{"guid": "1e55ff27-9a4b-454e-9e68-1e7845b79338:87f40b81-4d5f-4974-a439-b25695912569", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912214703.1", "spisova_znacka": "15Co/504/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/504/2013 z 18. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. novembra 2014, sp. zn. 15Co/504/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6912214703.1", "identifikacne_cislo": "6912214703", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2014-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87f40b81-4d5f-4974-a439-b25695912569", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912214703.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912214703.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912214703.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/504/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912214703
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912214703.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateliek 1/ V. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. XXX, 2/ M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, obe zastúpené Mgr. Ľudovítom Paulovičom,
advokátom so sídlom v Lučenci, M. Rázusa 19, proti odporcovi U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX,
zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 28. 06. 2013, č. k. 6C/339/2012 - 36, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol,  p o t v r d z u j e .

Rozsudok vo výroku o trovách prvostupňového konania m e n í  tak, že  navrhovateľky sú povinné
spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania  pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia vo výške 327,75 eur, právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Róbertovi Lakatošovi,
advokátovi  so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5,  do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Navrhovateľky sú  p o v i n n é  zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 99,10 eur právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Róbertovi Lakatošovi, advokátovi  so
sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5,  do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateliek a zaviazal ich zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania vo výške 1 234,01 eur to troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na
účet právneho zástupcu odporcu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľky sa domáhali zaplatenia každá po 10 000,- eur náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že odporca  bol rozsudkom  Okresného súdu v Rimavskej
Sobote uznaný vinným, že dňa 07. 11. 2009 o 17:30 hod. viedol  motorové vozidlo  po  mokrej vozovke
v obci V., kde pri vjazde do obce V. išiel rýchlosťou vyššou ako 111 km/h, neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, dostal sa do smerovej nestability, čo sa mu nepodarilo,
prešiel do protismerného jazdného pruhu a následne mimo vozovku, kde narazil do  chodkyne V. K.,
následne do lavičky  a do rodinného domu, ktorý poškodil, pričom chodkyňa utrpela zranenia, ktorým
na mieste dopravnej nehody podľahla.



Navrhovateľky tvrdili, že  V. K.  bola ich matkou, došlo k závažnému zásahu  do práva na ochranu ich
súkromia podľa § 11 Občianskeho zákonníka, do emocionálnej sféry pozostalých, pričom ujma, ktorá
im bola týmto zásahom spôsobená, je nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá, a bude ich sprevádzať
celý život. Smrť matky prišla neočakávane a nepredvídateľne vo veku 57 rokov, a táto tragická dopravná
nehoda navždy  zmenila dovtedajší život pozostalých navrhovateliek. Smrť matky ich všetkých šokovala,
ochromila, a nevedia sa zmieriť so stratou najbližšej osoby.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, pričom namietal, že nedošlo  k podstatnému zásahu do práva na
ochranu súkromia navrhovateliek, a nebola im spôsobená nenapraviteľná, neodstrániteľná  a trvalá
ujma, ktorá by zakladala uplatnený nárok. Navrhovateľky totiž svoju matku dlhšie obdobie  trvajúce
viac rokov  nanavštevovali a žiadnym  spôsobom sa s ňou nekontaktovali aj napriek tomu, že bývali v
susednej obci a ani ich matka o ne neprejavovala žiadny záujem. Smrť  matky sa navrhovateliek žiadnym
spôsobom nedotkla, čo zistil pri osobnej návšteve po nehode, kedy chcel riešiť úhradu nákladov  pohrebu
zo zmluvného poistenia, navrhovateľky na adresu matky  sa vyjadrovali ľahostajne a samotný pohreb
matke nevystrojili, o čo sa postaral jej rodinný príslušník.

Okresný súd po vykonaní dokazovania aplikujúc § 11, § 13, § 15 a § 16 Občianskeho zákonníka,
mal za preukázané, že nedošlo k naplneniu predpokladov upravených v § 13 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka, teda  že by došlo k vzniku nemajetkovej ujmy v značnej miere  a že by neoprávneným
zásahom  do chráneného osobnostného statusu a nemajetkovou ujmou vzniknutou u postihnutých osôb
navrhovateliek existovala príčinná súvislosť. Z dokazovania vyplynul opak, že medzi navrhovateľkami a
ich matkou nebol dobrý vzťah od rozvodu ich rodičov v roku 2002,  ktoré sa s matkou  nenavštevovali,
nestýkali sa a ich stretnutia v Tornali s vnúčatami - deťmi navrhovateliek boli len náhodné, navrhovateľky
nevystrojili matke ani pohreb, preto im nebola spôsobená nenapraviteľná, neodstrániteľná trvalá ujma.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa § 10 vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Proti rozhodnutiu sa odvolali navrhovateľky. Rozsudok okresného súdu žiadali zmeniť  a zaviazať
odporcu na zaplatenie 20 000,- eur.  Ako odvolací dôvod uviedli § 205 ods. 2 písm. f), d) O. s. p. t. j., že
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Namietali, že so závermi prvostupňového súdu nie je možné súhlasiť, pretože úmrtím matky  došlo k
závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia podľa § 11 Občianskeho zákonníka, do emocionálnej
sféry  pozostalých, pričom ujma,  ktorá im bola týmto zásahom spôsobená, je nenapraviteľná,
neodstrániteľná a trvalá, a bude ich sprevádzať celý zvyšok života. Žalobkyne boli  ochudobnené o
možnosť rozvoja  ďalších rodinných vzťahov s matkou.  Došlo k závažnému zásahu do práv na ochranu
osobnosti pozostalých, ktoré spočíva v obmedzení ich súkromného a rodinného života, a žiadna z
morálnych foriem  zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste.

Namietali záver  súdu, že by nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov na priznanie nároku, pretože
došlo k zásahu do ich práv  na ochranu osobnosti, a to do súkromia navrhovateliek, ktoré navždy stratili
možnosť rozvíjať citové vzťahy s najbližšou osobou.

Za matkou smútili a zúčastnili sa jej pohrebu. Vzťahy medzi členmi v rodine neboli ideálne, avšak boli
limitované zlým vzťahom otca navrhovateliek a nového druha ich matky, a občanmi vrámci rómskej
komunity. Navrhovateľky s matkou prežili väčšiu časť svojho života, vychovala ich, vyrástli pri nej a
mali k nej citové väzby.  Podľa ich názoru predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je konštatovanie súdu, že došlo k neoprávnenému  zásahu do práva na ochranu
osobnosti navrhovateliek, konkrétne do práva na súkromie a na rodinný život. Žiadali prihliadnuť na
všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.



Namietali taktiež rozhodnutie vo výroku o trovách konania, kedy sú splnené podmienky podľa § 150
Občianskeho súdneho poriadku, zároveň namietali správnosť výpočtu trov prvostupňovým súdom, keď
nesprávne aplikoval príslušné ustanovenie vyhl. č. 655/2004 Z. z. pretože mal vychádzať  z § 10 ods. 8,
kedy  tarifná hodnota v takomto prípade je 2 000,- eur, odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje
91,29 eur,  preto  odmena patrí vo výške 327,75 eur za tri úkony po 91,29 eur, účasť pri vyhlásení
rozsudku v sume 22,82 eur, 1x 7,63 eur režijný paušál a 3x 7,81 eur.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca.  Rozsudok okresného súdu žiadal vo veci samej potvrdiť ako
vecne správny a zaviazať  navrhovateľky na náhradu trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie  k
odvolaniu vo výške 91,29 eur a 7,81 eur náhradu hotových výdavkov. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov
konania, uviedol, že  vo svojom návrhu riadne špecifikoval výšku nemajetkovej ujmy, pokiaľ odvolací súd
dôjde k záveru, že pre výpočet advokátskej odmeny  sa malo aplikovať ust. § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004
Z. z., nemajú námietky voči  tomu, aby bolo rozhodnutie  v tomto smere  zmenené  v súlade s odvolaním.

Odvolanie vo veci samej považovali za nedôvodné.

Je nepochybné, že ku skutku došlo, za čo bol potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody o
výmere dvoch rokov, so súčasným uložením trestu zákazu činnosti.                       Je taktiež nesporné, že
u nebohej išlo o matku navrhovateliek, avšak tvrdí, že smrťou V. K. nedošlo k tak podstatnému zásahu
do práva na ochranu súkromia navrhovateliek, ako to má na mysli ust. § 11 Občianskeho zákonníka  a
nebola im spôsobená  nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá ujma, ktorá by prípadne zakladala ich
nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.  Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi
navrhovateľkami a ich matkou nebol dobrý vzťah z dôvodu rozvodu ich rodičov, od roku 2002 sa s
matkou nenavštevovali, nestýkali sa a ich stretnutia  s vnúčatami navrhovateliek boli len náhodné, pričom
navrhovateľky nevystrojili ani pohreb matke.

Pre rozhodovanie súdu nemôže byť podstatným navrhovateľkami tvrdené limitovanie s ich  vzťahu s
matkou zo strany ich otca a jeho zlým vzťahom k svojej bývalej manželke. V prípade odporkýň išlo už
v čase rozvodu ich rodičov o plnoleté, plnoprávne osoby,  ktorým nič nebránilo v udržiavaní blízkych
rodinných vzťahov so svojou matkou. Ich  súčasnú ľútosť za matkou je potrebné považovať za výlučne
účelové správanie z ich strany.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p.  rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. výrok o trovách konania zmenil podľa § 220 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že  prvostupňový súd vo veci rozhodol správne,
odvolací súd sa stotožňuje vo veci samej s rozhodnutím ako aj jeho odôvodnením.

Navrhovateľky v odvolaní uviedli, že  rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.  Vzhľadom na danú námietku odvolací súd sa s ňou zaoberal a dospel k
záveru, že nie je dôvodná. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide  vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Vzhľadom na predmet konania je nepochybné, že okresný súd aplikoval na danú vec Občiansky
zákonník a jeho ustanovenia § 11 , § 13, § 15 a § 16, ktoré aj  v rozhodnutí vyložil  a svoje rozhodnutie
podľa týchto ustanovení odôvodnil. Navrhovateľky v odvolaní neuviedli, v čom táto vada posúdenia
mala spočívať,  prečo použitý právny predpis nepovažujú za ten, ktorý mal byť použitý.  Ich námietka
by mohla byť opodstatnená len v prípade, že citované právne normy by prvostupňový súd nesprávne
vyložil.  Odvolací súd konštatuje,                                že prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z
konštantnej literatúry a judikovaných právnych názorov, okrem iného aj z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/81/2011. S tým úzko súvisí aj druhý odvolací dôvod, ktorým namietali,



že  na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.  Navrhovateľky
nenamietali rozsah vykonaného dokazovania, avšak namietali nesprávne  skutkové zistenia  na základe
takto vykonaných dôkazov.  Tento odvolací dôvod je daný v prípade pochybenia  v zistení skutkového
stavu veci, ktoré spočíva v tom, že  skutkové zistenie, ktoré                                                 je podkladom
pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je vadné, pretože vykonaných dôkazov nevyplynulo.

Je nepochybné, že prvostupňový súd vypočul navrhovateľky, vypočul aj svedkov a vykonal aj ďalšie
dôkazy, ktoré  vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach v zmysle ust. § 132 O. s. p.
Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynuli závery, ktoré konštatoval prvostupňový súd, a to, že
navrhovateľky sa od roku 2002 s matkou nestretali, nezaujímali sa o ňu. Z výpovede navrhovateliek
nepochybne vyplynulo, že  matka od nich odišla po rozvode rodičov okolo roku 2000. Na matku sa
hnevali z dôvodu, že v tom čase už mali malé detí a potrebovali pomoc, čoho sa im od nej nedostalo.
Nechceli, aby ich matka navštevovala kvôli otcovi.   Je nepochybné, že po tom, ako matka navrhovateliek
odišla od rodiny po rozvode  rodičov, táto si už vytvorila  novú rodinu  so svojím  druhom a bližšie
kontakty s pôvodnou rodinou neudržiavala a viedla samostatný život. Tieto závery  jednoznačne vyplynuli
z vykonaného dokazovania, preto námietky  navrhovateliek nie sú dôvodné.

V zmysle ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady  podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a za okolnosti, za ktorých k porušeniu  práva došlo. Súd pritom  musí
teda prihliadať  na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.
Predpokladom priznania uplatneného nároku   je individuálne posúdenie okolností toho ktorého prípadu,
pričom závažnosť ujmy je treba  posudzovať z hľadiska okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie  a dopad a dôsledky  s tým, že  musí ísť o ujmu značnú ujmu,  pričom nie
sú rozhodujúce subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda, čím by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase v tej istej situácii alebo spoločenskom  postavení vnímala aj každá iná fyzická osoba.
Z hľadiska  podmienky priznanie náhrady  nemajetkovej ujmy  v peniazoch je vždy  v závislosti  na
individuálnych okolnostiach toho ktorého prípadu a predpokladom je existencia  závažnej ujmy, za ktorú
treba považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Je nepochybné,
že  vzhľadom na dané konkrétne okolnosti  daného prípadu išlo o intenzívny zásah do práv, ku ktorým
v danom prípade došlo vo vzťahu k matke navrhovateliek, so závažným dopadom, teda došlo k smrti
matky navrhovateliek.  Je však dôležité,  či tento dopad navrhovateľky považovali za ujmu značnú.

Ust. § 11 Občianskeho zákonníka jednotlivé zložky osobnosti uvádza príkladmo a možno sem zaradiť
aj  zásah do súkromia - do emocionálnej sféry pozostalých.  Navrhovateľky argumentujú, že  z tohto
pohľadu sú ochudobnené o možnosť rozvíjania ďalších rodinných vzťahov s matkou a navždy túto
možnosť stratili.  Navrhovateľky tak označili chránené čiastkové osobnostné právo, ktoré  bolo dotknuté
neoprávnených zásahom odporcu a v ktorých smeroch sa táto ujma mala  prejaviť.

Z dokazovania pred prvostupňovým súdom jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľky s matkou dlhodobo
neudržiavali žiadne kontakty, ich vzťahy boli narušené po rozvode rodičov, nenavštevovali sa, čím
v podstate došlo k pretrhnutiu rodinných väzieb.  Navrhovateľky  poukazovali na to, že matka ich
opustila v čase, keď od nej potrebovali pomoc. Taktiež vzhľadom na  odchod matky od rodiny ani
navrhovateľky matke  nijakým spôsobom nepomáhali. Aj  keby nedošlo  k smrti matky navrhovateliek,
vzťahy medzi navrhovateľkami a matkou boli  narušené a nebolo preukázané ani to, že by vôbec došlo
k nejakému zvratu v ich vzťahoch,  to znamená, že by bolo možné predpokladať  ich „zblíženie“. To,
že sa navrhovateľky zúčastnili na pohrebe,  nie je  rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie danej
veci, neprejavili žiadny záujem postarať o pohreb matky a v tomto smere zostali ľahostajné. Až následne
začali tvrdiť skutočnosti, ktoré sú uvedené v spise, a z tohto pohľadu odvolací súd ich tvrdenia považuje
za účelové, pretože nezodpovedajú zisteným skutočnostiam v dokazovaní. Odvolací súd  nepopiera,
že smrť matky navrhovateľky  môžu pociťovať ako zásah do emocionálnej sféry, pretože je to ľudsky
prirodzené, aj keď nemali po rozvode rodičov  bližší  vzťah, avšak z hľadiska závažnosti ujmy vo vzťahu
k navrhovateľkám nemožno dospieť k záveru,  že ide o ujmu značnú, ktorá by odôvodňovala priznanie
uplatňovaného nároku.  Argument navrhovateliek, že stratili možnosť  rozvíjať citové vzťahy  s matkou, je
v súčasnosti účelový, pretože bolo preukázané, že počas života sa ani o to nesnažili a z ničoho nemožno



dospieť k záveru, že by sa tak v minulosti aj stalo. Skutočnosť, že  by k tomu  mohlo  dôjsť, síce nie
je vylúčená, avšak z hľadiska posudzovaného prípadu  je tento záver len na úrovni  predpokladu bez
možnosti jeho overenia a výsledku.

Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania, odvolanie v tomto rozsahu je
dôvodné,  keď prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 10 vyhl. č. 655/2004 Z. z.  o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.  Podľa citovaného ustanovenia vo veciach
ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, je tarifnou hodnotou 2 000,- eur, ak sa žiada náhrada
nemajetkovej ujmy.  V takomto prípade  odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1
citovanej vyhlášky  predstavuje 91,29 eur. V zmysle § 151 ods. 1 O. s. p.  právny zástupca odporcu
vyúčtoval  trovy konania vo výške 1 234,01 eur a to za prevzatie zastúpenia dňa 26. 11. 2012, vyjadrenie k
návrhu zo dňa 29. 11. 2012, zastúpenie na pojednávaní konanom dňa 11. 06. 2013 a účasť na vyhlásení
rozsudku dňa 28. 06. 2013. V zmysle  § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky  patrí odmena za tri úkony právnej
pomoci po 91,29 eur, spolu vo výške 273,87 eur, plus jeden úkon za vyhlásenie rozsudku v rozsahu
1/4 základnej sadzby  podľa § 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky, teda vo výške 22,82 eur,  spolu
to predstavuje 296,69 eur. K tomu treba pripočítať  režijný paušál, ktorý za rok 2012 predstavoval  7,63
eur, teda za prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k návrhu a režijný paušál za rok 2013 za zastúpenie na
pojednávaní  a vyhlásenie rozsudku, ktorý od roku 2013 bol vo výške 7,81 eur. Spolu režijný paušál
predstavuje 30,88 eur. Spolu odmena by správne predstavovala  v prvostupňovom konaní 327,57 eur,
odvolanie bolo podané s tým, že správne má byť účtovaná 327,75 eur, preto z tohto dôvodu v rozsahu
námietky odvolací súd priznal trovy prvostupňového konania vo výške 327,75 eur.

Odvolací súd podotýka, že  právny zástupcovia ako aj súd nesprávne účtoval režijný paušál, keď v roku
2012 boli  vykonané dva úkony, preto k nim patrí režijný paušál  v rozsahu 7,63 eur a nie tri úkony v
roku 2013.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224  ods. 1 O. s. p.                          a §
142 ods. 1 v spojení s § 151 O. s. p., keď odporca navrhol nahradiť trovy odvolacieho konania za jeden
úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateliek zo dňa                   02. 08. 2013.  V
zmysle vyššie citovaných ustanovení  hodnota jedného úkonu právnej pomoci predstavuje  91,29 eur,
režijný paušál v roku 2013 predstavuje 7,81 eur, preto odmena za právne zastupovanie v odvolacom
konaní  je vo výške  99,10 eur.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. Súd prihliadol na to, že odporca
uviedol všetky skutočnosti a dôkazy na svoju obranu,  navrhovateľky v návrhu na začatie konania
špecifikovali výšku uplatneného nároku, ktorá presahovala základ pre výpočet odmeny právneho
zastúpenia.  Odvolací súd prihliadol aj na argumenty navrhovateliek počas konania, konkrétnosť daného
prípadu, kedy navrhovateľky dlhodobo neudržiavali so svojou matkou žiaden vzťah, ani sa oň  bližšie
nezaujímali, taktiež sa nepostarali o pohreb svojej matky.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/339/2012", "guid": "143bf0db-0fee-491f-8be0-dc32ebc1c080:4472a07d-e72f-4b00-a42b-39f8071d4438", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}