011. Novým konateľom navrhovateľa je od 1. mája 2011 p. H..

Z výsluchu svedka I.. I. G. vykonaného okresným súdom na pojednávaní dňa 08.04.2015 (čl. 175-177
spisu) vyplýva, že v rokoch 2004-2006 vykonával na základe viacerých dohôd o vykonaní prác pre
navrhovateľa právne služby aj v oblasti obchodného práva ako právnik, aj keď advokátom nebol.
Potvrdil, že prvýkrát prišiel do kontaktu s navrhovateľom, keď mu poskytol vzor nevyplnenej zmluvy
o dielo v roku 2004. Neskôr, s odstupom 2-3 rokov, sa z podnetu odporcu, keďže objednávateľ diela
nezaplatil navrhovateľovi celú cenu diela s ním, ešte ako s bývalým konateľom firmy navrhovateľa
niekoľkokrát stretol, pričom riešili spolu otázku, či ísť alebo neísť do súdneho sporu, keďže tam
bolo viac problematických otázok, najmä či predmet diela bol alebo nebol splnený. Svedok poskytol
odporcovi právny názor, že je predčasné žalovať fakturované sumy, keďže nedošlo k ukončeniu diela.
Navyše spoločnosť Crystal s.r.o. vtedy čelila vážnemu súdnemu sporu a mali informácie, že skončí
zrejme v konkurze. Pri konzultácii o tomto prípade mal k dispozícii zmluvu o dielo, faktúry vystavené
navrhovateľom ešte na slovenské koruny v sume asi 600-700.000,- Sk a nejaké stazky, resp. nejaké
ďalšie podklady, podľa ktorých vyslovil názor, že žaloba by bola predčasná. Uviedol, že spolupráca na
základe dohôd o vykonaní prác trvala s navrhovateľom až do roku 2008. Vypovedal tiež, že keď sa



vyskytli nejaké nezaplatené faktúry, robil návrhy na vydanie platobných rozkazov, resp. predžalobné
upomienky. Svedok potvrdil, že odporcovi poskytol tento právny názor ohľadom prejednávanej veci
začiatkom roku 2008. Potvrdil tiež, že robil pre Mesto Detva zmluvy a aj ho zastupoval v niektorých
súdnych sporoch. Bol toho názoru, že predmetná pohľadávka sa nemala žalovať, lebo chýbal odovzdací
a preberací protokol a ostatné doklady nenasvedčovali tomu, že dielo bolo ukončené.

Súčasťou spisového materiálu sú aj Dohody o vykonaní práce uzavreté medzi navrhovateľom v
zastúpení konateľom - odporcom a I.. I. G., ktorými okresný súd vykonal dokazovanie o poskytnutí
obchodno-poradenských služieb v období od 16.01. do 19.04.2004, Dohoda o vykonaní práce uzavretá
dňa 31.08.2004 v období od 01.09. do 30.09.2004, Dohoda o vykonaní práce zo dňa 26.09.2005 na
obdobie od 27.09. do 30.09.2005 na poskytovanie obchodno-poradenských služieb a právnych rád v
oblasti pracovného práva a dňa 12.06.2007 na obdobie od 13.06. do 18.06.2007.

Z výsluchu advokátky N.. N. G. vykonanom okresným súdom na tom istom pojednávaní (čl. 172-175
spisu) vyplýva, že s navrhovateľom bola v pracovnom vzťahu, keďže pre neho vykonávala právne
služby na základe mandátnej zmluvy, a to aj v čase, keď konateľom navrhovateľa bol odporca. V rámci
poskytovania právnych služieb pre navrhovateľa bola požiadaná, aby podala žalobu proti spoločnosti
Crystal s.r.o. z titulu nezaplatenej ceny diela podľa zmluvy o dielo ohľadom prác, ktorému návrhu
bolo pôvodne vyhovené a rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť. Bol daný aj na výkon
exekúcie, avšak následne na základe obnovy konania bol návrh navrhovateľa zamietnutý z dôvodu
námietky premlčania. Potvrdila, že právne služby začala pre navrhovateľa poskytovať od 01.03.2009 na
základe písomnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, ktorú jej navrhovateľ vypovedal ku dňu 30.06.2012
s tým, že po uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty jej činnosť skončila u navrhovateľa dňa 30.09.2012.
Potvrdila, že s nezaplatením faktúr spoločnosťou Crystal s.r.o. sa oboznámila asi 2 mesiace predtým,
než podala návrh na súd. Uviedla, že komunikovala s odporcom, ktorý jej poskytol podklady a už vtedy
povedala, že pohľadávka je premlčaná, preto návrh koncipovali tak, že sa nebude vychádzať z faktúr,
ktoré boli vystavené, ale priamo zo zmluvy o dielo, pretože v nej bolo uvedené, že lehota splatnosti
ceny diela nastáva až 14 dní od podpisu preberacieho protokolu a toto svoje stanovisko adresovala aj
dozornej rade, pretože z rozhovoru s odporcom zistila, že podnet na podanie žaloby vzišiel z dozornej
rady navrhovateľa.

Odvolanie proti zamietavému rozhodnutiu okresného súdu nebolo navrhovateľom podané aj preto, že
zvažovali s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a s prihliadnutím na zamietnutie návrhu
z dôvodu námietky premlčania vznesenej nielen pokiaľ išlo o úhradu faktúr, ale aj ohľadom nároku
navrhovateľa domáhať sa podpisu preberacieho protokolu, pričom dospeli k záveru, že odvolanie by
nebolo úspešné. S jej právnym názorom nový konateľ navrhovateľa p. H. súhlasil. Svedkyňa potvrdila,
že podľa nej nebolo jednoznačne možné uviesť, či bola alebo nebola pohľadávka na zaplatenie zvyšku
ceny diela v čase podania žaloby navrhovateľa voči spoločnosti Crystal s.r.o. premlčaná. Jej názor v
tom čase bol taký, že pokiaľ sa vychádzalo výlučne zo splatnosti faktúr, tak pohľadávka premlčaná
bola, ale pokiaľ by odporca nevzniesol námietku premlčania, čo sa týka preberacieho protokolu, tak
nárok premlčaný nemusel byť. K rozsahu prác vykonaných navrhovateľom, cenu ktorých navrhovateľ
vyfakturoval uvedenými dvomi faktúrami a uplatnil voči spoločnosti Crystal s.r.o. uviedla, že podľa nej boli
práce vykonané, pretože mala k dispozícii stazky. Potvrdila tiež, že okresný súd v konaní 11Cb/36/2010
vychádzal z navrhovateľom predložených dôkazov, najmä staziek, a preto návrhu pôvodne vyhovel.
Následne v obnovenom konaní sa už riešila len námietka premlčania a rozsah skutočne vykonaných
prác okresný súd už neskúmal. Z mandátnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci uzatvorenej medzi
navrhovateľom a advokátkou N.. N. G. uzavretej dňa 01.03.2009 vyplýva, že predmetom právnej pomoci
pre mandanta boli okrem iného aj poradenské služby a vymáhanie pohľadávok. Túto zmluvu podpísal
za navrhovateľa odporca ako bývalý konateľ.

Súčasťou spisového materiálu sú aj zápisy zo zasadnutia dozornej rady pri Technických služba Detva
s.r.o. od dátumu 25.04.2005 až po dátum 26.07.2011, ktorými okresný tiež vykonal dokazovanie. Zo
zápisu č. 3/07 zo zasadnutia dozornej rady konaného dňa 11.09.2007 vyplýva, že konateľ spoločnosti -
odporca podal informáciu o pohľadávke navrhovateľa voči spoločnosti Crystal s.r.o. Dozorná mu uložila
vykonať v najbližších dňoch rokovanie s právnym zástupcom tejto spoločnosti a podať informáciu na
najbližšej DR. Zasadnutie najbližšej DR sa konalo dňa 09.11.2007, kde konateľ informoval dozornú
radu o tom, že zo strany spoločnosti Crystal s.r.o. bol vyslovený čiastočný prísľub o úhrade najväčšej
faktúry, ktorý však nebol záväzný. Na zasadnutí dozornej rady dňa 16.07.2008 konateľ informoval DR o



tom, že rokovanie so zástupcom spoločnosti Crystal s.r.o. o nezaplatených pohľadávkach navrhovateľa
nebolo úspešné s tým, že bol poverený právnik vymáhaním predmetných pohľadávok súdnou cestou.
Na zasadnutí dozornej rady dňa 15.08.2008, zápis č. 4/08 informoval konateľ o tom, že vymáhanie
pohľadávok od spoločnosti Crystal s.r.o. právnikom pokračuje a rovnako o tejto skutočnosti informoval
dozornú radu aj dňa 06.11.2008. Až dňa 26.03.2009 po informácii konateľa na dozornej rade, čo
vyplýva zo zápisu č. 1/09 o tom, že vymáhanie pohľadávok od spoločnosti Crystal s.r.o. pokračuje,
bola prijatá dozornou radou nová úloha pre konateľa, a to požiadať právnu zástupkyňu navrhovateľa o
stanovisko a možné riešenie pri vymáhaní pohľadávky od spoločnosti Crystal s.r.o. aj s nasledovným
riešením. Na zasadnutí dozornej rady dňa 15.06.2009 bola dozorná rada konateľom informovaná, že
úlohu splnil a s právnou zástupkyňou prejednal možné riešenie pri vymáhaní pohľadávky, na základe
čoho uložila dozorná rada konateľovi spoločnosti okamžite vymáhať pohľadávku od Crystal s.r.o. súdnou
cestou. Na zasadnutí dozornej rady dňa 08.10.2009 tak, ako to vyplýva zo zápisu č. 4/09 dozorná rada
skonštatovala, že úloha stanovená konateľovi ohľadom vymáhania pohľadávky voči firme Crystal s.r.o.
bola splnená. Zo zápisnice dozornej rady zo dňa 26.07.2011 vyplýva, že jej programom bolo prejednanie
postupu vo veci exekúcie voči spoločnosti Crystal s.r.o., o čom informovala dozornú radu N.. G., právna
zástupkyňa navrhovateľa. Zo zápisnice dozornej rady zo dňa 16.01.2012 vyplýva, že jej programom bolo
prejednanie postupu nového konateľa voči odporcovi vo veci vymáhania nároku súdnou cestou.

Z výsluchu odporcu (čl. 231 spisu) vyplýva, že o nezaplatení faktúr za cenu diela vo vzťahu k spoločnosti
Crystal s.r.o. pravidelne informoval dozornú radu navrhovateľa. Dozornou radou bol odkázaný na
konzultovanie s právnym zástupcom, preto riešil vec aj s právnikmi I.. G. a N.. G.. Pohľadávku konzultoval
najprv s I.. G., pričom jeho stanovisko bolo také, že pohľadávka nie je premlčaná, pretože zmluva
naďalej trvá. Potvrdil, že s ním konzultoval prejednávanú vec niekoľkokrát a o výsledkoch konzultácií
vždy informoval dozornú radu. Pohľadávky navrhovateľa prechádzal každý mesiac a oboznamoval s
nimi aj dozornú radu, ktorá zasadala v tom čase jedenkrát mesačne. Potvrdil, že v prvom rade sa na
dozornej rade riešilo to, že faktúra, ktorá bola vystavená, nie je zaplatená a v ďalšom už dozorná rada
odkázala iba na právnika, preto o tom nerozhodoval on.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11Cb/36/2010 zo dňa 08.09.2011, ktorým okresný
súd tiež vykonal dokazovanie vyplýva, že konajúci súd sa nestotožnil s právnym názorom právneho
zástupcu navrhovateľa N.. G., že nárok na zaplatenie ceny diela nie je premlčaný z dôvodu, že nedošlo
k podpísaniu preberacieho protokolu a že preto navrhovateľ nežaloval faktúry ako také, ale cenu diela
navrhovateľom vykonaných prác podľa záznamov o prevádzke motorových vozidiel, ktoré sa týkajú
obdobia spred vystavenia faktúr, pretože v takomto prípade by bola podľa názoru súdu žaloba podaná
navrhovateľom predčasne, keďže by podľa uzavretej zmluvy o dielo nevznikol dôvod - titul na plnenie
zo strany odporcu Crystal s.r.o.. Z rozhodnutia okresného súdu tiež vyplýva, že štatutárny zástupca
spoločnosti Crystal s.r.o. potvrdil, že k zaplateniu ceny diela nedošlo, ako aj to, že dielo nebolo do
dnešného dňa dokončené, v dôsledku čoho nebol spísaný ani preberací protokol (čl. 163 spisu).

Podaním zo dňa 25.10.2011 označeným ako Uplatnenie náhrady škody si navrhovateľ uplatnil voči
odporcovi ako bývalému konateľovi náhradu škody z oboch faktúr, ktoré spoločnosť Crystal s.r.o.
nezaplatila. Podľa údajov v tomto podaní odporca ako konateľ spoločnosti pri riešení obchodného
prípadu nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď nevykonal žiadne úkony smerujúce k odovzdaniu
a prevzatiu diela, ako aj k vymáhaniu ďalšej sumy, čím došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby, a
tým k zániku práva, čomu nasvedčuje práve rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 11Cb/36/2010 zo
dňa 08.09.2011, ktorým bol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 17.775,34 Eur s prísl. zamietnutý a
navrhovateľ bol zaviazaný na náhradu trov konania spoločnosti Crystal s.r.o. vo výške 2.381,86 Eur.

Okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že podľa ust. § 135a ods. 1, 2, Obchodného
zákonníka s konštatovaním, že právna úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov je k úprave náhrady
škody podľa § 373 Obchodného zákonníka vo vzťahu lex specialis - lex generalis, t.j., že právna úprava
§ 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, návrhu
navrhovateľa vyhovel.

Podľa § 757 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.



Podľa § 135a/ ods.1 cit. zák. konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej
pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135a/ ods.3 cit. zák. konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia
nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného
zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi,
spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje
zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

Podľa § 373 cit. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 214 ods.1 zák. č. 99/1963 Z. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.) na prejednanie odvolania
proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa § 214 ods.2 cit. zák. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
dlhšej ako 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli splnené procesné podmienky v spojení s
ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Ust. § 214 ods. 2 O.s.p. nadväzuje na ust. § 214 ods. 1 O.s.p. s tým, že pokiaľ nie je preukázaný
žiaden z dôvodov uvedený v ust. § 214 ods. 1 písm. a) až d) O.s.p., môže krajský súd ako súd odvolací
rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, pričom tento procesný postup nie je viazaný na
súhlas alebo nesúhlas účastníkov konania. V prejednávanej veci nebolo zistené, že by bolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, že by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
pojednávania, že by šlo o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania alebo že by
to vyžadoval dôležitý verejný záujem.

Podľa § 213 ods.1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa
s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa ods.2 cit. ust., ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Podľa ods. 3 cit. ust., ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Krajský súd nezistil, že by v prejednávanej veci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
preto, stavu, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, ktorým bol v prejednávanej veci z tohto dôvodu viazaný.



Podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd že sa na vec vzťahuje ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce a nezistil ani to, že by bol súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Keďže nebol daný zákonný dôvod postupovať v prejednávanej veci
podľa § 213 ods. 2 a 3 O.s.p., vychádzal odvolací súd zo skutkového prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Odvolací súd nemal dôvod postupovať ani podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. a rozhodnutie okresného
súdu rušiť, pretože súd prvého stupňa správne na prejednávanú vec použil ustanovenie § 135a Obch.
zák. a dostatočne zistil skutkový stav.

Rozhodnutie okresného súdu nemohol ani potvrdiť podľa § 219 O.s.p., pretože nie je vo výroku správne.

Účastníci konania nežiadali odvolací súd v súlade s ust. § 214 ods. 3 O.s.p. o zaslanie upovedomenia o
verejnom vyhlásení rozsudku v predmetnej veci elektronickou formou na ich e-mailovú adresu, preto mal
krajský súd splnené všetky procesné podmienky k tomu, aby došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku
krajským súdom bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd sa s úvahami, ktorými sa okresný súd riadil pri právnom hodnotení dôkazov a ani so
závermi o oprávnenosti nároku navrhovateľa nemohol stotožniť napriek tomu, že postupom okresného
súdu nedošlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a ani k nesprávnej aplikácii ustanovenia §
135a Obchodného zákonníka.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, akú dôkaznú hodnotu má súd tomu
ktorému vykonávanému dôkazu priradiť. Aj keď okresný súd podrobne vysvetlil svoje závery a zhodnotil
vykonané dôkazy ako dospel k záveru, že odporca ako bývalý konateľ navrhovateľa nekonal s odbornou
starostlivosťou a včas neuplatnil právo na zaplatenie dlžnej sumy na súde čím zavinil, že sa stal nárok
na zaplatenie ceny diela voči nemu pre premlčanie nevymožiteľný, je odvolací súd toho názoru, že jeho
právne názory so skutkovým stavom tak, ako ho okresný súd zistil, nekorešpondujú. Okresný súd síce
aplikoval správny právny predpis, a to § 135a Obch. zák., nesprávne ho však interpretoval a následne
zo zistených skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery.

Okresný súd dospel k záveru, že odporca porušil povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, keď nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny diela
neuplatnil v zákonom stanovenej premlčacej lehote na súde a keď z dôvodu odporcom vznesenej
námietky premlčania bol návrh navrhovateľa zamietnutý, v dôsledku čoho sa stala pohľadávka
navrhovateľa nevymožiteľnou. Podľa tvrdenia navrhovateľa tak zodpovedá odporca ako bývalý konateľ
navrhovateľa za vzniknutú škodu spoločnosti, pretože sa jej majetok nezvýšil o sumu, ktorej zaplatenie
bolo predmetom súdneho konania. Zodpovednosť odporcu ako bývalého konateľa pri výkone svojej
funkcie vyvodil z toho, že odporca ako konateľ si pri svojom rozhodovaní nezaobstaral a nezohľadnil
všetky objektívne možné a dostupné informácie týkajúce sa včasného uplatnenia pohľadávky na súde,
keď nepožiadal o právnu radu osobu plne kvalifikovanú, na ktorú by bol oprávnený preniesť časť
svojich povinností a tým sa zbaviť zodpovednosti za prípadnú škodu, v dôsledku čoho sa nesprával
profesionálne. V takom prípade by už bolo na advokátovi, ktorý by na seba prevzal zodpovednosť za
riešenie vzniknutej situácie - nezaplatenie ceny diela objednávateľom a sám by zvážil, voči komu a kedy
by podal žalobu. V konaní sa podľa názoru súdu nepodarilo odporcovi zbaviť zodpovednosti za vzniknutú
škodu, preto ho na jej úhradu v plnom rozsahu zaviazal.

S takýmto právnym názorom okresného súdu sa odvolací súd nestotožnil. Aj keď je konateľ povinný
vykonávať svoju funkciu podľa § 135 ods. 1 Obch. zák. s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, je treba mať na zreteli, že takýto výkon funkcie sa



vzťahuje len na tie povinnosti, ktoré sú uložené konateľovi zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami
alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou je
objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby si konateľ pri svojom rozhodovaní zaobstaral a zohľadnil všetky
objektívne možné a dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť jeho
rozhodnutie pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Aj keď teda Obchodný zákonník vyžaduje určitý stupeň
profesionality pri výkone pôsobnosti konateľa, ktorý je v zákone vyjadrený práve pojmom odborná
starostlivosť, treba mať na zreteli, že táto zahŕňa zákonnú požiadavku plniť povinnosti na určitej odbornej
úrovni, ktoré však nemusia dosahovať úroveň znalosti odborníka z konkrétneho odboru. Ak konateľ
nemá potrebné odborné znalosti tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, a teda nemá právnické
vzdelanie, ktoré je na posúdenie právnej otázky, kedy vzniká právo na zaplatenie ceny diela a dokedy
musí byť uplatnené na súde, aby nedošlo k jeho premlčaniu, pokiaľ by takúto námietku dlžník v súdnom
konaní vzniesol nevyhnutné, má povinnosť zabezpečiť posúdenie vzniknutého stavu osobou, ktorá
takéto znalosti právnického charakteru má. Súčasťou konania s odbornou starostlivosťou je preto aj jeho
schopnosť objektívne posúdiť, ktoré činnosti je ešte schopný vykonávať v rámci svojej funkcie a na ktoré
potrebné znalosti nemá a musí požiadať o rady odborníka.

Okresný súd pri svojom rozhodovaní síce vychádzal zo zisteného skutkového stavu, a teda z výpovede
právnika, I.. G. a z písomných dohôd, ktoré s ním odporca ako bývalý konateľ v rozhodujúcom čase
obdobia od roku 2005 až 2008, ako aj z výsluchu ďalšieho právnika, advokátky N.. G., na ktorých sa
odporca obrátil o poskytnutie právnej rady, ktorí mali právnické vzdelanie, avšak právne rady u prvého z
nich, I.. G. nepovažoval okresný súd za dostatočné a poskytnutie služieb druhým z nich nemohlo priniesť
očakávaný výsledok z dôvodu, že v čase uplatnenia nároku na súde už bola pohľadávka navrhovateľa
premlčaná.

Podľa názoru okresného súdu odporca poskytnutie právnych rád I.. G. nepreukázal tak, aby z nich bolo
možné jednoznačne dospieť k záveru, že by bol býval I.. G. požiadaný kvalifikovaným spôsobom o
poskytnutie právnych služieb pre navrhovateľa a v takom rozsahu, že by v ňom boli subsumované aj
právne rady týkajúce sa uplatnenia pohľadávky, ktorá vznikla navrhovateľovi v súvislosti s nezaplatením
ceny diela objednávateľom, a to aj z dôvodu, že právne služby neboli poskytnuté na základe písomných
dokumentov.

S takýmto právnym názorom okresného súdu sa odvolací súd nemohol stotožniť, a to z toho dôvodu,
že odporca, ktorý sám nemá právnické vzdelanie zvážil postup, ako získať cenu diela, ktorú dlžník
navrhovateľovi nezaplatil, keď sa obrátil o právnu pomoc na právnika, I.. G., ktorého poznal a ktorý
pre Mesto Detva, ako jediného spoločníka pracoval, a to ešte v čase, kedy pohľadávka navrhovateľa
na zaplatenie ceny diela voči spoločnosti Crystal, s.r.o. nemohla byť premlčaná. Odporca ako bývalý
konateľ navrhovateľa opakovane komunikoval s I.. G., ktorý má právnické vzdelanie a ktorý mu tak,
ako to vyplynulo z jeho výpovede pred okresným súdom na pojednávaní dňa 08.04.2015 (čl. 175-177
spisu) poskytol právnu radu v tom zmysle, že je predčasné žalovať fakturované sumy, keďže nedošlo
k ukončeniu diela. Navyše spoločnosť Crystal s.r.o. vtedy čelila vážnemu súdnemu sporu a mali
informácie, že skončí zrejme v konkurze. Pri konzultácii o tomto prípade mal I.. G. k dispozícii zmluvu o
dielo, faktúry vystavené navrhovateľom ešte na slovenské koruny v sume asi 600-700.000,- Sk a nejaké
stazky, resp. nejaké ďalšie podklady, podľa ktorých vyslovil názor, že žaloba by bola predčasná. Svedok
potvrdil, že odporcovi poskytol tento právny názor ohľadom prejednávanej veci začiatkom roku 2008
na jeho podnet. Potvrdil tiež, že robil pre Mesto Detva zmluvy a aj ho zastupoval v niektorých súdnych
sporoch. Bol toho názoru, že predmetná pohľadávka sa nemala žalovať, lebo chýbal odovzdávací a
preberací protokol a ostatné doklady nenasvedčovali tomu, že dielo bolo ukončené. Vypovedal tiež,
že keď sa vyskytli nejaké nezaplatené faktúry, robil návrhy na vydanie platobných rozkazov, resp.
predžalobné upomienky.

Napriek tomu, že nie je advokát a že s ním nemal odporca ako bývalý konateľ navrhovateľa uzavretú
písomnú zmluvu o poskytovaní právnych služieb aj na riešenie úhrady faktúr za dielo, ktoré odporca
vystavoval len z toho dôvodu, aby zistil, ako bude objednávateľ reagovať, a teda, či ich zaplatí, je osobou
odborne spôsobilou posúdiť právne aspekty zaplatenia ceny diela, preto podľa názoru odvolacieho
súdu konal odporca ako bývalý konateľ v rozhodujúcom čase, a to po vystavení faktúr so splatnosťou
do 14.01.2005, ale aj v priebehu roka 2007 a 2008, keď sa u I.. G. niekoľkokrát za toto obdobie
informoval o tom, či má alebo nemá podať žalobu na súd, za konanie s odbornou starostlivosťou. Z
výsluchu I.. G. vyplynulo, že v rokoch 2004-2006 vykonával na základe viacerých dohôd o vykonaní



prác pre navrhovateľa právne služby aj v oblasti obchodného práva ako právnik, aj keď advokátom
nebol. Potvrdil, že prvýkrát prišiel do kontaktu s navrhovateľom, keď mu poskytol vzor nevyplnenej
zmluvy o dielo v roku 2004. Neskôr, s odstupom 2-3 rokov, sa z podnetu odporcu, keďže objednávateľ
diela nezaplatil navrhovateľovi celú cenu diela s ním, ešte ako s bývalým konateľom firmy navrhovateľa
niekoľkokrát stretol, pričom riešili spolu otázku, či ísť alebo neísť do súdneho sporu, keďže tam bolo
viac problematických otázok, najmä či predmet diela bol alebo nebol splnený. Uviedol, že spolupráca
na základe dohôd o vykonaní prác trvala s navrhovateľom až do roku 2008.

Na tvrdenie navrhovateľa, že samotná konzultácia odporcu so svedkom I.. G., s ktorým sa o postupe
v prejednávanej veci radil ho zodpovednosti nezbavuje, keď z výpovedí svedka I.. G. je zrejmé, že v
tom čase nemal skúsenosti s podobnými typmi pohľadávok a so súdnymi spormi a ani jeho právna
pomoc pre navrhovateľa sa v tom čase netýkala poradenstva v oblasti obchodného práva nie je možné
z vyššie uvedených dôvodov prihliadnuť rovnako, ako ani na jeho tvrdenie, že konanie odporcu je treba
považovať za nezodpovedné, ak sa v takejto veci radil práve so svedkom I.. G..

Naopak, odporca si opatril a zohľadnil pred a aj pri vymáhaní pohľadávky všetky dostupné informácie
týkajúce sa zaplatenia ceny diela a v rozhodnom čase zabezpečil relevantnú a kvalifikovanú odbornú
pomoc v oblasti právnych služieb, preto nemohol byť pasívny a konať bez odbornej starostlivosti tak,
ako to tvrdil navrhovateľ.

Bolo skôr povinnosťou právnika I.. G. zistiť, či ide o prípad, v ktorom je nevyhnutné v zákonom stanovenej
premlčacej lehote, pokiaľ zo strany dlžníka nedošlo k uznaniu záväzku a ani k dobrovoľnému zaplateniu
faktúr od dátumu 31.12.2004 zvážiť napriek jeho pochybnostiam o včasnosti uplatnenia práva z dôvodu
neprevzatia diela protokolárnou formou podanie žaloby a skôr upozorniť odporcu ako konateľa na to, že
uplatnenie práva na zaplatenie ceny diela, aj keď nie je dokončené, sa v prípade jeho premlčania, už po
uplynutí zákonom presne stanovenej doby nebude môcť uplatniť.

Podľa názoru odvolacieho súdu si odporca zaobstaral dostupné informácie od profesijne zdatnej
osoby v odbore právo, o ktorých keďže nemá právnické vzdelanie a má len odborné stredoškolské
vzdelanie, nemal dôvod pochybovať. Rovnako nemal dôvod pochybovať o odbornej spôsobilosti I.. G.,
ktorý vykonával funkciu právnika a pre navrhovateľa poskytoval aj iné právne rady, nielen na základe
písomných dohôd o vykonaní práce, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Faktom však je, že rovnaký názor ako I.. G. mala aj advokátka N.. N. G., s ktorou uzavrel odporca
mandátnu zmluvu o právnej pomoci dňa 01.03.2009, keď do žaloby napriek tomu, že odporcovi oznámila,
že pohľadávka je premlčaná, uviedla, že si nárok neuplatňuje z faktúr, ktoré boli vystavené, ale priamo
zo zmluvy o dielo, pretože v zmluve o dielo bola dohodnutá lehota splatnosti ceny diela tak, že nastáva
až 14 dní od podpisu preberacieho protokolu, ktorý podpísaný nebol.

Právne služby poskytované navrhovateľovi ďalším právnikom N.. N. G. ako advokátom od 01.03.2009
spadali do obdobia 4 ročnej premlčacej lehoty, ktorá sa pre zaplatenie ceny diela odvíja od
termínu dokončenia diela, ktorým bol september 2005 a v ktorom dielo navrhovateľom preukázateľne
objednávateľovi odovzdané nebolo. Ak teda advokát prevzal podľa mandátnej zmluvy právne
zastupovanie navrhovateľa aj vo veci uplatnenia nárokov zo zmluvy o dielo, mal dostatok času na
zváženie ďalšieho postupu vo vzťahu k objednávateľovi, najmä to, či navrhovateľ nevystavil faktúry za
dielo, ktorého rozsah ani nebol objednávateľom zápisnične prevzatý, predčasne, príp. bez právneho
dôvodu. V tom čase navrhovateľovi nesporne svedčilo minimálne právo domáhať sa prevzatia diela
objednávateľom súdnou cestou, avšak za predpokladu, že sám splnil povinnosti dohodnuté v Zmluve
o dielo. Napriek tomu, že N.. G. podľa jej výpovede upozornila na premlčanie nielen odporcu, ale
aj dozornú radu, pričom žalobu o zaplatenie ceny diela podávala na súd až s odstupom takmer
polroka dňa 15.10.2009 od podpísania mandátnej zmluvy, kedy súd bez vykonania dokazovania a bez
bližšieho zdôvodnenia prihliadol na námietku premlčania vznesenú objednávateľom voči navrhovateľom
vyfakturovaným sumám, sama pri výsluchu potvrdila, že podľa nej nebolo jednoznačne možné uviesť,
či bola alebo nebola pohľadávka na zaplatenie zvyšku ceny diela v čase podania žaloby navrhovateľa
voči spoločnosti Crystal s.r.o. premlčaná. Jej názor v tom čase bol taký, že pokiaľ sa vychádzalo
výlučne zo splatnosti faktúr, tak pohľadávka premlčaná bola, ale pokiaľ by odporca nevzniesol námietku
premlčania, čo sa týka preberacieho protokolu, tak nárok premlčaný nemusel byť. Navyše z obsahu
žaloby o zaplatenie sumy 17.775,34 Eur ako ceny diela, ktorú podávala za navrhovateľa a o ktorej



sa viedlo súdne konanie 11Cb/36/2010 voči objednávateľovi diela spoločnosti Crystal s.r.o., ktoré bolo
ukončené zamietnutím návrhu z dôvodu objednávateľom vznesenej námietky premlčania vyplýva, že
advokátka v nej výslovne uviedla právny názor, že nárok na zaplatenie ceny diela nie je premlčaný
práve z dôvodu, že nedošlo k spísaniu preberacieho a odovzdávacieho protokolu, v dôsledku čoho ešte
nemohla začať plynúť premlčacia doba.

Ak teda ani jeden z odporcom oslovených právnikov nevedel jednoznačne ustáliť, aký nárok presne
žalobou treba uplatniť a nebol si istý ani tým, či premlčacia lehota na zaplatenie ceny diela už uplynula
alebo nie, keďže dielo nebolo spôsobom dohodnutým v zmluve prevzaté, pričom zo Zmluvy o dielo zo
dňa 30.09.2004, čl. V. a VI. vyplýva, že do 31.12.2004 sa mala vystaviť faktúra len na zálohu vo výške
150.000,-Sk bez DPH a pre zvyšnú cenu diela do 450.000,- Sk bez DPH fakturácia ani dohodnutá nebola,
len termín úhrady do 14 dní po podpísaní preberacieho protokolu o odovzdaní diela, termín ktorého bol v
čl. II. dohodnutý do 30.09.2005, nie je opodstatnené vyžadovať takéto znalosti od odporcu ako konateľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu do okruhu povinností odporcu ako bývalého konateľa nepatrilo, a to
ani v rámci obchodného vedenia a ani v rámci vykonávania funkcie konateľa poznať právo natoľko,
aby sa dokázal sám rozhodnúť, či a kedy uplatniť na súde nárok na zaplatenie ceny diela a už vôbec
nie, aby vedel dokedy tak treba urobiť, aby sa zabránilo jeho premlčaniu. Odporca v konaní dostatočne
preukázal, že povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce
sa predmetu rozhodnutia, a teda ako naložiť s nezaplatenými faktúrami, aby dosiahol pre navrhovateľa
ich úhradu od spoločnosti Crystal, s.r.o., splnil. Odporca preukázal, že konal výlučne v záujme
spoločnosti v dobrej viere, že jeho postup je dostatočne zodpovedný, ak požiadal o radu právnika a ak
zabezpečil právne služby v potrebnom rozsahu kvalifikovanou osobou, ktorej vytvoril pre výkon činnosti
potrebné podmienky a poskytol relevantnú súčinnosť predložením dostupných dokladov, čím sa zbavil
zodpovednosti za škodu, ktorú mal podľa tvrdenia navrhovateľa spôsobiť porušením povinnosti podľa §
135a ods. 1 Obch.zák.. Že sa súdne konanie neskončilo pre navrhovateľa úspešne nie je možné pričítať
na zodpovednosť odporcovi, pretože postupoval v súlade s názormi prezentovanými právnikmi, ktoré
rešpektoval a ktoré nemal ako ovplyvniť. Vychádzal najmä z tej skutočnosti, že dielo prevzaté nebolo, z
čoho vyvodil, že nie je možné ani premlčanie ceny diela, keďže nezačala plynúť ani jej splatnosť. Vzal do
úvahy tiež aj insolventnosť objednávateľa diela a výšku trov konania, čo ho viedlo k rozhodnutiu získať
prednostne pohľadávku mimosúdnou cestou.

Konanie odporcu s odbornou starostlivosťou je potrebné vidieť aj v tom, že navrhovateľ v čase, kedy
funkciu konateľa vykonával ešte odporca, nezostal nečinný a podal dňa 15.10.2009 prostredníctvom
právneho zástupcu N.. N. G. na súde žalobu voči odporcovi Crystal s.r.o. na zaplatenie dlžnej sumy
uvedenej vo faktúrach č. 40657 a č. 40658, vystavených dňa 31.12.2004 s dátumom splatnosti do
14.01.2005, aj keď zmluvne bola dohodnutá splatnosť pre faktúry do 14 dní od odovzdania a prevzatia
diela tak, ako to vyplýva zo zmluvy o dielo uzavretej dňa 30.09.2004. Urobil tak až v čase, kedy mu
na podanie žaloby dala súhlas dozorná rada, pretože dovtedy mal od nej pokyn len na to, aby sa radil,
ako postupovať pri nezaplatení faktúr spoločnosťou Crystal, s.r.o. s právnikmi, pričom dozorná rada už
v tom čase od advokátky vedela, že uplatňovaný nárok je premlčaný. K odovzdaniu a prevzatiu diela do
dnešného dňa nedošlo a vyfakturovaná zvyšná cena diela vo výške 17.775,34 Eur nebola navrhovateľovi
zo strany objednávateľa - spoločnosti Crystal s.r.o. uhradená. Okresný súd rozhodol pôvodne rozsudkom
č.k. 11Cb/36/2010 zo dňa 09.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2010 tak, že návrhu
navrhovateľa vyhovel. Je pravdou, že spoločnosť Crystal s.r.o. o prebiehajúcom konaní nemala žiadnu
vedomosť, a preto na svoju obranu nevzniesla v prvom súdnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté
bez jej účasti, žiadne argumenty. Keďže nedošlo k dobrovoľnému zaplateniu dlžnej sumy, postupoval
odporca ako vtedajší konateľ navrhovateľa v súlade so zákonom a podal návrh na začatie exekúcie
uvedeného rozsudku u súdneho exekútora JUDr. Debnára so sídlom vo Zvolene. Dňa 10.03.2011
podala spoločnosť Crystal s.r.o. návrh na obnovu konania spolu s odvolaním voči rozhodnutiu okresného
súdu č.k. 11Cb/36/2010 zo dňa 09.09.2010 a zároveň vzniesla aj námietku premlčania nároku z faktúr
vystavených dňa 31.12.2004, splatných 14.01.2005 z dôvodu uplynutia 4-ročnej premlčacej lehoty. Z
opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania vykonať právny úkon, a to spísanie preberacieho protokolu
o odovzdaní diela. Okresný súd Zvolen rozsudkom 11Cb/36/2010 zo dňa 08.09.2011 rozhodol vo
veci opätovne a návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu opodstatnenosti odporcom vznesenej námietky
premlčania na zaplatenie ceny diela, pričom k námietke navrhovateľa vznesenej v konaní, že cena diela
mala byť splatná až po jeho odovzdaní a že navrhovateľ podal návrh na súd predčasne, okresný súd
v odôvodnení rozhodnutia nezaujal žiaden právny názor. Za právne významné je treba považovať aj



tvrdenie konateľa spoločnosti Crystal s.r.o. v tom konaní, že cena diela nebola zaplatená, pretože dielo
nebolo dokončené.

Rozhodnutie okresného súdu č.k. 11Cb/36/2010 zo dňa 08.09.2011, proti ktorému navrhovateľ odvolanie
nepodal, nadobudlo čo do istiny právoplatnosť dňa 12.10.2011. Vo vzťahu k povinnosti náhrady trov
konania vo výške 2.381,86 Eur, voči ktorej sa navrhovateľ odvolal, nadobudlo rozhodnutie okresného
súdu právoplatnosť až dňa 02.01.2012. Navrhovateľ, za ktorého už konal v čase vydania v poradí
druhého rozhodnutia nový konateľ, a to p. H., odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu čo do istiny
nepodal.

Podľa názoru odvolacieho súdu mal navrhovateľ využiť svoje právo podať proti rozhodnutiu odvolanie,
a to aj z toho dôvodu, že v obnovenom konaní sa riešila len námietka premlčania, pričom rozsah
skutočne vykonaných prác okresný súd rovnako, ako ani opodstatnenosť uplatneného nároku z dôvodu
predčasnej fakturácie neskúmal.

Odvolací súd je tiež toho právneho názoru, že advokátka mala aj iné možnosti, ako dosiahnuť úhradu
ceny diela, a to najskôr podaním žaloby o prevzatie diela, keďže bol v zmluve dojednaný čas odovzdania
diela do septembra 2005, čo jej muselo byť zrejmé najneskôr v máji - júni 2009, keď bola s prípadom
oboznámená, keďže dozorná rada s odkazom na jej informácie už v júni uložila odporcovi podať žalobu
na súd. Podanie takejto žaloby by postavilo na isto, či a v akom rozsahu bolo dielo navrhovateľom
vykonané a na akú výšku ceny diela by mal navrhovateľ vôbec nárok, keďže ho tak, ako sám uviedol
v konaní, nedokončil. Až výsledky takéhoto súdneho konania, pokiaľ by bol navrhovateľ v konaní
úspešný, by založili právo fakturovať cenu diela, čím by sa zabránilo objednávateľovi vznášať námietku
premlčania. Námietka premlčania sa totiž týkala faktúr, ktoré boli vystavené predčasne a s nesprávne
uvedenou lehotou splatnosti, keďže zmluvné dojednania viazali splatnosť ceny diela na splnenie
podmienky protokolárneho odovzdania diela, k čomu nedošlo. Pritom nie faktúra, ale zmluva určuje
obsah práv a povinností zmluvných strán, čo by bolo bývalo možné ešte v odvolacom konaní namietať,
pretože ak nenastala splatnosť ceny diela, bez ohľadu na to, či a kedy boli faktúry, ktoré sú len účtovným
dokladom vystavené, nebol dôvod namietať ani premlčanie.

Ak teda právnik poskytne konateľovi radu ako osoba odborne spôsobilá, ktorou porušil právne predpisy
tým, že v určitej dobe a za určitých okolností zastával nejaký právny názor, ktorý nemusel byť správny,
nemôže niesť za neúspešné súdne konanie zodpovednosť odporca.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že nie je daný žiaden dôvod k tomu, aby za výsledok
súdneho konania, v ktorom nebolo navrhovateľovi priznané právo na zaplatenie ceny diela a proti
ktorému navrhovateľ odvolanie nepodal, niesol odporca ako konateľ navrhovateľa, keď už v tom čase
ani konateľom navrhovateľa nebol, a preto nemohol zvrátiť výsledky súdneho konania, zodpovednosť.

Odporca preto nemohol porušiť povinností deklarované súdom v odôvodnení rozhodnutia podľa §
135a/ Obch. zák., za ktoré by mal niesť svoju zodpovednosť, keď žiadnym relevantným spôsobom
nemohol zasiahnuť do postupu, ktorý zvolil už nový konateľ p. H., ktorý po dohode s advokátkou
N.. G. odvolanie proti zamietavému rozhodnutiu okresného súdu práve z dôvodu vznesenej námietky
premlčania nepodal. Aj keď nie je možné s istotou uzavrieť, že by bol odvolací súd rozhodnutie
okresného súdu o zamietnutí návrhu potvrdil, rovnako, ako nie je možné s istotou dospieť k záveru,
že by výsledkom odvolacieho konania bolo rozhodnutie v prospech navrhovateľa, keď okresný súd
žiadne dokazovanie na opodstatnenosť navrhovateľom uplatneného práva na zaplatenie ceny diela
nevykonal, bolo by rozhodnutie odvolacieho súdu odstránilo tie pochybnosti, ktoré dovtedy riešené
neboli. Okresný súd sa v konaní č. k. 11Cb/36/2010 nezaoberal tým, či bol záväzok zo zmluvy o dielo
v čase vystavenia faktúr splnený, či došlo k odovzdaniu diela protokolárne tak, ako sa zmluvné strany
dohodli a či aj fakturácia zo strany navrhovateľa nemohla byť predčasná, v dôsledku čoho nemusela
byť námietka premlčania vznesená spoločnosťou Crystal, s.r.o. dôvodná. Navyše z dokladov, ktoré
sú súčasťou spisového materiálu nevyplýva, že by boli bývali tzv. stazky predložené navrhovateľom
opatrené podpisom objednávateľa ako dôkazom o tom, že práve taký rozsah prác a výkonov, ako bol
v nich uvedený, bol navrhovateľom aj skutočne vykonaný. Z tohto dôvodu by bolo nevyhnutné vykonať
dokazovanie na rozsah navrhovateľom vykonaných prác, pretože sám odporca v konaní uviedol, že do
faktúry uviedol tú cenu prác, ktorá zodpovedala cene dohodnutej v zmluve o dielo bez toho, že by bolo
bývalo akýmkoľvek spôsobom preukázané, že takto vyfakturovaná cena diela zodpovedala skutočne



vykonanému rozsahu prác, pričom nedokončenie diela potvrdil aj konateľ objednávateľa v konaní pred
okresným súdom. Faktom je, že v čase kedy advokátka prevzala zastúpenie dňa 01. 03. 2009 lehota
na uplatnenie práva na zaplatenie ceny diela, pokiaľ by sa malo vychádzať z termínu, do kedy malo
byť dielo ukončené, a to september 2005, premlčaná byť nemala. Rovnako by nemal byť premlčaný ani
nárok na určenie podania žaloby o prevzatie diela, resp. o vykonanie úkonu, a to podpísania protokolu
o odovzdaní a prevzatí diela, keďže termín dokončenia diela bol dohodnutý až na september 2005 a
advokátka prevzala zastupovanie už 01.03.2009 a v júni 2009 už o prípade informovala dozornú radu.

Ak teda navrhovateľ v zastúpení advokátkou nepodal včas žalobu a nový konateľ navrhovateľa p. H.
nepodal proti rozhodnutiu okresného súdu odvolanie, je práve takéto konanie možné považovať za
konanie s neodbornou starostlivosťou, pričom ním uvádzané ekonomické dôvody a platenie súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia, ktoré by bol musel vynaložiť na podanie odvolania a na trovy
právneho zastúpenia boli rovnaké, ako aj u odporcu, ktoré ho viedliu ako bývalého konateľa k tomu, že
sa po celý čas snažil s objednávateľom dohodnúť aspoň na čiastočnej úhrade.

Konanie odporcu s odbornou starostlivosťou vyplýva aj z toho, že dozornú radu pravidelne, každý mesiac
informoval o tom, že objednávateľ - spoločnosť Crystal s.r.o. neuhradila faktúry. Nielen na základe
odporúčania dozornej rady, ale aj sám z vlastnej iniciatívy sa snažil získať úhradu ceny diela jednaním
s konateľom objednávateľa, avšak bezúspešne. Faktom je, že až v júni 2009, a to potom, ako uzavrel
odporca mandátnu zmluvu o právnej pomoci s advokátkou N.. N. G. dňa 01.03.2009 a po jej informácii
o tom, že je podľa jej názoru už pohľadávka premlčaná, uložila dozorná rada konateľovi písomný pokyn
uplatniť nárok na súde. Takýto pokyn napriek tomu, že o neuhradení faktúr vedela od roku 2005, predtým
konateľovi nedala. Napriek tomu, že podľa § 153a ods. 3 Obch. zák. konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila, je treba poukázať na okolnosti, za ktorých odporca ako bývalý
konateľ u navrhovateľa, ktorého jediným spoločníkom je Mesto Detva, mohol vykonávať takúto funkciu.
Pozícia odporcu ako bývalého konateľa u navrhovateľa nebola porovnateľná s pozíciou konateľa v inej
spoločnosti s ručením obmedzeným, keď jediný spoločník Mesto Detva hospodári s presne určeným
rozpočtom, v dôsledku čoho bola aj rozhodovacia právomoc konateľa závislá na tom, aký vysoký súdny
poplatok by bolo bývalo potrebné za žalobu o zaplatenie ceny diela zaplatiť a aké vysoké by boli trovy
právneho zastúpenia, a to za situácie, kedy spoločnosti Crystal, s.r.o. údajne hrozil konkurz. Preto je len
pochopiteľné, že sa konateľ navrhovateľa snažil získať finančné prostriedky od konateľa objednávateľa
dobrovoľne, čo sa mu však nepodarilo. Nie je zanedbateľné ani to, že zmluva o dielo uzavretá medzi
navrhovateľom a objednávateľom mala dohodnutý termín plnenia od septembra 2004 do septembra
2009, preto v čase, keď navrhovateľ vystavoval faktúry, termín pre vykonanie diela ešte neuplynul a dielo
dokončené nebolo. Podmienkou fakturácie pritom bola dohoda o tom, že sa vystaví protokol o odovzdaní
a prevzatí diela a faktúra sa vystaví až do 14 dní po podpísaní protokolu. K takémuto faktickému stavu
nedošlo, preto pochybnosti konateľa o tom, či mu objednávateľ cenu diela dobrovoľne zaplatí, pokiaľ
faktúry, ktoré navrhovateľ vystavil nevrátil, neboli nedôvodné. Pritom za porušenie zmluvných povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, či už zo strany navrhovateľa alebo odporcu, nemôže odporca ako
konateľ navrhovateľa niesť zodpovednosť. Nie je možné preto súhlasiť s názorom okresného súdu o
tom, že by na tom, že nebola zaplatená cena diela objednávateľom, niesla vinu forma a obsah zmluvy o
dielo, ktorú vyhotovoval odporca podľa vzoru, ktorý mu dal I.. G., pretože nezaplatenie ceny diela nemá
s formou a obsahom zmluvy o dielo nič spoločné.

Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľa, že odporca bol 4 roky nečinný a nevymáhal
pohľadávku, keď odporca ako bývalý konateľ sám zvážil, že potrebuje pri získaní ceny diela právnu
pomoc, o ktorú požiadal I.. G., o čom informoval dozornú radu. Zo zápisníc zo zasadnutí dozornej rady
vyplýva, že to boli práve členovia dozornej rady, ktorí sa k postupu konateľa vyjadrovali a tiež doporučili
vec riešiť s právnikom, pričom až v júni 2009 mu dali pokyn na riešenie súdnou cestou, keď už bol nárok
navrhovateľa na zaplatenie faktúr premlčaný. Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, ktoré si osvojil
aj okresný súd, že by sa dozorná rada bola dozvedela o celom obchodnom prípade až 15.06.2009. Aj
z výsluchu N.. G. vyplynulo, že svoje stanovisko o premlčaní nároku, ktorý uplatnila na súde žalobou
15.10.2009 adresovala aj dozornej rade, pretože z rozhovoru s odporcom zistila, že podnet na podanie
žaloby vzišiel z dozornej rady navrhovateľa. Pritom do žaloby uviedla, že si nárok neuplatňuje z faktúr,
ktoré boli vystavené, ale priamo zo zmluvy o dielo, pretože v zmluve o dielo bola dohodnutá lehota
splatnosti ceny diela tak, že nastáva až 14 dní od podpisu preberacieho protokolu, ktorý podpísaný nebol.



Keďže bol návrh navrhovateľa na zaplatenie ceny diela zamietnutý súdom výlučne z dôvodu odporcom
- spoločnosťou Crystal s.r.o. vznesenej námietky premlčania, zaviazal okresný súd odporcu nielen
na zaplatenie dlžnej sumy 20.157,20 Eur ako istiny v prospech navrhovateľa, ale aj na úhradu úroku
z omeškania vo výške 9% ročne, ktorý priznal navrhovateľovi od 28.12.2011 v zmysle návrhu, t.j. od
dátumu, kedy bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu, že výzve navrhovateľa na zaplatenie náhrady
škody nevyhovie, pričom nezohľadnil, že v časti trov konania mu škoda vznikla až ich zaplatením
spoločnosti Cystal, s.r.o. dňa 17.04.2012.

V týchto súvislostiach odvolací súd uvádza, že konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nenesie
dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
spoločnosti. K preneseniu dôkazného bremena dochádza na odporcu len v súvislosti s jeho liberalizáciou
a len čo do povinnosti konateľa preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti
a všetkých spoločníkov, preto škodu spôsobiť svojou neodbornosťou nemohol. Ohľadom vzniku škody,
ako aj príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním je dôkazným bremenom zaťažený ten,
kto sa náhrady škody domáha, a teda navrhovateľ.

Ak sa v konaní nepodarí navrhovateľovi preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním, je táto objektívna neistota na ťarchu toho, kto sa náhrady škody domáha.

Ak teda navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca nekonal s odbornou starostlivosťou, keď právo na
zaplatenie ceny diela neuplatnil včas na súde a toto sa premlčalo, čím sa stala pohľadávka navrhovateľa
na zaplatenie ceny diela nevymožiteľnou, pričom odporca v konaní tvrdil a aj preukázal že využil všetky
dostupné prostriedky, aby získal pre spoločnosť navrhovateľa prospech, a to nielen snahu uzatvoriť
s konateľom dlžníka splátkový kalendár, ale sa obrátil o právnu radu na právnikov, pravidelne každý
mesiac informoval dozornú radu o tom, že faktúry za dielo zaplatené objednávateľom neboli, že je v
jednaní s objednávateľom o ich úhradu, s advokátkou uzavrel 01.03.2009 mandátnu zmluvu na prevzatie
veci o zaplatenie ceny diela voči spoločnosti Crystal, s.r.o. a keď mu uložila dozorná rada pokyn na
uplatnenie práva na súde v júni 2009, právny zástupca, na ktorého sa obrátil, podal dňa 15.10.2009
žalobu o zaplatenie ceny diela na súd. Odporca preto v konaní preukázal, že sa snažil zabrániť tomu,
aby nastúpili pre spoločnosť nepriaznivé účinky spočívajúce v nezaplatení ceny a robil také úkony, aby
spoločnosti žiadna ujma nevznikla.

Pokiaľ odporca ako konateľ navrhovateľa požiadal o právnu radu osobu so zodpovedajúcim právnickým
vzdelaním a primeranou praxou, od ktorej je možné očakávať potrebné znalosti v odbore práva, potom
podľa názoru odvolacieho súdu je treba mať za to, že povinnosť podľa § 135a/ ods.1 Obch. zák. splnil.
Ak z právnikom vysloveného právneho názoru nevyplynulo, že je potrebné podať žalobu, inak sa nárok
na zaplatenie ceny diela premlčí v 4-ročnej premlčacej lehote, príp. mohol podať voči objednávateľovi
iný druh žaloby, potom tento jeho názor treba posúdiť len tak, že odporca nemal odkiaľ vedieť, že sa
nárok na zaplatenie ceny diela z dôvodu plynutia času, keď bol právnikom ubezpečený, že podmienky
splatnosti ceny diela ešte nenastali, premlčí a že je ohrozený. Odporca tak dostatočným spôsobom
preukázal svoje tvrdenie o tom, že si zabezpečil relevantné právne informácie o ďalšom postupe pri
získavaní finančných prostriedkov od objednávateľa na úhradu faktúr a na svoje tvrdenia nielenže
označil rozhodujúce skutočnosti, ale navrhol vykonať dôkazy, ktoré súd prvého stupňa aj vykonal, a to
výsluchy oboch právnikov a zabezpečil zápisy z dozorných rád, na ktorých sa odporca pravidelne každý
mesiac zúčastňoval a túto o situácii s neuhradením faktúr za dielo informoval.

Princíp objektívnej zodpovednosti, na ktorom je založená náhrada škody podľa § 135a/ Obch. zák.
v nadväznosti na § 373 a nasl. Obch. zák. podľa názoru odvolacieho súdu neznamená, že odporca
zodpovedá bez ďalšieho za akýkoľvek navrhovateľom tvrdený škodlivý dôsledok, ktorý nastal počas
doby výkonu funkcie konateľa navrhovateľa, pretože takáto zodpovednosť nastupuje len vtedy, ak sú
splnené predpoklady podľa § 373 a nasl. Obch. zák. v nadväznosti na § 135a/ ods.1 Obch. zák. Ak
nie je možné v konaní zistiť porušenie zákonnej povinnosti, akou povinnosť konateľa konať s odbornou
starostlivosťou nesporne je, potom nemôže byť daná ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením
povinnosti a vznikom škody a navrhovateľ sa tak s úspechom nemôže voči odporcovi domáhať jej
náhrady.

Podmienkou zodpovednosti za škodu, a teda nastúpenie povinnosti škodu nahradiť podľa § 135a
ods. 3 Obch. zák. je vznik škody, porušenie povinnosti konateľa vykonávať svoju funkciu s odbornou



starostlivosťou a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením jeho zákonom stanovenej
povinností. Ak by súd správne aplikoval uvedené ustanovenia, dospel by k záveru, že medzi zákonom
vymedzenými povinnosťami konateľa, ktoré mali boli odporcom porušené a vznikom škody, neexistuje
príčinná súvislosť.

Pojem „odborná starostlivosť“ zákon nedefinuje. V zásade sa odbornou starostlivosťou chápu všeobecné
znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet podnikania. Pôsobenie konateľa je
upravené nielen v § 133 Obchodného zákonníka, ale demonštratívnym spôsobom aj v § 135a ods. 1
Obch. zák., keď mu najmä, a nie výlučne ukladá povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu
alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, pri výkone svojej pôsobnosti neuprednostňovať
svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Pre rozhodovanie tejto veci je podstatné aj to, že príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez
existencie ktorej by ku škodnému následku nedošlo. Znamená to, že záver o zodpovednosti odporcu
ako konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti nevymožiteľnosťou ceny diela, ktorú jej objednávateľ
spoločnosť Crystal, s.r.o. dobrovoľne nezaplatila a žaloba na jej zaplatenie bola súdom z dôvodu
vznesenej námietky premlčania zamietnutá, je možné prijať len vtedy, ak by, nebyť námietky premlčania,
bol býval navrhovateľ v súdnom konaní na základe vykonaného dokazovania plne úspešný.

Okresný súd síce v poradí prvým rozhodnutím návrhu navrhovateľa vyhovel, avšak bez toho, aby bol
vykonal riadne dokazovanie. Ak by aj bol okresný súd dospel po vykonaní dokazovania, ku ktorému
by sa bola mohla spoločnosť Crystal, s.r.o. v konaní do vydania prvého rozhodnutia súdom vyjadriť a
účelne sa brániť k záveru o opodstatnenosti návrhu a bol by vydal rozhodnutie o povinnosti spoločnosti
Crystal, s.r.o. zaplatiť dlžnú sumu v žalovanom rozsahu, príp. ak by bol konal odvolací súd a bol by sa
oprávnenosťou a rozsahom uplatnenej ceny diela navrhovateľom zaoberal a takéto rozhodnutie potvrdil,
nie je možné bez ďalšieho jednoznačne uzavrieť, či by bol býval navrhovateľ v konečnom dôsledku
úspešný v celom, ním uplatnenom nároku a ani to, či by vôbec v exekučnom konaní, keďže je dôvodný
predpoklad, že by povinný dlh dobrovoľného neplatil, sumu, na ktorú by bol zaviazaný, vymohol.

Rovnaký záver platí aj na situáciu, ak by nebol objednávateľ podal návrh na obnovu konania, čo mu
umožnilo vzniesť námietku premlčania a bola by pokračovala exekúcia na v poradí prvý rozsudok,
či by bol býval navrhovateľ v exekučnom konaní uspokojený a v akom rozsahu, keď dozorná rada
riešila na svojom zasadnutí dňa 26.07.2011 požiadavku povinného o zastavenie už prebiehajúceho
exekučného konania. Pritom za nevymoženie hoc aj právoplatne priznanej sumy by konateľ navrhovateľ
- odporca žiadnu zodpovednosť neniesol. Nie je preto možné jednoznačne uzavrieť, že medzi porušením
povinnosti podľa § 135a odst. 1 obch. zák. a zmenšením majetku spoločnosti je daná príčinná súvislosť.
Aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11Cb/36/2010 zo dňa 08.09.2011 vyplýva, že
konajúci súd sa nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľa N.. G., že nárok na
zaplatenie ceny diela nie je premlčaný z dôvodu, že nedošlo k podpísaniu preberacieho protokolu a
že preto navrhovateľ nežaloval faktúry ako také, ale cenu diela navrhovateľom vykonaných prác podľa
záznamov o prevádzke motorových vozidiel, ktoré sa týkajú obdobia spred vystavenia faktúr, pretože v
takom prípade by bola podľa názoru súdu žaloba podaná navrhovateľom predčasne, keďže by podľa
uzavretej zmluvy o dielo nevznikol dôvod - titul na plnenie zo strany odporcu Crystal s.r.o., a teda by
bola musela byť podľa názoru odvolacieho súdu rovnako zamietnutá, avšak z iného dôvodu, a to pre
predčasnoť. Z rozhodnutia okresného súdu tiež vyplýva, že štatutárny zástupca spoločnosti Crystal s.r.o.
potvrdil, že k zaplateniu ceny diela nedošlo, ako aj to, že dielo nebolo do dnešného dňa dokončené, v
dôsledku čoho nebol spísaný ani preberací protokol (čl. 163 spisu).

Keďže nebolo dielo ukončené, a preto nemohlo byť odovzdané, nemohla byť podľa názoru odvolacieho
súdu dôvodná námietka premlčania iného práva, ktorú vzniesla spoločnosť Crystal s.r.o. v konaní č. k.
11Cb/36/2010.

Z vyššie uvedených dôvodov odporca neporušil zákonnú povinnosť pri výkone svojej pôsobnosti
konateľa postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami navrhovateľa, preto nemohol
byť splnený jeden zo základných zákonných predpokladov pre vznik jeho zodpovednosti za škodu
tak, ako to navrhovateľ v konaní tvrdil a ako to nesprávne posúdil okresný súd, ktorý vychádzal pri



rozhodovaní z ust. § 135a Obchodného zákonníka, a to porušenie povinností stanovenej zákonom konať
s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Rovnako nebol preukázaný ani ďalší predpoklad, a
to príčinná súvislosť medzi vznikom škody a navrhovateľom tvrdeným nekonaním odporcu s odbornou
starostlivosťou a nepreukázaná zostala aj výška škody, rozsah ktorej nebol v súdnom konaní vedenom
pod č.k. 11Cb/36/2010, ale ani v tomto konaní zisťovaný.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa bývalý konateľ navrhovateľa zbavil zodpovednosti za škodu
spôsobenú porušením povinnosti uvedenej v § 135a/ Obch. zák., pretože svoju povinnosť tvrdenia a
aj povinnosť dôkaznú splnil tým, že tvrdil, akým spôsobom zabezpečil úhradu faktúr od objednávateľa
diela pre spoločnosť navrhovateľa a na svoje tvrdenia navrhol dôkazy, ktoré súd prvého stupňa vykonal
(výsluchy svedkov a listinné dôkazy). Preukázal tak, že si dostatočným spôsobom zabezpečil u dvoch
právnikov informácie o ďalšom postupe pri získavaní finančných prostriedkov od objednávateľa diela,
ktorý ich navrhovateľovi dobrovoľne nezaplatil, a to v potrebnom rozsahu a kvalifikovanou osobou.
Podľa názoru odvolacieho súdu preto odporca ako bývalý konateľ navrhovateľa, aj keď nemal potrebné
odborné znalosti z odboru práva, konal s náležitou starostlivosťou, keďže rozpoznal, že je potrebná
odborná právna pomoc kvalifikovaného právnika a takúto právnu pomoc aj zabezpečil. Zo žiadneho
ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva pre konateľa povinnosť uzatvoriť na každú právnu radu
s právnikom, ktorý mu ju poskytuje, písomnú zmluvu a neukladá mu ani povinnosť, aby takúto zmluvu
uzatváral výlučne s advokátom. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa, že by vedenie
súdnych sporov patrilo do obchodného vedenia spoločnosti, pretože obchodné vedenie smeruje skôr
dovnútra spoločnosti a rozumie sa ním najmä organizovanie a výkon podnikateľskej činnosti, vrátane
rozhodovania o podnikateľských zámeroch. Do obchodného vedenia spoločnosti nepatrí tá činnosť,
ktorá sa vykonáva vo vzťahu k spoločníkom či orgánom spoločnosti a ani tá činnosť, kedy konateľ koná
menom spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám.

K námietke premlčania vznesenej odporcom voči nároku uplatnenému v prejednávanej veci je potrebné
uviesť, že za okamih, kedy sa spoločnosť s ručením obmedzeným dozvie podľa § 398 Obchodného
zákonníka o vzniku škody spôsobenej jej jediným konateľom je treba zásadne považovať okamih, kedy
sa o vzniku škody dozvie alebo mohol dozvedieť aj spoločník alebo iná osoba, ktorá je oprávnená nárok
na náhradu škody voči konateľovi uplatňovať. Ak sa podieľa na vzniku škody aj tento spoločník, dozvie
sa spoločnosť o vzniku škody až vtedy, kedy sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť iná osoba,
oprávnená voči konateľovi náhradu škody uplatňovať. Všeobecne platí, že takouto osobou je štaturárny
orgán právnickej osoby. Tento všeobecný záver sa neuplatní vtedy, ak sú záujmy štatutárneho orgánu
v rozpore so záujmami právnickej osoby. V prejednávanej veci okresný súd zistil, že Juraj H. začal
pôsobiť vo funkcii konateľa navrhovateľa 1. mája 2011, kedy už prebiehalo vymáhanie pohľadávky voči
spoločnosti Crystal s. r. o. na základe vtedy platného exekučného titulu v exekučnom konaní. Aj on
priebežne o tejto situácii informoval dozornú radu, ako aj primátora a následne aj jeho dozorná rada
uznesením zo dňa 16.01.2012 zaviazala k tomu, aby záležitosť vo vzťahu k odporcovi riešil žalobou
na súde, pretože pôvodne vydané súdne rozhodnutie bolo následne odvolacím súdom zrušené. Aj z
tohto postupu konateľa vyplýva, že sa konateľ, aj ekď má práva a povinnosti stanovené zákonom, reálne
spravuje pokynmi dozornej rady.

Podľa názoru odvolacieho súdu bol na podanie žaloby voči konateľovi oprávnený nielen nový konateľ,
ale aj spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda Mesto Detva, ktorý sa o tom, že pohľadávka
na zaplatenie ceny diela nie je zaplatená a že môže byť premlčaná mohol dozvedieť už v júni 2009,
keď advokátka o tom tak, ako to vypovedala pred súdom, informovala dozornú radu spoločnosti
navrhovateľa. V takom prípade by potom premlčacia lehota plynula odo dňa, kedy sa spoločník dozvedel
alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť.

Je síce možné prisvedčiť navrhovateľovi, že právo na náhradu škody vznikne až v okamihu, keď sa stala
pohľadávka nedobytnou a nevymáhateľnou, a nie vtedy, keď nastalo jej premlčanie, pričom nedobytnou,
resp. nevymáhateľnou sa stane až po uplatnení námietky premlčania, pričom takýto záver, kedy a z
akých dôvodov takáto situácia nastala v konkrétnom prípade, je otázkou skutkovou, a nie právnou. Len
ak nenastala takáto situácia skôr, a teda, ak sa spoločnosť navrhovateľa nemohla dozvedieť o vzniku
škody a o tom, kto za ňu zodpovedá prv, potom by platilo vyššie uvedené.

Zo zistených skutkových okolností však vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi sa spoločnosť mohla
dozvedieť o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá aj skôr, kedy sa však presne okresný



súd neskúmal. Keďže sa odvolací súd nestotožnil s právnym posúdením veci o tom, že za škodu
nesie zodpovednosť odporca, námietkou premlčania vznesenou odporcom v konaní sa podrobnejšie
nezaoberal. Ak nie je daná žiadna zodpovednosť za škodu, niet dôvod sa zaoberať ani námietkou
premlčania.

K tvrdeniam odporcu v ním podanom odvolaní, že súd odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz -
výsluch svedka V.. I. X., ktorý po celý čas, ako odporca pôsobil vo funkcii konateľa, bol ekonómom
Mesta Detva - jediného spoločníka navrhovateľa a súčasne bol aj členom dozornej rady navrhovateľa,
pričom mal hlavné slovo o tom, na čo a do čoho bude navrhovateľ investovať, čo musel odporca ako
konateľ rešpektovať na jeho tvrdenie, že konal s odbornou starostlivosťou odvolací súd uvádza, že ...
„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez
jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť,
že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené
účastníkom, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv“. Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, v zmysle ktorého

Nevykonaním výpovede svedka V.. I. X. nedošlo k odňatiu možnosti odporcovi konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožňuje realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Vzhľadom k dostatočne zistenému
skutkovému stavu krajský súd konštatuje, že k takémuto postupu pred okresným súdom nedošlo, pretože
v súdnom konaní boli vytvorené možnosti a daný dostatočný priestor odporcovi k realizovaniu jeho práv a
výsluch navrhovaného svedka by na záveroch okresného, ale ani odvolacieho súdu nemohol nič zmeniť,
keďže s odbornou starostlivosťou bol povinný konať odporca, ktorý je za svoje konanie sám zodpovedný
tak, ako to vyplýva z § 153a ods. 3, posledná veta Obch. zák..

K tvrdeniu odporcu, že príčinná súvislosť medzi povinnosťou náhrady trov v súdnom konaní a nepodaním
žaloby pred uplynutím premlčacej lehoty bola pretrhnutá právoplatnosťou rozsudku okresného súdu č.k.
11Cb/36/2010 zo dňa 09.09.2010, ktorá nastala dňa 21.10.2010, pretože na základe neho nevznikla
žiadna povinnosť náhrady trov konania a ani nebola podaná úspešne námietka premlčania odvolací
súd uvádza, že uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 24.05.2011
pod sp.zn. 41Cob/128/2011 z dôvodu, že nebol účinne doručený spoločnosti Crystal s.r.o. na základe
návrhu na obnovu konania zrušený, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Ak nedošlo k riadnemu
doručeniu rozsudku okresného súdu, nemohla začal plynúť ani lehota na podanie odvolania, preto
predchádzajúca právoplatnosť rozsudku, aj keď bola súdom na ňom vyznačená, stratila po obnovení
toho istého konania akúkoľvek relevanciu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odporca sa dostatočným spôsobom
liberoval zo zodpovednosti za škodu, ktorú mal spôsobiť podľa tvrdenia navrhovateľa nekonaním s
odbornou starostlivosťou, čo v konaní pred súdom prvého stupňa preukázal. Rozhodnutie okresného
súdu preto podľa § 220 OSP zmenil tak, že návrh navrhovateľa pre nepreukázanie všetkých zákonných
predpokladov pre priznanie práva na náhradu škody, keďže navrhovateľovi sa podarilo preukázať len
vznik škody, a nie aj príčinnú súvislosť a protiprávne konanie odporcu spočívajúce v porušení právnej
povinnosti vyplývajúcej pre neho z § 135 a Obchodného zákonníka, zamietol.

O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu priznal
odporcovi, ktorý bol v prvostupňovom konaní úspešný. Trovy prvostupňového konania vyčíslil právny
zástupca odporcu v ním podanom odvolaní tak, že si uplatnil odmenu za zastupovanie podľa § 10
ods. 1 a § 13 a) ods. 1, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v sume 370,14 Eur za jeden úkon právnej služby, a to za prípravu
a prevzatie zastúpenia, za vyjadrenie zo dňa 17.09.2014, za účasť na pojednávaní dňa 17.12.2014,
08.04.2015, 27.05.2015 a 11.11.2015 spolu vo výške 6 x po 370,14 Eur, spolu v sume 2.220,84 Eur
a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 3 x po 8,04 Eur za rok 2014 a 3x po 8,39 Eur



za rok 2015, spolu v sume 49,29 Eur. Zároveň mu priznal náhradu za stratu času na pojednávania z
Lučenca do Zvolena a späť vo výške 1/60 výpočtového základu za začatú polhodinu v trvaní 4 začatých
polhodín v dňoch 17.12.2014 vo výške 53,60 Eur (13,40x4) dňa 08.04.2015 sumu 55,92 Eur (13,98x4)
dňa 27.05.2005 sumu 55,92 Eur (13,98x4) a dňa 11.11.2015 sumu 55,92 Eur (13,98x4) spolu vo výške
221,36 Eur.

Za účasť na pojednávaniach na Okresnom súde vo Zvolene mu priznal cestovné náhrady za cestu z
Lučenca do Zvolena a späť spolu 110 km, a to za spotrebované pohonné hmoty osobného motorového
vozidla zn. Mazda 6 W. A. X., diesel so spotrebou 4,9 litra na 100 km, pri spotrebe 5,39 litra/110 km
dňa 17. 12. 2014 pri cene za 1 liter 1,244 Eur spolu v sume 6,70 Eur, dňa 08. 04. 2015 pri cene za
1 liter PHM - 1,339 Eur spolu v sume 7,21 Eur, dňa 27.05.2015 pri cene za 1 liter 1,374 Eur, spolu
vo výške 7,40 Eur a dňa 11.11.2015 pri cene za 1 liter - 1,184 Eur, spolu 6,38 Eur, celkom 27,69 Eur.
Za použitie vozidla za každý prejdený km spolu 4x110 km pri cene 0,183 Eur náhrady činí náhrada za
použitie vozidla spolu sumu 80,52 Eur. Celkové trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní
zodpovedajú sume 2.599, 70 Eur.

Vzhľadom k tomu, že bol odporca úspešný aj v odvolacom konaní priznal mu súd náhradu zaplateného
súdneho poplatku za ním podané odvolanie vo výške 1.209,- Eur a odmenu za 1 úkon právnej služby,
a to za podanie odvolania vo výške 1x370,14 Eur a režijný paušál vo výške 8,58 Eur podľa § 10 ods. 1
a § 13 a) ods. 1, písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z., spolu v sume 378,72 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.