Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/284/2013 z 14. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. októbra 2013, sp. zn. 2CoE/284/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3809204288.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/284/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3809204288.1 | 2013-10-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e285e73-e53f-4c90-bbb1-3ed49ba4356d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3809204288.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/284/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809204288
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3809204288.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bratislava, Bottova
7, IČO: 17 324 220, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti povinnému: H. J. bytom N., B. R. XXXX/X, štátna
občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 471,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. mája 2013, č.k. 9Er/577/2009-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a príslušné právne normy chrániace
spotrebiteľov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 14.04.2009 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo
výške 471,69 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a.s.,
sp.zn. 0608227 zo dňa 30.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2009 a vykonateľnosť
dňa 27.01.2009. Súd prvého stupňa skúmal samotnú zmluvu o úvere zo dňa 03.05.2006, ktorá
vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným, ako veriteľom a povinným, ako dlžníkom a dospel
k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou označenou, ako zmluva o úvere, je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Dôvodil, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri
uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania a z tohto dôvodu sa považuje
za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného
registra. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných
dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené
na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy, mal súd prvého stupňa
za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným
má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., ide o
spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným)
je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy sú
„Obchodné podmienky úverových produktov". V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že
povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený
svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Preskúmaním
predmetných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne bodu 5.38 označeného



ako „Rozhodcovská doložka“, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní
nekalú podmienku. Uviedol, že v zmluvných dojednaniach v bode 5.38 bol upravený spôsob riešenia
sporov zo zmluvy o úvere výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval na žalobcovi.
Spotrebiteľ síce podľa uvedenej úpravy mal možnosť dohodnúť sa o riešení sporu, opätovne však pred
rozhodcovským súdom a nie pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporu pred všeobecným súdom, v čom súd prvého stupňa vzhliadol nekalú povahu
dojednania o možnosti riešenia sporov. Dôvodil, že v danom prípade bola voľba rozhodcovského
súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie bodu 5.38 na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto
cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Nekalú
povahu má samotné znenie rozhodcovskej doložky. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného
dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje možnosť riešenia sporov je v tomto
prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej
formulárovej zmluve. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere
podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54
Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS
(výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto
doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca,
ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný
titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S
prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na
absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,
odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na dôvodovú
správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej postup exekučného súdu
nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi
ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale
spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky ale, ak sa tak rozhodne, v občianskom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Mal za to, že uvedené
ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Predmetná
rozhodcovská doložka je v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si
svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby
si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, pod sp.zn. 9CoE/18/2010 a rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, pod sp.zn. 18CoE/924/2009. Zastával názor, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v §
45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje
neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na
vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia sú v súlade s právoplatným
a vykonateľným rozsudkom.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods.



2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa
stotožňuje.

Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne aplikoval
príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
§ 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/,
b/ alebo, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia §
45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom
zákonnom ustanovení, súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa
výkon rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza.

Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd prvého
stupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c/ citovaného
zákona, t.j. či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v
priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie
nemožno exekúciu vykonať (viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS
165/2011).

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,
ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.
Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je
vykonateľný exekučný titul, medzi iným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno
preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať
rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné,
ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo
230/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp.zn. 6Cdo 1/2012).

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o úvere
a ďalších úverových produktoch je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi oprávneným a povinným
bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva



medzi účastníkmi zo dňa 03.05.2006 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle
§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného
práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia
zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku,
bolo v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov
subsidiárne aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Súd
prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace
spotrebiteľa.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z., súd prvého stupňa preto správne vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1, 4 a § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím aj na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či
zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má
nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán
značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku, upravenú v bode 5.38 Obchodných
podmienok úverových produktov (verzia 2/2006), opodstatnene považoval súd prvého stupňa za nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platnom v
rozhodnom období.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ, ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy, nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo
sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj
príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať aj rozhodcovskú doložku v danej veci, ktorá je súčasťou
zmluvy, resp. príslušných všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal oprávnený povinnému
na formulári, nebola individuálne dojednaná, keď obsah obchodných podmienok povinný nemohol
ovplyvniť, resp. niektoré z ustanovení vylúčiť. Veriteľ mohol následne na základe predmetnej
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a
vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil sám
veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojich vopred pripravených všeobecných
obchodných podmienkach. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné
považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku, a to aj v náväznosti
na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
Na podporu uvedeného právneho záveru odvolací súd dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v platnom znení (ustanovenie bolo zavedené zákonom č.
568/2007 Z.z. účinným od 01.01.2008), v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.



Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu
a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ
ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp.zn. IV. ÚS 55/2011).

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods.
2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.