{"guid": "1e63092f-fce1-457a-8aef-1cec02d688ae:e72c019c-f32e-4b49-89c5-414f4a70bc38", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3813225004.1", "spisova_znacka": "19Co/179/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/179/2015 z 27. 4. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 27. apríla 2016, sp. zn. 19Co/179/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3813225004.1", "identifikacne_cislo": "3813225004", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2016-04-27", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e72c019c-f32e-4b49-89c5-414f4a70bc38", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3813225004.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3813225004.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3813225004.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/179/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813225004
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813225004.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa E. J. I., s.r.o., IČO :
XXXXXXXX, N. 5, D., zastúpený T. J., s.r.o., N. 5, D., proti odporcovi G. T., C. XXX/XX, N., t.č. bytom
R. N. o zaplatenie 101,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 04. novembra 2014, č. k. 9C/91/2014-58, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a  .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť, aby do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatil navrhovateľovi sumu 101,30 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 44,36 eur
od 29.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 36,94 eur od 03.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 20 od 29.03.2011
do zaplatenia a na účet právneho zástupcu navrhovateľa nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške
58,58 eur, ostatné trovy konania vo výške 16,50 eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78
ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z., § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. Rozhodol na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľ a odporca dňa 01.06.2009
uzavreli zmluvu o pripojení. Na základe zmluvy navrhovateľ odporcovi odovzdal do užívania SIM kartu,
ktorej pridelil telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa poskytovať v zmluve špecifikované služby.
Faktúrou zo dňa 15.12.2010, splatnou do 28.12.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za služby odplatu
vo výške 44,36 eur, faktúrou zo dňa 17.2.2011 odplatu za služby vo výške 36,94 eur splatnou do
02.03.2011, ďalšou neuhradenou faktúrou zo dňa 13.03.2011 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za služby
odplatu za odpojenie vo výške 56,94 eur, splatnou do 28.03.2011, z ktorej faktúry neuhradil odporca
sumu 20 eur. Odporca nezaplatil za takto vyúčtované služby celkom čiastku 101,30 eur. Nezaplatením
odplaty za poskytnuté služby porušil odporca voči navrhovateľovi svoje zmluvné povinností, preto je
odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi celkom 101,30 eur. Odporca sa so zaplatením jednotlivých
vyfakturovaných čiastok dostal do omeškania vždy deň nasledujúci po splatnosti faktúr, pričom ročný
úrok z omeškania predstavoval k tomuto dátumu 9%. Úrok  z omeškania   súd  prvého stupňa priznal
v súlade s §  517 ods. 2  Občianskeho zákonníka a §  3  Nariadenia  vlády č.  87/1995  Z.z. v platnom
znení. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie odporca. Dôvodil, že všetky záväzky voči
právnemu predchodcovi navrhovateľa si splnil. Nie je si vedomý žiadneho dlhu, ktorú skutočnosť mu
potvrdila aj pracovníčka právneho predchodcu navrhovateľa.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.



Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa T.. a
odporcom bola uzavretá dňa 01.06.2009 zmluva o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. pod
číslom XXXXXXXXXX a dodatok k zmluve. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb v zmysle cit.
zák. č. 610/2003 Z. z. Odporca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu riadne nesplnil,
keď navrhovateľovi dlhuje za poskytnuté služby sumu 101,30 eur. Pokiaľ odporca namietal v podanom
odvolaní, že všetky záväzky má voči právnemu predchodcovi navrhovateľa splnené, že nie je si vedomý
žiadneho dlhu, bolo práve na odporcovi aby preukázal svoje tvrdenia.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokynu súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
(§ 153 ods. 1 O.s.p.).

V sporom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia,
a že z tohto tvrdenia muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané
určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutia o veci ( či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a
§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

V danom prípade otázka uzavretia zmluvy medzi účastníkmi nebola sporná. Navrhovateľ
opodstatnenosť svojho nároku v konaní preukazoval predložením faktúr, v ktorých sú jednotlivé
plnenia navrhovateľom odporcovi špecifikované. Možno konštatovať, že predložením týchto dokladov
navrhovateľ splnil povinnosť účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na druhej
strane odporca plniac svoju povinnosť tvrdenia uvádzal, že záväzky voči navrhovateľovi má splnené.
Na preukázanie svojho plnenia neoznačil žiadne dôkazy. Nesplnil tak svoju procesnú povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu, preto nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 242 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si tieto navrhovateľ neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :     Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/91/2014", "guid": "b93386d4-6fa8-43d9-8e69-b2bf70ba7388:3db403c8-21a0-4417-abfe-120548f1464e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}