Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/225/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. októbra 2016, sp. zn. 7CoP/225/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7815211659.1 Krajský súd Košice | 7CoP/225/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7815211659.1 | 2016-10-26 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: CSP, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63b28d6e-b6f9-48f9-a2a7-6617d2474247 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7815211659.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/225/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815211659
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815211659.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. U. nar.
XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave
dieťaťa rodičov Ing. T. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Z. na V. ulici č. XX a Mgr. G. U. nar. XX.XX.XXXX
bývajúceho v Z. na T. ulici č. XX v konaní o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 28.6.2016 č.k. 7P 401/2015-82
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o trovách štátu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov. Oboch rodičov zaviazal uhradiť náklady znaleckého dokazovania v úhrnej
sume 495,36 Eur rovnakým dielom po 1/2 , teda v sume 247,68 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet Okresného súdu Rožňava. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania
bolo zistené, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené právoplatným rozsudkom v októbri
2009, kedy súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej na čas po rozvode vychováva maloletého
matka a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu 100 Eur mesačne. Otec má právo stýkať sa s
maloletým kedykoľvek podľa dohody s matkou maloletého. V súčasnej dobe starostlivosť o maloletého
zabezpečuje matka. Jej starostlivosť je na veľmi dobrej úrovni a pre túto má vytvorené všetky podmienky
a predpoklady. Maloletý sa s otcom stýka, matka otcovi v stykoch nebráni a je ochotná sa mimosúdne
dohodnúť aj na rozšírení styku otca s dieťaťom. Otec vo svojom návrhu žiadal zverenie dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, čo odôvodnil tým, že aj on sa chce podieľať na starostlivosti a
výchove syna. Nepopiera, že s maloletým sa stýka a poukázal na to, že ich vzájomné vzťahy sú veľmi
dobré. Trval na tom, že pre striedavú osobnú starostlivosť má vytvorené podmienky a predpoklady. V
konaní bolo preukázané, že vzájomný citový vzťah medzi maloletým a rodičmi je pozitívny. Maloletý je
momentálne viac emočne zakotvený v rodine matky, ale uvedomuje si svoje pozitívne väzby k otcovi, po
ktorých túži. Záujem maloletého si preto vyžaduje, aby sa aj otec podieľal na jeho starostlivosti formou
pravidelných stykov s maloletým. Z vykonaného dokazovania, najmä zo záveru znaleckého posudku
vyplýva, že maloletý ešte nie je pripravený na zmenu v otcovej rodine, nakoľko otec so svojou terajšou
partnerkou očakávajú narodenie dieťaťa 23.7.2016. Konajúci súd vyjadril názor, že maloletý sa bude
musieť citovo vysporiadať s touto skutočnosťou a bude potrebovať čas na prijatie nového člena rodiny -
nevlastného súrodenca. Bude teda v samotnom záujme dieťaťa, keď sa s otcom bude naďalej pravidelne
s týkať, tieto styky sa budú postupne rozširovať a tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku, po uplynutí
určitej doby, za ktorú sa maloletý s novými skutočnosťami a zmenami v rodine otca vysporiada, budú
mať možnosť rodičia uvažovať aj o forme striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. V súčasnej dobe



striedavá osobná starostlivosť o maloletého nie je vhodným riešením z hľadiska samotného záujmu
dieťaťa, vzhľadom na jeho ďalší zdravý fyzický a psychický vývin. Z týchto dôvodov návrh otca zamietol.

3. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológie súdnou znalkyňou PhDr. J. H.,
ktorá vyúčtovala znaleckú odmenu vo výške 495,36 Eur. Konajúci súd konštatoval, že obidvaja rodičia
sú zamestnaní a majú pravidelný mesačný príjem, teda ani jeden z nich nespĺňa podmienky na
oslobodenie od súdnych poplatkov, preto ich zaviazal v súlade s ust. § 148 O.s.p. uhradiť trovy
znaleckého dokazovania, každého z nich rovnakým dielom po 1/2, teda v sume 247,68 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Rožňava. O trovách konania účastníkov rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o náhrade trov štátu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto
žiada, aby súd prehodnotil výrok súdu prvej inštancie o neuznaní práva na náhradu trov konania s
prihliadnutím na § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol návrh otca v celom
rozsahu žiada, aby odvolací súd zaviazal otca k úhrade celých trov konania za náklady znaleckého
dokazovania v sume 495,36 Eur, ktoré by nebolo nutné vynaložiť, keby otec maloletého návrh nepodal.
Podanie návrhu bolo vyslovene v záujme otca maloletého, nakoľko maloletý je zverený do jej osobnej
starostlivosti a preto nevidí dôvod hradiť trovy súdneho konania. Podaný návrh nebol dostatočne
opodstatnený, nakoľko styku maloletého s otcom nebráni. Výrok súdu o trovách konania nepovažuje
za spravodlivý, pretože otec maloletého môže svoj návrh do budúcna zopakovať a súd ju môže opäť
zaviazať k plateniu trov konania, na ktorých nemusí mať tak, ako ani v tomto prípade žiadne pričinenie.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti podal
v záujme svojho maloletého syna. Pre objektívne posúdenie skutkového stavu veci a pre rozhodnutie
vo veci samej súd považoval za potrebné vo veci ustanoviť znalca. Vykonaním znaleckého dokazovania
vznikli štátu trovy, na ktoré zaviazal uhradiť účastníkov konania, a to rovnakým dielom. V zmysle § 148
ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Keďže tu ide o nesporové konanie, kde nie je možné hovoriť
o úspechu či neúspechu účastníkov konania má za to, že súd rozhodol správne a účastníci konania by
mali znášať trovy, ktoré vznikli štátu rovnakým dielom. Nie je pritom rozhodujúce, ktorý účastník návrh
podal ani to, či bol návrh zamietnutý alebo sa návrhu vyhovelo. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov
štátu, ktoré mu vznikli skúmal u každého účastníka, či nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko on ani matka maloletého podmienky na oslobodenie od
súdnych poplatkov nespĺňajú, nebolo by správne zaviazať na úhradu trov znaleckého dokazovania len
jedného účastníka, a to len z dôvodu, že on podal návrh na začatie konania. Vyjadril názor, že nemožno
v nesporovom konaní trovy za vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie
vo veci použiť ako formu sankcie voči účastníkovi konania, ktorý konanie pred súdom vyvolal.

6. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok v napadnutom výroku
ako vecne správny potvrdiť, nakoľko vychádzal z aktuálnej skutočnosti a aktuálnych príjmov rodičov
maloletého dieťaťa.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa v celom rozsahu s týmto
vyjadrením stotožňuje.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniam otca a kolízneho opatrovníka uviedla, že na podanom odvolaní v
celom rozsahu trvá. To, že nejde o sporové konanie je jej jasné, samozrejme že nemá ísť o sankciu
za podanie návrhu vo veci. Otec maloletého však podal zjavne neodôvodnený návrh, za ktorý ona
nemôže niesť zodpovednosť, a to ani vo forme náhrady trov. Z jeho rodinných pomerov, o ktorých v
čase podania musel vedieť je zrejmé, že návrh podal predčasne. V súčasnosti sa mu narodil druhý syn
a otec sa nepodieľa na starostlivosti o ich spoločného syna ani tak, ako tomu bolo do podania návrhu.
Dokonca styky, ktoré má maloletý s ním tráviť, trávi so starými rodičmi z otcovej strany, pretože otec
túto starostlivosť nedokáže zabezpečiť, a to najmä v čase jeho choroby. Má za to, že takéto návrhy má
zodpovedný otec podať iba po zrelej úvahe a po reálnom zhodnotení vlastných možností. Pokiaľ sú tieto
návrhy podávané bezdôvodne je spravodlivé, aby za ne niesol zodpovednosť ten, ktorý zadal príčinu



na ich riešenie. Suma predstavujúca náhradu za znalecké dokazovanie je vysoká a aj napriek tomu,
že je riadne zamestnaná, všetky financie používa na úhradu potrieb syna a na platby za ich spoločnú
domácnosť.

9. Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu otca a trovách konania účastníkov neboli odvolaním napadnuté,
nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 217 ods. 1 vety prvej CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

13. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov štátu
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení platných v čase jeho
rozhodnutia o náhrade trov štátu a o ich náhrade správne a zákonne rozhodol. Súd prvej inštancie
postupoval správne ak náhradu trov štátu, ktoré vznikli v dôsledku nariadeného znaleckého dokazovania
rozdelil medzi oboch rodičov, nakoľko ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. platilo nielen pre konanie sporové,
v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania podľa vtedy
platných ustanovení § 142 až § 145 O.s.p., ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k
povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci, t.j. v konaniach mimosporových.
Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil
aj v konaniach, v ktorých účastníci nemali postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré
sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodený od súdnych
poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie
nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva,
že v konaniach mimosporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z
účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom
rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p.. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené
predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť
pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od
platenia súdnych poplatkov len z časti, alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené
predpoklady na oslobodenie len z časti, náhrada trov štátu sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah
oslobodenia.

15. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že ani jeden z účastníkov konania, teda rodičov maloletého
dieťaťa, nespĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto oboch zaviazal
rovnakým dielom nahradiť trovy štátu. K odvolacím námietkam matky odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že posudzovanie citových väzieb medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi, posudzovanie,
ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady pre zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, prípadne
zisťovanie vhodnosti realizácie striedavej osobnej starostlivosti o dieťa z hľadiska psychologického
nariadeným znaleckým dokazovaním je v každom prípade v záujme všetkých účastníkov konania a
riadneho zistenia skutočného stavu veci, pričom so zreteľom na okolnosti preskúmavaného prípadu nie
je iba dôsledkom nereálnych predstáv otca dieťaťa o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti,
čo v konečnom dôsledku vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd nezistil ani dôvody pre matkou navrhnutú aplikáciu ust. § 55 CMP účinného od 1.7.2016.

16. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o náhrade trov štátu, odvolací súd rozsudok
v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.



17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).