Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/504/2013 z 18. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. novembra 2014, sp. zn. 15Co/504/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6912214703.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/504/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6912214703.1 | 2014-11-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti Citované ustanovenia: § 13 ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/87f40b81-4d5f-4974-a439-b25695912569 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912214703.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/504/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912214703
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912214703.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateliek 1/ V. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. XXX, 2/ M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, obe zastúpené Mgr. Ľudovítom Paulovičom,
advokátom so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 19, proti odporcovi U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX,
zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 28. 06. 2013, č. k. 6C/339/2012 - 36, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok vo výroku o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že navrhovateľky sú povinné
spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia vo výške 327,75 eur, právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Róbertovi Lakatošovi,
advokátovi so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Navrhovateľky sú p o v i n n é zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 99,10 eur právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Róbertovi Lakatošovi, advokátovi so
sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateliek a zaviazal ich zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania vo výške 1 234,01 eur to troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na
účet právneho zástupcu odporcu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľky sa domáhali zaplatenia každá po 10 000,- eur náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že odporca bol rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej
Sobote uznaný vinným, že dňa 07. 11. 2009 o 17:30 hod. viedol motorové vozidlo po mokrej vozovke
v obci V., kde pri vjazde do obce V. išiel rýchlosťou vyššou ako 111 km/h, neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, dostal sa do smerovej nestability, čo sa mu nepodarilo,
prešiel do protismerného jazdného pruhu a následne mimo vozovku, kde narazil do chodkyne V. K.,
následne do lavičky a do rodinného domu, ktorý poškodil, pričom chodkyňa utrpela zranenia, ktorým
na mieste dopravnej nehody podľahla.



Navrhovateľky tvrdili, že V. K. bola ich matkou, došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu ich
súkromia podľa § 11 Občianskeho zákonníka, do emocionálnej sféry pozostalých, pričom ujma, ktorá
im bola týmto zásahom spôsobená, je nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá, a bude ich sprevádzať
celý život. Smrť matky prišla neočakávane a nepredvídateľne vo veku 57 rokov, a táto tragická dopravná
nehoda navždy zmenila dovtedajší život pozostalých navrhovateliek. Smrť matky ich všetkých šokovala,
ochromila, a nevedia sa zmieriť so stratou najbližšej osoby.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, pričom namietal, že nedošlo k podstatnému zásahu do práva na
ochranu súkromia navrhovateliek, a nebola im spôsobená nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá
ujma, ktorá by zakladala uplatnený nárok. Navrhovateľky totiž svoju matku dlhšie obdobie trvajúce
viac rokov nanavštevovali a žiadnym spôsobom sa s ňou nekontaktovali aj napriek tomu, že bývali v
susednej obci a ani ich matka o ne neprejavovala žiadny záujem. Smrť matky sa navrhovateliek žiadnym
spôsobom nedotkla, čo zistil pri osobnej návšteve po nehode, kedy chcel riešiť úhradu nákladov pohrebu
zo zmluvného poistenia, navrhovateľky na adresu matky sa vyjadrovali ľahostajne a samotný pohreb
matke nevystrojili, o čo sa postaral jej rodinný príslušník.

Okresný súd po vykonaní dokazovania aplikujúc § 11, § 13, § 15 a § 16 Občianskeho zákonníka,
mal za preukázané, že nedošlo k naplneniu predpokladov upravených v § 13 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka, teda že by došlo k vzniku nemajetkovej ujmy v značnej miere a že by neoprávneným
zásahom do chráneného osobnostného statusu a nemajetkovou ujmou vzniknutou u postihnutých osôb
navrhovateliek existovala príčinná súvislosť. Z dokazovania vyplynul opak, že medzi navrhovateľkami a
ich matkou nebol dobrý vzťah od rozvodu ich rodičov v roku 2002, ktoré sa s matkou nenavštevovali,
nestýkali sa a ich stretnutia v Tornali s vnúčatami - deťmi navrhovateliek boli len náhodné, navrhovateľky
nevystrojili matke ani pohreb, preto im nebola spôsobená nenapraviteľná, neodstrániteľná trvalá ujma.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa § 10 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Proti rozhodnutiu sa odvolali navrhovateľky. Rozsudok okresného súdu žiadali zmeniť a zaviazať
odporcu na zaplatenie 20 000,- eur. Ako odvolací dôvod uviedli § 205 ods. 2 písm. f), d) O. s. p. t. j., že
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Namietali, že so závermi prvostupňového súdu nie je možné súhlasiť, pretože úmrtím matky došlo k
závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia podľa § 11 Občianskeho zákonníka, do emocionálnej
sféry pozostalých, pričom ujma, ktorá im bola týmto zásahom spôsobená, je nenapraviteľná,
neodstrániteľná a trvalá, a bude ich sprevádzať celý zvyšok života. Žalobkyne boli ochudobnené o
možnosť rozvoja ďalších rodinných vzťahov s matkou. Došlo k závažnému zásahu do práv na ochranu
osobnosti pozostalých, ktoré spočíva v obmedzení ich súkromného a rodinného života, a žiadna z
morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste.

Namietali záver súdu, že by nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov na priznanie nároku, pretože
došlo k zásahu do ich práv na ochranu osobnosti, a to do súkromia navrhovateliek, ktoré navždy stratili
možnosť rozvíjať citové vzťahy s najbližšou osobou.

Za matkou smútili a zúčastnili sa jej pohrebu. Vzťahy medzi členmi v rodine neboli ideálne, avšak boli
limitované zlým vzťahom otca navrhovateliek a nového druha ich matky, a občanmi vrámci rómskej
komunity. Navrhovateľky s matkou prežili väčšiu časť svojho života, vychovala ich, vyrástli pri nej a
mali k nej citové väzby. Podľa ich názoru predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je konštatovanie súdu, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu
osobnosti navrhovateliek, konkrétne do práva na súkromie a na rodinný život. Žiadali prihliadnuť na
všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.



Namietali taktiež rozhodnutie vo výroku o trovách konania, kedy sú splnené podmienky podľa § 150
Občianskeho súdneho poriadku, zároveň namietali správnosť výpočtu trov prvostupňovým súdom, keď
nesprávne aplikoval príslušné ustanovenie vyhl. č. 655/2004 Z. z. pretože mal vychádzať z § 10 ods. 8,
kedy tarifná hodnota v takomto prípade je 2 000,- eur, odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje
91,29 eur, preto odmena patrí vo výške 327,75 eur za tri úkony po 91,29 eur, účasť pri vyhlásení
rozsudku v sume 22,82 eur, 1x 7,63 eur režijný paušál a 3x 7,81 eur.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Rozsudok okresného súdu žiadal vo veci samej potvrdiť ako
vecne správny a zaviazať navrhovateľky na náhradu trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 91,29 eur a 7,81 eur náhradu hotových výdavkov. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov
konania, uviedol, že vo svojom návrhu riadne špecifikoval výšku nemajetkovej ujmy, pokiaľ odvolací súd
dôjde k záveru, že pre výpočet advokátskej odmeny sa malo aplikovať ust. § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004
Z. z., nemajú námietky voči tomu, aby bolo rozhodnutie v tomto smere zmenené v súlade s odvolaním.

Odvolanie vo veci samej považovali za nedôvodné.

Je nepochybné, že ku skutku došlo, za čo bol potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody o
výmere dvoch rokov, so súčasným uložením trestu zákazu činnosti. Je taktiež nesporné, že
u nebohej išlo o matku navrhovateliek, avšak tvrdí, že smrťou V. K. nedošlo k tak podstatnému zásahu
do práva na ochranu súkromia navrhovateliek, ako to má na mysli ust. § 11 Občianskeho zákonníka a
nebola im spôsobená nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá ujma, ktorá by prípadne zakladala ich
nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi
navrhovateľkami a ich matkou nebol dobrý vzťah z dôvodu rozvodu ich rodičov, od roku 2002 sa s
matkou nenavštevovali, nestýkali sa a ich stretnutia s vnúčatami navrhovateliek boli len náhodné, pričom
navrhovateľky nevystrojili ani pohreb matke.

Pre rozhodovanie súdu nemôže byť podstatným navrhovateľkami tvrdené limitovanie s ich vzťahu s
matkou zo strany ich otca a jeho zlým vzťahom k svojej bývalej manželke. V prípade odporkýň išlo už
v čase rozvodu ich rodičov o plnoleté, plnoprávne osoby, ktorým nič nebránilo v udržiavaní blízkych
rodinných vzťahov so svojou matkou. Ich súčasnú ľútosť za matkou je potrebné považovať za výlučne
účelové správanie z ich strany.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. výrok o trovách konania zmenil podľa § 220 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci rozhodol správne,
odvolací súd sa stotožňuje vo veci samej s rozhodnutím ako aj jeho odôvodnením.

Navrhovateľky v odvolaní uviedli, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vzhľadom na danú námietku odvolací súd sa s ňou zaoberal a dospel k
záveru, že nie je dôvodná. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Vzhľadom na predmet konania je nepochybné, že okresný súd aplikoval na danú vec Občiansky
zákonník a jeho ustanovenia § 11 , § 13, § 15 a § 16, ktoré aj v rozhodnutí vyložil a svoje rozhodnutie
podľa týchto ustanovení odôvodnil. Navrhovateľky v odvolaní neuviedli, v čom táto vada posúdenia
mala spočívať, prečo použitý právny predpis nepovažujú za ten, ktorý mal byť použitý. Ich námietka
by mohla byť opodstatnená len v prípade, že citované právne normy by prvostupňový súd nesprávne
vyložil. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z
konštantnej literatúry a judikovaných právnych názorov, okrem iného aj z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/81/2011. S tým úzko súvisí aj druhý odvolací dôvod, ktorým namietali,



že na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľky
nenamietali rozsah vykonaného dokazovania, avšak namietali nesprávne skutkové zistenia na základe
takto vykonaných dôkazov. Tento odvolací dôvod je daný v prípade pochybenia v zistení skutkového
stavu veci, ktoré spočíva v tom, že skutkové zistenie, ktoré je podkladom
pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je vadné, pretože vykonaných dôkazov nevyplynulo.

Je nepochybné, že prvostupňový súd vypočul navrhovateľky, vypočul aj svedkov a vykonal aj ďalšie
dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach v zmysle ust. § 132 O. s. p.
Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynuli závery, ktoré konštatoval prvostupňový súd, a to, že
navrhovateľky sa od roku 2002 s matkou nestretali, nezaujímali sa o ňu. Z výpovede navrhovateliek
nepochybne vyplynulo, že matka od nich odišla po rozvode rodičov okolo roku 2000. Na matku sa
hnevali z dôvodu, že v tom čase už mali malé detí a potrebovali pomoc, čoho sa im od nej nedostalo.
Nechceli, aby ich matka navštevovala kvôli otcovi. Je nepochybné, že po tom, ako matka navrhovateliek
odišla od rodiny po rozvode rodičov, táto si už vytvorila novú rodinu so svojím druhom a bližšie
kontakty s pôvodnou rodinou neudržiavala a viedla samostatný život. Tieto závery jednoznačne vyplynuli
z vykonaného dokazovania, preto námietky navrhovateliek nie sú dôvodné.

V zmysle ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a za okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd pritom musí
teda prihliadať na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.
Predpokladom priznania uplatneného nároku je individuálne posúdenie okolností toho ktorého prípadu,
pričom závažnosť ujmy je treba posudzovať z hľadiska okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie a dopad a dôsledky s tým, že musí ísť o ujmu značnú ujmu, pričom nie
sú rozhodujúce subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda, čím by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase v tej istej situácii alebo spoločenskom postavení vnímala aj každá iná fyzická osoba.
Z hľadiska podmienky priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na
individuálnych okolnostiach toho ktorého prípadu a predpokladom je existencia závažnej ujmy, za ktorú
treba považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Je nepochybné,
že vzhľadom na dané konkrétne okolnosti daného prípadu išlo o intenzívny zásah do práv, ku ktorým
v danom prípade došlo vo vzťahu k matke navrhovateliek, so závažným dopadom, teda došlo k smrti
matky navrhovateliek. Je však dôležité, či tento dopad navrhovateľky považovali za ujmu značnú.

Ust. § 11 Občianskeho zákonníka jednotlivé zložky osobnosti uvádza príkladmo a možno sem zaradiť
aj zásah do súkromia - do emocionálnej sféry pozostalých. Navrhovateľky argumentujú, že z tohto
pohľadu sú ochudobnené o možnosť rozvíjania ďalších rodinných vzťahov s matkou a navždy túto
možnosť stratili. Navrhovateľky tak označili chránené čiastkové osobnostné právo, ktoré bolo dotknuté
neoprávnených zásahom odporcu a v ktorých smeroch sa táto ujma mala prejaviť.

Z dokazovania pred prvostupňovým súdom jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľky s matkou dlhodobo
neudržiavali žiadne kontakty, ich vzťahy boli narušené po rozvode rodičov, nenavštevovali sa, čím
v podstate došlo k pretrhnutiu rodinných väzieb. Navrhovateľky poukazovali na to, že matka ich
opustila v čase, keď od nej potrebovali pomoc. Taktiež vzhľadom na odchod matky od rodiny ani
navrhovateľky matke nijakým spôsobom nepomáhali. Aj keby nedošlo k smrti matky navrhovateliek,
vzťahy medzi navrhovateľkami a matkou boli narušené a nebolo preukázané ani to, že by vôbec došlo
k nejakému zvratu v ich vzťahoch, to znamená, že by bolo možné predpokladať ich „zblíženie“. To,
že sa navrhovateľky zúčastnili na pohrebe, nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie danej
veci, neprejavili žiadny záujem postarať o pohreb matky a v tomto smere zostali ľahostajné. Až následne
začali tvrdiť skutočnosti, ktoré sú uvedené v spise, a z tohto pohľadu odvolací súd ich tvrdenia považuje
za účelové, pretože nezodpovedajú zisteným skutočnostiam v dokazovaní. Odvolací súd nepopiera,
že smrť matky navrhovateľky môžu pociťovať ako zásah do emocionálnej sféry, pretože je to ľudsky
prirodzené, aj keď nemali po rozvode rodičov bližší vzťah, avšak z hľadiska závažnosti ujmy vo vzťahu
k navrhovateľkám nemožno dospieť k záveru, že ide o ujmu značnú, ktorá by odôvodňovala priznanie
uplatňovaného nároku. Argument navrhovateliek, že stratili možnosť rozvíjať citové vzťahy s matkou, je
v súčasnosti účelový, pretože bolo preukázané, že počas života sa ani o to nesnažili a z ničoho nemožno



dospieť k záveru, že by sa tak v minulosti aj stalo. Skutočnosť, že by k tomu mohlo dôjsť, síce nie
je vylúčená, avšak z hľadiska posudzovaného prípadu je tento záver len na úrovni predpokladu bez
možnosti jeho overenia a výsledku.

Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania, odvolanie v tomto rozsahu je
dôvodné, keď prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 10 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa citovaného ustanovenia vo veciach
ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, je tarifnou hodnotou 2 000,- eur, ak sa žiada náhrada
nemajetkovej ujmy. V takomto prípade odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1
citovanej vyhlášky predstavuje 91,29 eur. V zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. právny zástupca odporcu
vyúčtoval trovy konania vo výške 1 234,01 eur a to za prevzatie zastúpenia dňa 26. 11. 2012, vyjadrenie k
návrhu zo dňa 29. 11. 2012, zastúpenie na pojednávaní konanom dňa 11. 06. 2013 a účasť na vyhlásení
rozsudku dňa 28. 06. 2013. V zmysle § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky patrí odmena za tri úkony právnej
pomoci po 91,29 eur, spolu vo výške 273,87 eur, plus jeden úkon za vyhlásenie rozsudku v rozsahu
1/4 základnej sadzby podľa § 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky, teda vo výške 22,82 eur, spolu
to predstavuje 296,69 eur. K tomu treba pripočítať režijný paušál, ktorý za rok 2012 predstavoval 7,63
eur, teda za prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k návrhu a režijný paušál za rok 2013 za zastúpenie na
pojednávaní a vyhlásenie rozsudku, ktorý od roku 2013 bol vo výške 7,81 eur. Spolu režijný paušál
predstavuje 30,88 eur. Spolu odmena by správne predstavovala v prvostupňovom konaní 327,57 eur,
odvolanie bolo podané s tým, že správne má byť účtovaná 327,75 eur, preto z tohto dôvodu v rozsahu
námietky odvolací súd priznal trovy prvostupňového konania vo výške 327,75 eur.

Odvolací súd podotýka, že právny zástupcovia ako aj súd nesprávne účtoval režijný paušál, keď v roku
2012 boli vykonané dva úkony, preto k nim patrí režijný paušál v rozsahu 7,63 eur a nie tri úkony v
roku 2013.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a §
142 ods. 1 v spojení s § 151 O. s. p., keď odporca navrhol nahradiť trovy odvolacieho konania za jeden
úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateliek zo dňa 02. 08. 2013. V
zmysle vyššie citovaných ustanovení hodnota jedného úkonu právnej pomoci predstavuje 91,29 eur,
režijný paušál v roku 2013 predstavuje 7,81 eur, preto odmena za právne zastupovanie v odvolacom
konaní je vo výške 99,10 eur.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. Súd prihliadol na to, že odporca
uviedol všetky skutočnosti a dôkazy na svoju obranu, navrhovateľky v návrhu na začatie konania
špecifikovali výšku uplatneného nároku, ktorá presahovala základ pre výpočet odmeny právneho
zastúpenia. Odvolací súd prihliadol aj na argumenty navrhovateliek počas konania, konkrétnosť daného
prípadu, kedy navrhovateľky dlhodobo neudržiavali so svojou matkou žiaden vzťah, ani sa oň bližšie
nezaujímali, taktiež sa nepostarali o pohreb svojej matky.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.