Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/90/2012 z 20. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 20. januára 2014, sp. zn. 1Cob/90/2012, ECLI:SK:KSPO:2014:8612203188.2 Krajský súd Prešov | 1Cob/90/2012 | ECLI:SK:KSPO:2014:8612203188.2 | 2014-01-20 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 135a ObZ, § 95 ods. 1 OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 214 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc5dc1c6-c9c4-4a6f-bacf-81455b7aac5e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8612203188.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/90/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612203188
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612203188.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Ing. Q. S. - ELEC - MK, s miestom podnikania W. XXX XX,
A. Z. XXXX/XX, IČO: 34 827 609, právne zastúpeného advokátom JUDr. Karolom Glinským, so sídlom
v Stropkove 091 01, Cintorínska 554/67, proti žalovanému: Ing. B. V., bytom W. XXX XX, O. X/XXXX,
štátny občan SR, o zaplatenie 334 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Svidník, č. k. 5Cb/35/2012-26 zo dňa 15.8.2012, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa zmenu žaloby v znení uplatnenom v podaní žalobcu zo dňa 19.8.2013, podľa ktorého je
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi istinu 20.652,63 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne počnúc od
31.8.2009 do zaplatenia.

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 334
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31.8.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca na základe objednávky spoločnosti Ing.
B. V. - STAVPO, s.r.o., so sídlom I. XXXX/XX Z., IČO: 36 511 480, zabezpečil v období jún - august
2009 vyhotovenie elektrickej prípojky, elektroinštalácie a bleskozvodu na budovách spoločenského
domu v obciach S., K. a E. (okr. S.) za dohodnutú cenu diela 29.652,63 eur. Spoločnosť Ing. B. V.
- STAVPO, s.r.o. pred, resp. počas realizácie zaplatil bezhotovostne zálohu vo výške 3.000 eur dňa
11.6.2009 a bezhotovostne zálohu vo výške 3.000 eur dňa 7.7.2009. Po riadnom dodaní diela došlo k
vyúčtovaniu dohodnutej ceny diela, pozostávajúcej z ceny materiálu a prác, a to faktúrou č. 121/2009
zo dňa 16.8.2009, splatnou dňa 30.8.2009 v sume 23.652,63 eur. Z tejto došlo zo strany spoločnosti
len k čiastočnej bezhotovostnej úhrade dňa 9.9.2009 vo výške 3.000 eur, teda dlžná suma zostala vo
výške 20.652,63 eur. V priebehu vyšetrovania (v trestnej veci) nadobudol žalobca presvedčenie, že
žalovaný pri výkone svojej funkcie konateľa spoločnosti Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. uprednostňoval svoje
osobné záujmy pred záujmami spoločnosti, čoho dôkazom môže byť konanie žalovaného spočívajúce v
odhlásení osobného motorového vozidla Mercedes Benz (všeobecná hodnota vozidla ku dňu 15.1.2010
bola 26.345 eur) majiteľa - spoločnosti Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. a prihlásení na fyzickú osobu
žalovaného a následne dňa 24.2.2010 v prehlásení predmetného vozidla na ďalšiu fyzickú osobu - Y.
V. (syn žalovaného). Žalobca z obsahu spisu OO PZ v Stropkove ČVS: ORP-343/SP-SK-2010
zistil, že na účet
spoločnosti Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. v období od 22.5.2009 do 30.7.2009 bolo pripísaných
spolu viac ako 860.000 eur. Žalovaný v období od mája do októbra 2009 obdŕžané platby od
objednávateľov rekonštrukčného stavebného projektu vybral hotovostnými výbermi z účtu spoločnosti,
pričom neuspokojil žalobcu ako veriteľa, ale tieto prostriedky pravdepodobne použil na svoju osobnú
potrebu. Žalobca ďalej z vyšetrovacieho spisu zistil, že aj po prevode obchodného podielu v spoločnosti
Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. a ukončenia funkcie konateľa žalovaný vystupoval v komunikácii ohľadne



lízingu motorového vozidla, ktoré užívala táto spoločnosť a tento lízing bol ukončený v neprospech
spoločnosti. Týmto konaním tak žalovaný, ako konateľ spoločnosti Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. spôsobil
tejto spoločnosti škodu, spočívajúcu v znížení celého majetku spoločnosti, čo potvrdzuje aj vyjadrenie
Daňového úradu Humenné zo dňa 14.11.2011, v ktorom sa konštatuje nemajetnosť spoločnosti Ing.
B. V. - STAVPO, s.r.o. a charakterizuje ju ako daňový subjekt, ktorý od 6.5.2010 s daňovým úradom
nekomunikuje, nepodáva daňové priznanie a nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Súd dospel k záveru,
že vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný pri výkone svojej funkcie konal v rozpore s § 135a ods.
1 Obchodného zákonníka, nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a neuprednostnil
záujmy spoločnosti pred svojimi záujmami. Spoločnosti tak vznikla škoda, nakoľko prišla o peňažné
prostriedky a motorové vozidlá a nevlastní už žiaden majetok. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného
zákonníka je žalovaný povinný túto škodu nahradiť. V súlade s § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka
je žalovaný zodpovedný za toto svoje konanie aj žalobcovi ako veriteľovi spoločnosti a je povinný zo
svojho uspokojiť nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela, vykonaného pre spoločnosť. Zodpovednosť
žalovaného podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka je objektívna a je povinný preukázať odbornú
starostlivosť pri uvedenom nakladaní a správe majetku spoločnosti Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. Žalovaný
však túto povinnosť nesplnil a to ani v rámci výsluchov vyšetrovania políciou. Žalobca zo sumy 20.652,63
eur žaloval iba sumu 334 eur, kvôli výške súdneho poplatku, lebo v súčasnosti by nemal na zaplatenie
súdneho poplatku z celej dlžnej sumy. Žalovaný túto sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatil. Z uvedených
dôvodov, čo sa týka istiny, súd žalobe vyhovel. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dohodnutej
ceny vyššie uvedenou faktúrou. Vychádzajúc zo splatnosti uvedenej vo faktúre, ak v tento deň táto cena
nebola zaplatená, nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného
záväzku.

Ďalším výrokom rozsudku súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v sume 147,59 eur do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. Karola Glinského do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O. s. p. a plným úspechom žalobcu. Súd vychádzal
z hodnoty sporu 334,- eur. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 20,-
eur a z odmeny za zastupovanie za úkony právnej služby vymenované v odôvodnení rozhodnutia, z
režijného paušálu, 2x náhrada za straty času na pojednávaní dňa 15.8.2012.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že je pravdou, že bol spoločníkom
a konateľom spoločnosti Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. Stropkov. Nie je však pravdou, žeby ako osoba
(predtým konateľ spoločnosti) spôsobil žalobcovi škodu, za ktorú by mal byť zodpovedný. Prevodom
obchodného
podielu, ako aj inými zmenami v súlade s Obchodným zákonníkom prestal byť v uvedenej spoločnosti
účastným a bez akejkoľvek zodpovednosti voči tretím osobám dňom 23.1.2010, kedy tieto zmeny boli
vykonané v Obchodnom registri. Štatutárnym orgánom ako aj jediným spoločníkom tejto spoločnosti je
X. W., bytom Z.. Táto spoločnosť je riadne zapísaná a preto žaloba má smerovať k tomuto subjektu.
Vznáša námietku nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, pre ktorú nemôže byť zaviazaný
plniť žalobcovi. Je zavádzajúce tvrdenie, že zo strany žalovaného došlo k spôsobeniu škody spoločnosti,
čo potvrdzuje údajné vyjadrenie DÚ Humenné. Zo strany žalobcu ako aj súdu (ale aj DÚ Humenné),
ide iba o púhe konštatovanie a názor bez akýchkoľvek dôkazov. Na to, aby súd vyjadril takéto tvrdenia,
musia byť preukázané skutočnosti - dôkazy a to účtovným auditom, resp. znaleckým posudkom, čo
nebolo vykonané. Súd jednostrannými a tendenčnými výpoveďami žalobcu rozhodol bez akýchkoľvek
relevantných dôkazov, použijúc uznesenie ObO PZ Stropkov, ako aj objednávky na zákazku z roku
2008-9, ako aj plnenie za uvedené dielo, že orgán činný v trestnom konaní uloží konať v rámci
prešetrenia poškodzovania veriteľa, ešte neznamená, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť istinu na
základe § 135a ods. 1 - 5 Obchodného zákonníka tým, že nárok spoločnosti na náhradu škody voči
spoločnosti uplatní prostredníctvom konateľa, aj keď štatutárnym zástupcom nie je od 23.1.2010. Platí
prezumpcia neviny. Použitie § 135a ods. 1 - 5 Obchodného zákonníka je účelové, nedôvodné a právne
irelevantné. Všetky doterajšie plnenia, ktoré boli žalobcovi prevedené prevádzala spoločnosť a nie
konateľ. Nevidí jeden dôvod, prečo by mal žalovanú istinu plniť on. Súd nesprávne vec právne posúdil
tým, že nedostatočne zistil skutkový stav. Taktiež má za to, že aj napriek riadnemu a včasnému
ospravedlneniu (vycestovaný mimo miesta trvalého bydliska) mu ako účastníkovi konania bola postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd uveril tvrdeniu žalobcu, že ho údajne v tento deň videl.



Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2012 navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Poukázal na dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu OO PZ v Stropkove ČVS: ORP-343/SP-SK-2010.
Súčasťou spisu je aj znalecký posudok č. 17/2012 zo dňa 14.9.2012 Ing. E. X., ktorý skonštatoval,
že spoločnosť Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. po obdržaní sumy 806.533,60 eur v mesiaci jún 2006 k
30.6.2009 disponovala na účte zdrojmi 356.100,78 eur. Z výpisov z účtov spoločnosti a dokumentácie
týkajúcej sa motorových vozidiel bez ohľadu na trestnú zodpovednosť žalovaného možno vysloviť záver,
že žalovaný uprednostňuje svoje záujmy, či už ako spoločníka (podiel na zisku) alebo ako konateľa
(odmena konateľa) pred záujmami spoločnosti. Čo sa týka uplatnenia nároku žalobcu voči spoločnosti
Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. v tejto veci už bol v prospech žalobcu vydaný rozsudok Okresného súdu
Humenné, č. k. 11Cb/4/2012. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalovanému v dostatočnom
časovom predstihu.

Dňa 26.10.2012 žalobca zaslal súdu čiastočný odpis z vyšetrovacieho spisu ORP-343/SP-SK-2010 a
to výpis z účtu spoločnosti Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. za jún až september 2009, kedy žalovaným ako
disponentom boli vykonané aj nedôvodne vysoké hotovostné výbery a to len v júni 2009 v sume 120.900
eur, v júli 2009 v sume 129.851 eur a v nižších sumách až do 7.1.2010. To podľa žalobcu viedlo k
platobnej neschopnosti spoločnosti a nesplneniu jej povinnosti splatiť dlhy, vrátane daní a bankových
úverov.

Dňa 26.10.2012 žalobca doručil súdu aj rovnopis znaleckého posudku Ing. E. X. č. 17/2012 zo dňa
14.9.2012.

Následne podaním zo dňa 16.8.2013 žalobca rozšíril svoju žalobu na sumu 20.652,63 eur s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 31.8.2009 do zaplatenia. Ako dôvod uviedol, že výška žalovanej istiny bola
pôvodne, vzhľadom na potrebu úhrady súdneho poplatku obmedzená zlou finančnou situáciou žalobcu.
Konaním žalovaného však bola spôsobená skutočná škoda vo výške 20.652.63 eur. Vzhľadom na
skutočnosť, že v súčasnosti došlo u žalobcu k zlepšeniu finančných pomerov žiada, aby súd žalovanému
uložil povinnosť namiesto pôvodne žalovaných 334 eur čiastku vyššiu ešte o 20.318,63 eur, t. j. celkove
20.652,63 eur.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.9.2013 č. k. 1Cob/90/2012-104 vydaním vyššou súdnou
úradníčkou nepripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu zo dňa 16.8.2013.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na skutočnosť, že v žalobe
zo dňa 17.4.2012 poukázal na bežnú sumu v celkovej výške 23.652,63 eur. Vykonaním dokazovaním
bolo preukázané, že žalobca na základe objednávky spoločnosti Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o., IČO: 36
511 480 vykonal práce v celkovej hodnote 29.652,63 eur, pričom zo strany spoločnosti došlo k úhrade
len 3.000 eur. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že konaním žalovaného v rozpore s § 135a
ods. 1 Obchodného zákonníka bola spoločnosti spôsobená škoda prevyšujúca sumu, o ktorú žalobca
žiada rozšíriť pôvodne uplatňovaný nárok vo výške 334 eur. Výsledky dokazovania pred súdom prvého
stupňa sa vzťahujú na celú sumu 20.652,63 eur a teda návrhu na rozšírenie o uvedenú sumu bolo možné
vyhovieť aj v odvolacom konaní, nakoľko k tomu nie je potrebné ďalšie dokazovanie.

V priebehu odvolacieho konania žalobca rozšíril svoju žalobu o zaplatenie zostatku nesplatenej ceny
diela, ktorú uviedol už v priamo podanej žalobe. O prípustnosti takejto zmeny rozhoduje odvolací súd.
Nepripustenie zmeny žaloby by malo za dôsledok, že by žalobca musel podať nový návrh na pripustenie
zmeny žaloby, pričom až k podaniu nového návrhu by sa viazali hmotnoprávne účinky jeho podania.

Napriek tomu, že ust. § 95 ods. 2 O. s. p. nevylučuje rozšírenie predmetu konania aj v priebehu
odvolacieho konania, neboli by v danej veci splnené podmienky na pripustenie takejto zmeny žaloby
v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku. Tak, ako už bolo konštatované, doposiaľ vykonané
dokazovanie neumožňuje konkretizovať výšku škody, ktorú mal (podľa žaloby) zapríčiniť žalovaný
ako konateľ porušením svojej povinnosti Spoločnosti. Znamená to, že v prípade, žeby boli splnené
podmienky pre potvrdenie, resp. zmenu napadnutého rozsudku nebolo by možné rozhodnúť o pripustení
zmeny z dôvodu nehospodárnosti a z dôvodu ústavného princípu dvoinštančnosti občianskeho súdneho
konania.



Keďže však odvolací súd napadnutý rozsudok zrušuje, pričom je povinný rozhodnúť o návrhu na
pripustenie zmeny žaloby podanom v priebehu odvolacieho konania, skôr uvedené argumenty pre
nepripustenie rozšírenie žaloby odpadajú. Preto odvolací súd v súlade s § 95 Ods. 1 v spojení s § 211
ods. 2 O. s. p. pripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcom podaním zo dňa 19.8.2013.

Na rozhodnutie odvolacieho súdu nemala vplyv skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodol vo veci v
neprítomnosti žalovaného, hoci sa tento ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. Odvolací
súd sa stotožňuje zo záverom napadnutého rozsudku, že
žalovaný nepreukázal dôvod ktorým ospravedlnil svoju neprítomnosť. Naviac aj v prípade, žeby
dôvodom neprítomnosti žalovaného boli zdravotné potiaže, tieto možno považovať za dôležitý dôvod
pre odročenie pojednávanie podľa § 101 ods. 2 O. s. p., len za splnenia podmienok uvedených v § 119
ods. 3 O. s. p., t. j. v prípade predloženia vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
neumožňuje účasť na pojednávaní v dôvodu ohrozenia života alebo z dôvodu hrozby závažného
zhoršenia jeho zdravotného stavu. Keďže žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, ktorý
nemožno považovať za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., ktorý naviac nepreukázal, nič
nebránilo prvostupňovému súdu rozhodnúť vo veci v neprítomnosti žalovaného, pričom v takom prípade
mohol pri svojom rozhodovaní vychádzať z obsahu spisu a z dovtedy vykonaných dôkazov.

Podaním odvolania žalobcu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka došlo k zrušeniu tohto
uznesenia priamo zo zákona (§ 374 ods. 4 O. s. p.), tým vznikla povinnosť rozhodnúť o podanom návrhu
odvolaciemu senátu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 3, 4, 5 O. s. p.), v dôsledku
čoho je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§213 ods. 1 O. s. p.). Viazanosť
skutkovým stavom však nebráni odvolaciemu súdu v inom právnom posúdení zistených skutočností.
Naviac, keďže napadnutý rozsudok nie je možné ani potvrdiť ani
zmeniť, bol odvolací súd oprávnený preskúmať tento rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O. s. p.).

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimku však tvoria vady konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel
odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri svojom rozhodovaní
neaplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a v tejto súvislosti aj nedostatočne zistil skutkový
stav veci.

Na rozhodnutie odvolacieho súdu nemala vplyv skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodol vo veci v
neprítomnosti žalovaného, hoci sa tento ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. Odvolací súd
sa stotožňuje so záverom napadnutého rozsudku, že žalovaný nepreukázal dôvod, ktorým ospravedlnil
svoju neprítomnosť. Naviac aj v prípade, že by dôvodom neprítomnosti žalovaného boli zdravotné
potiaže, tieto možno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p.,
len za splnenia podmienok uvedených v § 119 ods. 3 O.s.p., t. j., v prípade predloženia vyjadrenia
ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní z dôvodu ohrozenia
života alebo z dôvodu hrozby závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu. Keďže žalovaný požiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu, ktorý nemožno považovať za dôležitý dôvod v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p., ktorý naviac nepreukázal, nič nebránilo prvostupňovému súdu rozhodnúť vo veci v
neprítomnosti žalovaného, pričom v takom prípade mohol pri svojom rozhodovaní vychádzať z obsahu
spisu a z dovtedy vykonaných dôkazov.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu malo zásadný význam, že zo spisu nie je zistiteľné, žeby žalovaný
účastník bol v súlade s § 120 ods. 4 O. s. p. poučený o tom, že všetky dôkazy a skutočností musí
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Takéto skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú totiž odvolacím dôvodom v prípade splnenia
podmienok uvedených v § 205a a teda aj v prípade, že odvolávateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O. s. p.. Žalovaný vo svojom odvolaní síce netvrdí žiadne nové skutočnosti, avšak namieta



nedostatočne zistený skutkový stav pokiaľ ide o jeho zodpovednosť ako konateľa za škodu, ktorú mal
spôsobiť spoločnosti Ing. B. V. - STAVPO, s.r.o. Z. so sídlom v Z., IČO: 36 511 480 - ďalej len Spoločnosť.
V tejto súvislosti žalovaný v podanom odvolaní navrhol aj vykonanie dokazovania, čo vzhľadom k
chýbajúcemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. je prípustné. Chýbajúce poučenie žalovaného podľa
§ 120 ods. 4 O. s. p. ho oprávňuje účinne aplikovať odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. c/ O.
s. p., to je neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti.

Ust. § 135a Obchodného zákonníka zaviedlo všeobecnú zásadu výkonu pôsobnosti konateľov, ktorá
pozostáva v ich povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a lojalitou vo vzťahu k spoločnosti a
všetkým jej spoločníkom. Súčasne stanovuje princíp solidárnej zodpovednosti konateľov za škodu
spôsobenú porušením povinností pri výkone ich pôsobnosti. Čo zákon rozumie pod pojmom „odborná
starostlivosť“, je treba posudzovať podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Musí sa jednať o taký výkon
pôsobnosti konateľa, ktorý je v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Preto konateľ
nezodpovedá za škodu iba za predpokladu, že konal nie len s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj
v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Dôkazné bremeno na preukázaní splnenia oboch týchto
podmienok je na konateľovi. Odborná starostlivosť nezahŕňa len povinnosť konať v súlade s právnymi
predpismi, ale aj povinnosť skúmať vhodnosť pokynov (napr. valného zhromaždenia) z hľadiska záujmov
spoločnosti. Zodpovednosť konateľov sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka
o zodpovednosti za škodu (§ 373 a násl.). Tieto všeobecné ustanovenia sa však na zodpovednosť
konateľov za škodu aplikujú iba v rozsahu, v akom dopĺňajú osobitnú úpravu zodpovednosti vymedzenú
v § 135a.

Škoda musí spoločnosti vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti konateľa vyplývajúcej
z jeho pôsobnosti. Obchodný zákonník v tejto súvislosti príkladmo uvádza, povinnosť nahradiť škodu
vzniknutú spoločnosti tým, že konateľ poskytol plnenie spoločníkom v rozpore s Obchodným zákonníkom
ako aj, že konateľ nadobudol majetok v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka upravujúceho
podmienky nadobúdania majetku Spoločnosťou od spoločníka.

Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vyporiadal s tým, akú konkrétnu povinnosť
žalovaný ako konateľ nevykonával s odbornou starostlivosťou a aká konkrétna škoda takouto činnosťou
žalovaného Spoločnosti vznikla.

Žalobca si totiž môže uplatňovať svoje nároky ako veriteľ podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka
len v rozsahu škody, ktorú preukázateľne spôsobil žalovaný Spoločnosti ako konateľ. Žalobca ako veriteľ
si v súlade s § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatňuje vlastným menom a na vlastný účet nárok
na náhradu škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný ako konateľ Spoločnosti, pričom výška jeho nároku je
limitovaná výškou pohľadávky, ktorú mal žalobca ako veriteľ preukázateľne vo vzťahu k Spoločnosti.
Žalobcovi teda nestačí preukázať, akú mal pohľadávku voči Spoločnosti, ale musí preukázať, že v
minimálne takejto výške vznikla Spoločnosti škoda porušením povinností žalovaného ako konateľa,
ktoré povinnosti si neplnil s odbornou starostlivosťou a v súlade zo záujmami
Spoločnosti. V prípade, že žalobca toto dôkazné bremeno unesie a uvedené skutočnosti preukáže,
prechádza dôkazné bremeno na žalovaného, že v prípade tvrdeného porušenie povinnosti konateľa
postupoval nie len s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti.

Pre rozhodnutie vo veci samej je dôležité aj to, že žalobca ako veriteľ bol v prvom rade povinný uplatňovať
si svoje nároky voči Spoločnosti. Len v prípade, ak svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku
Spoločnosti, vzniká mu právo uplatniť si za skôr uvedených podmienok náhradu škody voči žalovanému,
ktorú Spoločnosti preukázateľne zapríčinil porušením svojich povinnosti konateľa žalovaný.

Pre rozhodnutie o podanom nároku nie je právne významné, že dňom 23.1.2010 prestal byť žalovaný
jediným spoločníkom a konateľom Spoločnosti, a že takýmto jediným spoločníkom a konateľom sa
stal X. W., pokiaľ k porušeniu povinnosti žalovaného ako konateľa majúceho za následok vznik škody
Spoločnosti došlo pred dňom 23.1.2010. Tento záver možno vyvodiť aj z ust. § 135a ods. 5 posledná veta
Obchodného zákonníka oprávňujúceho správcu konkurznej podstaty uplatňovať nároky veriteľov voči
konateľovi, hoci v rámci konkurzného konania značná časť právomoci konateľa prechádza na správcu
konkurzného majetku.



Prvostupňový súd podanej žalobe vyhovel v podstate len na základe predloženej faktúry žalobcu zo
dňa 16.8.2009 a na základe čiastkových a predbežných stanovísk zaujatých Okresnou prokuratúrou
vo Svidníku v uznesení zo dňa 1.2.2012 a Daňového úradu v Humennom zo dňa 14.11.2011. Takto
vykonané dokazovanie by nepostačovalo ani na preukázanie pohľadávky žalobcu voči Spoločnosti,
pokiaľ by ju žalovaný spochybnil. Z takto vykonaného dokazovania sa v žiadnom prípade nedá ustáliť,
či a v akom rozsahu žalovaný ako bývalý konateľ zapríčinil, že v Spoločnosti vznikla škoda. Na
dôkazy, ktoré dodatočne predložil žalobca v priebehu odvolacieho konania nemôže odvolací súd zo skôr
uvedených dôvodov prihliadať.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Toto uznesenie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.