{"guid": "1e5273f3-2b40-449c-8108-0f9a1d9333e4:2a22fe85-04ec-4d6f-b0d5-3b2fc73eb95b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6612216005.3", "spisova_znacka": "17Co/1037/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/1037/2014 z 16. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2014, sp. zn. 17Co/1037/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6612216005.3", "identifikacne_cislo": "6612216005", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2014-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a22fe85-04ec-4d6f-b0d5-3b2fc73eb95b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6612216005.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6612216005.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6612216005.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1037/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216005
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6612216005.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene
ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi:
Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 14C/140/2012-110 zo dňa 10.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa voči
odporcovi domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným
súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne
preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v rozpore
so zákonom; náhradu trov konania odporcovi nepriznal. Okresný súd v priebehu konania spojil tri veci
rovnakých účastníkov na spoločné konanie, ktoré ďalej viedol pod sp. zn. 14C/140/2012. Okresný súd
vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi týkajúcimi sa jednotlivých spojených konaní a
zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/140/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 6Er/785/2012, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 05.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
03.09.2012; (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/151/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 10Er/616/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 05.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
08.08.2011; (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 12C/158/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 12Er/665/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 19.08.2011, exekučný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 28.08.2011 (správne dňa 24.08.2011 - poznámka odvolacieho súdu) a následne exekučný súd
uznesením zo dňa 08.12.2011 exekúciu zastavil;  okresný súd zdôraznil, že vo všetkých prípadoch
bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok; vo všetkých prípadoch okresný súd konštatoval, že
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zákon nestanovuje žiadnu lehotu;
uvedené obdobie bolo potrebné na preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti navrhovateľom
predloženého exekučného titulu z hľadiska ustanovení na ochranu spotrebiteľa; na základe vykonaného



dokazovania exekučným spisom dospel k záveru, že v rámci uvedeného postupu exekučného súdu
nedošlo k prieťahom v konaní. Okresný súd uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný
postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a svoje
rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1,
§ 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku;
o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné uznesenie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj
k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných
lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný
súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil
presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a
vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhmi na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako
exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a
súčasne preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)
v rozpore so zákonom; navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi
okresného súdu. Uznesením č.k. 14C/140/2012-24 zo dňa 17.05.2013 spojil okresný súd konania
vedené pod sp. zn. 14C/140/2012, sp. zn. 14C/151/2012 a sp. zn. 12C/158/2012 na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 14C/140/2012; uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.05.2013. Priamo v návrhoch na začatie konania vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti
všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil (zákonného sudcu nevylúčil ani v jednej zo
spojených vecí). Okresný súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie; obidvom účastníkom
konania doručil písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.;
vyjadrenia odporcu k návrhu doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa. V priebehu
konania doručil navrhovateľ okresnému súdu návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ústavného
súdu o jeho sťažnosti proti konkrétnemu rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci; okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania
právoplatne zamietol osobitným uznesením č.k. 14C/140/2012-55 zo dňa 29.07.2013, ktoré odvolací
súd potvrdil uznesením č.k. 17Co/1009/2013-79 zo dňa 08.01.2014. Na prejednanie veci samej
nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu navrhovateľa
a zástupcu odporcu; pred pojednávaním doručil navrhovateľ okresnému súdu žiadosť o zrušenie
nariadeného pojednávania a opätovne aj obsahovo totožný návrh na prerušenie konania do rozhodnutia



ústavného súdu o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci; okresný súd uznesením vyhláseným do zápisnice o pojednávaní
žiadosti navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania nevyhovel a nariadil pojednávanie v
neprítomnosti účastníkov konania; následne vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi a
verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu okresného súdu sú pripojené v napadnutom rozsudku
uvedené konkrétne exekučné spisy ohľadne exekučných konaní, v ktorých mala byť navrhovateľovi
podľa návrhu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva,
že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver
okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací
súd v celom rozsahu za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup
exekučného súdu v sporných exekučných konaniach. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom
riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty
a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal
o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov
okresného súdu vznesenej navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol (konkrétne v konaní sp.
zn. 14C/140/2012 uznesením sp. zn. 16NcC/109/2012 zo dňa 11.10.2012 tak, že z prejednávania a
rozhodovania veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Máriu Cifrovú, ostatných sudcov Okresného súdu Lučenec
z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil, v konaní sp. zn. 14C/151/2012 uznesením sp. zn.
16NcC/473/2012 zo dňa 17.10.2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil len sudkyňu
Mgr. Katarínu Katkovú, ostatných sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednávania a rozhodovania tejto
veci nevylúčil a v konaní sp. zn. 12C/158/2012 uznesením sp. zn. 17NcC/552/2012 zo dňa 17.10.2012
tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil len sudcov JUDr. Renátu Šulajovú a JUDr. Jána
Šulaja, ostatných sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil;



z uvedeného vyplýva, že ani jedným z citovaných rozhodnutí nadriadeného súdu nebolo rozhodnuté o
vylúčení zákonného sudcu, ktorý prejednával a rozhodoval prejednávanú vec); nesúhlas navrhovateľa
s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože
navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na vykonanie pojednávania
v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnené
zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred
súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len s oboznámením
sa s exekučnými spismi, ktorý dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhoch na
začatie konania s tým, že navrhovateľ bol účastníkom uvedených exekučných konaní a teda obsah
exekučných spisov z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne známy,
pretože z exekučných spisov vyplýva, že všetky rozhodnutia boli navrhovateľovi riadne doručené.
Iné (vecné) dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel
k záveru, že v tomto rozsahu vykonané dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. K
odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý osobitne
nerozhodoval o opätovne podanom návrhu na prerušenie konania, pretože o obsahovo úplne totožnom
návrhu na prerušenie konania okresný súd právoplatne rozhodol jeho zamietnutím; preto i keď tu bol
dôvod na zastavenie konania o opätovne podanom návrhu na prerušenie konania, táto skutočnosť
nemá za následok nesprávne rozhodnutie okresného súdu vo veci samej (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a
preto na ňu odvolací súd neprihliadal. Navyše podľa zistenia odvolacieho súdu bola uvedená ústavná
sťažnosť navrhovateľa uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/300/2013 zo dňa
02.07.2013 odmietnutá pre neprípustnosť, preto keď ju navrhovateľ dňa 06.03.2014 opätovne doručil
okresnému súdu s návrhom na prerušenie konania, hoci nepochybne už musel vedieť o jej odmietnutí
ústavným súdom, nemožno jeho zjavne šikanóznemu výkonu práva poskytnúť v prejednávanej veci
ochranu.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu spočívalo v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo
po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Súdna prax sa však ustálila na závere, že lehota pätnásť
dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak
exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri
napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012,
sp. zn. II.ÚS/520/2012 zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn.
II.ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013). Preto v prípade, že okresný súd v zhode s odvolacím súdom z
pripojených exekučných spisov zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/140/2012 sa
týka exekučného konania sp. zn. 6Er/785/2012, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 05.08.2011 a exekučný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 03.09.2012 (zo spisu vyplýva, že v mesiaci vydania bolo uznesenie aj doručované
účastníkom exekučného konania); (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/151/2012 sa
týka exekučného konania sp. zn. 10Er/616/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 05.08.2011 a exekučný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 08.08.2011 (zo spisu vyplýva, že v mesiaci vydania bolo uznesenie aj doručované
účastníkom exekučného konania); (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 12C/158/2012 sa týka
exekučného konania sp. zn. 12Er/665/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 19.08.2011, exekučný súd udelil poverenie
na vykonanie exekúcie dňa 24.08.2011 a následne exekučný súd uznesením zo dňa 08.12.2011
exekúciu zastavil (zo spisu vyplýva, že v mesiaci vydania bolo uznesenie aj doručované účastníkom
exekučného konania); uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup
(prieťahy v konaní) a je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti



predloženého exekučného titulu v každom s exekučných konaní; z exekučných spisov vyplýva, že
exekučný súd nebol v uvedenom období nečinný a vykonával procesné úkony vedúce k rozhodnutiu
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie; odvolací súd podotýka,
že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je
ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri
napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012
alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok,
je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy
riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou
zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza
k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale
len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou
rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.
zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn.
2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo
dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa
09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčkovskej zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru
nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno okresnému súdu ani vytknúť, že sa v napadnutom rozsudku
nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Nakoľko navrhovateľ v konaní
nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu), v súlade
so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať
nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/140/2012", "guid": "201d971b-7caa-4631-9379-d79ec6a19229:62ec5b4e-7ef1-4be1-b8db-adeaf6249e13", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "01250bae-7498-4bfb-9f0f-73e9060ae483:6aa0321b-47ee-455c-a01d-8f8561a8e6ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/665/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12Er/665/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/01250bae-7498-4bfb-9f0f-73e9060ae483:6aa0321b-47ee-455c-a01d-8f8561a8e6ad"}], "citovane_v": []}