Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/108/2015 z 12. 7. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 12. júla 2015, sp. zn. 2Cob/108/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7115207408.1
Krajský súd Košice | 2Cob/108/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7115207408.1 | 2015-07-12 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 74 OSP, § 76 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/013e888a-531f-4f59-8a91-e2fae096889a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7115207408.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/108/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115207408
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115207408.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: V. družstvo v K., so sídlom K. XXX, K. XXX XX,
IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: I. energetika a.s., so sídlom S. XX, H. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, v
konaní o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I zo dňa 17.4.2015, č.k. XXCb/XX/XXXX-XX takto

r o z h o d o l :

M e n í   uznesenie tak, že návrh na nariadenia predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením uložil odporcovi povinnosť ako osobe poverenej spoločnosťou I.
distribučná, a.s., so sídlom S. XX, H. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, spoločnosť zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/V na odber elektriny v súlade so zákonom č.
309/2009 Z.z. a v súlade so Zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku
zo dňa 19.11.2014  v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme odberu
elektriny za cenu elektriny za straty podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009
Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa 21.11.2013
vo výške 136,82 eur/MWh a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa
na podporu znemožniť alebo obmedziť a zároveň mu uložil povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh vo veci samej, aby súd určil, že odporca je povinný si splniť
povinnosť, a to na rok 2015, v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1
písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z..

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu  dňa 30.3.2015 domáhal vydania
predbežného opatrenia v znení ako je uvedené vyššie.

Návrh odôvodnil tým, že je výrobcom elektriny ( typ zdroja a typ výroby: obnoviteľné zdroje energie,
bioplyn, lokalita umiestnenia zdroja: K. XXX, D. a číslo odovzdávacieho miesta: XXZVSXXXXXXXXXXC,
XXXXXXX ) s právom na podporu v zmysle § 3 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby ( ďalej len zákon o podpore ). Odporca je
osoba poverená spoločnosťou I. distribučná, a.s., so sídlom S. XX, H. 042 XX, IČO: XX XXX XXX
( ďalej len VDS ) na odber elektriny v súlade so Zákonom o podpore a Zmluvou o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 19.11.2014. Podľa ust. § 3 Zákona o podpore sa
podpora elektriny zabezpečuje odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a
doplatkom. Podľa ust. § 4 zákona výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa
ust. § 3 má právo na odber elektriny a právo na doplatok. Na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví  ( ďalej len „Úrad“ ) č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa 21.11.2013 ( ďalej len „rozhodnutie“ )
bola pre navrhovateľa ako regulovaný subjekt schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku
vo výške 136,82 EUR/MWh vyrobenej technológiou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.
Navrhovateľ, odporca a VDS uzavreli dňa 19.11.2014 uzavreli Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí



zodpovednosti za odchýlku a doplatku, predmetom ktorej je okrem iného záväzok odporcu ako
odberateľa v súlade so všeobecne záväznými predpismi a spôsobom uvedeným v zmluve odoberať vo
vlastnom mene a na vlastný účet od navrhovateľa  ako výrobcu elektriny podliehajúce § 3 ods. 1 písm.
b) Zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy. Odporca taktiež v zmysle zmluvy
a Zákona o podpore prevzal zodpovednosť za odchýlku výrobcu, t.j. navrhovateľa v zmysle ust. § 1
písm. d) Zákona o podpore. Zmluva nadobudla platnosť dňom je podpisu navrhovateľom, odporcom a
VDS ako zmluvnými stranami, t.j. dňa 19.11.2014 a účinnosť dňa 01.01.2015. Na základe ustanovení
vyššie cit. zák., rozhodnutia a zmluvy, právo na podporu vo vzťahu k navrhovateľovi je odporca povinný
zabezpečovať spôsobom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo
subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Listom zo dňa 15.12.2014
bolo navrhovateľovi odporcom oznámené, že z dôvodu porušenia povinnosti navrhovateľ nemá právo
uplatniť si v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore u odporcu podporu vo forme doplatku na elektrinu
vyrobenú v roku 2015. V ust. § 4 ods. 2 Zákona o podpore sú povinnosti výrobcu elektriny s právom na
podporu uvedené pod písmenami a) až d), avšak v uvedenom liste nie je uvedená konkrétna povinnosť,
ktorú navrhovateľ porušil, ani v ňom nie je uvedené, akým spôsobom ju navrhovateľ údajne porušil.
Navrhovateľ má za to, že všetky predmetné povinnosti splnil, a že má právo na podporu vo forme
doplatku v roku 2015. Odporca nepodal žiadne vysvetlenie ohľadne špecifikácie povinnosti, ktorá podľa
neho údajne nemala byť splnená. Znenie ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore bolo novelizované zákonom
č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014. Navrhovateľovi vzniklo právo na podporu pred účinnosťou
tejto novely a navrhovateľ funguje iba na základe podpory už od roku 2011. Dôkazom toho je rozhodnutie
o schválení pevnej ceny pre stanovenie doplatku na rok 2014, pričom toto rozhodnutie platí až do roku
2016 vrátane. Zákonom č. 382/2013 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o podpore bolo zmenené
nielen ustanovenie § 4 ods. 3, ale súčasne  boli pridané prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 01.01.2014. To sa týka aj navrhovateľa, ktorého zariadenie bolo uvedené do prevádzky v apríli 2011
a je výrobcom elektriny s právom na podporu od uvedenia do prevádzky. Aj z tohto dôvodu považuje
postup odporcu za protizákonný. Je teda sporné, či sa sankcia podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore
o zániku práva na podporu vzťahuje aj na prevádzkovateľov, ktorým právo na podporu a podmienky
podpory vznikli pred účinnosťou novely, keďže právo na podporu je potvrdené rozhodnutím Úradu až
do roku 2016 a teda ja na sporné obdobie roku 2015, o ktorom VDS tvrdí, že navrhovateľovi právo na
podporu zaniklo. Navrhovateľ si túto povinnosť splnil aj napriek tomu, že má za to, že vyššie uvedená
povinnosť sa na neho nevzťahuje, a to voči Úradu aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy,
tým že písomné oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny
zaslal dňa 28.05.2014 Úradu a dňa 03.12.2014 po telefonickom dohovore VDS prostredníctvom pošty.
Trvá  teda na tom, že žiadnu z povinnosti uvedenú v ust. § 4 ods. 2 Zákona o podpore neporušil a
teda právo na podporu vo forme doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny na straty pre rok 2015
mu nezaniklo. VDS ako účastník trhu s energiou podľa Zákona o podpore a zákona č. 250/2012 Z.z.
ako aj zákona č. 251/2012 Z.z. nie je oprávnenou osobou, ktorá je spôsobilá rozhodnúť, resp. oznámiť
zánik práva na podporu podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore. Hlavná a jediná činnosť navrhovateľa
spočíva vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a vzhľadom k vysokým investičným vstupom môže
navrhovateľ v súčasnosti a v nasledujúcich rokoch fungovať len na základe podpory tejto výroby vo
forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty a doplatku priznaného v zmysle práva na podporu.
Odporca je pritom subjekt, ktorý je zo zákona a uzavretého platného a účinného zmluvného vzťahu
na základe poverenia VDS a.s., povinný túto podporu zabezpečovať. Podpora je pritom financovaná
štátom a nie zo strany odporcu. Odporca je len subjektom povinným plniť svoje povinnosti vyplývajúce
z jeho postavenia ako účastníka trhu s elektrinou. Rozhodnutie VDS a.s. o tom, že navrhovateľovi
zaniká právo na podporu je účelové a nezákonné. Jeho účelom bolo, aby sa odporca a VDS a.s.
ako povinné subjekty vyhli plneniu povinností spojených so zabezpečením podpory, ktoré im vyplývajú
priamo zo zákona a zmluvného vzťahu. VDS a.s. nie je pritom subjektom oprávneným rozhodovať o
tom, že navrhovateľovi zaniklo právo na podporu. Ani zo strany Úradu ako jediného orgánu štátnej
správy oprávneného rozhodovať o priznaní podpory navrhovateľovi nebolo doručené žiadne negatívne
stanovisko vo vzťahu k splneniu či nesplneniu povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona o podpore.
V prípade, že pomery účastníkov nebudú do rozhodnutia súdu vo veci samej upravené predbežným
opatrením, je navrhovateľ presvedčený o tom, že nezabezpečovanie podpory zo strany odporcov bude
mať pre neho celkom určite likvidačný charakter. V prvom rade sa znemožní fungovanie bioplynovej
stanice a tým aj výroba elektriny v roku 2015, čo povedie k znehodnoteniu, v najhoršom prípade až k
likvidácii biologického procesu v zariadeniach BPS, pričom znovuobnovenie výrobného procesu bude
náročné z finančného aj časového hľadiska, zastavenie výroby spôsobí nemožnosť splácania finančných



záväzkov jednak voči zmluvným dodávateľom surovín a tiež aj voči úverovým bankám a navrhovateľ
bude nútený prepustiť všetkých zamestnancov. Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy je na dobu
neurčitú.

Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ bude domáhať uloženia povinnosti pre odporcu ako aj pre VDS
a.s., a to na rok 2015, v súlade s ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 písm.
b) a c) Zákona o podpore, kde si súd ako predbežnú otázku posúdi či tieto práva navrhovateľovi zanikli
alebo nie.

Zo zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (ďalej len zmluva) súd
zistil, že navrhovateľ ako výrobca, odporca ako odberateľ a VDS a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej
sústavy (ďalej len PDS) uzavreli dňa 18.11.2014 zmluvu, predmetom ktorej bol 1. záväzok výrobcu dodať
elektrinu odberateľovi v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej
elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS, 2. záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom
mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore za
cenu za dodávku elektriny podľa zmluvy, 3. záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú elektrinu
určenú cenu, 4. záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu, 5. záväzok výrobcu
vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle ust. § 3 ods. 1
písm. c) Zákona o podpore, 6. záväzok PDS zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia
Úradu vydaného výrobcovi. Podľa čl. VII. bod 18 zmluvy, zmluva nadobúda účinnosť dňa 01.01.2015.
Podľa čl. VII bod 19. zmluvy, dňom 31.12.2014 zaniká doterajšia zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi
poskytovaná podpora.

Z rozhodnutia Úradu číslo XXXX/XXXX/E-OZ, číslo spisu XXXXX-XXXX-BA súd zistil, že Úrad dňa
21.11.2013 rozhodol o schválení pevnej ceny elektriny pre navrhovateľa ako regulovaný subjekt pre
stanovenie doplatku a to vo výške 136,82 EUR/MWh. Z rozhodnutia Úradu vyplynulo, že zariadenie
navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky v apríli 2011 a právo na podporu doplatkom sa skončí dňa
30.04.2026.

Z listu VDS a.s. zo dňa 15.12.2014 súd zistil, že VDS a.s. oznámila navrhovateľovi, že zo strany
navrhovateľa nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, aby navrhovateľom prevádzkovaný
zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli
naplnené podmienky upravené v zákone v ust. § 4 Zákona o podpore.  Podľa oznámenia VDS a.s.
uzavretá trojstranná zmluva je naďalej platná, ale nie v celom dohodnutom rozsahu predmetu zmluvy
bude v roku 2015 vykonateľná.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky, aby návrhu na predbežné
opatrenie bolo vyhovené (§ 74 a nasl. O.s.p.).

Dôvodil, že navrhovateľ predložil Zmluvu o dodávke elektriny účinnú od 1.1.2015, predmetom ktorej
bol záväzok odporcu ako odberateľa 1. odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu
elektriny podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore. Podľa zmluvy mal odporca 1, 2, zaplatiť
za odobratú elektrinu určenú cenu; 2. prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu a záväzok VDS
a.s.  zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa cenového rozhodnutia vydaného výrobcovi. Zdôraznil, že
z uzavretej zmluvy je nepochybné, že pre odporcu z nej vyplývajú povinnosti, na ktorých nič nemení
ani fakt, že VDS a.s. oznámila navrhovateľovi zistenie nesplnenia podmienok a tým nemožnosť z
uplatnenia si podpory. Súd prvého stupňa dôvodil, že z uzavretej Zmluvy totiž nevyplýva pre VDS a.s.
možnosť posudzovať splnenie podmienok pre uplatnenie si podpory alebo rozhodovať o takomto nároku
navrhovateľa. Uvedené oprávnenie nezveruje VDS a.s. ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy ani
Zákon o podpore. Zdôraznil, že VDS a.s. neuviedla akú konkrétnu povinnosť  si navrhovateľ nemal splniť,
iba sa obmedzila na konštatovanie, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 4 Zákona o podpore.
Zároveň zdôraznil, že predmetnú zmluvu podpísala VDS a.s. dňa 22.10.2014, odporca dňa 17.10.2014
a list VDS a.s. s oznámením o nemožnosti si uplatnenia podpory je zo dňa 15.12.2014, teda od podpisu
zmluvy po oznámenie o nesplnení povinnosti, uplynul len krátky čas. Na základe uvedeného preto



súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil danosť práva, ktorému sa má
poskytnúť ochrana predložením platnej a účinnej zmluvy. Pokiaľ ide o nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, v tomto sa súd prvého stupňa stotožnil s tvrdením navrhovateľa v návrhu. Mal za to, že je
splnená aj podmienka vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca.

Poukázal na nedôvodnosť uznesenia, pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.
Zdôraznil, že je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny a nie je subjektom, ktorému
majú byť adresované nároky na podporu podľa Zákona o podpore, pretože výrobcovia elektriny z
obnoviteľných zdrojov majú podľa vyššie uvedeného zákona stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené.

V tejto súvislosti zdôraznil, že mu bola poskytnutá informácia od I. a.s., že navrhovateľ si nesplnil
povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktoré ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa § 4 ods. 1
písm. b/.  Navyše aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví 25.2.2015 zverejnil zoznam výrobcov elektriny,
ktorí si povinnosti nesplnili, na ktorom sa nachádza aj navrhovateľ.

Tvrdí, že pre vydanie predbežného opatrenia nebola splnená ani ďalšia podmienka, a to osvedčenie
dôvodnosti návrhu. Zdôraznil, že URSO je orgánom štátnej správy s právomocou rozhodovať o splnení,
či nesplnení povinnosti podľa Zákona o podpore a teda rozhoduje o priznaní, či nepriznaní nároku na
podporu, preto má za to, že predbežným opatrením súd rozhodol o niečom, na čo nie je oprávnený. Zo
zoznamu výrobcov elektriny, ktorý si nesplnili povinnosti podľa § 4 zák. č. 309/2007 Z.z. uverejnenom
na webovej stránke URSO je jednoznačné, že uvedený úrad u navrhovateľa konštatoval porušenie
povinnosti podľa § 4 Zákona o podpore s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3.

Podľa odporcu nie je splnená ani podmienka osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
navrhovateľovi, ktorá by mu mala vzniknúť nevydaním predbežného opatrenia vo vzťahu k nemu. V
zmysle Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, ktorá bola uzavretá
sa odporca v 1/ rade zaviazal, že za elektrinu podliehajúcu podpore vyplatí navrhovateľovi cenu na straty
vo výške určenej ÚRSO. Spôsob výpočtu vyplýva z § 6 ods. 1 písm.b/ zák.č. 309/2009 Z.z. Navrhovateľ
mal v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu vo výške 44,015 eur/MWh.  Odvolateľ zdôraznil, že
navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúca nároku na uplatnenie podpory
za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve. Tvrdí, že je pripravený na
základe správneho daňového dokladu vyplácať bez meškania cenu elektriny určenú spôsobom, ktorý
vyplýva z dodatku. Uvedenou cestou je tak navrhovateľ schopný získať väčšinu ním požadovanej sumy
(ktorú by mohol od odporcu žiadať, ak by si v súlade so zákonom uplatnil právo na podporu).

Zároveň zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je nevykonateľným vzhľadom na skutočnosť, že
materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného,
povinného a jednoznačné vymedzenie práv a povinnosti vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie.
Uvedené znamená, že zo súdneho rozhodnutia má byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu,
čo sa má plniť a dokedy. Z napadnutého rozhodnutia je síce zistiteľná jednotková cena elektriny na
straty, resp. výška doplatku, výška plnenia žalovaných za jednotlivé mesiace je však závislá od skutočne
vyrobeného a dodaného množstva elektriny v príslušnom mesiaci roka 2015 na základe účtovného
dokladu, t.j. dokladu, ktorého správnosť a dôvodnosť nebola v súdnom konaní preskúmavaná, ktorý
bude vyhotovený po vydaní predbežného opatrenia. Zároveň namieta aj neprípustnú retroaktivitu
napadnutého rozhodnutia a skutočnosť, že predbežným opatrením súd zaviazal odporcu na plnenie
totožné s plnením, ktoré má byť predmetom konania vo veci samej.



Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno
o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh (na nariadenie predbežného opatrenia) má okrem náležitosti návrhu
podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti
fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad
preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé,
čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie
fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na
výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí
obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Účelom predbežného opatrenia je teda zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov účastníkov
konania, alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z citovaného
ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nespočíva vo
výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje
samo o sebe výsledok procesu, v ktorom by súd zvažoval, aké dôkazy vykonal, ako bude vykonané
dôkazy hodnotiť a k akým skutkovým zisteniam dospeje. Jediným podkladom súdu pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú priložené v návrhu
a v listinách predložených navrhovateľom. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je nachádzacím
konaním. Ide o konanie o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom je vykonať rýchle a účinne dočasnú
úpravu pomerov účastníkov.

Predbežné opatrenie vydané za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov po dobu, než bude
rozhodnuté vo veci samej, je na mieste tam, kde hrozí, či trvá zásah do práv. Predpokladom jeho
vydania je existencia práva, zásah do neho a nevyhnutnosť a primeranosť navrhovanej úpravy pomerov.
Spravidla nie je prípustné, aby navrhovateľ dosiahol predbežným opatrením to, čo možno dosiahnuť
až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
sa má hodnotiť vo vzťahu k potrebe predbežného rozhodnutia s cieľom zabezpečiť to, aby účastník
navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Navrhovateľ musí
dokázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, že by takúto ujmu utrpel.
Udávaná ujma musí byť určitá alebo aspoň predvídateľná s dostatočnou mierou pravdepodobnosti,
pričom navrhovateľ musí dokázať skutky, na ktorých sa zakladá táto ujma.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a existencia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.



Predmetom odvolacieho konania je teda posúdenie splnenia  vyššieuvedených podmienok na
nariadenie predbežného opatrenia (výrok uvedený vyššie), pričom návrhom vo veci samej sa bude
domáhať uloženia povinnosti tak pre spoločnosť I. distribučná a.s., ako aj pre odporcu, a to na rok 2015,
v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 1 písm.b/ a c/.

Odvolací súd má za to, že navrhovateľom požadované predbežné opatrenie má vecnú súvislosť so
žalobou vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie); keďže sa ním domáha ochrany takých práv, ktoré
budú predmetom žaloby na plnenie.

Keďže vecná súvislosť je daná, v ďalšom odvolací  súd skúmal, či sú splnené ďalšie zákonné
predpoklady pre jeho vydanie a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhované predbežné opatrenie je v rozpore s účelom predbežného
opatrenia, pretože neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v nevyhnutnom rozsahu na
ochranu práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcom plniť navrhovateľovi všetko, čo by mu podľa
jeho tvrdenia patrilo na základe príslušného právneho predpisu a zmluvy s odporcami.  Odvolací súd
má za to, že uložiť predbežným opatrením povinnosť odporcovi poskytnúť podporu vo forme odberu
elektrickej energie za cenu elektriny za straty, musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami a v
nevyhnutnom rozsahu. Podľa nariadeného predbežného opatrenia by však odporca musel plniť presne
to, a v takom rozsahu ako mu to ukladá zmluva, a to do konca roka 2015, aj keď práve dôvodnosť
požadovaného plnenia je sporná.

Je pravdou, že súdna prax už prelomila zásadu o nemožnosti domáhať sa predbežným opatrením toho,
čo bude predmetom konania vo veci samej; avšak (to odvolací súd zdôrazňuje) len v nevyhnutnom
rozsahu; t.j. nie úplného plnenia podľa zmluvy. Ak by tomu tak nebolo, bolo by potom možné vydať
predbežné opatrenie v každej veci (pri žalobách na plnenie); pretože neplnenie protistrany vždy postihuje
druhú stanu zmluvy, čo inštitút predbežného opatrenia nesleduje.

Odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie aj za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné
vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že z výroku
súdneho rozhodnutia, prípadne z jeho odôvodnenia musí byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu,
čo má plniť a dokedy. Povinnosti ukladané predbežným opatrením musia byť vo výroku formulované
jasne a presne, nie iba odkazom na uzavretú zmluvu. Nie iba účastníkom, ale  aj súdu a predovšetkým
v prípade núteného výkonu súdneho rozhodnutia na to oprávnenému orgánu musí byť jasné, čo má
povinný plniť. Uvedená podmienka v prejednávanej veci nie je daná, predbežné opatrenie s takto
formulovaným výrokom je nevykonateľné, pretože presne nevymedzuje, čo sa má plniť, jeho prípadný
výkon by nebolo možné uskutočniť.

V prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zrušenie napadnutého
uznesenia, odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil a návrh
navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.