{"guid": "1e5777a6-bdd8-4717-a576-8bf858696e9c:34ee00b3-0ba9-49f2-aa80-b7b56eaf09df", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3615201945.1", "spisova_znacka": "4CoP/80/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/80/2015 z 10. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. februára 2016, sp. zn. 4CoP/80/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3615201945.1", "identifikacne_cislo": "3615201945", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2016-02-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34ee00b3-0ba9-49f2-aa80-b7b56eaf09df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3615201945.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3615201945.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3615201945.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/80/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615201945
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615201945.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom,
dieťa rodičov: matky F. J., bytom T., S. XXX/XXA a otca H. V., bytom C. XXX, o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 09.septembra 2015, č. k. 2P/48/2015-48 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej časti o povinnosti otca platiť výživné
na maloletého  H. vo výške 65 eur mesačne  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého  H. J. do osobnej starostlivosti a výchovy
matky s tým, že  obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi
maloletého  uložil povinnosť s účinnosťou od 09.09.2015  prispievať na výživu maloletého   H. sumou
65 eur mesačne,   vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým  dieťaťom
neupravil. Žiadnemu z účastníkov  nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia,
že  maloletý H. je dieťaťom H. V. a F. J.. Podľa správy ÚPSVaR Partizánske je matka maloletého
poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 eur a prídavkov na dve deti spolu v sume 47,04 eur.
Otec maloletého bol naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.10.2014 do 01.01.2015,
kedy bol vyradený pre nedostavovanie na úrad. Otec maloletého nepoberá žiadne dávky ani príspevky.
Podľa správy obce C. býva otec maloletého v dome po svojich rodičoch spolu s bratom. V obci na
verejnoprospešných prácach nepracuje. Podľa správy mesta T. z 30.06.20015  v tom čase rodičia
bývali spolu s maloletými deťmi H. a H. v prenájme v rodinnom dome v C.. Otec maloletého bol
nezamestnaný, privyrábal si brigádne ako pomocný elektrikár.  Podľa správy o šetrení pomerov z
28.08.2015, matka maloletého opustila spoločnú domácnosť, ktorú zdieľala s H. V.. V súčasnosti býva v
Krízovom stredisku I. n.o. v F., kde má k dispozícii jednu izbu, primerane zariadenú, kde uhrádza nájom v
sume 134,64 eur mesačne a poplatok za obed v sume 0,80 eur na osobu a deň. Otec maloletého predložil
poštový poukaz a príjmový pokladničný doklad o zaplatení výživného na maloletého odovzdaného
matke maloletého  dňa 02.06.2015 v sume 135 eur a dňa 07.09.2015 v sume 60 eur. Podľa matkou
predloženej prepúšťacej správy z pediatrie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou F. F. z XX.XX.XXXX
bol maloletý H. hospitalizovaný od 12.02.2015 do 09.03.2015 najmä pre chorobu nadobličiek, s tým že
bola naplánovaná endokrinologická kontrola a sledovanie v nefrologickej ambulancii. Matka maloletého
na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti býva v Krízovom stredisku I. n.o.  F., kde uhrádza nájom
v sume 134,64 eur mesačne, poplatok za obed v sume 0,80 eur na osobu a deň. Má vyživovaciu
povinnosť k mal. H. a k H.. K mal. H. nebolo otcovstvo určené. Nie je vlastníčkou nehnuteľností ani
hnuteľných vecí vyššej hodnoty. S otcom maloletého nezdieľa spoločnú domácnosť už asi mesiac,
odkedy býva v krízovom stredisku. Predtým bývali spoločne v prenajatom byte v S. a predtým u rodičov.



Z. žili v spoločnej domácnosti asi rok a pol. Na lieky maloletého vynakladá sumu cca 45 eur mesačne.
Maloletý má zdravotné problémy - chorobu nadobličiek, bol aj hospitalizovaný viackrát v súvislosti s
jeho ochorením. S nákladmi na domácnosť a výživu detí matke pomáhajú rodičia a stará matka. Od
narodenia maloletého doposiaľ jej otec prispel na výživu maloletého sumou 195 eur. Maloletý H. je
plienkovaný, kojený už nie je, je na umelej strave. Maloletá H. má rovnako zdravotné problémy, máva
epileptické záchvaty. Na jej zdravotnú starostlivosť rovnako vynakladá náklady no menšie ako u H.. I.
maloletého na pojednávaní uviedol, že od opustenia spoločnej domácnosti v mesiaci júl 2015 býva na
adrese trvalého pobytu C. XXX. Ide o dom po jeho rodičoch, v ktorom v súčasnosti býva s bratom, jeho
priateľkou a jej dvoma deťmi. Brat je zamestnaný. Pracuje v Bánovciach nad Bebravou, jeho príjem je
okolo 500-600 eur. Okrem mal. H. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Naposledy bol trvalo zamestnaný
v spoločnosti J., s.r.o. v roku XXXX. Potom bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pracoval po
brigádach a podobne. Dokáže  zarobiť tak 300 eur do mesiaca. Bol vyradený z evidencie uchádzačov
o zamestnanie, lebo sa nedostavil na kontakt v čase, ktorý bol uvedený v evidencii ÚPSVR Bánovce
nad Bebravou, mal však v kontaktnej karte iný dátum. Povinnosť kontaktu bola v tom čase jedenkrát
do mesiaca. Mal a stále má príjem nepravidelný, niekedy dokázal zarobiť do mesiaca viac ako 300
eur, niekedy bol bez príjmu. Posledné dva týždne nebol nikde zamestnaný. Oficiálne nepracuje, má
bratranca a známych, ktorí mu dohodia robotu, ide o nepravidelný príjem. Za 6 mesiacov vyradenia
z evidencie uchádzačov o zamestnanie má nedoplatok vyše 400 eur na zdravotnom poistení. Má
viacero nezaplatených úverov, celkovo v sume asi 9 000 eur,  z 5-6 uzatvorených zmlúv. Vedie sa
voči nemu viacero exekučných konaní, pre nezaplatené úvery v nebankových spoločnostiach. Riadne
zamestnaný nie je aj z dôvodu, že po odrátaní výdavkov na exekúcie by nemal na svoju obživu ani na
výživné pre dieťa. Na základe  takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že je predmetom
vzájomnej dohody rodičov, ako aj návrhom kolízneho opatrovníka, aby bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matke, pričom aj súd je toho názoru, že na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté
dieťa je najvhodnejšie jeho zverenie do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa od narodenia
osobne stará a je trvale v kontakte s dieťaťom. Pretože nie je nijako preukázané, že by v otázke
zastupovať a spravovať majetok maloletej mali byť jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol
tak, že toto právo majú obidvaja rodičia. Súd styk otca s maloletým neupravil, pretože úpravu styku
účastníci nežiadali, v tejto otázke nie je medzi rodičmi žiadna nezhoda. Súd nemal za to, že je v
záujme maloletého schváliť dohodu rodičov vzťahujúcu sa aj k výške výživného navrhnutého v sume
40 eur mesačne. Otec maloletého je dlhodobo formálne nezamestnaným, naposledy bol vyradený z
evidencie nezamestnaných pre neplnenie si povinnosti dostavovať sa na úrad. Nebolo preukázané, že
by otcovi riadne sa zamestnať bránili akékoľvek vážne dôvody, ako napríklad zdravotný stav. Naopak
otec maloletého pripustil, že dôvodom toho, že si hľadá prácu len neoficiálne, brigádnicky či dočasne, je
to, že je úverovo zaťažený, úvery nespláca ba sú voči nemu vedené exekučné konania. Takto v prípade
riadneho zamestnania by boli vykonávané zrážky zo mzdy, a tak by nedosiahol ani príjem ako je schopný
dosiahnuť v súčasnosti. Pripustil, že brigádnicky či iným spôsobom vie mesačne nadobudnúť príjem cca
300 eur, hoci tento príjem je nepravidelný.  Dlhodobá nezamestnanosť a udržiavanie stavu, keď nemá
formálne žiadny príjem je situáciou navodenou a dlhodobo udržiavanou z vôle otca dieťaťa. Tento stav
nemožno vykladať v neprospech maloletého dieťaťa, ale práve v neprospech otca dieťaťa, ktorý hoci
reálne vykázaný príjem nemá, tento by mohol mať, pokiaľ by sa  riadne zamestnanie snažil získať. Matka
maloletého, ktorá vykonáva starostlivosť o maloleté dieťa   musí bez ohľadu na toto vypočítavé správanie
otca vynakladať prostriedky na výživu dieťaťa. Bolo preukázané, že maloletý H. má zdravotné problémy,
matka má zvýšené náklady v súvislosti s jeho zdravotnou starostlivosťou. Maloletý je plienkovaný, už
nie je kojený, čo tiež zvyšuje náklady na jeho výživu. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a
prídavkov na deti, jej sociálna situácia ju prinútila riešiť otázku bývania v krízovom stredisku. Otec má
len jednu vyživovaciu povinnosť, hradí len náklady na svoje živobytie, pričom býva v rodičovskom dome,
kde náklady nie je povinný hradiť sám, lebo býva spolu so zamestnaným bratom a jeho rodinou.  Súd tak
určil výživné otca v sume zodpovedajúcej sume, ktorú by otec maloletého mal byť schopný uhrádzať,
zohľadňujúc jeho reálne možnosti nadobudnúť určitý príjem, teda výživné v sume 65 eur mesačne, čo
je primeraná suma výživného pri predpokladanom príjme na úrovni 300 eur  mesačne, ktorý zrejme
dlhodobo bol schopný dosiahnuť. Takáto výška výživného zodpovedá majetkovým pomerom rodičov a
ich životnej úrovni, ktorej by sa životná úroveň dieťaťa mala rovnať, hoci je zrejmé, že súčasná životná
úroveň a sociálna situácia rodičov nie je dobrá. Súd zročné výživné neurčil, pretože bolo preukázané, že
otec matke prispieval na výživu maloletého a spoločnú domácnosť opustil len pred mesiacom. Právne
vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že  žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.



Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o povinnosti otca platiť výživné na maloletého H. vo
výške 65 eur mesačne, podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Dôvodil tým, že je nezamestnaný
a nepoberá nijaké finančné prostriedky, a tým nemôže platiť výživné vo výške 65 eur mesačne.
Zamestnanie si intenzívne hľadá, ale ešte stále ho do práce neprijali. Hlási sa na úrad práce, ale aj výška
hmotnej núdzi bude na neho 62 eur, čo nepostačí ani pre neho samého a nie na vyživovaciu povinnosť.
Z tých 62 eur dokáže prispieť na svojho syna sumou 30 eur. Od narodenia maloletého platiť matke
výživné 27 eur mesačne. Žiadal, aby súd jeho záležitosť opätovne prejednal a výživné na maloletého
mu určil vo výške 30 eur, nakoľko mal dojem, že jeho vyživovacia povinnosť nebola upravená podľa
platných zákonov.

Matka dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na výpoveď otca na
pojednávaní dňa 09.09.2015, keď sám uviedol,  že je v jeho schopnostiach a možnostiach zarobiť sumu
300 eur mesačne a zároveň súhlasil s navrhovanou výškou výživného na maloleté dieťa v sume 65 eur
mesačne.  Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku určenia výživného ako vecne správny
potvrdiť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania /§ 212 ods. 2 písm.
a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na
zdôraznenie správnosti a k námietkam otca dodáva nasledovné:

Zákon o rodine /ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1/ zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným
potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a
pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný
bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu,
prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.  Pre posúdení schopností a možností
povinného rodiča nie sú však rozhodujúce len jeho skutočné príjmové pomery, ale aj príjmy, ktoré by
mohol dosahovať, nakoľko pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa, má princíp potenciality príjmov
prednosť pred princípom fakticity.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností /§120 ods. 1, 2 O.s.p./ a pri posudzovaní osobných, zárobkových
a majetkových pomerov otca  postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení Zákona o
rodine. Aj odvolací súd po preskúmaní veci  dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť stanovené výživné 65 eur mesačne na
maloletého H.. Aj keď otec  namieta, že je nezamestnaný a nemá žiadny príjem, z dokazovania vyplýva,
že si dokáže zarobiť do mesiaca viac ako 300 eur brigádnicky a niekedy je bez príjmu. Otec síce v
odvolaní tvrdí, že si zamestnanie intenzívne hľadá, nepredložil však o tom žiadny dôkaz a už skutočnosti,
že je dlhodobo nezamestnaný a v minulosti bol vyradený z evidencie nezamestnaných pre neplnenie si
svojich povinností, skôr svedčia o tom, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa, že tento stav si otec
udržiava z vlastnej vôle.

Odvolací súd dodáva, že otec maloletého je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné obmedzenia,
musí si byť vedomý,  že má vyživovaciu povinnosť k maloletému, a preto musí vynakladať väčšie úsilie
získať zamestnanie s pravidelným príjmom. Y. H. má vážne zdravotné problémy, s čím sú spojené aj
zvýšené náklady na jeho výživu. Aj tejto skutočnosti si musí byť otec vedomý, a o to viac vynakladať
úsilie zabezpečiť si pravidelné zamestnanie.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.



Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e   j  e     prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2P/48/2015", "guid": "274f4dd6-6d1f-4260-8ed0-598327cb8ad9:2988b3fe-d826-4f2e-a3fe-29c06bd06cc3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}