Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/64/2013 z 26. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. mája 2014, sp. zn. 11S/64/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013200472.2 Krajský súd Nitra | 11S/64/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4013200472.2 | 2014-05-26 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7def937e-8ee1-464c-a7f6-a45b07d9ae1e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013200472.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/64/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200472
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200472.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché Mýto 19, Bratislava,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Obec
Kameničná, Kameničná 122, Kameničná, zastúpenému JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom, Jána
Mrvu 22, Nitra, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa
12. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 135,76 eura na účet právneho
zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 29. 05. 2013 žiadal, aby súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP zrušil
rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013 ako i fiktívne rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 13. 04. 2013 a ktorým žalovaný
odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom v žiadosti doručenej žalovanému dňa 27. 03.
2013.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaného žiadal e-mailom zaslaným dňa 27. 03. 2013 o
sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Predmetná žiadosť bola podpísaná
zaručeným elektronickým podpisom pre vylúčenie pochybností.

Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní od doručenia žiadosti (27. 03.
2013), t. j. najneskôr do 10. 04. 2013 požadované informácie nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie
o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. S poukazom na ust. § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov, preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 04. 2013 (ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona). Proti
prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré zaslal žalovanému e-mailom
dňa 25. 04. 2013 a ktoré bolo taktiež podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom navrhoval
prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolací orgán v zákonom stanovenej
lehote nerozhodol, v dôsledku čoho sa má s poukazom na ust. § 19 ods. 3 vyššie citovaného zákona za
to, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 12. 05. 2013.

Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach tým, že žalovaný
mu odmietol sprístupniť informácie bez toho, aby mal na to oporu v zákone. Ako dôvod nezákonnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť



rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Informácie, ktoré žalobca požadoval, nespadali do rámca ust.
§ 8 až ust. § 11 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, pretože nešlo o utajované
skutočnosti, resp. skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodného tajomstva, či
niektorých ďalších informácií, ku ktorým možno obmedziť prístup. Žalovaný požadovanými informáciami
disponuje a neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. V prípade, ak bol žalovaný
toho názoru, že je daný dôvod na odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o
tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, čo sa však nestalo, a preto došlo k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia, ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR v
konaní pod sp. zn. 3Sži/3/2011).

V závere žaloby žalobca uviedol, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP,
resp. i podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/ OSP a ust. § 250j ods. 3 OSP.

Žalovaný v podaní zo dňa 13. 08. 2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd
podanú žalobu zamietol, nakoľko nie je dôvodná. Poukázal na tvrdenie žalobcu vyplývajúce z podanej
žaloby, že žalovanému zaslal žalobca email so žiadosťou o sprístupnenie informácii. Žalobca však
veľmi dobre vedel, že žalovaný so svojím softvérovým systémom v PC, ktoré používajú obecné úrady,
nemá softvér na otvorenie emailu zaslaného žalovanému. Z toho dôvodu sa žalovaný nemohol dostať
k žiadosti o poskytnutie informácii a odpovedať na predmetný email. Právny zástupca žalovaného si
zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a režijný paušál.

Krajský súd v Nitre skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu podanej žaloby skúmal podmienky konania
podľa ust. § 103, ust. § 104 OSP, ust. § 250d ods. 3 a zistil, že tieto nie sú splnené, preto konanie podľa
ust. § 104 ods. 1, veta prvá OSP s použitím ust. § 246c ods. 1 OSP a podľa ust. § 250d ods. 3 OSP
zastavil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade
všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so
zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1, 2 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia.
Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak
sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.



Podľa § 244 ods. 1, 2, 3, 5 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o
vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie
politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu
vymedzenom osobitnými predpismi.

Podľa § 246c, veta prvá a druhá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje podmienky,
postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa § 2 ods. 1 vyššie citovaného zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli
zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania
žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a
získanie zverejnenej informácie.

Podľa § 14 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.



Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví
bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla
alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce
(primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje
vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 18 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, konanie sa
začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď
podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie
začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi
konania prvý úkon.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice,
alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného
zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba
písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

Úlohou súdu bolo na základe podanej žaloby preskúmať zákonnosť postupu žalovaného v súvislosti
so žiadosťou žalobcu zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií, o ktorej žalobca tvrdil, že
povinnej osobe (obci) bola zaslaná a doručená e-mailovým podaním dňa 27. 03. 2013 podpísaným
zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvom právneho zástupcu, čo však žalovaný namietal
s tým, že o žiadosti žalobcu nemal vedomie. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, ktorý nepotvrdil
doručenie žiadosti žalobcu zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií, sa však súd musel primárne
zaoberať tým, či sa na základe takejto žiadosti vôbec začalo u povinnej osoby správne konanie o
sprístupnenie informácií, či začali plynúť lehoty na jej vybavenie a či boli splnené podmienky pre vznik
fiktívnych rozhodnutí, zrušenia ktorých sa žalobca domáhal a ktoré by za určitých podmienok (ak by sa
predpokladalo ich vydanie) mohli byť predmetom súdneho prieskumu.

V predmetnej veci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že dňa 27. 03. 2013 žalovanému ako povinnej osobe
zaslal e-mailom žiadosť zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií, ktorá mu bola doručená dňa
27. 03. 2013 a ktorá bola opatrená zaručeným elektronickým podpisom. Toto svoje tvrdenie preukazoval
predložením listiny o hromadnom zaslaní elektronických podaní označenej ako „ziadost (KN)“, na ktorej



je uvedený dátum 27. 03. 2013, adresa T. T. a@b.c >, sú tam rôzne e-mailové adresy,
vrátane adresy a@b.c “ a text: „Dobry den, v prílohe Vám posielam žiadosť o informácie,
podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. S pozdravom. Robert Bardač, Počet priloh: 2, T. a
T.“. Zároveň žalobca predložil súdu i samotnú žiadosť zo dňa 21. 01. 2013 o sprístupnenie informácií
(podpísanú zaručeným elektronickým podpisom), z ktorej vyplýva, že podľa rozdeľovníka od jednotlivých
obcí žiadal sprístupniť údaje o počte obyvateľov obce k 31. 12. 2011 a k 31. 12. 2012, o rozlohe obce
ako i údaje o počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území
zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce (v členení
na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas
of Conservation). Informácie žiadal sprístupniť v elektronickej podobe zaslaním na e-mailovú adresu:
a@b.c .

S poukazom na ust. § 14 ods. 1, 4 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,
žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo
iným technicky vykonateľným spôsobom, pričom žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej
osobe príslušnej vo veci konať.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 08. 2013 nepotvrdil doručenie žiadosti žalobcu o sprístupnenie
informácií, pričom sa odvolával len na tvrdenia žalobcu v podanej žalobe. Toto vyjadrenie žalovaného
bolo elektronickými prostriedkami dňa 07. 11. 2013 zaslané právnemu zástupcovi žalobcu na adresu:
a@b.c , nakoľko v podanej žalobe žiadal o zasielanie písomností elektronickými
prostriedkami na túto adresu. K tvrdeniam žalovaného sa právny zástupca žalobcu žiadnym spôsobom
nevyjadril a v mailovom podaní zo dňa 13. 11. 2013 si pre prípad úspechu v konaní vyčíslil náhradu
trov konania.

Vzhľadom na tieto zistenia súdu je potom potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal začatie konania
o sprístupnenie informácií u povinnej osoby, t. j. obci Kameničná, na základe jeho žiadosti zo dňa 21.
01. 2013, ktorá mala byť povinnej osobe zaslaná a doručená dňa 27. 03. 2013 elektronickými
prostriedkami. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov je formulovaný tak, že
konanie o sprístupnenie informácií, o ktoré žalobca mienil požiadať žiadosťou zo dňa 21. 01. 2013 možno
začať výlučne na základe žiadosti žiadateľa, pričom žiadosť je podaná dňom, keď bola povinnej osobe
oznámená. Týmto dňom je zároveň začaté konanie o sprístupnenie informácií a zároveň začínajú plynúť
lehoty na vybavenie žiadosti v zmysle sprístupnenia žiadanej informácie, resp. vydania rozhodnutia.
Dôsledkom začatia konania je, že povinná osoba ako správny orgán je povinná vo veci konať a
rozhodnúť v lehotách, ktoré stanovuje zákon na vydanie rozhodnutia.

V predmetnej veci však žalobca ako žiadateľ o sprístupnenie informácií nepreukázal, že povinnej osobe
zákonom stanoveným spôsobom podal a doručil ním tvrdenú žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa
21. 01. 2013 a že táto mala možnosť sa s obsahom žiadosti oboznámiť. Uvedené znamená, že žalobca
spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že žiadosť o sprístupnenie informácií bola
povinnej osobe riadne v súlade so zákonom oznámená a že sa začalo v predmetnej veci správne
konanie o sprístupnenie informácií. Nepreukázanie riadneho podania žiadosti o sprístupnenie informácií
v situácii, keď povinná osoba nepotvrdzuje (popiera) doručenie, resp. podanie takejto žiadosti, má za
následok, že sa u povinnej osoby nezačalo konanie o sprístupnenie informácií, nezačali plynúť lehoty
na vybavenie žiadosti, v dôsledku čoho potom nemožno uplatniť ani právnu domnienku o vydaní
fiktívneho rozhodnutia podľa ust. § 18 ods. 3 vyššie citovaného zákona v prvostupňovom správnom
konaní. Podľa názoru súdu žalobca začatie správneho konania u povinnej osoby predloženými listinnými
dôkazmi a tvrdeniami v podanej žalobe nepreukázal a žalovanému nemohla potom vzniknúť ani
povinnosť postupovať podľa príslušných ustanovení zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov, v dôsledku čoho neboli splnené ani zákonom stanovené podmienky na vydanie fiktívneho
rozhodnutia (povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, nevydala rozhodnutie
a ani informáciu nesprístupnila) zo strany prvostupňového správneho orgánu, podmienky na podanie
odvolania proti nemu a následne ani podmienky na vydanie (vznik) fiktívneho rozhodnutia odvolacieho



správneho orgánu. Z uvedených dôvodov nemohla nastúpiť ani fikcia, že povinná osoba vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla sprístupniť informácie.

Žalobca predložil súdu podanie zo dňa 17. 04. 2013 označené ako odvolanie ako i ďalšie e-mailové
podanie, ktoré malo byť dňa 25. 04. 2013 (podľa listiny o hromadnom zaslaní elektronických podaní
označenej ako „odv KN“) elektronickou formou zaslané z adresy T. T. a@b.c > na
rôzne e-mailové adresy, vrátane adresy „S. “ a na ktorom je uvedené „T.“. Súd je toho
názoru, že je bez právneho významu podanie odvolania v správnom konaní, ktorého začatie žalobca
nepreukázal a proti rozhodnutiu, ktoré nebolo vydané, resp. jeho vydanie nemožno ani len predpokladať
vzhľadom na neexistenciu konania, v ktorom malo byť vydané.

S poukazom na uvedené potom neexistuje ani rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktoré by
mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, čo je dôvod na zastavenie konania podľa ust. § 250d ods. 3
OSP. V prípade existencie takéhoto rozhodnutia vydaného v odvolacom správnom konaní, by odvolacím
orgánom bol starosta obce Kameničná, a to s poukazom na ust. § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona.
V predmetnej veci žalobca za žalovaného označil „Obec Kameničná“ a s takto značeným žalovaným
súd i konal, nakoľko neexistuje žiadne rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, teda starostu obce
Kameničná, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania zo strany súdu postupom podľa druhej hlavy
piatej časti OSP. Neexistencia rozhodnutia je zároveň takým nedostatkom podmienok konania, ktorý
nemožno odstrániť, a preto súd konanie podľa zastavil podľa ust. § 250d ods. 3 OSP s použitím ust.
§ 104 ods. 1 OSP.

V prípade zastavenia konania je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vždy skúmať
procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i
žalovaného). Aplikácia ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP
 aj v správnom súdnictve dopadá len na tie prípady zastavenia konania, v ktorých neprichádza do
úvahy aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. 

Pri rozhodovaní o trovách konania v predmetnej veci súd vychádzal z toho, že zastavenie konania
zavinil žalobca, keď podal žalobu na preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného podľa
druhej hlavy piatej časti OSP, pričom na jej podanie neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
Predovšetkým nebolo preukázané začatie správneho konania o sprístupnenie informácií, v dôsledku
čoho potom nebolo možné ani predpokladať vydanie rozhodnutia (fiktívneho) o odmietnutí poskytnutia
informácie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Žalobcom podaná žaloba zo dňa 29.
05. 2013 teda smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, nakoľko
žalobca nepreukázal, že žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie bolo vydané, resp. že boli splnené
podmienky, aby sa jeho vydanie mohlo predpokladať.

O trovách konania potom súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2, veta prvá OSP s použitím ust. 246c ods.
1 veta prvá OSP tak, že žalovanému priznal náhradu uplatnených a vyčíslených trov konania v sume
135,76 eura, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu 120,14 eura, t. j. za 2 úkony
právnej služby po 60,07 eura podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
za prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd a zo sumy paušálnych náhrad 15,62 eura, t. j. 2
x 7,81 eura režijný paušál. Právny zástupca žalovaného si náhradu trov konania uplatnil v sume 60,07
eura za jeden úkon právnej služby, teda podľa ust. § 11 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, pričom súd pri
výpočte náhrady trov konania žalovaného postupoval v súlade s tým, ako si právny zástupca náhradu
trov konania uplatnil a vyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Nitre, a to písomne v štyroch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).