Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/57/2013 z 29. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2013, sp. zn. 26CoE/57/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4112222195.1 Krajský súd Nitra | 26CoE/57/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4112222195.1 | 2013-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, ZRK, § 35 ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 5 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c909f65-535e-4f5f-a78c-e709aa0ea37e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4112222195.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/57/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112222195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112222195.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5,
Bratislava V, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava
V, IČO: 36 613 843, proti povinnej: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, C., o vymoženie sumy
751,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
19Er/823/2012-12 zo dňa 06.08.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/823/2012-12 zo dňa 06.08.2012
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1
a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rozhodcovskom konaní“), § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2, § 25 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 879j, § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
smernicou Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie č. C-40/08, C-240/98, C-168/2005, C-243/2008).

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že oprávnený s povinným dňa 21.11.2006 uzavreli zmluvu
o pôžičke č. 611177920, ktorá tvorí základ exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Po
posúdení veci zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť
spotrebiteľské právo. Po preskúmaní všeobecných obchodných podmienok oprávneného mal za to, že
v časti 15 - Všeobecné ustanovenia čl. 15.23 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská
doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že cieľom rozhodcovskej
zmluvy je dosiahnuť prejednanie sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany
delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci nedáva zmluvným stranám na
výber riešenie sporu cestou príslušného súdu. Na základe takejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ
ešte pred vznikom sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa
preto dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Na podklade uvedeného súd prvého stupňa mal za to, že boli splnené podmienky na



zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c)
a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a preto žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na to,
že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril Exekučný poriadok. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné
prejednanie veci. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou
platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie
je príslušný konať iba ako exekučný súd a nie ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne
skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by ako súd konajúci o
opravnom prostriedku. Takýto stav by bol aj v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva i Ústavného súdu SR. Zdôraznil poukaz na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08,
bod 37, kde súdny dvor postavil svoj záver na rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná
spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania
musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných
rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené preto nemožno vyvodzovať z európskeho práva záver, podľa ktorého
by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce o svojich právach vedel, no neuplatnil si ich. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007
sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o
úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.
z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom
ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. V závere oprávnený poukázal aj na dôvodovú
správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Uviedol, že cieľom tejto úpravy je
umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej
doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava
považuje takéto ustanovenie zmluvy za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej
rozhodcovskej doložky. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej
rozhodcovskej doložky. Na podklade uvedených skutočností navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 40,03 eura s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
za úkon právnej služby vo výške 30,87 eura s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške
9,16 eura (t.j. 7,63 eura + 20 %) za podanie odvolania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.06.2012, kedy
bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené
dňa 06.07.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného
rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku č. k. EP 30644/11 zo dňa 23.02.2012, právoplatný dňa
23.04.2012 a vykonateľný dňa 27.04.2012. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť



o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

Z predloženej zmluvy o pôžičke totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Zo zmluvy je taktiež preukázané, že povinný
uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa
podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli



individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre
veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania,
ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na
spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k
tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v
spojení s ustanoveniami § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto
ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať
aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú
naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak
by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57
ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v
priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého
stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57
ods. 1 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj
bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení
s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o poskytnutí pôžičky
zo dňa 21.11.2006 a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná
zmluva totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu na
jej formu a znenie, obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach



a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom
odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd,
pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), taktiež aj nerešpektovaním
právnej úpravy ochrany spotrebiteľa (sankcie v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného
záväzku - nepriaznivejšie pre spotrebiteľa, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nebola individuálne
dojednaná, spotrebiteľ - povinná si ju nemohla osobitne vyjednať a nemala reálnu možnosť ovplyvniť
jej obsah.

Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

Vo vzťahu k námietke odvolateľa týkajúcej sa toho, že zmluva bola uzavretá dňa 21.11.2006, pričom
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až 01.01.2008, odvolací
súd dáva do pozornosti, že síce k rozhodcovskej doložke má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené až novelou účinnou
od 01.01.2008, avšak podľa názoru odvolacieho súdu na zmluvy uzavreté pred týmto dátumom
súdu nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú doložku ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS,
ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelou č. 150/2004 a ktorý priamo upravuje
základné predpoklady na posudzovanie zmluvných podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru,
že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými
podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto Smernici alebo vo výpočte v § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Súdnej kontrole zmluvných podmienok (rozhodcovskej doložky) v zmysle vyššie citovaných
ustanovení nebráni ani možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a všeobecným súdom, nakoľko
táto možnosť výberu bez ďalšieho neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Možnosť voľby pre spotrebiteľa je iluzórna, keďže vo väčšine prípadov žaloby
na rozhodcovský súd podávajú veritelia. Spotrebiteľ iba výnimočne uplatňuje svoje práva využívať
všeobecný súd, ktorý je pre neho transparentnejší (obdobný právny názor aj v uznesení Krajského súdu
v Banskej Bystrici a Prešova sp. zn. 16CoE/228/2012 a 6CoE/167/2012). S poukazom na to odvolací súd
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.