Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/7/2018 z 24. 10. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. októbra 2018, sp. zn. 23S/7/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6018200018.4
Krajský súd Banská Bystrica | 23S/7/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6018200018.4 | 2018-10-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., § 27 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 27 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 46 zákona č. 563/2009 Z. z., § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c38f67c-b10c-4c14-bc3d-fc7532c9fefe
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200018.4

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200018
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200018.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu
PEROSA & KODEXI, s. r. o., Vajanského 93/5068, 984 01 Lučenec, IČO: 36 049 549, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., Trhová 992/1, 960 01
Zvolen proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102301271/2017 zo dňa 6. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1.Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia - jednotlivé mesiace roku 2011. O výsledku spísal dva protokoly. Protokol
č. 9601403/5/4611378/2013/Kir zo dňa 11.10.2013 obsahuje výsledky daňovej kontroly za zdaňovacie
marec, máj - jún, december 2011, podľa ktorých nebolo zistené porušenie zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty. Protokol           č. 9601403/5/4611147/2013/Kir zo dňa 11.10.2013 bol spísaný o
výsledkoch daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - február, apríl, júl - november 2011, pričom
podľa výsledkov boli v týchto zdaňovacích obdobiach zistené porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty. Zistené porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty spočívali v tom, že žalobca si
odpočítal daň z pridanej hodnoty bez toho, aby vedel preukázať prijatie tovaru od dodávateľa uvedeného
na faktúre. V zdaňovacom období január 2011 išlo o dodávateľa PDR s.r.o., v zdaňovacom období
február 2011 išlo o dodávateľa C. T. L., v zdaňovacom období apríl 2011 išlo o dodávateľa Econix s.r.o.,
v zdaňovacom júl 2011 išlo o dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, v zdaňovacom období august 2011 išlo
o dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, v zdaňovacom období september 2011 išlo o dodávateľa DREVO
DM s.r.o. Halič a dodávateľa C. T. L., v zdaňovacom období október 2011 išlo o dodávateľa DREVO
DM s.r.o. Halič, v zdaňovacom období november 2011 išlo o dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy a C. T.
L.. Správca dane považoval odpočítanie dane za neoprávnené z dôvodu, že faktúry boli vystavené
len formálne a z daňovej kontroly neboli preukázané relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovarov a
služieb pre žalobcu od tuzemských dodávateľov Econix s.r.o., DREVO DM s.r.o., PDR s.r.o., KEVOLA
s.r.o. a C. T. a tieto skutočnosti nepreukázal ani žalobca. Ďalším dôvodom bolo, že správca dane
zistil, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov od daňový subjektu Econix s.r.o. aj
z dôvodu, že H. R. bol konateľom od 23.3.2010 do 8.8.2011 a od 9.8.2011 je konateľom rumunský
štátny občan Y. K. R., ktorý so správcom dane nekomunikuje. Bývalý konateľ nevedel, kto dodávky
tovaru a stavebné práce realizoval a nebola na ne uzatvorená žiadna zmluva. Pri výsluchu dodávku
potvrdil, ale žiadne dôkazy nepredložil. Ďalej nebolo potvrdené uskutočnenie dodávok od KEVOLA s.r.o.
aj z dôvodu, že v čase výkonu daňových kontrol došlo k zmene konateľa, keď H. R. bol konateľom



do 31.7.2012 a od 1.8.2012 do 20.11.2012 bol splnomocneným zástupcom spoločnosti. Od 1.8.2012
je konateľom rumunský štátny príslušník občan K. N., ktorý je na adrese neznámy podľa poštových
doručeniek. H. R. nevedel, kto tovar dodal. Nebola uzatvorená žiadna zmluva a existovali len zmluvy
na sprostredkovanie a dodávku tovaru uzatvorené medzi spoločnosťou KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o..
Táto osoba zdaniteľné obchody potvrdila, ale nemala žiadne relevantné dôkazy o ich uskutočnení z
dôvodu, že mali byť odovzdané novému konateľovi, ktorý je podľa medzinárodného zistenia osobou
neexistujúcou. Tovar uvedený vo faktúrach od spoločnosti KEVOLA s.r.o. mal byť dodaný prostredníctvo
iného dodávateľa a to KALIPO s.r.o. a jej subdodávateľov. Táto spoločnosť nepodala za kontrolované
zdaňovacie obdobia daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty. Zmenila konateľa ku dňu 7.5.2012. Stal
sa ním E. L., ktorý do zápisnice uviedol, že nevedel o tom, že je štatutárnym zástupcom slovenského
daňového subjektu a v roku 2012 ani nebol na Slovensku. Spoločnosť KALIPO s.r.o. na adrese svojho
sídla fyzicky nesídli. Z týchto skutočností správca dane vyvodil, že nebolo preukázané uskutočnenie
zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom účtovníctva. Správca dane ďalej v protokole uviedol, že
mu Finančné riaditeľstvo SR, Odbor boja proti podvodom, oddelenie koordinácie postúpilo pre účely
daňovej kontroly daňového subjektu KEVOLA s.r.o. kópie dokumentov, ktoré boli poskytnuté z PPZ,
NAKA, NJFP, expozitúra Stred Banská Bystrica a to výsluch svedka M. O. z 8.11.2011, výsluch svedka G.
L. zo dňa 8.11.2011, H. R. zo dňa 29.9.2012 a 8.11.2012 a G. W. zo dňa 29.9.2012. Správca dane ďalej
v protokole medzi ostatnými zisteniami uviedol, že nahliadol do spisovej zložky z daňovej kontroly dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 vykonávanej u daňového subjektu
KERAM s.r.o. v reštrukturalizácii Lučenec, z ktorej zistil, že tento dodával drevnú hmotu pre žalobcu a
boli potvrdené vystavené faktúry od tohto dodávateľa. Keď jeho nadobudnutie tovaru bolo potvrdené
miestnymi zisťovaniami v pozemkových spoločenstvách Farkaška Uhorské, Štajnerka Uhorské, Urbár-
Révajka Uhorské a od subjektu PLENET s.r.o. Závada. Ďalej bolo nahliadnuté do spisovej zložky z
daňovej kontroly  dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2011 vykonávanej
u DREVO BB - Export s.r.o. Málinec, ktorý bol jedným z dodávateľov drevnej hmoty pre žalobcu v
zdaňovacích obdobiach júl 2011 a august 2011. Bolo zistené, že tento dodávateľ nakúpil drevnú hmotu
od G. L. G., ktorý ju nakúpil u Lesnej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Komorová Hora, Ipeľský
Potok a od C. Z. Urbárska Lesná, Málinec š. 307, čo bolo preverené pri miestnom zisťovaní.  Správca
dane pred vyhotovením protokolu oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami na ústnom pojednávaní
dňa 11.10.2013, kde uviedol, že na základe týchto kontrolných zistení nebolo preukázané dodanie tovaru
dodávateľom PDR s.r.o., pričom žalobca uviedol, že s kontrolnými zisteniami nesúhlasí. Protokol bol
doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 11.10.2013. Žalobca zaslal vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v protokole faxom, podľa ktorého bol tento odoslaný 5.11.2013 o 00:59 hod a ktorý je v
správnom spise opatrený prezenčnou pečiatkou správcu dane 5.11.2013. Následne bolo vyjadrenie
doručené aj listom, i keď nie úplne zhodný text dňa 7.11.2013. Žalobca         e-mailom zaslal správcovi
dane potvrdenia o zaslaní faxov s tým, že čas na faxovom prístroji bol nastavený ako letný, a teda reálne
boli faxy odoslané o 60 min. skôr. Pripojil k tomu správu o prenose z telefónneho čísla XXXXXXXXX,
podľa ktorého bolo vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole za zdaňovacie obdobie január, február,
apríl, júl-november 2011 odoslané v počte jedna strana 5.11.2013 v čase od 0:59 hod do 0:1 hod..
Správca dane spísal úradný záznam o tom, že mu 5.11.2013 bola faxom doručená jedna strana z
celkového počtu 4 strany a dňa 7.11.2013 poštovým doručovateľom štvorstranné vyjadrenie zo dňa
4.11.2013 k zisteniam uvedeným v protokole. Keďže zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, správca dane
predmetné vyjadrenie neakceptoval. Žalobcovi bolo zaslané oznámenie k jeho vyjadreniu       k zisteniam
uvedeným v protokole zo dňa 4.11.2013 na základe predmetného úradného záznamu, ktoré mu bolo
doručené 19.11.2013.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím                  č.
9601403/5/5093778/2013/Kir zo dňa 13.11.2013 žalobcovi určil rozdiel v sume 3 895,71 Eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011. Suma, na ktorú si žalobca uplatnil nárok mínus 5
449,37 Eur, suma zistená správcom dane mínus 1 553,66 Eur, rozdiel v sume 3 895,71 Eur. Zároveň bola
určená splatnosť rozdielu dane do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že doručil žalobcovi protokol z daňovej kontroly s  výzvou na vyjadrenie
sa k protokolu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, apríl,
júl - november 2011 dňa 11.10.2013. Lehota na vyjadrenie sa k protokolu uplynula 4.11.2013 márne.
Žalobca doručil vyjadrenie k zisteniam v protokole faxom 5.11.2013 a to jednu stranu z celkového počtu
4 strán a následne 7.11.2013 poštou. Oneskorene podané vyjadrenie nebolo akceptované, pretože



zmeškanie lehoty nemožno odpustiť podľa § 46 ods. 8 zákona                č. 563/2009 Z. z. (ďalej len
Daňový poriadok). Žalobcovi bolo doručené oznámenie o tom, že vyjadrenie bolo podané oneskorene.
Rozhodnutie o určení rozdielu dane odôvodnil tým, že žalobca porušil § 49 ods. 2, písm. a) v nadväznosti
na § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1, prvej a druhej vety zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty tým,
že si v zdaňovacom období január 2011 uplatnil odpočítanie dane v sume 3 895,71 Eur z faktúr prijatých
od spoločnosti PDR s.r.o. Lučenec za dodávku sušených bukových prírezov, čím porušil uvedené
ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu, že nebolo preukázané, že
fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom PDR s.r.o..  Žalobca na základe výzvy
na predloženie dôkazov vo svojej odpovedi uviedol, že k predmetným faktúram nebola uzatvorená
písomná zmluva, objednávka bola daná ústne osobne konateľom D. E., pričom tento jednal s konateľom
dodávateľa. Žalobca bol konečným odberateľom materiálu. Ďalej, že žalobca nemá k dispozícii účtovné
doklady, nevie zistiť ani preukázať, kto uskutočňoval prepravu, v ktorých deň, ani typ a EČV či meno
vodiča, ako ani kde sa uskutočnila nakládka materiálu. Uviedol, že materiál určite prevzal konateľ D.
E. alebo jeho syn A. v areáli žalobcu pri vykládke. Bývalý konateľ spoločnosti PDR s.r.o. G. G. bol
vypočutý ako svedok, pričom uviedol, že si nepamätá kto bol pri nakládke tovaru, či on alebo druhý
spoločník pán A. alebo niektorý zamestnanec. Tovar mohol byť buď vyrobený v spoločnosti PDR s.r.o.
alebo nakúpený od iných dodávateľov, pričom týchto si nepamätal. Prepravu zabezpečoval vozidlom,
ktorého vlastník bol PDR s.r.o. ev. č. M pričom cena tovaru bola vrátane prepravy. Vodičom mohol byť on
alebo K. K.. Tovar bol odovzdávaný v priestoroch spoločnosti PEROSA s.r.o., nevedel, kto bol pri jeho
preberaní. Obchod prebehol na základe ústnej dohody s pánom E.. Faktúry boli uhradené v hotovosti
alebo na účet. Ďalší bývalý konateľ dodávateľa PDR s.r.o. E. A. vyhlásil pri výsluchu, že si nepamätá,
kto z konateľov bol pri jednotlivých nakládkach. Uviedol, že tovar bol buď zakúpený alebo vyrobený
jeho spoločnosťou, pričom nevedel od koho bol nakúpený pre odstup času. Preprava bola vykonávaná
vozidlom ich spoločnosti, pričom vodič bol buď p. G. alebo zamestnanec. Dodávka bola dodávaná do
areálu žalobcu, pričom tovar preberal buď jeho konateľ D. E. alebo jeho syn A.. Správca dane od správcu
dane spoločnosti PDR s.r.o. zistil, že táto spoločnosť nepredložila žiadne doklady k daňovej kontrole,
ktorá bola u nej vykonávaná a so správcom dane nekomunikovala. Správca dane uzavrel, že uvedenými
preverovaniami sa nepodarilo preukázať dodanie tovaru od dodávateľa PDR s.r.o. žalobcovi. Faktúra
s formálnymi náležitosťami nezakladá právo na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty. Toto je
založené na skutočnom dodaní tovaru. Bývalí konatelia spoločnosti PDR s.r.o. síce potvrdili dodávky,
ale nepredložili žiadne dôkazy o tom, podrobnosti o obchodoch si nepamätali, nevedeli ako k týmto
obchodom došlo. Správca dane z toho vyvodil, že k žiadnym skutočne zdaniteľným obchodom medzi
žalobcom a jeho dodávateľom nedošlo. Správca dane poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho
dvora      C-439/04 Axel titel proti Belgickému štátu, C-440/04 Recolta Recycling SPRL, C-255/02 Halifax
plc. a na rozsudky NS SR 5Sžf/97/2009, z ktorých citoval.

3. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal. Správca dane mu listom z 21.1.2014 oznámil,
že jeho odvolanie sa považuje za nepodané. Toto oznámenie bolo zrušené v konaní o proteste
prokurátora, ktoré podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici rozhodnutím žalovaného
č. 997020/2017 zo dňa 12.6.2017.

4. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 102301271/2017 zo dňa 6.11.2017 prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil opisom priebehu daňovej kontroly a dôvodov prvostupňového
rozhodnutia. Konštatoval, že správca dane vyhodnotil zistenia jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach
a dospel k záveru, že nedošlo k preukázaniu dodania tovaru fakturované dodávateľom PDR s.r.o.
žalobcovi, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Dodanie tovaru, na základe ktorého
vznikla daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Platiteľ je zaťažený dôkazným
bremenom o tom, že pri tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke vystavenými
dokladmi ale aj po obsahovej stránke. Nestačila len faktúra, treba preukázať aj vecné naplnenie. Faktúra
nie je sama o sebe dôkazom o tom, že žalobca nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť.
Zákonné podmienky na odpočítane dane z pridanej hodnoty nespočívajú len vo formálnej deklarácii,
ale musia mať aj povahu faktu, t. j. nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej
znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Faktúry sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené
na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie musí daňový subjekt vždy preukázať. Žalobca
tieto podmienky nesplnil. Správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov a dal žalobcovi možnosť predkladať k nim tvrdeným skutočnostiam



dôkazy. Tieto dôkazy sa nepodarilo získať ani preverovaním správcu dane. K odvolacím námietkam
uviedol, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, čo preukazuje spisový materiál
a to tak počas daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní. Dodržal zásadu zákonnosti podľa §
3 ods. 1 Daňového poriadku. Počas daňovej kontroly preveroval fakturované plnenie u žalobcu aj u
dodávateľa fakturovaného tovaru a výsluchom svedka. Hľadal dôkazy na potvrdenie tvrdení žalobcu.
Bol aktívne súčinný so žalobcom a použil len také prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažili. Získané
dôkazy vyhodnotil podľa § 3 ods. 3, každé dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadol
na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Skutkový stav bol zistený dostatočne a náležite a
daň  bola určená správne. Ďalej k námietke a návrhu na vypočutie štatutárnych zástupcov spoločnosti
PDR s.r.o. uviedol, že v priebehu daňovej kontroly boli tieto výsluchy vykonané a tým dokazovaním
sa nepreukázalo dodanie tovaru žalobcovi, pretože svedkovia nevedeli uviesť pôvod tovaru, nevedeli
preukázať prepravu ani úhradu za dodanie tovaru. K návrhu na vykonanie dokazovania daňovými
priznaniami spoločnosti PDR s.r.o. uviedol, že táto spoločnosť je nekontaktná a nepredložila za rok
2011 žiadne doklady, na základe ktorých by bolo možné overiť skutočnosti uvedené v daňových
priznaniach a skutočnosti, ktoré uvádza žalobca a ktoré by mohli preukazovať dodanie tovaru pre
žalobcu. Námietky, že žalobca preukázal dodanie tovaru a to, že bolo za tovar zaplatené, uviedol,
že žalobca musí byť schopný preukázať, že dodávky boli uskutočnené. Nepostačuje iba predloženie
faktúry, dodacích listov ale musí byť schopný preukázať, že dodávka bola reálne uskutočnená osobou
uvedenou na faktúre. Správca dane overoval žalobcom tvrdené skutočnosti, pretože o vierohodnosti a
pravdivosti predložených dokladov mal pochybnosti. V konaní boli získané dôkazy, ktorým boli vyvrátené
tvrdenia žalobcu. Boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti dane
z pridanej hodnoty, pretože obchodné transakcie, ktoré boli predmetom preverovania v rámci daňovej
kontroly, neboli bežnými obchodnými transakciami ale len deklarovanými s cieľom získať daňovú výhodu
odpočítanie DPH z faktúr znejúcich na nekontaktného dodávateľa PDR s.r.o.. K návrhu na porovnanie
evidencie nákupu suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovarov, ktoré preukazujú reálnu
existenciu tovaru, odvolací orgán uviedol, že to nie sú dôkazy o tom, že drevnú hmotu dodal dodávateľ
PDR s.r.o.. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane sú hmotnoprávnej
povahy, splnenie ktorých musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Boli vystavené faktúry
od dodávateľa PDR s.r.o. a na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, pretože nebolo
preukázané, že tovar tento dodávateľ dodal. Tým bola spochybnená pravosť predložených dokladov.
Nebol preukázaný pôvod drevnej hmoty a nebolo preukázané, že dodávateľovi PDR s.r.o. vznikla daňová
povinnosť a existujú len formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenie. Žalovaný uzavrel,
že vyhodnotením postupu správcu dane, vyhodnotením získaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti a tiež vyhodnotením tvrdení uvedených v odvolaní sa žalovaný stotožnil so závermi
správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania, že tovar fakturovaný
dodávateľom PDR s.r.o. v zdaňovacom období január 2011 dodal tento dodávateľ, a teda  neboli splnené
podmienky zákona o dani z pridanej hodnoty na uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetných
faktúr. Odvolacie námietky preto vyhodnotil ako neopodstatnené.

Žalobné body

6. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca namietal
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z nasledovných dôvodov:
1/ Žalobcovi bol doručený protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam z
daňovej kontroly v lehote 15 pracovných dní, ktorá uplynula 4.11.2013. Žalobca v tejto lehote podal
vyjadrenie 4.11.2013 faxom v čase od 23:54 hod do 23:58 hod z telefónu +XXXXXXXXXXXX. Na faxe
bol letný čas, preto sa prijímateľovi správy zobrazil čas prijatia 00:59 hod ako deň 5.11.2013. Žalobca
prostredníctvom N. D. e-mailom túto skutočnosť oznámil správcovi dane a priložil správu o prenose s
údajom dátum, čas                5-11-0:59“. O správnosti tvrdenia, že na telefaxovom zariadení bol nastavený
letný čas potvrdzuje výpis odchádzajúcich volaní vyhotovený dodávateľom telefónnych služieb Slovak
Telekom a.s. k predmetnému telefónnemu číslu, kde je uvedené odoslanie v čase od 00:00:22-00:01:09
dňa 5.11.2013. V ten deň na predmetné číslo správcu dane XXXXXXXXXXXXXX neboli zaznamenané
ďalšie hovory, z čoho jednoznačne vyplýva, že telefax nemohol byť odoslaný v čase 59 minút po polnoci,
ale jednu minútu pred polnocou. Žalobca namietal, že správca dane sa nezaoberal informáciou podanou
zo strany žalobcu o tom, že podanie bolo urobené v zákonnej lehote a na telefaxe je uvedený nesprávny
čas z dôvodu nastavenia faxového prístroja na letný čas. Fax bol reálne odoslaný o 60 min. skôr. Toto
potvrdzuje výpis odchádzajúcich volaní vyhotovených dodávateľom telefónnych služieb Telekom, kde je



uvedené odoslanie v čase od 00:00:22-00:01:09 dňa 5.11.2013, v ten deň na predmetné číslo správcu
dane už neboli zaznamenané ďalšie hovory, z čoho vyplýva, že telefax nemohol byť odoslaný v čase 59
minút po polnoci, ale jednu minútu pred polnocou a správne mal byť na telefaxe zobrazený čas 23:59.
Správca dane, ak mal pochybnosti o správnosti tvrdenia splnomocneného zástupcu o čase podania,
mal túto skutočnosť overiť alebo vyzvať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov. Správca dane sa
tým nezaoberal vôbec, čím porušil § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, pretože je povinný zaoberať sa
každou vecou a vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, pričom musí byť dbať na zachovanie
práva a právom chránených záujmov daňových subjektov. Ak nepreveril informáciu o včasnom podaní
vyjadrenia k zisteniam uvedených v protokole o výsledku daňovej kontroly mal konať podľa zásady in
dubio pro reo a v pochybnostiach rozhodnúť v prospech žalobcu. Týmto postupom správcu dane nebolo
zachované právo žalobcu na spravodlivý proces  garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobcovi
bolo odňaté právo vo vyrubovacom konaní podať vyjadrenie a návrhy na ďalšie dokazovanie, ktoré sám
nemohol zabezpečiť. Žalovaný nepostupoval podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, keď nezobral do
úvahy skutkovú a právnu okolnosť, že žalobca nezmeškal lehotu na predloženie vyjadrenia k protokolu,
a teda že správca dane porušil žalobcove práva. Odvolací orgán mal napadnuté rozhodnutie preskúmať
aj v tomto rozsahu a napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2/ Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Tak
prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojich záveroch a úvahách uvedených v
odôvodneniach rozhodnutí nevzali do úvahy všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Namietal
tiež, že v odôvodneniach rozhodnutí absentuje príčinná súvislosť medzi záverom o zamietnutí práva na
odpočet a rozsudkami ESD, o ktoré boli rozhodnutia opreté. Správca dane neuznal odpočítanie dane
z tovaru sušené bukové prírezy od dodávateľa PDR s.r.o.. Žiadosť o preverenie skutočností u tohto
dodávateľa zaslal približne mesiac pred ukončením zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
Odpoveď na túto žiadosť, že ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nespolupracuje a nepredložila žiadne
doklady k daňovej kontrole, neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k objasneniu obchodov,
t. j. či si táto spoločnosť splnila v roku 2011 povinnosť podať daňové priznania, či mala zamestnancov,
či mala prevádzkové priestory, či vykonané miestne zisťovanie v týchto priestoroch. Správca dane a ani
dožiadaný správca dane sa teda neriadili § 24 ods. 2 a nepreverili hospodársku činnosť dodávateľa.
Potom záver, ktorý správca dane  uviedol na strane  4 ods. 2, že v prípade spoločnosti PDR s.r.o.
nedošlo k žiadnym skutočným zdaniteľným obchodom medzi kontrolovaným daňovým subjektom a
žalobcom, je založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave a je v rozpore s administratívnym
spisom, ktorý obsahuje výpovede konateľov dodávateľa PDR s.r.o. pánov A. a G., ktorí vypovedali
zhodne v tom, že potvrdili obchody, vystavenie faktúr pánom G. a odvoz tovaru vodičom pánom G.
alebo zamestnancom dodávateľa, ďalej že vozidlo M patrilo dodávateľovi a potvrdili miesto dodania do
areálu žalobcu a tiež to, že tovar bol buď vyrobený u dodávateľa alebo nakúpený od iného dodávateľa.
Všetky tieto skutkové okolnosti svedkovia popísali zhodne a odstupom dvoch rokov je samozrejmé, že
sa k jednotlivým faktúram nevedeli bližšie vyjadriť, či sa jednalo o vlastnú výrobu, pretože spoločnosť
prevádzkovala pílu alebo tovar nakupovala od iných dodávateľov. Takisto nemohli sa konkrétne vyjadriť
k platbám, pretože platby sa vykonávali aj hotovostne aj bezhotovostne a nemohli predložiť žiadne
doklady, pretože už neboli konateľmi dodávateľskej spoločnosti. Správca dane oprel svoje rozhodnutie
o rozhodnutie ESD vo veci C-439/04 a C-440/04, z ktorých citácie uvedenej v odôvodnení vyplýva, že
odmietnuť právo na odpočítanie dane môže správca len v prípade, ak sa jedná o podvodné konanie
a zároveň sa preukáže, že platiteľ dane vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z administratívneho spisu žiadna takáto okolnosť
nevyplýva. Aj v prípade rozsudku C-255/02 Halifax nebolo zrozumiteľné, prečo boli rozhodnutia opreté
o toto rozhodnutie, keď správca dane vykonaným dokazovaním nepreukázal zneužívanie systému dane
z pridanej hodnoty a neboli preukázané žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že žalobca
vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní dodávateľa a v administratívnom spise sa žiadne dôkazy
o takomto konaní nenachádzajú. Potom chýba medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a uvedenými
rozsudkami ESD kauzálny nexus. Žalovaný porušil zásahu materiálnej pravdy, keď rozhodol na základe
informácií založených na dohadoch správcu dane, ktorému sa nepodarilo zistiť skutočnosti alebo ich
preveriť napriek žalobcovým  návrhom na dokazovanie. Naopak, svedkovia potvrdili dodanie tovaru,
pričom to že dodávateľ nespolupracuje so správcom dane, nemôže byť dôkazom o nedodaní tovaru.

3/ Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci,
keď ich napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z domnienky dôkaznej povinnosti
a dôkazného bremena žalobcu. Žalobca vyčerpal dôkazné bremeno tým, že disponuje existenciou



materiálneho plnenia, faktúrou s opisom druhu a ceny u dodaných tovarov od určitého dodávateľa,
dokladmi o preprave, dokladmi o úhradách, účtovnou evidenciou zásob, čím vyčerpal svoje vlastné
dôkazné bremeno. Poukázal na rozsudok NS SR 5Sžf/14/2015 a 8Sžf/9/2013. Žalovaný k návrhu na
vykonanie dokazovania porovnaním evidencie nákupu suroviny, úkolových zamestnancov a predaja
tovarov, ktoré preukazujú reálnu existenciu tovaru uviedol, že tieto nie sú sami o sebe dôkazom, že
išlo drevnú hmotu od dodávateľa PDR s.r.o.. Žalobca ale predložil všetky doklady, ktoré sú v obchodnej
praxi s danou komoditou zaužívané a ktoré vyžaduje zákon o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie 5Sžf/97/2009, pričom v predmetnom prípade nebolo zistené, že by sa jednalo o
ekonomicky neopodstatnenú a neprimeranú cenu dodávky tovaru. V roku 2011 neboli žiadne dôvody na
to, aby žalobca mohol mať pochybnosť o tom, že by sa zúčastňoval daňového podvodu s kúpou tovaru
od dodávateľa, ktorý ešte v daňovej kontrole za máj 2012 spolupracoval so správcom dane. Potom
pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov udávaných daňovým subjektom nie sú oprávnené.

4/ Žalobca namietal nezákonnosť spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave, keď správca
dane a ani žalovaný nevyhoveli návrhu na vykonanie dokazovania porovnaním skladovej evidencie
nákupu suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovaru, čím by bola preukázaná reálna
existencia tovaru a jeho spracovanie, ktorá bola zo strany správcu dane spochybnená a nevykonanie
navrhnutého dôkazu náležite neodôvodnili.

5/ Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia  pre nedostatok dôvodov aj z toho
dôvodu, že žalovaný v odôvodnení uviedol, že nestačí len predložiť faktúru, pretože táto sama nie je
dôkazom o nakúpení tovaru, pri ktorom vznikla daňová povinnosť. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť,
že okrem faktúry žalobca preukázal dodanie tovaru aj dodacím listom a preukázal prepravu tovaru
vozidlom M preukázateľne účtoval o nakúpených zásobách. Pretože sa jedná o výrobnú prevádzku,
nie je možné identifikovať použitie tovaru na konkrétne zákazky alebo predaje, ako to požadoval
správca dane. Žalovaný nepostupoval podľa § 74 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, pretože dostatočne
nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní, keď sa nevyjadril k aplikácii
rozsudku ESD     C-255/01 a nezobral do úvahy návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnutými rozhodnutiami nebolo žalobcovi
priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 3 895,71 Eur za zdaňovacie obdobie
január 2011 z dodávateľských faktúr od dodávateľa PDR s.r.o.  z dôvodu, že žalobca nepreukázal právo
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa PDR s.r.o.. Nebolo preukázané dodanie
tovaru týmto dodávateľom a to ani výsluchom svedkov a ani samotným žalobcom. Žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na odpočítanie dane stanovenej v zákone o dani z pridanej hodnoty stanovené v
§ 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2, § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej
hodnoty. Žalovaný uviedol, že pred vyhotovením protokolu boli so žalobcom ústne prejednané všetky
zistenia správcu dane a bola mu daná možnosť sa k nim vyjadriť, pričom žalobca uviedol len to, že
s nimi nesúhlasí a žiadne vyjadrenia, ktoré by preukazovali skutkový stav inak, ako správca dane
zistil v priebehu daňovej kontroly nepredložil. Žalobcovi bol protokol z daňovej kontroly s výzvou na
vyjadrenie doručený 11.10.2013 a lehota na podanie vyjadrenia uplynula 4.11.2013. Žalobca 5.11.2013
v čase 00:59 hod zaslal telefaxom jednu stranu vyjadrenia, čo bolo už po lehote určenej správcom
dane vo výzve sa na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správcovi dane bolo 7.11.2013
doručené vyjadrenie v písomnej podobe, ktoré už obsahovalo 4 strany textu a 11.11.2013 prijal od
žalobcu e-mailovú správu, v ktorej tento uvádzal, že v prílohe zasiela potvrdenia o odosielaní faxom,
pričom na faxom prístroji má byť nastavený letný čas, a teda mali byť reálne odoslané o 60 min.
skôr. Súčasťou tejto správy boli štyri správy o prenose. Správca dane sa týmito podaniami zaoberal a
dospel k záveru, že žalobca podané vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole podal po stanovenej
lehote, ktorú nemožno odpustiť, preto žalobcovi zaslal oznámenie zo dňa 12.11.2013.  Z vyjadrenia
žalobcu, ktoré malo byť podľa neho zaslané v zákonom stanovenej lehote, skutočnosť o letnom čase
nevyplýva. Ani správy zaslané e-mailom nepreukazujú, že vyjadrenie bolo zaslané v stanovenej lehote
a ani neobsahujú skutočnosť ohľadnom nesprávne nastaveného času. Podanie teda nebolo urobené
v zákonom stanovenej lehote, na základe čoho správca dane v súlade s § 13 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) toto nepovažoval za podané v lehote, čo žalobcovi oznámil.
Správca dane postupoval podľa Daňového poriadku a aj v súlade s Ústavou SR. Žalobca skutočnosť, že
správca dane neakceptoval jeho vyjadrenie k protokolu z dôvodu jeho neskorého doručenia, nenamietal



v následnom vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní. K žalobným námietkam pod bodom
2 a 3 žalovaný uviedol, že správca dane preveroval, či došlo k dodaniu deklarovaného tovaru. N.
nepredložil žiadne doklady za rok 2011, ktoré by potvrdili alebo preukázali dodanie tovaru. Správca
dane poukázal na výpovede E. A. a G. G., bývalých konateľov dodávateľa, ktorí nevedeli uviesť,
kto bol pri nakladaní prírezov, pričom tvrdili, že mohli byť vyrobené alebo nakúpené, ale od koho si
nepamätali. K prepravám malo dôjsť vozidlom dodávateľa a k odovzdaniu dochádzať u žalobcu, ale
si nepamätali, kto tovar preberal ani úhrady faktúr. Neboli uzatvorené zmluvy ani prijaté objednávky.
Žalovaný uviedol, že tieto ničím nepodložené odpovede nepreukazujú dodanie tovaru uvedeného na
predmetných faktúrach. Žalobca napriek výzve správcu dane okrem faktúr a dodacích listov nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že dodaniu tovaru skutočne došlo dodávateľom uvedeným na
faktúre. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej
úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. V súvislosti s rozsudkami ESD vo
veciach C-439/04, C-440/04, C-255/02 ako aj rozsudku Najvyššie súdu SR č. 5Sžf/97/2009 správca dane
poukázal na právo správcu dane zamietnuť odpočítanie dane v prípade, že sa preukáže podvodné, resp.
zneužívajúce konanie, pričom v spojitosti s týmito skutočnosťami správca dane rozsudkom Najvyššieho
súdu SR poukazoval aj na základné vedomosti a znalosti daňového subjektu o fungovaní obchodnej
spoločnosti a jej obchodných partnerov, keď z dokazovania správcu dane vyplývalo, že žalobcovi ako
daňovému subjektu takéto znalosti chýbali a na základe týchto znalostí teda mohol vedieť, že sa prijatím
zdaniteľných plnení bude podieľať či už na daňovom podvode alebo zneužívajúcom konaní. Žalovaný
nesúhlasí s tvrdením žalobcu o rozšírení dôkazného bremena na preukázanie takých skutočností, na
ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov. Žalobcom predložené faktúry a dodacie listy
na unesenie dôkazného bremena nepostačovali. Ak by mali postačovať, museli by spĺňať podmienky
preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie dane a jeho verifikovateľnosti. Žalobca nepredložil
daňovej kontrole a ani v spornom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly dôkazy, a preto námietky
vo vzťahu k dôkaznej povinnosti sú nedôvodné. Faktúra, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru,
nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Splnenie formálnej stránky je jednou z
podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia. K bodu 4 žaloby žalovaný uviedol, že správca dane v rámci dokazovania
postupoval v súlade s § 24 zákona     č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Pokiaľ ide
o návrh na vykonanie dokazovania porovnaním skladovej evidencie nákupu suroviny úkolových listov
zamestnancov a predaja tovaru, žalovaný uviedol, že pre uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty
je rozhodujúcou skutočnosťou splnenie zákonom vymedzených podmienok vo väzbe na preukázanie
skutočnej realizácie zdaniteľných plnení, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Správca dane nie
je pritom viazaný návrhmi daňového subjektu. Žalovaný k bodu 9 žaloby uviedol, že ani na základe
dodacích listov, ktoré mali obsahovať vozidlo použité na prepravu tovaru, nebolo dodanie prírezov
dodávateľom PDR s.r.o. preukázané, nakoľko týmto dodávateľom neboli predložené doklady a žalobca
na rokovaní nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti verifikovali. Obmedzil sa iba
na tvrdenie, že napadnuté rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, preto ich nemožno
považovať za nepreskúmateľné. Postupom správcu dane žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred
týmto orgánom, dôkazy boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a bolo prihliadnuté na
všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, z ktorých dôvodov správca dane v priebehu výkonu daňovej
kontroly postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a záver,
ktorý správca dane z nich urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia  a správneho
uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal
v súlade s ust. § 107 ods.2 bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z
dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná.

9. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (1) Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať   s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva  k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania



deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

10. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

11. Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (2) Platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

12.Podľa § 3 ods. 1,2,3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) v znení
účinnom pre preskúmavané daňové konanie
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

13.Podľa § 27 ods. 5, 6 Daňového poriadku
(5) Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie
odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s §
13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu
elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej
podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené
najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota
zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6.
(6) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

14.Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly
vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol
sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca
dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť
v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle,
ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)

15.Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

16. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a



§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

17. Podľa § 68 ods. 2, písm. c) Daňového poriadku (2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od
uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak c) sa daňový subjekt
nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto
skutočnosti spíše úradný záznam.

18. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

19.Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas
podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je zmysle §
134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd na základe
uvedeného preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutiu
predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe.

21. Žalobné námietky nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu podstatného porušenia
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vo vzťahu k preskúmaniu dodržania procesných lehôt
neboli dôvodné, pretože nemajú oporu v administratívnom spise. Žalovaný napadnutým rozhodnutím
rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011. Odvolacie konanie sa v preskúmavanom daňovom
konaní riadilo § 72 až § 74 Daňového poriadku. Podľa § 74 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma
napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové
či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia,
odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Z takéhoto znenia Daňového poriadku vyplýva, že
rozsah prieskumu prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní predovšetkým závisí od odvolateľa.
Ako vyplýva z druhej vety § 74 ods. 1 Daňového poriadku rozsah prieskumu je daný skutočnosťami
a právnymi námietkami uplatnenými vo včas podanom odvolaní. Ide o jednu z odlišností daňového
konania od administratívneho konania, ktoré sa riadi zákonom č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok),
v ktorom má odvolací orgán povinnosť a oprávnenie preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom
rozsahu, pričom odvolacími dôvodmi nie je viazaný. Žalovaný v daňovom konaní takúto kompetenciu
nemá. Môže sa zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia ale len v rozsahu, v akom bola
napadnutá odvolacími námietkami. Prekročiť rámec odvolacích námietok môže len v prípade, že v rámci
skúmania správnosti napadnutého rozhodnutia z odvolacích námietok zistí aj iné v odvolaní neuplatnené
podstatné pochybenie, či už v postupe alebo v prvostupňovom rozhodnutí. V takom prípade musí na
ne prihliadnuť. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane nenamietal, že správca dane porušil
procesný predpis. Predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania preto nebolo, či správca dane
správne alebo nesprávne posúdil včasnosť podaného vyjadrenia, resp. či správca dane postupoval
v súlade s Daňovým poriadkom pri posúdení podaného vyjadrenia k protokolu ako oneskoreného.
Žalovaný vychádzal z administratívneho spisu, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval,
že žalobca doručil správcovi dane jednu stranu vyjadrenia k protokolu dňa 5.11.2013 faxom a poštou celé
vyjadrenie 7.11.2013, ďalej že lehota na vyjadrenie uplynula márne 4.11.2013 a že správca dane túto
skutočnosť žalobcovi oznámil písomným oznámením z 12.11.2013.  Nemožno preto vyčítať žalovanému,



ako to robí žalobca, že nezrušil napadnuté rozhodnutie pre nedodržanie procesného postupu správcom
dane. Žalobca v žalobe ani neuvádza, v súvislosti so skúmaním ktorej odvolacej námietky mal žalovaný
namietanú skutočnosť zistiť ako podstatné porušenie procesného postupu. Žalobca v žalobe tvrdil, že
vo výpise odchádzajúcich volaní, ktorý vyhotovil dodávateľ telefónnych služieb Slovak Telecom a. s.
je uvedené, že na telefónne číslo správcu dane bolo zaznamenané odoslanie predmetného vyjadrenia
faxom v čase od 00:00:22 hod do 00:01:09 hod dňa 5.11.2013. Podľa žalobcu z toho vyplýva, že telefax
nemohol byť odoslaný 59 minút po polnoci, ale že bol odoslaný jednu minútu pred polnocou. Takéto
tvrdenie je nelogické. Ak Slovak Telecom a. s. vo výpise hovorov potvrdil, že fax bol odoslaný v čase od
00:00:22 hod do 00:01:09 hod dňa 5.11.2013, ako to žalobca v žalobe uvádza, nevyplýva z toho nič iné
len to, že fax bol správcom dane prijatý 5.11.2013 v čase o 00:01:09 hod. Okrem toho žalobca na toto
svoje tvrdenie nezákonného postupu v žalobe nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, teda
ani dôkaz predmetným výpisom odchádzajúcich hovorov. Tento ani nie je súčasťou správneho spisu,
nakoľko ho žalobca v administratívnom konaní správcovi dane a ani žalovanému nepredložil. Treba
doplniť, že podľa § 27 Daňového poriadku upravujúceho počítanie lehôt, je lehota zachovaná, ak je v
posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu
alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13  ods. 5  na adresu elektronickej
podateľne. Z toho vyplýva, že podanie urobené faxom je urobené včas, pokiaľ bolo prijaté správcom
dane najneskôr v posledný deň lehoty. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe ale výpis hovorov
dokladá, že podanie bolo odoslané žalobcom dňa 5.11.2013 v čase od 00:00:22 hod, a teda prijaté
správcom dane v čase o 00:01:09 hod, pričom posledným dňom lehoty bol deň 4.11.2013.

22. Žalobné námietky uplatnené v bode 2 žaloby o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov nemali oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie trpí
nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov vtedy, keď nemá odôvodnenie vôbec. Ďalej vtedy, keď
chýbajú dôvody skutkové a tiež vtedy, keď chýba právne posúdenie zistených skutočností. Skutkové
dôvody chýbajú, ak ich správny orgán v odôvodnení rozhodnutia neuvedie vôbec ale aj vtedy, ak by
bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, prípadne nie je zrejmé,
či vôbec bolo a ako vykonané dokazovanie ale aj vtedy, ak boli zistené z nezákonne získaných dôkazov.
Takýmito chybami odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rozhodne netrpí. Žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol, že rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty, konkrétne nepreukázal, že plnenie uvedené
na faktúre prijal a že ho prijal od osoby uvedenej na faktúre.

23. Žalobca v bode 2 žaloby predostrel svoje hodnotenie výpovedí konateľov dodávateľa ako
preukazujúcich dodanie, keď sa tieto osoby zhodli na opise skutkových okolností, ako preukazujúcich
dodanie a zároveň žalobca uviedol svoj názor, prečo vyslúchané osoby nemali ďalšie podľa správcu
dane potrebné vedomosti na to, aby bolo možné obchody potvrdiť, čím žalobca vyjadril svoj nesúhlas
s hodnotením dôkazov, ktorými boli výpovede bývalých konateľov. Nesúhlas ale nestačí na to, aby
bolo možné dospieť k tomu, že rozhodnutie je nezákonné. Žalovaný vyhodnotil tieto výpovede v
súlade s ich obsahom, a teda že uvedené osoby potvrdili dodávky, ale nemali žiadne vedomosti
o obchodoch, nevedeli preukázať pôvod tovaru, prepravu tovaru a ani úhradu za dodanie tovaru,
preto sa výsluchom týchto osôb nepreukázalo dodanie tovaru. Takému hodnoteniu z hľadiska obsahu
výpovedí vtedajších konateľov dodávateľa nemožno vytknúť žiadnu chybu. Nie je tam rozpor s obsahom
výpovedí a nie je tam ani chyba prekročenia zákonných medzí, či chyba v logickom úsudku. Z hľadiska
hodnotenia výpovedí k zisťovanej skutočnosti nie je nijako významný dôvod, pre ktorý vyslúchaná osoba
nemá chýbajúce vedomosti, ale je podstatné, že ich nemá. Podstatné preto je, že ich výpoveďou sa
nepreukázalo, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre práve z dôvodov nedostatku vedomostí
týchto osôb o týchto obchodoch. Žalovaný založil svoje rozhodnutie na tom, že považoval za podstatné,
že nebolo preukázané dodanie drevnej hmoty dodávateľom PDR s.r.o., nebol preukázaný pôvod drevnej
hmoty a bola spochybnená pravosť dokladov predložených samotným žalobcom, tiež že existovali len
formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenie. K takémuto záveru dospel aj správca dane v
prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný potom konštatoval, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje
na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Toto právo vzniká vtedy, ak je preukázané,
že plnenie bolo uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach, pričom dôkazné bremeno má daňovník.
Neobstoja preto ani námietky žalobcu, že bolo úlohou správcu dane vykonať preverenie hospodárskej
činnosti na strane dodávateľa, a preto je rozhodnutie založené na nedostatočne zistenom skutkovom
stave. V zmysle § 24 ods. 1 zákona Daňového poriadku  dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane, leží na daňovníkovi. Správca dane je oprávnený verifikovať každý



daňovníkom predkladaný dôkaz, avšak nemá povinnosť za daňovníka zhromažďovať dôkazy o splnení
zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, teda skutočností uvedených
daňovníkom v daňovom priznaní.

24. Žalobca v bode 2 žaloby namietal aj to, že správca dane svoje rozhodnutie oprel o rozhodnutie
ESD v spojených veciach Kittel a Recolta Recycling SPRL C-439/04            a C-440/04 a rozhodnutie
C-255/02 Halifax, čo spôsobuje, že rozhodnutie tak správcu dane ako aj žalovaného je nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné, pretože svoje závery o neuznaní odpočítania dane odôvodňujú už vyššie uvedenými
rozsudkami, pričom tieto rozhodnutia a ani správny spis neobsahujú skutočnosti, na základe ktorých by
bol preukázaný daňový podvod alebo vedomá účasť žalobcu na takomto podvode a medzi rozhodnutiami
správneho orgánu a predmetnými rozsudkami absentuje kauzálny nexus. Takéto námietky nemohli
obstáť z dôvodu, že žalovaný  neaplikoval uvedené rozsudky ESD na svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty aplikujúc na svoje rozhodnutie § 2 ods. 1, písm. a), § 19 ods. 1, § 49 ods. 1,  § 49
ods. 2, písm. a) a § 51 ods. 1, písm. a) zákona          č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Takisto správca dane ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, založil svoje rozhodnutie
na tom, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol žalobcovi skutočne dodaný daňovým subjektom
PDR s.r.o., čo právne posúdil tak, že boli porušené ustanovenia § 49 ods. 2, písm. a) v nadväznosti
na § 49 ods. 1     a § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty tým, že si žalobca v daňovom priznaní za kontrolované  zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z faktúr od tohto dodávateľa. Na záver odôvodnenia správca dane uviedol,
že na daňovú kontrolu a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať uvedené rozhodnutia ESD.
Možno súhlasiť s tým, že správca dane neuviedol v rozhodnutí žiadnu úvahu, akou by mohol tieto
rozsudky aplikovať na zistený skutkový stav. Možno konštatovať, že pokiaľ bolo rozhodnutie založené
na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na odpočet dane
z pridanej hodnoty, nie je možné na takýto skutkový stav aplikovať uvedené rozhodnutia ESD a už
vôbec nie súčasne. Tieto rozhodnutia poskytujú výklad šiestej smernice za takých skutkových a právnych
okolností, kedy daňovník splní podmienky na odpočet DPH a nie je sporné, že obchod prebehol tak,
ako daňovník uviedol v daňovom priznaní. Podľa rozsudku ESD vo veci Kittel a Recolta Recycling
možno daňovníkovi za splnenia materiálnych  podmienok na odpočet DPH toto právo odoprieť vtedy,
ak išlo o obchod v reťazci poznačenom podvodom, o ktorom daňovník vedel, alebo musel vedieť. Tiež
v prípade Halifax ESD šiestu smernicu vyložil v tom zmysle (a potom tak treba vykladať aj príslušné
národné zákony), že odoprieť odpočítanie dane z pridanej hodnoty je možné tomu daňovníkovi, ktorý
síce splnil podmienky na odpočet DPH, ale išlo o zneužívajúce konanie. ESD v tomto rozhodnutí zároveň
stanovil  dvojzložkový test, ktorým musia byť predmetné zisťované skutočnosti otestované správcom
dane na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie je zneužívajúce. Správca dane okrem toho,
že v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na daňovú kontrolu možno tieto rozsudky aplikovať, neuviedol,
že tak urobil a neuviedol ani úvahu, ktorou sa pritom spravoval. Preto nie je jasné, ako správca dane
dospel k tomu, že uvedené rozsudky by bolo možné na daný prípad aplikovať. Avšak vzhľadom na
to, že správca dane, ale hlavne žalovaný svoje rozhodnutia založili na takom právnom posúdení, že
nebolo preukázané splnenie zákonom o DPH stanovených podmienok na odpočet DPH, a preto správca
dane takýto odpočet neuznal, nespôsobil takýto poukaz správcu dane nezrozumiteľnosť rozhodnutia
pre nesprávnosť dôvodov. Ide len o čiastkovú chybu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktorou
ale napadnuté druhostupňové rozhodnutie netrpí. Treba zdôrazniť, že žalovaný , ako to vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie na svoje
rozhodnutie žiadne rozsudky ESD neaplikoval.

25. Žalobca v námietkach obsiahnutých v bode 3 žaloby namietal „nesprávne právne posúdenie
rozsahu dôkazného bremena“, pričom tvrdil, že žalobca vyčerpal dôkazné bremeno. Takejto námietke
nezákonnosti nebolo možné vyhovieť. Záver žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok
na odpočet DPH konkrétne nepreukázal, že prijal od PDR s.r.o. tovar uvedený na faktúrach je v súlade
s § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého je na daňovníkovi, aby rozhodné skutočnosti preukázal pri
daňovej kontrole. Pokiaľ mala táto žalobná námietka smerovať k tomu, že neboli správne vyhodnotené
žalobcom predkladané dôkazy, tak ani v takomto zmysle nebola dôvodná. Žalobca správcovi dane
predložil faktúry vystavené konateľom dodávateľa a dodacie listy vystavené dodávateľom bez údajov
o prevzatí zásielky žalobcom, t. j. bez potvrdenia o tom, kto a kedy tovar za žalobcu prevzal. Žalovaný
ako aj správca dane tieto doklady vyhodnotili ako formálne spoločne s ďalšími vykonanými dôkazmi a



to výsluchmi konateľov dodávateľa, ktorými nedošlo k verifikácii tvrdení obsiahnutých vo faktúre ale k
spochybneniu predložených listín. Poukázali pritom na to, že žalobca žiadne iné dôkazy nepredložil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ale aj rozhodnutia správcu dane vyplýva, že
žalovaný aj správca dane zobrali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom ako aj dôkazy, ktoré
vykonal správca dane. Tieto sú v odôvodnení uvedené a vyhodnotené tak faktúry ako aj dodacie listy,
ako aj výpovede vtedajších konateľov dodávateľa pána G. a pána A.. Správne orgány k týmto dôkazom
zaujali svoje stanovisko a zistené skutočnosti právne posúdili podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

26. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu chýbajúceho náležitého
odôvodnenia nevyhovenia návrhu na vykonanie dokazovania porovnaním skladovej evidencie nákupu
suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovaru nebola podľa správneho súdu dôvodná,
pretože nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa so žalobcovým
návrhom na vykonanie dokazovania uvedeným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vyrovnal tak, že tieto skutočnosti nie sú sami  o sebe dôkazom, že drevnú hmotu z preverovaných faktúr
od deklarovaného dodávateľa PDR s.r.o. tento dodávateľ skutočne dodal. V tomto prípade nedošlo k
preukázaniu dodania tejto drevnej hmoty deklarovaným dodávateľom PDR s.r.o.. Takéto odôvodnenie
je dostatočne zrozumiteľné a aj k danému návrhu na vykonanie dokazovania náležité. Preto napadnuté
rozhodnutie takou chybou ako mu vyčíta žalobca, netrpí. Pokiaľ by aj bolo možné internú evidenciu
žalobcu považovať za dôkaz reálnej existencie nakúpeného tovaru, jeho spracovania, nič to nemení na
tom, že interná evidencia nie je dôkazom o tom, že tovar žalobcovi dodal dodávateľ uvedený na faktúre.

27.Správny súd poukazuje aj na dôvody rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžf/43/2016, ktorý rozhodoval v
obdobnej veci žalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobcovi
určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 práve z dôvodov
nepreukázania splnenia zákonných podmienok na odpočet DPH za obdobnej skutkovej situácie, keď
žalobca preukazoval splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty faktúrou a neskôr aj
dodacími listami. Najvyšší súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia k otázke dôkazného bremena a
reálneho plnenia uviedol:
„Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb     v každej
fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť
štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov        a služieb účtoval iný
platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný
tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v
cene tovaru zaplatil. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn.
3Sžf/104/2015, publikovaný v Zbierka stanovísk NS a súdov SR 4/2017). Reálne plnenie samo osebe
nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane je
platiteľ úspešný, keď splní zákonné podmienky uvedené v § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
januára 2014, sp. zn. 2Sžf/21/2013). Podobne aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21.9.2011 Najvyšší
súd vyslovil nasledujúce závery: ,,Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky,
za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho
povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým
spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný
tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane
zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu,
ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s § 71 ods. 1, 2
zákona o DPH. Iba faktúra, ktorá má náležitosti ustanovenia § 71 ods. 1, 2 zákona o DPH a reálnosť
preukázania dodania tovaru alebo služby na neuvedeným dodávateľom je relevantným dokladom, na
uplatnenie si prípadného odpočtu DPH. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie daní
preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok spočíva jednak v ich formálnej deklarácii,
predložením dokladov s predpísaným obsahom, pričom doklady musia mať naviac povahu faktu, musia
byť vystavené na materiálnom podklade ako právna skutočnosť aj preukázané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011, z odôvodnenia z ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na



daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení   s § 49 ods. 2, a § 51 zákona o DPH).
Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím
právom uplatniť si zo zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty(je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zákonnom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu v skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Odvolací súd           s poukazom na § 29
ods. 8 zákona o správe daní pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného
plnenia spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. Uvedená podmienka zákona korešponduje aj s
cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty, ktorým je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva (pozri
najmä rozsudky z29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C7/02, Zb. s- I-5337,
bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71)“.

28. K žalobným námietkam nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
uvedeným v bode 5 (v žalobe označenom ako bod 9) žaloby platí, čo bolo povedané k bodu 2,3
žaloby. Žalovaný sa vysporiadal s každou zo žalobcom predložených listín,vypočul vtedajších konateľov
dodávateľa uvedeného na faktúrach, tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti.
Nesúhlas žalobcu s takýmto hodnotením nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Bolo
úlohou žalobcu predložiť dôkaz, že tovar, ktorý mu dodávateľ fakturoval, mu aj dodal. Žalobca predložil
dodací list, ktorý neobsahuje žiadny údaj o prijatí tovaru. Vyhodnotenie takých dokladov ako formálnych
a nepostačujúcich na preukázanie, že boli splnené podmienky na odpočet DPH, nie je v rozpore
s obsahom týchto listín. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti, ktorú malo spôsobiť podľa žalobcu
to, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s námietkami uplatnenými v odvolaní, nemá oporu v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ako sa vysporiadal
s podstatnými odvolacími námietkami, čím dal žalobcovi potrebné odpovede a naplnil požiadavku
vyjadrenú v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého je povinnosťou žalovaného v odôvodnení
rozhodnutia uviesť okrem iného vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Žalovaný
predmetné rozhodnutie odôvodnil a v odôvodnení sa s námietkou, že správca dane posudzoval
relevantné skutočnosti zaujate, že obchody reálne nastali a ich cieľom bola výroba a nie získanie daňovej
výhody s poukazom na rozsudok ESD C-255/02, dostatočne podrobne vysporiadal, keď podrobne
zdôvodnil, že správca dane vyhodnotil všetky žalobcom predkladané doklady a všetky vykonané dôkazy,
pričom uviedol, akou úvahou sa pri hodnotení spravoval, a k akým skutkovým záverom z dokazovania
dospel a to, že žalobcom predloženými faktúrami a dodacími listami a ani výsluchom konateľov
dodávateľa nebolo preukázané, že žalobca skutočne fakturovaný tovar nadobudol  v predmetnom
zdaňovacom období od spoločnosti PDR s.r.o..

29. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených
žalobcom v žalobe, ako je uvedené v bodoch 21 až 28 tohto rozsudku dospel záveru, že žaloba nebola
dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto
prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak   bolo   rozhodnuté  v  jeho   neprospech,   pričom ju musí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.   Kasačná sťažnosť  sa podáva  na  tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd  v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,



žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom  súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.