Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/215/2014 z 29. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2015, sp. zn. 1Cob/215/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1110223365.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/215/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1110223365.1 | 2015-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OSP, § 146 ods. 1 OSP, § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0cf361f1-1182-4521-8635-f0b218788b9a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1110223365.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/215/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110223365
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110223365.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Róbert Fatura, advokát, Centrum 18/23,
017 01 Považská Bystrica, IČO: 37 721 640, proti odporcovi: Kormann Rockster Recycler GmbH,
Wirtschaftszeile West 2, 4482 Ennsdorf, Rakúsko, právne zast.: Bnt attorneys-at-law, s. r. o., Cintorínska
7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 978, o zaplatenie 1.276,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 04. 2014 č. k. 35Cb/99/2010-126, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/99/2010-126 zo dňa 14. 04. 2014 vo
výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu vo výške
59,76 Eur z r u š u j e a vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy
konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z
hotových výdavkov vo výške 240,- Eur a k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo
výške 332,80 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním zastavil súd prvého stupňa konanie, v ktorom sa navrhovateľ
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 1.276,- Eur titulom úroku z omeškania za
oneskorené plnenie zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalším výrokom napadnutého uznesenia
uložil súd prvého stupňa navrhovateľovi povinnosť, nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z
hotových výdavkov vo výške 240,- Eur a k rukám právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške
416,50 Eur a nakoniec uložil súd prvého stupňa napadnutým uznesením navrhovateľovi povinnosť,
zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu vo výške 59,76 Eur, v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia dospel súd prvého stupňa k záveru, že na prejednanie predmetnej veci
nebola daná jeho právomoc. Navrhovateľ sa domáhal toho istého plnenia voči tomu istému odporcovi aj
na Krajinskom súde v St. Pölten, ktorý vo veci už začal konať ako prvý a tým potvrdil, že má v tejto veci
právomoc. Na základe uvedeného bol súd prvého stupňa povinný odmietnuť vykonávať svoju právomoc
v prospech už začatého súdneho konania pred súdom v Rakúskej republike a konanie vo veci, z dôvodu
nedostatku právomoci súdu, v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
súd prvého stupňa poukazom na čl. 27 ods. 1 a 2, čl. 28 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.
decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p. a preto, že navrhovateľ
podal návrh na začatie konania na súd, ktorý nemá právomoc vec prejednať, čím zavinil, že sa konanie
muselo zastaviť, zaviazal súd navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania, pozostávajúceho z náhrady
hotových výdavkov za úradný preklad dokumentov z nemeckého do slovenského jazyka v sume 240,-
Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 416,15 Eur. Súd prvého stupňa priznal odporcovi



náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie, vyjadrenie k
návrhu, účasť na pojednávaní, vyjadrenie k právomoci slovenských súdov a účasť na pojednávaní s
tým, že tarifná odmena za úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavovala 61,41
Eur x 5 úkonov právnej služby a 2 x režijný paušál vo výške 7,81 Eur a 3 x režijný paušál vo výške 8,04
Eur, spolu s daňou z pridanej hodnoty v sadzbe 20 %, teda spolu celkom 416,15 Eur. Súd prvého stupňa
priznal náhradu hotových výdavkov za vyhotovenie úradných prekladov žaloby navrhovateľa podanej
na Krajinskom súde v St. Pölten v rozsahu 6 strán á 15,- Eur/normostrana, vyjadrenia odporcu k žalobe
v rozsahu 5 strán á 15,- Eur/normostrana a zápisnice z pojednávania dňa 18. 05. 2012 na Krajinskom
súde v St. Pölten v rozsahu 5 strán á 15,- Eur/normostrana z nemeckého jazyka do slovenského. Preklad
uvedených dokumentov považoval súd prvého stupňa za nevyhnutný na preukázanie nedostatku jeho
právomoci. Na náhradu trov štátu zaviazal súd navrhovateľa podľa § 18 v spojení s § 141 ods. 2 O.s.p. s
tým, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, preto štátu vzniklo voči navrhovateľovi právo
na náhradu trov konania, ktoré hradil. V súvislosti s konaním bola zo štátnych finančných prostriedkov
hradená odmena prekladateľky vo výške 59,76 Eur za preklad návrhu na začatie konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania podal včas odvolanie navrhovateľ
a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná nárok
na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., alternatívne tak, že zaviaže navrhovateľa
na úhradu trov právneho zastúpenia odporcu v rozsahu 4 a pol úkonu právnej služby bez náhrady
hotových výdavkov a trov konania štátu. Súčasne si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania za jeden úkon právnej služby vo výške spolu 83,34 Eur. Navrhovateľ uviedol, že žalobný
návrh bol podaný dôvodne a výlučne z opatrnosti na súdy v Rakúskej republike a Slovenskej republike.
O svojej nepríslušnosti mohol okresný súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania s poukazom na
príslušné právne predpisy. Navrhovateľ bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade
trov konania navrhovateľom je nezákonné, pretože k zastaveniu konania prišlo v dôsledku skutočností
uvedených v § 104 O.s.p., teda v zmysle právnej teórie mal súd aplikovať § 146 ods. 1 písm. c)
O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania. V časti náhrady hotových
výdavkov odporcu vo výške 240,- Eur namietal navrhovateľ, že tieto boli vynaložené výlučne odporcom,
v súvislosti s dôkazom, ktorý bol vykonaný na návrh odporcu, a teda by ich mal znášať výlučne odporca.
Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že do konania bol ustanovený prekladateľ, ktorý realizoval
preklady dokumentov. Nakoniec namietal odporca účelnosť vynaložených trov štátu, pretože odporcu
v konaní zastupoval právny zástupca, ktorý rozumel slovenskému jazyku, a teda prekladateľa nebolo
potrebné súdom v konaní ustanovovať. Navrhovateľ odôvodnil svoje odvolanie aj tou skutočnosťou, že
súd prvého stupňa priznal odporcovi náhradu trov konania za úkon právnej služby spočívajúci v podaní
písomného vyjadrenia k právomoci slovenských súdov, ktorý úkon nepovažuje navrhovateľ za úkon vo
veci samej. Za tento úkon mala byť podľa navrhovateľa odporcovi priznaná náhrada vo výške 1 tarifnej
odmeny v zmysle § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07. 08. 2014 odporca, ktorý
žiadal odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné zamietnuť. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil vo výške 46,50 Eur. Odporca sa stotožnil s aplikáciou § 146 ods. 2
O.s.p. súdom prvého stupňa, pretože navrhovateľ zapríčinil, že súd sa musel zaoberať zásadou ne bis in
idem. K náhrade hotových výdavkov spojených s prekladom dokumentov predložených odporcom, tento
uviedol, že jeho výdavky vznikli až po podaní návrhu navrhovateľa, ktorý žaloval totožnú pohľadávku
na rakúskom aj slovenskom súde, teda sám navrhovateľa zapríčinil svojim konaním, že bolo potrebné
uskutočniť preklady dokumentov. Nakoniec má odporca za to, že súd prvého stupňa postupoval správne,
keď mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia, a to za päť úkonov právnej služby v plnej výške,
vrátane úkonu písomného vyjadrenia k právomoci slovenských súdov. Odporca zastával názor, že
vyjadrenie sa k právomoci slovenských súdov sa netýka procesného postupu v konaní, ale zaoberá sa
podaním vo veci samej, jej prípustnosťou, z čoho vyplýva, že išlo o plnohodnotné podanie. Predmetný
úkon sa procesného postupu v konaní ani týkať nemôže, lebo na určenie procesného postupu je
oprávnený výlučne súd.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez



nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil súdne konanie potom, čo dospel
k záveru, že nemá právomoc vo veci konať, pretože navrhovateľ sa domáha totožného plnenia na
Krajinskom súde v St. Pölten a tento súd začal už skôr vo veci konať, čím bola založená jeho právomoc.
Súčasne s rozhodnutím o zastavení konania, ktoré navrhovateľ svojim odvolaním nenapadol, rozhodol
súd prvého stupňa o náhrade trov štátu, ako aj náhrade trov konania odporcu, pričom v oboch prípadoch
uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť tieto trovy.

Podľa ust. § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo
konať pred súdom vo svojej materčine alebo v úradnom jazyku toho štátu, ktorému rozumejú. Súd je
povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Podľa ust. § 141 ods. 2 O.s.p., trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky
ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej
materčine alebo jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát.

Uznesením zo dňa 01. 02. 2013, č. k. 35Cb/99/2010- 25 súd pribral do konania prekladateľku z
nemeckého do slovenského jazyka. Prekladateľke bola súdom priznaná odmena za preklad návrhu na
začatie konania z nemeckého do slovenského jazyka v sume 59,76 Eur, ktorá jej bola vyplatená zo
štátnych finančných prostriedkov. Trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, resp. v
jazyku, ktorému rozumie, platí štát a ich náhradu štátu nemožno účastníkovi uložiť. S poukazom na § 18
v spojení s § 141 ods. 2 O.s.p., ako aj ustálenú judikatúru (R 21/1986 a R 74/2003) rozhodol odvolací
súd podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zaviazal
navrhovateľa nahradiť trovy štátu, zrušil.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. dopadá len na také prípady zastavenia konania, v ktorých
neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ani aplikácia ustanovenia § 146 ods.
1 písm. a) a b) a d) O.s.p. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri
zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie,
či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Je nesporné, že
konanie v tejto veci bolo zastavené pre nedostatok právomoci súdu, teda pre neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania. Navrhovateľ, ako sám uviedol, podal z opatrnosti návrh na začatie konania v tej
istej veci proti totožnému odporcovi na slovenskom súde a súčasne rakúskom súde. Pretože ako prvý
začal vo veci konať rakúsky súd, musel súd prvého stupňa v zmysle čl. 27 ods. 2 nariadenia Rady (ES)
č. 44/2001 z 22. 12. 2000 odmietnuť vykonávať svoju právomoc v prospech rakúskeho súdu a z tohto
dôvodu konanie vo veci zastaviť. Z uvedeného dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu
prvého stupňa, podľa ktorého zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý z opatrnosti začal konanie
na dvoch rôznych súdoch, pričom vedel, že jeden z týchto súdov, a to ten ktorý začne vo veci neskôr
konať, bude musieť svoju právomoc odmietnuť v prospech toho súdu, ktorý začal konať ako prvý. Z
uvedeného vyplýva, že ak súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval § 146 ods.
2 O.s.p., postupoval tak správne a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorou navrhovateľ
odôvodňoval svoje odvolanie nie je dôvodná.



Dôvodnou je však námietka navrhovateľa, podľa ktorej nebola odporcovi priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia v správnej výške. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. vo svojom § 14 uvádza úkony právnej
služby, za ktoré advokátovi prináleží odmena. Neznamená to však, že táto odmena patrí advokátovi za
ktorýkoľvek takýto úkon, ale len za úkon účelne vykonaný v rámci konania. Účelnosť vynaložených trov
konania sa posudzuje vždy ad hoc. Táto zásada platí aj pri aplikácii § 146 ods. 2, vety prvej O.s.p., podľa
ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Za
účelne uplatnený úkon v konaní nemožno opakované vyjadrovania sa k žalobe, pretože účastník konania
je povinný po doručení návrhu žaloby vyjadriť sa k nej v plnom rozsahu kvalifikovane, a ďalšie opomenuté
skutočnosti uvádzané v ďalších podaniach nie je možné považovať za účelne vykonaný úkon právnej
služby. Prvostupňový súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia odporcovi aj za úkon vyjadrenia k
právomoci slovenských súdov, za ktorý mu odmena podľa § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. neprináleží. Na
základe uvedeného súd prvého stupňa v súlade s § 220 O.s.p. odvolaním napadnutý výrok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z hotových
výdavkov vo výške 240,- Eur a k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške
332,80 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Náhrada trov právneho zastúpenia,
na ktorú odvolací súd zaviazal navrhovateľa, zodpovedá štyrom úkonom právnej služby, a to príprava
a prevzatie, vyjadrenie odporcu k návrhu a 2 x účasť na pojednávaní, pričom tarifná odmena za jeden
úkon predstavuje v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sumu 61,41 Eur a režijný paušál 2
x 7,81 Eur (v roku 2013) a 2 x 8,04 Eur (v roku 2014), teda spolu náhrada trov právneho zastúpenia
predstavuje 277,34 Eur, spolu s 20 % DPH sumu vo výške 332,80 Eur.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keď mu žiadne trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní nevznikli, nakoľko
nebol zastúpený splnomocneným právnym zástupcom.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.