Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/3/2017 z 27. 6. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2017, sp. zn. 17Co/3/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6315207632.1
Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/3/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6315207632.1 | 2017-06-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0c05fe6-09ac-49a0-b384-7a45e755571a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6315207632.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315207632
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6315207632.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
navrhovateľov 1/ O. H., nar.XX.XX.XXXX a 2/ S. H., nar.XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom G., X. 4, obaja
zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Kriškom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Brezne, Rázusova
79, proti Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad E., U. XXX/X (ďalej v texte aj „odporca"), zastúpeného
JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Spojova
2, v konaní o určenie výživného pre plnoleté deti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Brezno č. k. 3C/183/2015-281 zo dňa 21.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky 1/ výživným vo výške 130,- € mesačne počnúc dňom 28.09.2015 vždy do 20.dňa v mesiaci
a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky 1/ zamietol (prvý výrok), odporcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľa 2/ sumou  170,- € mesačne za obdobie od 28.09.2015 do 09.03.2016, sumou
100,- € mesačne za obdobie od 10.03.2016 do 31.08.2016, sumou 170,- € od 01.09.2016 do budúcna
mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci (tretí výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok), p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zročnom výživnom (druhý a štvrtý výrok)  m e n í  tak, že
odporca je povinný navrhovateľke 1/ zaplatiť zročné výživné za obdobie od 28.09.2015 do 21.09.2015
vo výške 1 533,92 € v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod sankciou straty
výhody splátok pri zameškaní čo i len jednej z nich,  počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia a
navrhovateľovi 2/ je odporca povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie od 28.09.2015 do 21.09.2016
vo výške 430,13 € v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným po sankciou straty výhody
splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov  n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi prispievať na výživu
navrhovateľky 1/ výživným vo výške 130,- € mesačne počnúc dňom 28.09.2015 vždy do 20. dňa v
mesiaci a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky 1/ zamietol (prvý výrok); odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľke 1/ zročné výživné za obdobie od 28.09.2015 do 21.09.2016 vo výške 1 533,92 €
do 31.12.2016 (druhý výrok; odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa 2/ výživným
za obdobie od 28.09.2015 do 09.03.2016 vo výške 170,- € mesačne, za obdobie od 10.03.2016 do
31.08.2016 vo výške 100,- € mesačne, od 01.09.2016 výživné vo výške 170,- € mesačne, vždy do
20. dňa v mesiaci (tretí výrok); odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2/ zročné výživné za



obdobie od 28.09.2015 do 21.09.2016 vo výške 430,13 € v lehote do 31.12.2016 (štvrtý výrok); o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok).
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ ako súrodenci podali návrh na určenie a
zvýšenie výživného od svojho otca; po spojení veci okresný súd vychádzal zo skutkového stavu, že
rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 5C/36/2010-79 zo dňa 01.12.2010, právoplatného 28.12.2010
bolo manželstvo rodičov navrhovateľov rozvedené a v tom čase maloletí navrhovatelia boli zverení do
osobnej starostlivosti matky. Otec (odporca) bol zaviazaný prispievať na ich výživu na navrhovateľku 1/
sumou 110,- € mesačne a na navrhovateľa 2/ sumou 70,- € mesačne. Súd upravoval aj práva a povinnosti
rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, a to rozsudkom sp. zn. 8P/233/2009 zo dňa 24.11.2009,
ktorým boli maloleté deti na čas do rozvodu zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
platiť k rukám matky výživné rovnako, ako na čas po rozvode; toto rozhodnutie na odvolanie otca
ohľadom výšky výživného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 12CoP/2/2010-60 zo dňa
28.01.2010 potvrdil. V čase rozhodovania súdu o výživnom mala navrhovateľka 1/ 15 rokov, bola
študentkou prvého ročníka Strednej zdravotnej školy v Banskej Bystrici, bývala na internáte; navrhovateľ
2/ mal 14 rokov, navštevoval 9. ročník základnej školy v L. nad E..
Na návrh otca navrhovateľov Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 2C/33/2013-19 zo dňa 26.02.2014
zrušil vyživovaciu povinnosť otca voči dcére - navrhovateľke 1/, počnúc dňom 28.03.2014 z dôvodu, že
po ukončení strednej školy sa táto zamestnala.
Od 01.09.2015 navrhovateľka 1/ študuje formou denného štúdia na N. zdravotníckej univerzite, P.
ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií v G., s ktorým štúdiom má výdavky v súvislosti s
cestovným (57,- až 60,- €), na ubytovanie 125,- €, na študentský mesačný lístok za hromadnú dopravu
30,-€, mobilný telefón 20,- €, hygienické potreby 15,- €, stravu 250,- €, spolu najnutnejšie náklady vo
výške 500,- €. Navrhovateľ 2/ v čase podania návrhu na súd bol študentom druhého ročníka denného
štúdia K. fakulty UK G. a jeho mesačné výdavky predstavovali: cestovné G. - G. a späť 57,- až 60,- €,
študentský mesačný lístok za hromadnú dopravu 30,- €, ubytovanie na internáte 73,- €, strava 250,-
€, školské potreby 100,- €, mobilný telefón 20,- €, drogéria a hygienické potreby 15,- €, spolu 548,- €
mesačne.
Všetky výdavky spojené so štúdiom doposiaľ hradila výlučne matka navrhovateľov 1/, 2/, zamestnaná
ako zdravotná sestra v neštátnom zdravotníckom zariadení S.. M. O., s.r.o., pričom otec sa vôbec o ne
nezaujímal, navrhovateľke neplatil žiadne výživné. Navrhovateľka 1/ si ako študentka denného štúdia
musela nájsť v G. prácu na pokrytie aspoň časti jej výdavkov a zamestnala sa v J. Y. N., SR na čiastočný
úväzok, s priemerným čistým mesačným príjmom 318,- €.
Navrhovateľ 2/ od 01.09.2014 do 09.03.2016 bol študentom denného štúdia K. fakulty G., ale keďže mal
veľký záujem študovať na X. fakulte, opätovne sa prihlásil do prijímacieho konania a požiadal K. fakultu
v G. o prerušenie štúdia; listom zo dňa 09.03.2016 mu bolo vyhovené a bolo mu povolené prerušenie
štúdia od 10.03.2016 do 09.03.2017. Od 10.03.2016 sa venoval príprave na prijímacie pohovory na X.
fakultu UK Bratislava, kde bol aj prijatý a v súčasnom období od 01.09.2016 je študentom prvého ročníka
X. fakulty N. L. W. v G., študijný program I. X. v dennej forme štúdia, ktoré je 6 ročné. Odporca ako otec
prispieva na výživu navrhovateľa 2/ mesačne 100,- € (výživné bolo určené v januári 2010 vo výške 70,-
€); okrem tohto výživného navrhovateľovi 2/ ničím neprispieva a neprejavuje o neho žiaden záujem.
Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení §62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §75 ods. 1, §76 ods. 1, §77 ods. 1 prvá a
druhá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“) konštatoval, že od poslednej
úpravy výživného na navrhovateľov 1/ a 2/ a to od rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 5C/36/2010-79
zo dňa 01.12.2010, právoplatného 28.12.2010 uplynulo 6 rokov a v značnej miere sa u navrhovateľov
zmenili pomery a zvýšili náklady. Obaja navrhovatelia študujú na vysokých školách v G., pričom ich
celkové náklady sú približne rovnaké, u navrhovateľky okolo 500,- € a u navrhovateľa okolo 587,- €
mesačne, do ktorých navrhovateľ 2/ nezahrnul odbornú literatúru, zdravotnícke oblečenie, obutie a iné
prostriedky, súvisiace so štúdiom. Odporca si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke 1/
a jeho tvrdenie, že ona zarába a on nemá peniaze, vôbec neobstojí. Pri výške výživného súd zohľadnil
aj tú skutočnosť, že navrhovateľka 1/ pracuje a má vlastný príjem vo výške 318,- € mesačne, hoci ako
študentka denného štúdia by nemusela vôbec pracovať, robí to však v dobrom úmysle a na úkor svojho
voľného času. Preto súd určil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 130,- € mesačne od
podania návrhu, t.j. od 28.09.2015. Keďže však odporca si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť voči nej,
zaviazal ho súd zaplatiť jej zročné výživné za obdobie od 28.09.2015 do 21.09.2016 vo výške 1 533,92
€ v lehote do 31.12.2016.
Navrhovateľovi 2/ súd priznal výživné vo výške 170,- € mesačne od podania návrhu na súd, t.j. od
28.09.2015 do 09.03.2016, t.j. do dátumu prerušenia štúdia na K. fakulte UK G.. Od 10.03.2016 do
31.08.2016 mu priznal výživné vo výške 100,- € a to v období, kedy sa v domácom prostredí v G.



pripravoval na prijímacie pohovory na lekársku fakultu. Od 01.09.2016, od kedy je študentom lekárskej
fakulty až do budúcna, priznal navrhovateľovi 2/ výživné vo výške 170,- € mesačne a zároveň zaviazal
odporcu zaplatiť mu zročné výživné vo výške 430,13 € do 31.12.2016. Výšku výživného považoval súd
za primeranú aj potrebám navrhovateľov 1/, 2/, aj možnostiam odporcu. Nemohol odporcovi zohľadniť
jeho zvýšené náklady spojené s úverom na bývanie, lieky pre manželku a náklady na trojčlennú rodinu,
keďže pred uzavretím druhého manželstva mal odporca vedomosť, že jeho deti z prvého manželstva
dosahujú v škole výborné výsledky a majú záujem pokračovať v ďalšom štúdiu. Pri rozhodovaní o
výživnom zohľadnil súd aj celkové správanie sa a postoj otca k deťom, predovšetkým od podania návrhu
na súd, keď zistil, že okrem výživného na navrhovateľa 2/ vo výške 100,- € mesačne nijakým spôsobom
deťom neprispel a navrhovateľke 1/ nemal záujem na výživu prispievať vôbec. Samotná skutočnosť, že
dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí na to, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti
rodiča voči dieťaťu (navrhovateľkin čistý priemerný zárobok súd zohľadnil pri určení výživného). Zákon
uprednostňuje záujem oprávneného dieťaťa, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v
ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa
nezaniká. Obidvaja navrhovatelia žijú v spoločnej domácnosti s matkou. Na tom nič nemení skutočnosť,
že navrhovateľka 1/ počas štúdia býva s priateľom. Pri rozhodovaní o výške výživného sa súd zaoberal
aj otázkou nevyhnutnosti vynakladaných výdavkov odporcu.
Navrhovatelia 1/, 2/ pôvodne žiadali priznať výživné po 350,- € na každého zvlášť, v priebehu konania
zmenili petit žaloby a výšku výživného žiadali po 170,- € pre každého zvlášť. Súd uznesením na
pojednávaní pripustil túto zmenu a vzhľadom na to, že rozhodol potom tak, že navrhovateľke 1/ priznal
výživné 130,- €, v prevyšujúcej časti jej návrh čo do zvyšku zamietol.
Súd vychádzal z príjmu odporcu, ktorý pracuje v spoločnosti M., s. r. o. N. G. ako vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy s priemerným čistým mesačným príjmom 844,- € a nie ako uvádzal odporca v
priebehu konania s príjmom 470,- € vrátane diét. Náklady vyčíslil na 638,83 €, avšak tieto zahŕňajú nielen
na výdavky odporcu, ale aj výdavky jeho manželky a jej dcéry, na ktorú jej biologický otec prispieva
výživným mesačne v sume 110,- €. Úver, ktorý si odporca s jeho terajšou manželkou vybavoval v období
pred vyhlásením rozsudku a je spojený s novým bývaním odporcu a jeho novej rodiny, nemôže byť na
ťarchu navrhovateľov 1/, 2/.
Matka navrhovateľov 1/, 2/ hradí náklady na výživné zo svojej priemernej čistej mzdy vo výške 765,-
€ mesačne. Náklady na bývanie predstavujú 220,- €, mobilný telefón a internet 30,- €, mobilný telefón
pre navrhovateľa 2/ 24,- €, strava spolu 200 - 250,- € mesačne. Matka hradí aj všetky náklady
spojené s vysokoškolským štúdiom a základnými životnými potrebami pre nielen navrhovateľa 2/, ale
aj navrhovateľku 1/.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s §52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej v texte aj „C. m. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania;
účastníci a ich právni zástupcovia si náhradu trov konania ani nežiadali podľa (§57 C. m. p.).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca. Uznal potrebu zvýšenia výživného pre
navrhovateľov 1/, 2/, avšak nie vo výške určenej okresným súdom, t.j. pre navrhovateľku 130,- € a pre
navrhovateľa 170,- € mesačne. Odvolal sa však aj do výšky zročného výživného a lehoty jeho splatnosti,
ktorú považuje za neprimerane krátku. V tejto súvislosti požiadal o možnosť zročné výživné splatiť v
splátkach mesačne po 30,- € od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia.
Vytkol obidvom navrhovateľom, že sa nezúčastnili pojednávania a nechali sa zastupovať matkou a
súčasne aj advokátom. Poukázal na to, že deti neprejavujú o neho žiadny záujem ako o otca a nie
sú v spolu v žiadnom kontakte. Ide o plnoleté deti, u ktorých odpadá celodenná osobná starostlivosť
matky, preto aj matka sa musí vyššou mierou podieľať na finančnom krytí ich potrieb. Výška stanovená
okresným súdom ohrozuje existenciu otca a jeho ďalších nevyhnutných potrieb, takúto výšku výživného
považuje otec za likvidačnú. Okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že otec bol nútený zobrať si úver na
bývanie, aby si uspokojil vlastnú bytovú potrebu, bez ktorej sa nedá existovať. Až do súčasnosti nemal
vlastné bývanie, býval u rodičov, úver na byt v sume 30 000,- € od banky  spláca od 01.01.2017 po 179,50
€. 5 000,- € na kúpu bytu poskytla terajšia manželka z vlastných finančných prostriedkov, získaných z
dedičstva a na sumu 5 000,- € si zobral otec úver z I. banky, keďže predávajúcim už zaplatil zálohu na
kúpnu cenu 10 000,- €; tento úver z banky spláca po 79,07 € mesačne.
Odporca vytkol okresnému súdu, že pri určovaní výšky výživného zobral do úvahy jeho cestovné
náhrady poskytované zamestnávateľom a to v rozpore s § 118 Zákonníka práce, napriek tomu, že tieto
nemajú charakter mzdy. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že pokiaľ otec čerpá dovolenku, prípadne
je práceneschopný, nemá nárok na žiadne diéty a je mu vyplatená len základná mzda vo výške 401,14
€. Navrhovateľka 1/ sa zamestnala hneď po skončení strednej školy v roku 2013, teda nie je pravda, že



by pracovala až počas vysokoškolského štúdia. Navyše matka obidvoch navrhovateľov s kvalifikáciou
zdravotnej sestry má možnosť lepšie sa uplatniť na zahraničnom pracovnom trhu a prispieť k vyššiemu
finančnému krytiu potrieb svojich plnoletých detí, pretože tvrdí, že je v súčasnom období sama a s
nikým nežije vo zväzku. Hoci matka navrhovateľov uvádzala, že jej príjem predstavuje 578,- €, pri jeho
zdokladovaní vyšlo najavo, že jej čistý mesačný plat je 765,- €.
Odporca prestal platiť výživné na navrhovateľku 1/ na základe rozsudku okresného súdu, ktorým
bola zrušená vyživovacia povinnosť od 28.03.2014, pretože navrhovateľka nastúpila do zamestnania.
Pritom odporca platil výživné aj v tomto čase, hoci takúto povinnosť nemal. Tiež počas prerušenia
štúdia navrhovateľovi 2/ odporca platil naďalej výživné 100,- € a prispel mu aj finančnou čiastkou na
doučovanie. Pritom mal súdom určené výživné 70,- €. Poprel tvrdenie navrhovateľov, že by neprispieval
svojim deťom a nezaujímal sa o ne. V roku 2012 im zakúpil počítače, zakúpil im lyžiarsku výstroj a
zobral ich na dovolenku do Grécka. Deťom poskytoval aj vecné plnenia pri príležitosti narodenín, menín,
Vianoc, nákup týchto darčekov zabezpečovala jeho terajšia manželka.
Výživné vo výške 170,- € nikdy nebol ochotný platiť, pretože aj takáto suma je pre neho likvidačná a
hrozí, že bude musieť od rodiny odísť na celé mesiace; od počiatku tvrdí, že žije od výplaty k výplate,
čo dokladoval svoíim príjmom a výdavkami. Za posledné dva roky nečerpal žiadnu dovolenku, okrem
súdnych pojednávaní, ani práceneschopnosť z dôvodu, že by nemal na zaplatenie svojich nevyhnutných
výdavkov, ktoré zdokladoval. Zdôraznil, že prispievať na výživu detí má aj matka navrhovateľov 1/, 2/.
Výdavky na splácanie hypotéky pre uspokojovanie bytovej potreby pre otca sú nevyhnutnými výdavkami.
Poukázal na to, že v súčasnosti je bežné, že študenti vysokoškoláci si privyrábajú popri štúdiu rôznymi
pracovnými aktivitami, aby si čiastočne vykryli študijné náklady, prípadne žiadajú o študentskú pôžičku.
Vysokoškolské štúdium nie je povinné a pokiaľ naň rodičia nemajú finančné prostriedky, deti sa snažia
rodičom pomôcť a hradiť si štúdium samy zamestnaním sa popri štúdiu. Preto navrhol, aby krajský
súd nariadil pojednávanie na prejedanie veci s účasťou navrhovateľov a v zmysle § 387 C.s.p. zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky 1/
výživným 70,- € mesačne s vypočítaným zročným výživným (po oprave a doplnení svojho odvolania vo
výške 840,- €), ktoré mu povolí splácať mesačne po 30,- € do úplného zaplatenia, na navrhovateľa 2/
výživným od 28.09.2015 do 09.03.2016 vo výške 80,- €, za obdobie od 10.03.2016 do 31.08.2016 v
sume 50,- € a od 01.09.2016 v sume 80,- vždy do 20.dňa v mesiaci s vyčísleným zameškaným výživným
za obdobie od 28.09.2015 do 21.09.2016 vo výške 730,- € pre navrhovateľa 2/.
Uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní podľa §57 C.m.p..
K odvolaniu dodatočne predložil zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie P. na financovanie bývanie od
I. banky (č. l. 306 - 311 spisu); doložil potvrdenie o príjme od svojho zamestnávateľa o čistej mzde
bez daňového bonusu a zamestnaneckej prémie za obdobie november a december 2016, ktoré spolu
predstavuje 808,68 € netto.

3. Navrhovatelia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhli rozsudok potvrdiť s tým, že trovy odvolacieho
konania nech súd neprizná žiadnemu z účastníkovi a nech rozhodne bez účasti strán, lebo ide len o
právne posúdenie veci.
Spochybňovanie práv navrhovateľov dať sa zastupovať inou osobou a tobôž matkou nemá oporu v
zákone a je neetické. Naviac, keď matka navrhovateľom výlučne poskytuje pomoc a starostlivosť, majú
u nej bydlisko a len z dôvodov štúdia bývali a bývajú v G.. Matka je navyše kompetentná na zastupovanie
vo veci aj z dôvodu znalosti pomerov medzi obomi navrhovateľmi a otcom. Po prevzatí zastupovania
navrhovateľov advokátom zastupovanie matkou bolo ukončené. Dôvody neprítomnosti navrhovateľov
boli vždy objektívne, ospravedlniteľné, pričom s neprítomnosťou navrhovateľky 1/ otec - odporca súhlasil
a u navrhovateľa 2/ to nemalo vplyv na dokazovanie, pretože mal objektívny dôvod vždy uznaný aj
súdom.
Matka sa o navrhovateľov stará vysokou mierou neporovnateľne vyššou ako odporca a to peňažným
výživným ako aj osobnou starostlivosťou, poskytovaním obydlia a stravy a tiež kúpou či už osobných
vecí, študijných pomôcok pre navrhovateľov. Takúto námietku odporca na súde ani nekonkretizoval, lebo
na to nebol dôvod. Ide zjavne o účelovú námietku v odvolacom konaní.
Tvrdenie odporcu, že je rozhodnutie okresného súdu likvidačné, je účelové a ničím nepreukázané. Súd
prvého stupňa veľmi dôsledne zistil skutkový stav, majetkové a osobné pomery všetkých účastníkov
konania, ba aj u matky navrhovateľov 1/, 2/ a rozhodol o minimálnej až nižšej sume výživného jednotlivo
pre navrhovateľov. V súlade so zákonom zohľadnil potreby detí študujúcich na vysokej škole a bývajúcich
v G.. Odporca argumentuje nákladmi svojej rodiny na zaobstaranie bytu, ktoré sa nemôžu brať do
úvahy pri výživnom. Preukazujú značné majetkové pomery a možnosti na jeho strane, pričom v konaní
priznal aj značné náklady na zhodnotenie rodinného domu jeho rodičov pre potreby svojej rodiny.



Všetky skutočnosti v odvolaní boli už uvádzané aj v konaní pred okresným súdom a boli súdom
vyhodnotené. Inak úvahy odvolateľa o možnosti zárobku matkou navrhovateľov v zahraničí a možnosti
syna, študujúceho medicínu, aby si popri štúdiu zarábal v pracovnom či v obdobnom pomere, sú zjavne
úplne neetické a egoistické, keď si sám odporca berie rôzne úvery.
Odvolateľ v podstate neuviedol žiadne nové dôvody, dôkazy a len účelovo napáda konanie a rozhodnutie
súdu.
Navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.

4. Navrhovatelia 1/, 2/ podali svoje návrhy pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C.m.p.“), ktorý v §395 ods.
1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s
výnimkou vecí uvedených v §396); dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č.160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“); v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia
pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387
ods. 1 C.s.p. vo výroku I., III. a V. ako vecne správne potvrdil; vo výroku II. a IV. v súlade s §388 C.s.p.
zmenil, povoliac odporcovi zročné výživné splácať, a to z nasledovných dôvodov:

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

7. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
Krajský súd sa inak stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto
vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním rodinných
a sociálnych pomerov účastníkov.

8. V zmysle platnej právnej úpravy plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na
obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolnosti
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav,
štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí,
aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak
sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie,
povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

9. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval
rozhodnutie okresného súdu za správne. Okresný súd sa so všetkými skutočnosťami, uvádzanými
otcom v odvolaní, náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal, jeho rozhodnutie spĺňa všetky
požiadavky na zákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými otázkami, ktoré
boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní odporca. Výživné
určené okresným súdom navrhovateľke 1/ je vzhľadom na potreby, vek, ako aj príjem dosahovaný
popri dennom štúdiu za postačujúce s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca sa s navrhovateľkou
1/ v podstate vôbec nestretáva. Výživné pre vysokoškoláka vo výške 130,- € mesačne pri vyčíslených
nákladoch na cestovanie z G. do G. a späť, náklady na bývanie, stravu, učebné pomôcky a bežné
základné potreby s predpokladom, že minimálne rovnakou sumou 130,- € bude prispievať aj matka
navrhovateľky 1/ (ktorá okrem bývania a stravy počas víkendov, ako aj pobytov doma až do súčasnosti



zabezpečovala všetky náklady navrhovateľky 1/), takéto výživné od odporcu predpokladá zabezpečenie
len tých úplne najzákladnejších potrieb navrhovateľky 1/.

10. Výživné na navrhovateľa 2/, ktoré bolo stanovené okresným súdom odvolaním napadnutým
rozsudkom ako zvýšené výživné, keďže voči nemu vyživovacia povinnosť zrušená nebola, ako to bolo
v prípade u navrhovateľky 1/, okresný súd odstupňoval podľa aktuálnej situácie navrhovateľa 2/, ktorý
ako študent prírodovedeckej fakulty prerušil štúdium na dobu jedného roka, aby sa mohol pripraviť na
prijímacie pohovory na lekársku fakultu, ktoré aj úspešne absolvoval a v súčasnosti je študentom prvého
ročníka lekárskej fakulty, preto výživné odstupňované v sumách 170,- 100,- a 170,- € je adekvátne
tento životnej situácii navrhovateľa 2/. Príjem odporcu zistený od jeho zamestnávateľa je dostatočný na
platenie výživného v takomto rozsahu navrhovateľovi 2/. Ani odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením
odporcu, že takto stanovené výživné je pre neho likvidačné. Odporca 2/ mal zabezpečené bývanie u
svojich rodičov v ich rodinnom dome, kde do rekonštrukcie tohto rodinného domu v jednom poschodí
zainvestovala jeho druhá manželka finančné prostriedky a v relatívne krátkom časovom období sa nová
rodina otca sťahuje do novokúpeného bytu v G. na S., kde je potrebná ďalšia investícia v podobe
hypotekárneho úveru celkom vo výške 30 000,- €, ako to otec preukazoval i počas konania pred
okresným súdom a v odvolacom konaní predložil zmluvu o hypotekárnom úvere s tým, že zálohu
zaplatili spolu s druhou manželkou po 5 000,- €, ktoré poskytla zo svojho výlučného vlastníctva
získaného dedičstvom, a odporca na zaplatenie tejto zálohy zobral úver, ktorý spláca po 78,- € mesačne.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že má právo na zabezpečenie vlastného bývania,
ktoré má predstavovať nevyhnutný náklad pre neho, avšak nemôže takéto potreby uprednostňovať pred
potrebami svojich detí, hoci aj plnoletých, ktoré sú vzhľadom na to, že sa pripravujú štúdiom na svoje
budúceho povolanie, aj na neho výživou odkázané. Zákon o rodine takémuto konaniu, aké prezentuje
odporca v prejednávanom prípade, neposkytuje ochranu.

11. Okresný súd správne konštatoval, že dcéra druhej manželky odporcu má svojho biologického otca,
ktorý na ňu platí výživné vo výške 110,- €; odporca má len povinnosť ako manžel matky tohto maloletého
dieťaťa pomáhať pri výchove, avšak výživou voči nej nie je povinný.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v čase svojho
rozhodovania postupoval správne a v súlade so zákonom, preto odvolanie čo do výšky výživného nie
je dôvodné. Po zvážení všetkých dôkazov a ich vyhodnotení jednotlivo i v súhrnne dospel k záveru, že
výroky súdu prvej inštancie I. a III., ako aj výrok o trovách konania V. je potrebné potvrdiť. Výroky II.
a IV. ohľadom zročného výživného pre navrhovateľku 1/ ako aj navrhovateľa 2/ vzhľadom na žiadosť
odporcu zmenil a umožnil mu dlh na výživnom vo výške vyčíslenej okresným súdom splácať po 50,- €
mesačne spolu s bežným výživným, t.j. vždy do 20. dňa v mesiaci  vopred k rukám navrhovateľky 1/ a
navrhovateľa 2/ počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa §57 C.m.p., pretože odvolateľ
žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní však v podstate úspešný nebol. Úspešní
navrhovatelia 1/,2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu si trovy právneho zastúpenia neuplatnili a
navrhovali, aby súd o nich rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Preto
krajský súd rozhodol, že žiaden z účastníkov  nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§52
C.m.p.).

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý  proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje  sumu  podľa  písmen  a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ  domáha  (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného



alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).