{"guid": "1e38d5bb-6f41-4f15-8c92-09e7fe645594:b763be53-e450-4415-889d-005e1519e9d9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3509203816.4", "spisova_znacka": "4Co/346/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/346/2012 z 26. 3. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 26. marca 2014, sp. zn. 4Co/346/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3509203816.4", "identifikacne_cislo": "3509203816", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-03-26", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b763be53-e450-4415-889d-005e1519e9d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3509203816.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3509203816.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3509203816.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/346/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509203816
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3509203816.4

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa T. C., bytom G. M. nad Z., A. A. XXXX/
X, zastúpeného JUDr. B. C., advokátom so sídlom v E., L. X proti odporcom 1/ V. M., bytom G. M. nad
Z., M. XXXX/XX, 2/ Q. M., bytom G. M. nad Z., M. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. B. K. V., advokátkou
so sídlom v O., C. 8, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. septembra 2012, č.k. 3C/53/2009-210, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  vo výroku II.                               p
o t v r  d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. konanie o odstránenie  rebríka, o zákaze
vstupu na strechu učebne autoškoly a bytovej jednotky navrhovateľa a zákaze umiestňovania a opierania
akýchkoľvek predmetov na steny týchto stavieb  v dôsledku späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1,2,3
O.s.p. zastavil. Vo výroku II. návrh v ostatnej časti zamietol. Vo výroku III.  rozhodol podľa § 151 ods. 3
O.s.p. tak, že o trovách koania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že účastníci sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území G. M. nad Z.. Navrhovateľ má vo výlučnom vlastníctve parcele CKN č. XXXX/
X zpl. a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere XXmX, č. XXXX/X zpl. a
nádvoria o výmere XX m2, č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere XXmX, č. XXXX/X zpl. a nádvoria o
výmere XXmX, č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere XXmX a č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere XmX,
ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (v čase podania návrhu pred rozdelením geometrickým
plánom vyhotoveným dňa 09.09.2008 boli vedené ako parcele CKN č. XXXX/X záhrady o výmere XXX
mX a parc. č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere XXX m2).Odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci
parciel CKN č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere XXX m2 a č. XXXX/X zpl. a nádvoria o výmere
XXX m2. Navrhovateľ sa stal vlastníkom nehnuteľností kúpou v roku 2000. Na pozemku parc. č.
XXXX/X sa nachádza učebňa autoškoly a bytová jednotka, ktorá je v jeho vlastníctve. Táto stavba
bola pôvodne, teda pred kúpou nehnuteľností, garážou a dielňou. Pred touto stavbou sa nachádza
pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XX m2 (predtým parc. č. XXXX/X) vydláždený zámkovou dlažbou
s betónovým múrikom o šírke 0,30m, vybudovaným právnym predchodcom navrhovateľa a drevenou
zábranou postavenou navrhovateľom. Na parcele č. XXXX/X sa nachádza  dom súp. č. XXX, ktorý je v
bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov. Ako je zrejmé z geometrického plánu, znaleckého posudku,
ale aj z výpovedí účastníkov, časť tohto domu sa nachádza aj na parcele č. XXXX/X o výmere X m2, ktorá
je vo vlastníctve navrhovateľa.   Odporcovia realizovali výstavbu rodinného domu na základe stavebného
povolenia zo dňa 02.08.1989 a jeho užívanie spolu so všetkými prípojkami (vody, kanalizácie, plynu
a elektriny)  bolo povolené kolaudačným rozhodnutím zo dňa 18.01.1995. Múry oboch stavieb, teda
objektu autoškoly (predtým garáže) a rodinného domu, sa dotýkajú. Na nezastavanej časti pozemku
pred rodinným domom pozdĺž betónového múrika vysadili odporcovia tri okrasné dreviny - tuje. Podľa ich
výpovede, urobili tak po tom, čo navrhovateľ odstránil plot postavený na betónovom múriku. Ako vyplýva



z obsahu znaleckého posudku, ako aj jeho grafickej prílohy, tieto tuje sa nachádzajú na pozemku parc.
č. XXXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve odporcov. Sú vysadené tesne vedľa vlastníckej hranice pozemkov
parc.č. XXXX/2 a XXXX/X. Prvá tuja od cesty sa nachádza  0,15 m od múrika a prvá od domu 0,31 m
od múrika. Na fotografiách predložených navrhovateľom nepatrne konáre prvých dvoch tují prevísajú
nad drevenú zábranu. Podľa tvrdenia odporcov v súčasnej dobe sú tuje ostrihané a cez zábranu ani
sčasti neprevísajú. Ich tvrdenie navrhovateľ nepopieral. Ako ďalej vyplýva z výpovede účastníkov, ale
aj z fotografií predložených navrhovateľom elektrická  prípojka do rodinného domu vedie zo stĺpa
elektrického napätia vzduchom na  začiatok bočnej steny rodinného domu odporcov, teda čiastočne
ponad  pozemok navrhovateľa, resp. aj nad objekt autoškoly.  Táto domová prípojka je vo vlastníctve
a správe Západoslovenskej energetiky, a.s. Bratislava. Z ich vyjadrenia k žiadosti navrhovateľa o
odstránenie prípojky vyplýva, že prípojka je užívaná v súlade s vydaným užívacím povolením, z ich
strany nie je dôvod na jej likvidáciu, respektíve preloženie a ak bráni stavebným aktivitám navrhovateľa,
je možné realizovať jej prekládku zakabelizovaním na náklady toho, kto ju vyvolal. Po zmene návrhu,
ktorú súd pripustil, sa navrhovateľ v konaní domáhal odstránenia troch okrasných drevín - tují z pozemku
odporcov z dôvodu, že  chce  na hranici svojho pozemku a pozemku odporcov vybudovať oplotenie
pozostávajúce  z betónového základu s betónovými tvárnicami a tieto dreviny mu bránia vo výstavbe a
jeho  následnej údržbe. Navrhovateľ pôvodne tvrdil, že dreviny vysadili odporcovia na jeho pozemku a
domáhal sa ich odstránenia z tohto dôvodu, resp. odstránenia vetiev a koreňov zasahujúcich na jeho
pozemok.  Zmenu návrhu navrhol po tom, čo znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že dreviny sa
nachádzajú na pozemku odporcov.
Navrhovateľ sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, a to konkrétne uloženia povinnosti
odporcom niečo konať - odstrániť tuje. Povinnosť niečo konať (aj odstrániť vec) je možné uložiť len
v rámci ochrany poskytovanej podľa  zákonného ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a to len v prípade vážneho ohrozenia. Toto ustanovenie poskytuje ochranu proti hroziacej škode, a
to škode vážnej, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku. Návrh na odvrátenie hroziacej
škody  môže byť úspešný len vtedy, keď je tu vážne ohrozenie v dobe rozhodovania súdu. Nejedná
sa teda v danom prípade o návrh na ochranu vlastníckeho práva podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je možné sa dožadovať súdnej ochrany iba uložením povinnosti
zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažuje iného resp.
zdržať sa obťažovania susedného vlastníka, nie však povinnosti niečo konkrétne konať, napr. odstrániť.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal,
že tuje akýmkoľvek spôsobom ohrozujú jeho majetok. Jeho tvrdenie, že si chce v budúcnosti  priamo
na hranici pozemkov postaviť nový plot a tuje mu vo výstavbe, ale aj údržbe plota budú brániť, sa javí
ako účelové. Nebola z jeho strany preukázaná nutnosť vybudovania betónového oplotenia. V podstate
vzhľadom na charakter oboch susedných pozemkov v tejto časti (malé pozemky nachádzajúce sa pred
stavbami - domom a objektom autoškoly), ako aj skutočnosť, že už v súčasnej dobe sú tieto pozemky
oddelené múrikom a drevenou zábranou, čo spĺňa aj  charakter plota, má súd pochybnosti aj o potrebe
budovania takéhoto oplotenia. Naviac, oddelenie pozemkov môže zabezpečiť aj  tzv. živý plot vytvorený
vysadenými okrasnými drevinami - tujami.  Za týmto účelom boli tuje odporcami  tesne vedľa vlastníckej
hranice pozemkov účastníkov aj vysadené, keď pred tým navrhovateľ odstránil oplotenie vybudované
jeho právnymi predchodcami. Vzhľadom na uvedené, súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na vykonanie
dôkazu ohliadkou na mieste samom za účasti znalca. Tento dôkaz by žiadnym spôsobom  nezmenil,
resp. neovplyvnil skutkový stav veci, resp. uvedené právne posúdenie. Z týchto dôvodov súd návrh
na odstránenie tují zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal aj nahradenia
prejavu vôle odporcov v tom smere, že súd udelí za nich súhlas na podanie žiadosti prevádzkovateľovi
vzdušnej elektrickej prípojky vedúcej do ich rodinného domu súp. č. XXXX  pozemku parc. č. XXXX/
X o odstránenie tejto prípojky v časti, ktorá zasahuje nad jeho pozemok parc. č. XXXX/X. Predmetný
návrh je procesne návrhom podaným podľa  § 161 ods. 3 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia nahradzujú
právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle toto vyhlásenie. Otázky týkajúce sa elektroenergetiky
upravuje v súčasnej dobe  zák. č. 656/2004 Z.z.  o  energetike a o zmene niektorých zákonov. V
čase zriadenia elektrickej prípojky do domu odporcov, ktorý bol skolaudovaný v roku 1995, bol účinný
zákon č. 79/1957 Zb.. Uvedené vzdušné vedenie bolo vybudované sčasti aj na pozemku právnych
predchodcov navrhovateľa (za súčasť pozemku je treba považovať aj vzdušný priestor nad týmto
pozemkom a aj tento priestor patrí vlastníkovi pozemku) v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi.
Pre jeho uloženie nad pozemkami nebolo nutné zriaďovať vecné bremená, tie vznikali ex lege. Vo
verejnom záujme mali podľa zákona č. 79/1957 Zb. energetické podniky oprávnenie stavať a prevádzať
na cudzích nehnuteľnostiach elektrické vedenie s príslušenstvom, najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach
podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie, vstupovať a vchádzať



s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové
a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté, odstraňovať a okliesňovať
stromovie prekážajúce vedeniu. Uvedené oprávnenia vznikli povolením na stavbu vedenia a zanikali
zrušením vedenia; povinnosť trpieť ich výkon viazol na nehnuteľnosti ako vecné bremeno (§ 22 ods. 1
zákona č. 79/1957 Zb.). Zákonom č. 70/1998 Z.z., ktorý zrušil zákon č. 79/1957 Zb. uvedené oprávnenia
(k cudzím nehnuteľnostiam), ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona,
zostali nedotknuté. Ani zákon č. 656/2004 Z.z. v znení neskorších noviel, účinný od 1.1.2005, ktorý zrušil
zákon č. 70/1998 Z.z. inak nerieši oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania
(§ 69 ods. 10, citovaného zákona).V danom prípade ide o zákonné (legálne) vecné bremená, ktoré sú
inštitútmi svojho druhu, dané vo verejnom záujme a patriace do sféry verejného práva. Ich podstata
spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva alebo tiež o vymedzenie obsahu
vlastníckeho práva verejnoprávnym predpisom. Rozhodovanie o veciach súvisiacich s existenciou (teda
aj zmenou) takýchto vecných bremien nie je preto v právomoci súdu. V  tomto smere súd poukázal aj na
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr.  sp. zn. 1 Cdo 190/2004,  22Cdo 1000/2010 a podobne.
Na konanie podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak. Z
uvedeného uzavrel, že v občianskoprávnom konaní nemožno prejednávať a rozhodovať veci upravené
zákonom o energetike a teda súd nemôže ani nahradiť prejav vôle pri podaní žiadosti o odstránenie,
resp. o preložku  vzdušnej elektrickej prípojky, pretože prekládka elektrického vedenia nie je inštitútom
súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie vyplývajúce zo zákona o energetike. Možnosť a
spôsob preložky elektroenergetického rozvodového zariadenia upravuje § 38 zákona č. 656/2004 Z.z..
V tomto konaní sa navrhovateľ nemôže podľa tohto ustanovenia domáhať na súde ochrany návrhom
podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Súd preto aj v tejto časti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku, a to výroku II., ktorým bol návrh navrhovateľa v ostatnej časti zamietnutý, podal
v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť, resp. zmeniť tak, že jeho návrhu bude
vyhovené. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Trval na odstránení okrasných tují v tesnej blízkosti jeho pozemku, pretože mu bránia v
realizácii stavby murovaného oplotenia, betónovania  a omietnutia. Za nepodloženú označil domnienku
súdu, že ide o jeho účelové tvrdenie.  Poukázal na to, že predmetné tuje obmedzujú jeho vlastnícke
právo nakladať so svojím majetkom, pretože má záujem vybudovať murované oplotenie v súlade s
geometrickým plánom, pričom súčasný stav mu nezodpovedá a súd sa ním ani nezaoberal.  Pri realizácii
oplotenia nedokáže predísť ich poškodeniu a týmto návrhom sa snaží vyhnúť ďalším susedským
sporom, keďže mimosúdnymi pokusmi o dohodu doteraz neuspel. Uviedol, že po dokončení oplotenia
je možné vysadiť nové tuje, i za jeho finančnej účasti. Mal za to, že predmetné tuje nepredstavujú nijako
hospodársky užitočné, vzácne, ani chránené dreviny. Zo strany odporcov aktuálne nebola preukázaná
nutnosť zotrvania drevnatých porastov v tak tesnej blízkosti jeho pozemku. Mal za to, že v záujme
zistenia objektívneho skutkového stavu je vhodné vykonať nové znalecké posúdenie iným znalcom a
dokazovanie tak doplniť. Naďalej trval aj na nahradení prejavu vôle odporcov 1/, 2/ ohľadne súhlasu na
podanie žiadosti prevádzkovateľovi elektrickej prípojky, vedúcej vzduchom do rodinného domu odporcov
1/,2/ ponad jeho pozemok a stavbu.  Poukázal na to, že ZSE sa vyjadrila, že prekládka prípojky je
možná len na žiadosť a súhlas vlastníka prípojky, to znamená odporcov 1/,2/, nie teda na jeho žiadosť
a odporcovia preukázateľne odmietli správcu elektrickej prípojky o prekládku požiadať.  Vzhľadom na
skutočnosť, že chce svoju budovu nadstaviť, dôjde k prekážke v stavebných prácach nad zemnou
práve pre predmetnú vzdušnú prípojku. Uviedol, že nemá inú právnu možnosť ako dosiahnuť preloženie
prípojky. Za daného stavu preto nie je možné konštatovať, že prejednávaná vec je mimo rámca
súkromného práva, keď dochádza ku kolízii záujmov v susedských vzťahoch, ani, že ide o verejnoprávne
oprávnenie vyplývajúce zo zákona o energetike vzhľadom na vyjadrenie ZSE. Zamietnutím návrhu podľa
jeho názoru dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, čo je v rozpore s ústavnými princípmi SR.  Ďalej
namietal nečinnosť súdu i ZSE, v dôsledku ktorej je ako občan vystavený právnej neistote.

Odporcovia 1/,2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na svoje
stavebné plány, ktoré chce do budúcnosti realizovať a kotrým majú brániť tuje vysadené na ich pozemku,
toto tvrdenie navrhovateľa nie je relevantné, nakoľko súd vychádza pri rozhodovaní zo skutočností
existujúcich v čase rozhodovania.  Naviac, navrhovateľ svoj návrh na odstránenie tují odôvodnil ust. §
417 Obč. zákonníka, podľa ktorého komu hrozí škoda, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom



primeraným okolnostiam ohrozenia, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd
uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na  odvrátenie hroziacej škody. Toto právo domáhať sa
ochrany na súde je teda viazané na podmienku, že ide o vážne ohrozenie. Nemožno sa obrátiť na súd
akoukoľvek maličkosťou, ale iba v prípade vážneho ohrozenia zo strany neoprávneného zasahovateľa.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal, že mu hrozí akákoľvek škoda, ktorú
by mu mali spôsobovať tuje, teda absolútne neuniesol v tejto časti žalovaného nároku dôkazné bremeno.
Pokiaľ ide o nahradenie prejavu vôle odporcov 1/, 2/ pri prekládke elektrickej prípojky, v plnom rozsahu
sa stotožnili s odôvodnením súdu prvého stupňa. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške
66,62 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako  odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal
ochrany svojho vlastníckeho práva, a to konkrétne uloženia povinnosti odporcom niečo konať - odstrániť
tuje, túto povinnosť je možné uložiť len v rámci ochrany poskytovanej podľa ust. § 417 ods. 2 Obč.
zákonníka, a to len v prípade vážneho ohrozenia. Toto ustanovenie poskytuje ochranu proti hroziacej
škode, a to škode vážnej, teda proti hroziacej ujme na zdraví, alebo majetku. Návrh na odvrátenie
hroziacej škody môže byť úspešný len vtedy, keď je tu vážne ohrozenie v dobe rozhodovania súdu.
Povinnosťou navrhovateľa bolo teda preukázať, že tuje vysadené na pozemku odporcov vážne ohrozujú
jeho vlastnícke právo k pozemku. Navrhovateľ dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol, nepreukázal,
že tuje akýmkoľvek spôsobom ohrozili jeho majetok. Tvrdenie navrhovateľa, že si chce v budúcnosti
priamo na hranici pozemkov postaviť nový plot a tuje mu vo výstavbe, ale aj v údržbe plota budú brániť,
sa súdu prvého stupňa javilo ako účelové, keď nebola zo strany navrhovateľa preukázaná nutnosť
vybudovania betónového oplotenia. V podstate vzhľadom na charakter oboch susedných pozemkov v
tejto časti (malé pozemky, nachádzajúce sa pred stavbami  - domom a objektom autoškoly), ako aj
skutočnosť, že už v súčasnej dobe sú tieto pozemky oddelené múrikom a drevenou zábranou, čo spĺňa aj
charakter plota, mal súd prvého stupňa pochybnosti aj o potrebe budovania takéhoto oplotenia.  Naviac,
oddelenie pozemkov môže zabezpečiť aj tzv. živý plot vytvorený vysadenými okrasnými drevinami -
tujami. Za týmto účelom boli tuje odporcami tesne vedľa vlastníckej hranice pozemkov účastníkov
aj vysadené, keď predtým navrhovateľ odstránil oplotenie vybudované jeho právnymi predchodcami.
Pokiaľ sa navrhovateľ ďalej v konaní domáhal aj nahradenia prejavu vôle odporcov v tom smere, že
súd udelí za nich súhlas na podanie žiadosti prevádzkovateľovi vzdušnej elektrickej prípojky, vedúcej
do ich rodinného domu súp. č. XXXX  na pozemku parc. č. XXXX/X o odstránenie v tejto prípojky v
časti, ktorá zasahuje nad jeho pozemok parc. č. XXXX/X, súd prvého stupňa tento návrh navrhovateľa
zamietol z dôvodu, že v občiansko-právnom konaní nemožno prejednávať a rozhodovať veci upravené
zákonom o energetike, a teda súd nemôže ani nahradiť prejav vôle pri podaní žiadosti o odstránenie,
resp. o preložku vzdušnej elektrickej prípojky, pretože prekládka elektrického vedenia nie je inštitútom
súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie vyplývajúce zo zákona o energetike. Možnosť a
a spôsob preložky elektroenergetického rozvodového zariadenia upravuje § 38 zák. č. XXX/XXXX Z.z. V
tomto konaní sa preto navrhovateľ nemôže podľa tohto ustanovenia domáhať na súde ochrany návrhom
podľa § 161 ods. 3 O.s.p. a preto súd prvého stupňa aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa ako aj s odôvodnením napadnutého
rozsudku v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti a k
odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Podľa § 417 ods. 1,2 Obč. zák., komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd
uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Problematika vzťahu žaloby na ochranu vlastníckeho práva  a žaloby podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka,
na ktorého základe možno uložiť povinnosť k aktívnemu konaniu, bola opakovane riešená v publikovanej
judikatúre so záverom, že ak sa domáha navrhovateľ, aby súd odporcom uložil povinnosť previesť určité
opatrenie, lebo navrhovateľovi hrozí závažná škoda, ide o žalobu podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka.
Podmienkou pre aplikáciu § 417 ods. 2 Obč. zákonníka je vážne ohrozenie navrhovateľa, alebo jeho
majetku, nie je nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, postačí, že v dôsledku
vážneho ohrozenia vznikne škoda v budúcnosti. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ konečným



návrhom domáhal v zmysle § 417 Obč. zákonníka odstránenia troch tují z pozemku parc. č. XXXX/
X, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. G. M. nad Z., ktoré sa nachádzajú tesne vedľa vlastníckej hranice
s pozemkom č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. G. M. nad Z..  Odstránenia uvedených
tují  sa domáhal z dôvodu, že mu bránia v realizácii stavby murovaného oplotenia, betónovania a
omietnutia. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, z ktorého vychádzal aj odvolací súd
je možno konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že by bez žalobou požadovaných opatrení
došlo v budúcnosti k vážnemu ohrozeniu navrhovateľa, alebo jeho majetku. Z toho potom vyplýva, že
navrhovateľ síce formuluje žalobný petit uložením povinnosti previesť konkrétne opatrenie - odstránenie
tují, avšak vzhľadom k tomu, že táto požiadavka nie je odôvodnená hrozbou vzniku závažnej škody,
nemožno žalobe na uloženie povinnosti takéhoto aktívneho konania vyhovieť. Nebola dôvodná ani
námietka navrhovateľa uvádzaná v odvolaní, že v záujme zistenia objektívneho skutkového stavu je
vhodné vykonať nové znalecké dokazovanie. Navrhovateľ v prvostupňovom konaní takýto návrh na
doplnenie dokazovania nepodal a ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku, ako aj jeho grafickej
prílohy znalca Ing. Z. Z., predmetné tuje sa nachádzajú na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorá je v
spoluvlastníctve odporcov.
Pokiaľ sa týka druhého návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha nahradenia prejavu vôle odporcov
v tom smere, že súd udelí za nich súhlas na podanie žiadosti prevádzkovateľovi vzdušnej elektrickej
prípojky, o odstránenie tejto prípojky v časti, ktorá zasahuje nad pozemok navrhovateľa parc. č. XXXX/X,
aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v občiansko-právnom konaní nemožno
prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o energetike, a teda súd nemôže ani nahradiť
prejav vôle pri podaní žiadosti o odstránenie, resp. o preložku vzdušenej elektrickej prípojky, pretože
prekládka elektrického vedenia nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie
vyplývajúce zo zákona o energetike. I keď v súčasnosti je s účinnosťou od 01.09.2012 účinný nový zákon
o energetike č. 251/2012 Z.z., tento upravuje presne tie isté ustanovenia o preložke elektroenergetického
rozvodného zariadenia ako zákon o energetike účinný k 31.08.2012 č. 656/2004 Z.z.

Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že zákon č. 251/2012 Zb. účinný od 01.09.2012, ktorý zrušil
článok I. zák. č. 656/2004 Z.z. nerieši inak ani oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzenia
ich užívania (§ 96 ods. 4 cit. zák.). V danom prípade teda ide o zákonné vecné bremená, ktoré sú
inštitútmi svojho druhu, dané vo verejnom záujme a patriace do sféry verejného práva. Správne súd
prvého stupňa poukázal na to, že ich podstata spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie
vlastníckeho práva, alebo tiež o vymedzenie obsahu vlastníckeho práva verejnoprávnym predpisom a
rozhodovanie vo veciach súvisiacich s existenciou (teda aj zmenou) takýchto vecných bremien nie je
preto v právomoci súdu.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II., ktorým bol
návrh navrhovateľa v ostatnej časti zamietnutý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto súd
prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/53/2009", "guid": "2079119d-c1d8-41a2-aef1-23c8631bfff4:fb8ab0a6-6b34-48ed-a89f-50c756df4328", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}