{"guid": "1e50b97f-bb16-4461-bf69-8b23d6baf149:867c7699-2694-4e95-beca-79d33b692025", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200822.1", "spisova_znacka": "7S/98/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/98/2017 z 4. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 4. septembra 2018, sp. zn. 7S/98/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200822.1", "identifikacne_cislo": "7017200822", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Oľga Lichnerová", "sudca_id": 290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-lichnerova-290", "datum_vydania": "2018-09-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/867c7699-2694-4e95-beca-79d33b692025", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200822.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200822.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200822.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/98/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200822
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200822.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu FOR REGION s.r.o., so sídlom
Rázusova 49, Košice, IČO: 45 972 303, zastúpeného Agile & Clever, s.r.o., Advokátskou kanceláriou,
so sídlom Rázusova 49, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101236795/2017 zo dňa 06.06.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101236795/2017
zo dňa 06.06.2017, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100336471/2017 zo dňa 21.02.2017
a vec   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi   p r i z n á v a  voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 100336471/2017 zo dňa 21.02.2017 podľa § 68 ods. 6 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov určil daňovému subjektu FOR REGION s.r.o., Kósu Schoppera 8, 048 01 Rožňava,
IČO: 45 972 303, DIČ 2023164990, IČ DPH SK2023164990, rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21
655,84 eur na dani z pridanej hodnoty. Daňový úrad Košice znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie
obdobie október 2012 zo sumy 21 765,24 eur na sumu 109,40 eur.

Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní
doručenom dňa 25.11.2012                                                                                     21 765,24 eur
Nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní                       109,40 eur
Rozdiel v sume nadmerného odpočtu                                                                     21 655,84 eur
Nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti
v nasledujúcom daňovom období                                                                                  30,60 eur
Neodpočítaná časť nadmerného odpočtu vrátená do desiatich dní
od skončenia daňovej kontroly                                                                                      78,80 eur

2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice je obsahom podrobného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

3. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 100336471/2017 zo dňa 21.02.2017
žiadal zrušiť citované rozhodnutie Daňového úradu Košice, ktorým správca dane znížil daňovému
subjektu FOR REGION s.r.o., nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2012 zo sumy 21 765,24 eur na sumu 109,40 eur.



4. Odvolacie námietky žalobcu korešpondujú so žalobnými námietkami proti rozhodnutiu žalovaného a
sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101236795/2017 zo dňa 06.06.2017 podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice, č. 10336471/2017 zo dňa 21.02.2017,
ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty 21 655,84 eur za zdaňovacie obdobie október 2012, daňovému subjektu FOR REGION
s.r.o., Kósu Schoppera 8, 048 01 Rožňava, IČO: 45 972 303, DIČ 2023164990, IČ DPH SK2023164990
potvrdil.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Košice,
ako aj odvolacie námietky žalobcu proti tomuto rozhodnutiu.

7. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní po citácii § 3 ods. 1 Daňového poriadku, § 49,
§ 19, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom
ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené
čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane
a daňový subjekt. Všeobecne sa uznáva, že dokazovanie prechádza troma fázami, v rámci ktorých
rozhoduje na základe vlastnej úvahy, ktoré dôkazy a v akom rámci a rozsahu vykoná. Daňový subjekt
má povinnosť na podporu svojich tvrdení ponúknuť správcovi dane vykonanie dôkazov, najmä o tých
skutočnostiach, o ktorých má správca dane pochybnosti. Správca dane vykonané dôkazy hodnotí podľa
svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí
zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Všetky skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti musia byť získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi (§ 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku). Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne, a
potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pravdivosť dôkazov a ich preukazná
hodnota. Správca dane pri odôvodnení svojich záverov musí uviesť aj to, prečo na niektoré dôkazy
pri rozhodovaní neprihliadol, resp. ich nevykonal a pokladal ich z hľadiska výpovednej hodnoty za
druhoradé.

8. K námietke žalobcu, že správca dane, najmä nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku a vo svojich argumentoch sa výhradne
zameral len na výpovede týkajúce sa prepravy tovaru, ale nezaoberal sa skutočnosťami a predloženými
dokladmi od daňového subjektu, žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na
preverenie splnenia podmienok odpočítania dane na základe faktúr od dodávateľských spoločností,
pričom postupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Hodnotenia
správcu dane vychádzajú z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného
dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. V rámci svojho šetrenia hodnotil
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo. Využil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť všetky skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane (zaslanie dožiadaní, vypočutie svedkov, výkon miestnych
zisťovaní, zaslanie medzinárodných žiadostí o MVI, súčinnosť s Obvodným oddelením PZ v Považskej
Bystrici, ako aj Kriminálnym úradom finančnej správy vo veci predvedenia N.. W.V.) a získal dostatočné
množstvo dôkazov nielen od odvolávajúceho sa, ale aj od jeho dodávateľa, dodávateľov v rade, ako aj
od priameho odberateľa. Z dôvodu, že vo vyjadreniach konateľov (zástupcov) spoločností zapojených
do preverovaného obchodu boli zistené protichodné výpovede, správca dane s poukazom na § 29
ods. 2, 4 Daňového poriadku, za účelom získania objektívnej pravdy, preveroval celý obchodný reťazec
vrátane zahraničných odberateľov. Dodávaný tovar mal byť na základe vyjadrenia zástupcov spoločností
zapojených do obchodného prípadu uskladnený v sklade spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o.,
čo sa na základe šetrenia správcu dane nepotvrdilo. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považoval
námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov,
ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku za neopodstatnenú.



9. Žalovaný ďalej uviedol, že daňový subjekt v ďalšej časti odvolania uviedol, že predložil dôkazy
s vysokou právnou silou - prijaté dodávateľské faktúry spolu s dodacími listami a objednávkami,
vydané faktúry objednávateľovi UNO CLUB, s.r.o. a G. T. spolu s nákladnými listami osvedčujúcimi
prepravu tovaru, výpisy z bankových účtov potvrdzujúce deklarované peňažné operácie, zmluvy o
sprostredkovaní predaja uzatvorené so sprostredkovateľmi EXTRAPRODUKTY s.r.o. a MÓLO s.r.o.
a Rámcovú kúpnu zmluvu č. 01/2012 uzatvorenú s dodávateľom L. S.. Žalobca považoval uvedené
písomnosti, ako aj výpovede svedkov pani Q. R. a pani T. V. za štandardný a nespochybniteľný dôkazný
prostriedok a namietal, že správca dane nezdôvodnil, prečo daňovým subjektom predložené písomné
dokumenty nepovažuje za dostatočný dôkaz. V tejto súvislosti sa žalobca opiera o rozsudok Najvyššieho
súdu SR 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011.

Žalovaný  vo vzťahu k uvedenej námietke uviedol, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č.
III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly,
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods.
2 Daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Žalovaný
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011, rozsudok Nejvyššího
správního soudu č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119, z ktorých vyplýva, že dôkazná povinnosť je na
daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania.

10. Žalovaný konštatoval, že z predloženého spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia zistil, že správca dane sa pri výkone daňovej kontroly zaoberal dokladmi predloženými
daňovým subjektom, na základe ktorých došlo k vypočutiu svedkov

-. Q. R. (konateľka spoločnosti MÓLO s.r.o.) a T. V. (splnomocnená zástupkyňa spoločnosti
EXTRAPRODUKTY s.r.o.). Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vypočutím
svedkov pani Q. R. a pani T. V. nebolo preukázané, že tovar daňový subjekt nadobudol od dodávateľa
L. S.. Pani Q. R. bola konateľkou spoločnosti MÓLO s.r.o., ktorej úlohou bolo nájsť odberateľov pre
daňový subjekt (UNO CLUB s.r.o. a G. T.). Tak pani R., ako aj pani V., sa vo svojich výpovediach
vedeli vyjadriť len k predaju tovaru, nie k jeho nákupu, t.j. k dodávateľovi tovaru. Správca dane
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predložené písomné dokumenty daňovým
subjektom o uskutočnení zdaniteľných obchodoch nie sú dôkazom pre splnenie zákonných podmienok
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane predložené písomné dokumenty nepovažoval za dostatočný
dôkaz aj z toho titulu, že všetky spoločnosti (P&R Company s.r.o., Trinity Commodities s.r.o., L. S.)
zapojené do obchodného reťazca sa vo svojich výpovediach vyjadrili, že tovar, ktorý je predmetom
preverovania u daňového subjektu, bol uložený v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX
Slovakia, spol. s r.o., odkiaľ bol ďalej prepravovaný do Českej republiky. Skladové priestory spoločnosti
LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. mala mať v prenájme spoločnosť P&R Company s.r.o., čo sa
preverovaním správcu dane nepotvrdilo. Rovnako sa nepotvrdilo uskladnenie preverovaného tovaru
(kryštálového cukru) žiadnou zo spoločností zapojenou do preverovaného obchodu v priestoroch
spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o.. Na základe vyjadrenia splnomocneného zástupcu
spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. N.. Q. T. bolo zistené, že spoločnosť LAGERMAX Slovakia,
spol. s r.o., pre daňové subjekty FOR REGION s.r.o., Trinity Cominodites s.r.o. a L. S. nikdy neposkytla
žiadne služby - prenájom skladovacích priestorov. Ku spolupráci s firmou P&R Company s.r.o. sa N.. Q. T.
vyjadrila nasledovne: „naša spoločnosť (LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o.) na túto firmu (P&R Company
s.r.o.) nevystavovala faktúry ani ich od nej neprijala. Firmu máme zaevidovanú iba ako objednávateľa
prepráv, ktoré boli následne fakturované na iné spoločnosti.“



12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle vykonaného
dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil
vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, ako aj postup daňového
subjektu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. a daňový subjekt pochybnosti správcu dane
neodstránil. Vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo,
predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Daňový subjekt v
priebehu daňovej kontroly nepredložil okrem listinných dôkazov, ktoré správca dane spochybnil, žiadne
iné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru.

13. Žalovaný k námietke daňového subjektu o tom, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je
možné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukazovanie všetkých, respektíve akýchkoľvek
skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt (rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 7S/42/2014) uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v
§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon
neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady faktúry a ani pri dobromyseľnosti
platiteľa, prijímajúceho zdaniteľný obchod. Žalovaný v tomto smere poukázal na rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/81/2013 a č. 4Sžf/1/2016.

14. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú
realizáciu dodania tovaru, a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom
stanovených podmienok pre odpočítanie dane v prípadoch deklarovaných od dodávateľov. Dôkazy,
ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane, neboli schopné osvedčiť splnenie
podmienok pre odpočítanie dane. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nepreniesol zodpovednosť za
dôkazy od dodávateľských spoločností na daňový subjekt, len poukázal na skutočnosť, že je to daňový
subjekt, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie
dane. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami skutočne
realizoval, bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými
dôkazmi. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný považoval uvedenú námietku daňového
subjektu za neopodstatnenú.

15. Žalovaný k vyššie uvedeným tvrdeniam konštatoval, že daňový subjekt v celom svojom odvolaní
deklaruje svoj postoj nesúhlasu k záverom správcu dane, avšak nijakým konkrétnym spôsobom ho
nespochybňuje a nepreukazuje žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery
správcu dane nie sú správne.

16. Na základe predloženého spisového materiálu a výsledkov vykonaného dokazovania žalovaný
konštatoval, že záver, ktorý správca dane zo zisteného skutkového stavu urobil, zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č.
222/2004 Z. z.. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovenia § 3 ods.
3 Daňového poriadku rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom spolupracoval s daňovým subjektom a zároveň
dbal na zachovávanie jeho práv a právom chránených.

17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č.
101236795/2017 zo dňa 06. júna 2017 a rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100336471/2017 zo
dňa 21. februára 2017 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

18. Žalobca v podanej žalobe poukázal na citované rozhodnutie Daňového úradu Košice, ako aj konanie,
ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a
konštatoval, že žalobca plne spolupracoval so správcom dane, pričom v rámci daňového konania
predložil všetky relevantné písomné listiny a zabezpečil ďalšie dôkazy, čím splnil svoju povinnosť
zakotvenú v § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Mal za to, že správca dane nepostupoval v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku
a zároveň porušil ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku.

19. Žalobca uviedol, že vychádzajúc zo skutočností uvedených v odôvodnení rozhodnutia č.
101236795/2017 zo dňa 06. júna 2017 sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, ktorý vyhodnotil



zistenia získané v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania tak, že neboli splnené
podmienky pre odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených subjektmi L. S., P. J. - NÁKLADNÁ
AUTODOPRAVA a EUROCAM - Transport & Logistics, s.r.o. v celkovej sume dane z pridanej hodnoty
21 655,84 eur. Podľa správcu dane daňový subjekt FOR REGION s.r.o. porušil ustanovenie § 49
ods. 1 zákona o DPH, a preto v rozhodnutí z daňovej kontroly nepriznal daňovému subjektu FOR
REGION s.r.o. nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 21 655,84 eur. S týmto
názorom sa stotožnil na druhý pokus aj žalovaný, keďže svojím predchádzajúcim rozhodnutím vo veci
č. 104264212/2016 zo dňa 09. novembra 2016 zrušil prvé rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
103614432/2016 zo dňa 28. júla 2016.

20. Žalobca s uvedeným záverom žalovaného vyjadril nesúhlas, keďže podľa jeho názoru stále
pretrvávajú dôvody, pre ktoré Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zrušilo pôvodné rozhodnutie
č. 103614432/2016. Uviedol, že žalobca jasne preukázal všetky skutočnosti, ktoré ho oprávňujú na
odpočítanie dane z predmetných faktúr. Na druhej strane správca dane preukázateľne nespochybnil
vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov, ktoré predložil žalobca, ale len spochybnil dodanie tovaru
medzi spoločnosťami, ktoré neboli dodávateľmi žalobcu a ani jeho dodávateľa L. S.. Na väčšine stranách
napadnutého rozhodnutia argumentuje správca dane informáciami získanými pre žalobcu neznámych,
daňových subjektoch P&R COMPANY s.r.o. a N.. Y. W. - PRIMEX. Na ich základe zovšeobecňuje svoje
závery aj na žalobcu, pričom v napadnutom rozhodnutí absentuje zdôvodnenie tohto postupu, ktorý
považuje za nesprávny a účelový. Na druhej strane sa správca dane nevysporiadal so všetkými dôkazmi,
ktoré predložil žalobca.

21. Žalobca konštatoval, že v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR zhmotnenou, napr.
v rozsudku sp. zn. 3Sžf/81/2013 a rozsudku sp. zn. 4Sžf/1/2016 žalobca obozretne pristupoval k
vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov a zohľadnil všetky dostupné informácie týkajúce sa
zdaniteľného obchodu a svojho dodávateľa L. S..

22. Žalobca poukázal na to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly nedbal, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom ako dôkazy
nepoužil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Jeho
argumenty sa neopierajú o zistenia v rámci zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom
L. S., ale obsahom rozhodnutia sú najmä skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru u iných subjektov,
ktoré žalobca nepoznal a nemal s nimi žiadne obchodné vzťahy. Žalobca zastával stanovisko, že správca
dane mal vykonanou daňovou kontrolou zistiť oprávnenosť žalobcu na odpočítanie dane v rámci jeho
dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

23. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že z obsahu rozhodnutia možno vyvodiť, že žalovaný
neuznal odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru, ako aj z faktúr za prepravu tohto tovaru na
základe „nepotvrdenia existencie tovaru, ktorý mal byt' uskladnený v skladových priestoroch spoločnosti
LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o.“. Neexistencia tovaru tak bola zúžená len na otázku týkajúcu sa
jeho uskladnenia, kde správca dane na potvrdenie svojho záveru získal iba vyjadrenie splnomocnenej
zástupkyne spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o. N.. T. uvedený na str. 9 rozhodnutia.

24. Žalobca s vyššie uvedeným záverom nesúhlasil, keďže vzniklo na základe nesprávnej úvahy správcu
dane, ktorá vychádza len z uvedeného tvrdenia N.. T., ale neberie na zreteľ ďalšie svedecké výpovede
a predložené písomnosti. Navyše sa správca dane nezaujímal o žalobcu alebo jeho dodávateľa
L. S., ale o iný daňový subjekt P&R Company s.r.o., ktorý nebol ani dodávateľom L. S. a jeho
spojitosť s predmetným zdaniteľným obchodom nepovažuje za preukázanú správcom dane, ale účelovo
vykonštruovanú. V zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 916476/2016 zo dňa 27. mája 2016 sa k
spolupráci so spoločnosťou P&R Company s.r.o. N.. T. vyjadrila, že „naša spoločnosť LAGERMAX
Slovakia, spol. s.r.o.) na túto firmu (P&R Company s.r.o.) nevyfakturovala faktúry, ani ich od nej neprijala.
Firmu máme zaevidovanú iba ako objednávateľa prepráv, ktoré boli následne fakturované na iné
spoločnosti“. Žalobca poukázal na to, že tvrdenie splnomocnenej zástupkyni N.. T., že spoločnosť
LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o. nefakturovala prenájom skladu spoločnosti P&R Company s.r.o. je
jedna vec, ale výpovede zástupcov daňových subjektov P&R Company s.r.o., Trinity Commodities
s.r.o. a L. S. vrátane GPS nákladných áut a pečiatkou spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o.
opatrené medzinárodné nákladné listy (CMR) dokazujú opak. Žalovaný a správca dane sa uvedeným



rozporom neunúvali zapodievať. Viac dôkazov svedčí o tom, že predmetný tovar bol do Českej republiky
prepravený zo skladových priestorov spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o.. Žalovaný, ani
správca dane, nepostupovali v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku a nevyhodnotili dôkazy predložené
žalobcom v rámci daňovej kontroly a odvolacieho konania podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom neprihliadli na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na konštantnú judikatúru zhmotnenú napr. v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžf/92/2014, podľa ktorej „hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov nemôže byť ľubovoľné a správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady
voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory
v dôkazoch“.

25. Žalobca konštatoval, že na základe nedodržania zákonného postupu žalovaný prišiel k svojvoľnému
záveru uvedenému na str. 9 rozhodnutia, kde zhrnul, že „na základe výpovedí, kde každý z
účastníkov zapojených v preverovanom obchode s kryštálovým cukrom sa k preprave tovaru vyjadroval
rozdielne, ako aj na základe nepotvrdenia existencie tovaru, ktorý mal byť uskladnený v skladových
priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o., odkiaľ mal byt' ďalej prepravovaný pre
českých odberateľov daňového subjektu, správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr za dodanie
tovaru - kryštálového cukru vystavených dodávateľom L.G. S., ako aj z faktúr za prepravu tohto
tovaru od spoločnosti EUROCAM - Transport & Logistics, s.r.o. a od spoločnosti P. J. - NÁKLADNÁ
AUTODOPRAVA“. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil, keďže výpovede zástupcov daňových
subjektov a svedkov nie sú rozdielne, ale potvrdzujú prepravu predmetného tovaru zo skladu spoločnosti
LAGERMAX Slovakia, spol. s.r.o. do Českej republiky.

26. Žalobca vyjadril nesúhlas aj s tvrdením správcu dane zo str. 8 rozhodnutia, podľa ktorého „vypočutím
svedkov pani Q. R. a pani T. V. nebolo preukázané. že tovar, ktorý mal byt' ďalej dodaný pre českých
odberateľov spoločnosti FOR REGION s.r.o., spoločnosť FOR REGION s.r.o. kúpila od daňového
subjektu L. S., uvedeného na faktúre, na základe ktorej si daňový subjekt nárokuje odpočítanie dane“.
V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 20475449/2015/9104404 zo dňa 08. júla 2015 je zachytená
výpoveď svedka pani Q. R. (konateľky spoločnosti MÓLO s.r.o.). Ako sumarizuje správca dane na
str. 8 rozhodnutia .“pani R. bola zodpovedná za prevzatie a dodanie tovaru odberateľovi spoločnosti
FOR REGION s.r.o. a bola prítomná len pri vykládke tovaru v Hodoníne“. Uvedené potvrdzuje vykládku
predmetného tovaru i miesto vykládky. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102638655/2016/9104406/
Sma zo dňa 01. marca 2016 je uvedená výpoveď svedka pani T. V. (splnomocnená zástupkyňa
spoločnosti EXTRAPRODUKTY, s.r.o.). Ako je uvedené na str. 8 rozhodnutia „kryštálový cukor bol
prepravovaný prostredníctvom prepravných spoločností zo skladu v Senci spoločnosťou FOR REGION
s.r.o. prostredníctvom prepravných spoločnosti prepravovaných českému odberateľovi UNO CLUB,
s.r.o., pričom vykládok sa zúčastnil N.. T. V. (syn), ktorý je konateľom spoločnosti EXT'RAPRODUKTY,
s.r.o. a pán Y., konateľ spoločnosti UNO CLUB, s.r.o.. Vykládka tovaru sa uskutočnila na území Českej
republiky, za hranicami na Morave (obec Mutěnice).“

27. Žalobca zdôraznil, že správca dane na str. 10 rozhodnutia č. 100336471/2017 zo dňa 21. februára
2017 potvrdzuje existenciu tovaru, keď' konštatuje, že ,,tieto doklady však dokumentujú uskutočnenie
predmetných zdaniteľných obchodov a potvrdzujú predaj tovaru daňovým subjektom FOR REGION s.r.o.
pre českých odberateľov, čo ešte neznamená, že tento predávaný tovar daňový subjekt FOR REGION
s.r.o. nakúpil od svojho dodávateľa L. S.W.. Tvrdenie správcu dane je prinajmenšom nelogické, keď'
na jednej strane tvrdí, že je preukázané, že žalobca predal tovar českým odberateľom, t.j. nepopiera
existenciu predmetu zdaniteľného plnenia (kryštálového cukru), ale na druhej strane tvrdí, že ho
nenakúpil od svojho dodávateľa L. S.. Správca dane v rozhodnutí nezdôvodnil, o čo opiera svoje tvrdenie,
že žalobca nenakúpil tovar od dodávateľa L. S.. Všetky predložené písomnosti a výpovede dokazujú
opak, a to skutočnosť, že žalobca nakúpil predmetný tovar od dodávateľa L. S., preto sú dôkazom o
skutočnom uskutočnení zdaniteľných obchodov. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že boli splnené
formálne aj materiálne zákonné podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

28. Žalobca ďalej považoval za potrebné uviesť, že v rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane
dôkazy s vysokou právnou silou - prijaté faktúry od dodávateľa L. S. spolu s dodacími listami a
objednávkami, vydané faktúry objednávateľom UNO CLUB, s.r.o. a G. T. spolu s medzinárodnými
nákladnými listami osvedčujúcimi prepravu tovaru, výpisy z bankových účtov potvrdzujúce deklarované
peňažné operácie, čo dokazuje nadobudnutie tovaru i jeho následné dodanie iným odberateľom. Navyše



vo vyjadrení k protokolu a ďalej v rámci vyrubovacieho konania žalobca predložil správcovi dane ďalšie
písomné dôkazy ako sú zmluvy o sprostredkovaní predaja uzatvorené so subjektmi EXTRAPRODUKTY,
s.r.o. a MÓLO s.r.o. spolu s príslušnými faktúrami, dodacie listy k vydaným faktúram týkajúce sa
predmetného tovaru spolu s príslušnými medzinárodnými nákladnými listami. Takisto bola predložená
Rámcová kúpna zmluva č. 01/2012 uzavretá medzi predávajúcim L. S. a kupujúcim FOR REGION s.r.o. z
0l. októbra 2012. Na základe uvedenej zmluvy boli dodávateľovi vystavené faktúry č. 120001, č. 120002,
č. 120003, č. 120004, č. 120005 a č. 120006 v celkovej sume 129 579,84 eur s DPH, ktoré boli riadne
zaúčtované v účtovníctve, a pri ktorých boli splnené všetky daňové povinnosti. Týmto postupom bol
naplnený jeden zo základných princípov zdaňovania, ktorým je neutralita zdaňovania podnikateľských
subjektov, keďže daňový subjekt L. S. ako platiteľ dane a dodávateľ tovaru si splnil svoje zákonné daňové
povinnosti a žalobca, ktoré predmetné faktúry v celkovej sume 129 579,84 eur s daňou za prijaté dodávky
tovaru preukázateľne bezhotovostne uhradil, má v súlade s § 49 zákona o DPH právo na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty v sume 21 596,64 eur.

29. Žalobca predložené písomnosti považoval za štandardný a nespochybniteľný dôkazný prostriedok
preukazujúci nielen kúpu tovaru od dodávateľa L. S.W., ale i dodanie tovaru ďalším odberateľom
UNO CLUB, s.r.o. a G. T.. Podľa názoru žalobcu správca dane opätovne dostatočne nezdôvodnil,
prečo žalobcom predložené faktúry, zmluvy a dodacie listy nepovažuje za dôkaz, ktorý preukazuje, že
tovar v kontrolovanom zdaňovacom období bol dodaný. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011.ˇ

30. Žalobca mal výhrady aj k postupu správcu dane, ktorý nemá pristupovať ku komplexným
dodávateľsko-odberateľským vzťahom skratkovitým a účelovým spôsobom, ako je uvedené v rozhodnutí
a navodzovať dojem neuskutočnenia obchodov, ktorých údajne jediným cieľom je získať prospech
z nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Žalobca zastával stanovisko, že správca dane
mal vykonanou daňovou kontrolou zistiť oprávnenosť žalobcu na odpočítanie dane za zdaňovacie
obdobie október 2012 a nie konštruovať domnelé skutočnosti na základe preverovania spoločností, o
ktorých daňový subjekt nemal poznatky, a ktoré nemali vplyv na uskutočnenie konkrétneho zdaniteľného
obchodu medzi dodávateľom L. S. a nadobúdateľom FOR REGION s.r.o..

31. Žalobca mal taktiež za to, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne
vzťahy týkajúce sa dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno
daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na názor Krajského súdu v Košiciach uvedeného v rozsudku sp. zn.
7S/42/2014.

32. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že možno zhrnúť, že žalobca vlastní faktúry od dodávateľa
L. S., ktoré má riadne zaúčtované vo svojom účtovníctve a predložil ďalšie dôkazy, ktoré preukazujú
uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a to v rozsahu hmotnoprávnych daňových predpisov. Splnil si tak
svoju dôkaznú povinnosť a uniesol dôkazné bremeno, pričom uvedené tvrdenie je v súlade s ustálenou
judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, č. k. 8Sžf/36/2010
z 28.04.2011 a č. k. 2Sžf/41/2010 z 15.06.2011), ktorá za právny východiskový základ pri posudzovaní
právnych podmienok pre odpočítanie dane požaduje, aby jednak daňové doklady odrážali skutočnosť
(pri zvýraznení dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt) a takisto právne dôsledky
dôkaznej pasivity daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly.

33. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s § 49 zákona o DPH žalobca zastával názor, že
vierohodným spôsobom preukázal splnenie zákonných podmienok nároku na odpočítanie dane v
zdaňovacom období október 2012 a má právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od
dodávateľa L. S. v sume 21 596,64 eur a z faktúry od dodávateľa P. J. - NÁKLADNÁ AUTODOPRAVA
v sume 26 eur a z faktúry od dodávateľa EUROCAM Transport & Logistics, s.r.o. vo výške 33,20 eur.

34. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.01.2018 k žalobným dôvodom žalobcu uviedol, že
deklarovanie uskutočnenia obchodov predložením formálnych dokladov nemôže byť samo o sebe
podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale musí byť preukázané, že k uskutočneniu
obchodov podľa predložených faktúr reálne došlo tak, ako je to uvedené na predložených dokladoch,
t.j. rozhodujúci je stav faktický a nie stav formálne vykázaný. Správca dane preto preveroval skutočnosti
uvedené na predložených faktúrach, a to aj v spolupráci so zahraničným správcom dane, pričom



z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé zistenia, na základe ktorých oprávnene dospel k záveru, že
uskutočnenie obchodov tak, ako to bolo deklarované predloženými formálnymi dokladmi, nebolo bez
pochybností preukázané.

35. Na základe vykonaného dokazovania, správca dane zistil nasledovný obchodný reťazec firiem s
dodávkou tovaru (kryštálového cukru):

N.. Y. W.-PRIMEX (SR), Losberg s.r.o. (SR), S-Car 2007 s.r.o. (SR) › P&R Company s.r.o. (SR) › Trinity
Commodities s.r.o. (SR) › L. S. (SR) › FOR REGION s.r.o. (SR) › UNO CLUB s.r.o. (ČR); G. T. (ČR) ›
N.. Y. W.-PRIMEX (SR); Losberg s.r.o. (SR); S-Car 2007 s.r.o. (SR).

Správca dane šetrením vyššie uvedeného obchodného reťazca zistil, že predmetom deklarovaného
obchodu bolo dodanie toho istého tovaru - kryštálového cukru, medzi viacerými spoločnosťami v
nezmenenom stave.

36. Žalovaný ďalej uviedol, že všetky spoločnosti (P&R Company s.r.o., Trinity Commodities s.r.o., L.
S.) zapojené do obchodného reťazca sa vo svojich výpovediach vyjadrili, že tovar, ktorý je predmetom
preverovania u žalobcu, bol uložený v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol.
s r.o. odkiaľ bol ďalej prepravovaný do Českej republiky. Skladové priestory spoločnosti LAGERMAX
Slovakia, spol. s r.o. mala mať v prenájme spoločnosť P&R Company s.r.o..

37. Žalovaný poukázal na to, že správca dane dožiadaním preveroval uskladnenie tovaru - kryštálového
cukru v priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. Z vyjadrenia splnomocnenej
zástupkyne spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. N.. Q. T. bolo zistené, že spoločnosť
LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. pre spoločnosti FOR REGION s.r.o., Trinity Commodites s.r.o.
a L. S. nikdy neposkytla prenájom skladovacích priestorov. Spoločnosť P&R Company s.r.o. mali
zaevidovanú iba ako objednávateľa prepráv, ktoré boli následne fakturované na iné spoločnosti. Na
základe vyššie uvedených skutočností správca dane oprávnene konštatoval, že nedošlo k potvrdeniu
uskladnenia tovaru (kryštálového cukru) v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia,
spol. s r.o.. Spoločnosť FOR REGION s.r.o. bola evidovaná iba ako objednávateľ prepráv, čo žalobca
deklaroval predloženými medzinárodnými nákladnými listami (CMR), preto žalovaný námietku žalobcu,
že predložené (CMR) dokazujú opak (t.j. uskladnenie tovaru v priestoroch spoločnosti LAGERMAX
Slovakia, spol. s r.o.) považuje za neopodstatnenú.

38. Žalovaný konštatoval, že vykonané dokazovanie spochybnilo, že sa s deklarovaným tovarom
reálne obchodovalo. Ani len u jedného z majoritných hlavných tuzemských dodávateľov tovarov sa
nepreukázala materiálna existencia tovaru.

39. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných
dôkazov dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Postup
správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené
práva žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu
zamietol.

40. Žalobca  v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.01.2018 uviedol, že vyjadruje nesúhlas so
stanoviskom žalovaného na str. 3 vyjadrenia, že „uskutočnenie obchodov tak, ako to bolo deklarované
predloženými formálnymi dokladmi, nebolo bez pochybností preukázané“. Správca dane na str. 10
rozhodnutia zo dňa 21. februára 2017 potvrdzuje existenciu tovaru, keď konštatuje, že „tieto doklady však
dokumentujú uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov a potvrdzujú predaj tovaru daňovým
subjektom FOR REGION s.r.o. pre českých odberateľov, čo ešte neznamená, že tento predávaný tovar
daňový subjekt FOR REGION s.r.o. nakúpil od svojho dodávateľa L. S.. Žalobca považoval tvrdenie
správcu dane prinajmenšom za nelogické, keď na jednej strane tvrdí, že je preukázané, že žalobca
predal tovar českým odberateľom, t.j. nepopiera existenciu predmetu zdaniteľného plnenia, ale na druhej
strane tvrdí, že ho nenakúpil od svojho dodávateľa L. S.. Žalobca mal za to, že predložené písomnosti
a výpovede dokazujú opak, a to skutočnosť, že žalobca nakúpil predmetný tovar od dodávateľa L. S..

41. Žalobca ďalej poukázal na str. 3 vyjadrenia žalovaného, kde opätovne uviedol domnelý obchodný
reťazec firiem s dodávkou tovaru, pričom nereflektoval v žalobe vznesené námietky. Konštatoval, že



správca dane nemá pristupovať ku komplexným dodávateľsko-odberateľským vzťahom skratkovitým a
účelovým spôsobom a navodzovať dojem neuskutočnenia obchodov, ktorých údajne jediným cieľom je
získať prospech z nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty.

42. Žalobca opäť konštatoval, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne
vzťahy týkajúce sa dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno
daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Preto
mal žalobca za to, že splnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorá je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti
doložiť tieto tvrdenia dôkazmi a v danej veci uniesol dôkazné bremeno.

43. V písomnom vyjadrení žalobca ďalej uviedol, že napriek uvedeným stanoviskám vo vyjadrení
žalovaného vyššie uvedené rozhodnutie stále považuje za nezákonné. V postupe správcu dane, s
ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný, došlo k porušeniu ustanovení daňovo-právnych
predpisov. Jedná sa najmä o § 3 ods. l Daňového poriadku. Ďalej trval na tom, že správca dane
nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v ustanovení § 3
ods. 3 Daňového poriadku, pričom správca dane zároveň porušil ustanovenia § 24 ods. 2 a § 24 ods.
4 Daňového poriadku, ktoré ustanovenia žalobca aj citoval.

44. Na základe doposiaľ uvedeného skutkového a právneho stavu žalobca trval na jeho doterajšej
argumentácii a žiadal konajúci súd, aby vo veci rozhodol tak, ako je uvedené v petite správnej žaloby
zo dňa 28.08.2017.

45. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi
žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

46. Podľa § 49 ods. 1 zákona  č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, preukazuje tie skutočnosti, na ktorých



preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a
preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

47. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č.  101236795/2017
zo dňa 06.06.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 10336471/2017 zo
dňa 21.02.2017, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určil rozdiel v sume nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty 21 655,84 eur za zdaňovacie obdobie október 2012, daňovému
subjektu FOR REGION s.r.o.. Kósu Schoppera 8, 048 01 Rožňava.

48. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, správca dane na základe
vykonaného dokazovania zistil obchodný reťazec firiem s dodávkou tovaru (kryštálového cukru) na
základe čoho vyvodil záver, že predmetom deklarovaného obchodu bolo dodanie toho istého tovaru
medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave, ktoré spoločnosti aj jednotlivo špecifikoval.

49. Správca dane určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty 21 655,84 eur za
zdaňovacie obdobie október 2012 žalobcovi okrem iného na základe záverov vyplývajúcich z vypočutia
svedkýň Q. R. (konateľka spoločnosti MÓLO s.r.o.) a T. V. (splnomocnená zástupkyňa spoločnosti
EXTRAPRODUKTY, s.r.o.). Správca dane, ako aj žalovaný,  v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, že
vypočutím svedkov pani Q. R. a pani T. V. nebolo preukázané, že tovar daňový subjekt nadobudol od
dodávateľa L. S.. Tak pani R.Á., ako aj pani V.Á., sa vo svojich výpovediach vedeli vyjadriť len k predaju
tovaru, nie k jeho nákupu, t.j. dodávateľovi tovaru. Z výpovede Q. R., konateľky spoločnosti MÓLO s.r.o.,
bolo správcom dane zistené, že úlohou spoločnosti MÓLO s.r.o. bolo nájsť odberateľov pre daňový
subjekt, konkrétne sa jednalo o UNO CLUB s.r.o. a G. T.. Pani R.Á. neuzatvárala žiadne obchody za
spoločnosť FOR REGION s.r.o.. Na rokovaniach s dodávateľom spoločnosti FOR REGION s.r.o. nebola
prítomná, pričom prevzatie tovaru od dodávateľa si spoločnosť FOR REGION s.r.o. mala zabezpečovať
sama. Pani R.Č.Á. bola zodpovedná za prevzatie a dodanie tovaru odberateľovi, bola prítomná len
pri vykládke tovaru v Hodoníne. Správca dane konštatoval, že z výpovede svedkyne vyplýva, že pani
R.Á. mala zabezpečiť len dodávku tovaru k odberateľom daňového subjektu a k dodávateľovi daňového
subjektu sa nevedela vyjadriť.

50. Správca dane, ako aj žalovaný, v odôvodnení svojich rozhodnutí zhodne konštatovali, že vypočutím
svedkov pani Q. R. a pani T. V. nebolo preukázané, že tovar, ktorý mal byť ďalej dodaný pre českých
odberateľov spoločnosti FOR REGION s.r.o., táto spoločnosť kúpila od daňového subjektu L. S..
Opätovne uviedli, že pani Q. R. bola konateľkou spoločnosti MÓLO s.r.o., ktorej úlohou bolo nájsť
odberateľov pre daňový subjekt FOR REGION s.r.o., konkrétne sa jednalo o UNO CLUB s.r.o. a G. T..
Pani T. V. sprostredkovala predaj tovaru pre českého odberateľa UNO CLUB s.r.o..

51. Z odôvodnení rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného, nie je zrejmé ako dospeli správne orgány
k záveru, že z výpovedí svedkýň Q. R. a T. V. nebolo preukázané, že tovar daňový subjekt nadobudol
od dodávateľa  L. S., pretože ako vyplýva z ich výpovedí, sa k dodávke tovaru od dodávateľa L. S., ktorý
bol jediným dodávateľom žalobcu, nevedeli vyjadriť. Z uvedených dôvodov preto považuje správny súd
závery správcu dane, ako aj žalovaného, o nedodaní tovaru žalobcovi L. S. na základe výpovede vyššie
uvedených svedkýň, za nepreskúmateľné, pretože neodôvodnili, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie týchto
dôkazov o nedodaní tovaru žalobcovi od dodávateľa L. S..



52. Správca dane, ako aj žalovaný, ďalej vyvodili záver o neuskladnení preverovaného tovaru
(kryštálového cukru) v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., jedine na
základe výpovede splnomocnenej zástupkyne spoločnosti  LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. N.. Q. T.,
ktorá sa vyjadrila, že pre daňové subjekty FOR REGION s.r.o., Trinity Commodites s.r.o. a L. S. nikdy
neposkytla žiadne služby - prenájom skladovacích priestorov.

53. Správne orgány mali ďalej za preukázané, že všetky spoločnosti (P&R Company s.r.o., Trinity
Commodites s.r.o., L. S.) zapojené do obchodného reťazca, sa vo svojich výpovediach vyjadrili, že tovar,
ktorý je predmetom preverovania u daňového subjektu, bol uložený v skladových priestoroch spoločnosti
LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., odkiaľ bol ďalej prepravovaný do Českej republiky.

54. Správca dane, ako aj žalovaný, v odôvodnení svojich rozhodnutí konštatovali, že podľa vyjadrenia
konateľa spoločnosti UNO CLUB s.r.o., ktorá bola odberateľom daňového subjektu, bola doprava do
skladu v Hodoníne zabezpečovaná daňovým subjektom FOR REGION s.r.o., kde bol tovar následne
preložený do kamiónu slovenských odberateľov Losberg s.r.o. a S-Car 2007 s.r.o. a odvezený na
Slovensko. Na adrese P. XX, V. mala spoločnosť UNO CLUB s.r.o. prenajaté parkovacie miesta
s možnosťou prenájmu skladových priestorov. Uvedená preprava bola zabezpečovaná a uhradená
odberateľmi daňového subjektu UNO CLUB s.r.o..

55. Správne orgány, ďalej uviedli, že na základe šetrenia u odberateľa daňového subjektu G. T. bolo
zistené, že tovar bol naložený v špedičnom areáli spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o.,
Diaľničná cesta 6, Senec a dodaný do logistického areálu v Podivíne.

56. K uskladneniu tovaru v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o.,
odkiaľ bol ďalej prepravovaný do Českej republiky, sa vyjadrili všetky spoločnosti P&R Company s.r.o.,
Trinity Commodites s.r.o., L. S., ktorí tvrdili, že tovar bol uložený v skladových priestoroch spoločnosti
LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., odkiaľ bol ďalej prepravovaný do Českej republiky. Zo šetrenia u
odberateľa daňového subjektu G. T., ako aj vyjadrenia konateľa spoločnosti UNO CLUB s.r.o. pána T.
Y. vyplýva, že tovar bol naložený v špedičnom areáli spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. a
dodaný do skladu v Hodoníne, pričom doprava bola zabezpečovaná daňovým subjektom FOR REGION
s.r.o.. Taktiež z výpovede svedkyne T. V. (splnomocnenej zástupkyni spoločnosti EXTRAPRODUKTY,
s.r.o.) vyplýva, že kryštálový cukor bol prepravovaný prostredníctvom prepravných spoločností zo skladu
v Senci spoločnosťou FOR REGION s.r.o. prostredníctvom prepravných spoločností prepravovaných
českému odberateľovi UNO CLUB s.r.o..

57. V odôvodnení rozhodnutia však správca dane konštatoval, že tým, že nedošlo k potvrdeniu
uskladnenia tovaru (kryštálového cukru) v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia,
spol. s r.o., nebola preukázaná reálna existencia kryštálového cukru, a tým ani jeho dodanie medzi
jednotlivými spoločnosťami zapojenými v preverovanom obchodnom reťazci.

58. Správca dane, ako aj žalovaný, vo svojich rozhodnutiach neodôvodnili, prečo považovali vyjadrenie
splnomocnenej zástupkyne spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. N.. Q. T.C. za smerodajné
a rozhodujúce pri posudzovaní uskladnenia tovaru v sklade spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s
r.o.. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný nevysporiadal s výpoveďami u odberateľa daňového
subjektu G. T., ďalej konateľa spoločnosti UNO CLUB s.r.o., ktorá bola odberateľom daňového subjektu,
a z ktorých vyplýva, že  tovar bol naložený v špedičnom areáli spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol.
s r.o. a doprava do skladu v Hodoníne bola zabezpečovaná daňovým subjektom FOR REGION s.r.o..

59. Keďže správca dane, ako aj žalovaný, v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli, prečo považovali
neuskladnenie tovaru v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. len na
základe vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. N.. Q.
T., pričom na ostatné už vyššie citované dôkazy neprihliadli a nehodnotili ich podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto podľa názoru správneho súdu
nepostupovali v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

60. Tým, že správca dane, ako aj žalovaný, vyššie uvedený rozpor týkajúci sa uskladnenia tovaru
(kryštálového cukru) v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. neodstránili



tak, ako to vyplýva z § 3 ods. 3 Daňového poriadku, preto záver správcu dane, ako aj žalovaného o tom,
že nedošlo k potvrdeniu uskladnenia tovaru v skladových priestoroch spoločnosti LAGERMAX Slovakia,
spol. s r.o., a teda nebola preukázaná reálna existencia kryštálového cukru, a tým ani jeho dodanie medzi
jednotlivými spoločnosťami zapojenými v preverovanom obchodnom reťazci, je potrebné považovať za
nepreskúmateľné.

61. Keďže rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného, sú ako už bolo vyššie uvedené
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, preto ich správny súd podľa § 191 ods.
1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

62. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom
správneho súdu (§ 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku).

63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci celkom úspech. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

64. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 137 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v
Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,



h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}