Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/123/2013 z 18. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. novembra 2013, sp. zn. 5Co/123/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5911201516.1 Krajský súd Žilina | 5Co/123/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5911201516.1 | 2013-11-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a7071c9-2c5f-46bc-99c3-7eeb55332af0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5911201516.1 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/123/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911201516 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5911201516.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Z. F., bytom G. XXX/XX, Z. R., zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody 12, Bratislava 15, P.O.BOX 18, IČO: 307 988 41, v mene ktorého koná JUDr. Anna Fiřtová, vedúca kancelárie Centra právnej pomoci v Liptovskom Mikuláši, Námestie Osloboditeľov 61/1, Liptovský Mikuláš, proti odporkyni v 1/ rade: R. L., bytom H. XXXX/XX, G. F., odporcovi v 2/ rade: V. L., bytom H. XXXX/XX, G. F., zastúpení JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom K. XXXX, G. F., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní navrhovateľa a odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 3C/35/2011-233 zo dňa 27.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej uplatňoval náhradu škody. Odporcom v 1/ a v 2/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu vo výške 2.500 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. V ostatnej časti uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na náhradu škody okresný súd konštatoval, že v prvom rade sa zaoberal skúmaním, či ukončenie nájomného vzťahu zo strany odporcov bolo platné. Nájomný vzťah bol uzavretý na dobu určitú do 7.5.2009. Odporcovia 1/ a 2/ nájom neukončili výpoveďou, ale tzv. okamžitým zrušením nájomnej zmluvy z dôvodu omeškania nájomcu s platením nájomného a preddavkov za služby a neoprávneného využívania priestorov navrhovateľom v rozpore s nájomnou zmluvou vykonávaním podnikateľskej činnosti navrhovateľom bez súhlasu prenajímateľov, čím došlo k zvýšenému odberu elektrickej energie. Tieto skutkové dôvody bolo možné podľa názoru okresného súdu odporcami uplatniť ako výpovedné dôvody v zmysle § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konkrétne písmeno c), d). Zároveň odporcovia nepreukázali splnenie predpokladov v zmysle ustanovenia § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. vznik škody resp. hrozbu značnej škody užívaním priestorov v rozpore s nájomnou zmluvou a nebola preukázaná ani predchádzajúca písomná výstraha adresovaná navrhovateľovi. Dôkazné bremeno k tejto skutočnosti spočívalo na odporcoch. Citované ustanovenie umožňuje odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. Aplikácia tohto ustanovenia je však vylúčená u bytu alebo nebytového priestoru, teda pre daný prípad toto ustanovenie použiť nemožno, nakoľko nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že predmetom nájmu je byt. Odporcovia preto mohli uplatňovať skončenie nájomného vzťahu len na základe výpovede z dôvodov uvedených v ustanovení § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však nájom končí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je 3 mesiace a začína plynúť 1. dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. V nadväznosti na prejav vôle odporcov ukončiť nájomný vzťah s navrhovateľom v zmysle zákona k ukončeniu nájmu nemohlo dôjsť pred uplynutím dohodnutej doby nájmu t.j. pred dňom 7.5.2009. Toto skončenie nájmu zo strany odporcov preto okresný súd posúdil ako neplatné a vypratanie prenajatých priestorov ako neoprávnený zásah do práv navrhovateľa vyplývajúcich z uzavretej nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu sa už v ďalšom nezaoberal, či sú splnené zákonné predpoklady pre uplatnenie svojpomoci v zmysle ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu odporcov v 1/ a 2/ rade a to porušenie zmluvnej povinnosti, nakoľko skončili nájom neoprávnene. Navrhovateľ si uplatňoval skutočnú škodu a ušlý zisk, nakoľko vzhľadom na odcudzené výrobné stroje a zariadenia nemohol prevádzkovať svoju živnosť v oblasti drevovýroby hračiek. V návrhu špecifikoval stroje a zariadenia, materiál, výrobky, vybavenie domácnosti, elektrospotrebiče s uvedením hodnoty ku dňu neoprávneného zásahu. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali nadobudnutie predmetných vecí resp. akýkoľvek iný doklad o vlastníctve týchto vecí. Odporcovia v priebehu tohto konania s návrhom vyjadrili nesúhlas, popierali, že navrhovateľ mal v prenajatom byte vnesené veci označené v návrhu v uvedenej hodnote. Navrhovateľ svedeckou výpoveďou svedka B. preukazoval nadobudnutie vlastníctva k materiálu pre výrobu drevených hračiek konkrétne dreva. Tento svedok potvrdil, že materiál navrhovateľovi odpredal a aj odviezol, avšak nie do rodinného domu v G. F., ale v Z., na ktorú skutočnosť poukazovali odporcovia. Či tento materiál navrhovateľ skutočne z rodinného domu v Z. previezol aj do rodinného domu v G. F., t.j. či sa tam nachádzal aj v čase neoprávneného zásahu zo strany odporcov preukázané nebolo. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na poskytnutie dotácie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín na vytvorenie chránenej dielne, teda na zakúpenie strojov a zariadení v roku 2006 vo výške 111.946 Sk, navrhovateľ takisto súdu nepredložil doklad o vlastníctve v návrhu označených strojov a zariadení a o ich hodnote ku dňu 4.4.2009. Takisto u hotových výrobkov z dreva súd nemal preukázané ich vlastníctvo resp. ich hodnotu k uvedenému dňu. Vlastníctvo a hodnota zásob materiálu, strojov a zariadení, hotových výrobkov mohla vyplynúť z účtovnej evidencie navrhovateľa z jeho podnikateľskej činnosti, táto však súdu predložená nebola. V tejto súvislosti nemožno uvažovať ani o náhrade ušlého zisku zo strany odporcov navrhovateľovi, hoci navrhovateľ súdu predložil potvrdenia o podaní daňových priznaní za obdobie rokov 2006-2011. Pokiaľ navrhovateľ uplatňoval v konaní ušlý zisk, bolo jeho povinnosťou preukázať, že v dôsledku spôsobenia škody odporcami nedošlo k zväčšeniu jeho majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať, konkrétne teda takýto dôkaz navrhovateľ súdu žiaden nepredložil, pričom porovnaním údajov v potvrdení o podaní daňového priznania resp. oznámení daňového úradu údajov z daňového priznania a to najmä základu dane za označené obdobia k záveru o ušlom zisku dospieť nemohol (rok 2006 vo výške 15 Sk, rok 2007 vo výške 31.875 Sk, rok 2008 vo výške 19.102 Sk, rok 2009 vo výške 1.850 eur, rok 2010 vo výške 1.879 eur, rok 2011 vo výške 1.749 eur). Rovnako čo sa týka dôkaznej situácie u oblečenia v tomto smere bol v konaní vykonaný dôkaz a to výsluch svedkyne Y. F. dcéry navrhovateľa, táto potvrdila, že počas Vianoc v roku 2008 bola na prázdninách zo študijného pobytu v Írsku u rodičov v prenajatom byte a priniesla si domov oblečenie určitej hodnoty, ktoré tu aj zanechala. V tomto smere však vyvstávajú pochybnosti či toto oblečenie skutočne ku dňu 4.4.2009 sa v prenajatých priestoroch nachádzalo, ako aj pochybnosti o jeho hodnote ku dňu zásahu, chýbal akýkoľvek písomný dôkaz. Napokon predmetom dokazovania boli tiež 2 plazmové televízory, ktoré navrhovateľ podľa jeho tvrdenia mal zakúpiť na splátky, jeden pre jeho rodinu a jeden pre dcéru ako svadobný dar. V tejto súvislosti navrhovateľ predložil súdu upomienku spoločnosti Finance holding a.s. Kežmarok zo dňa 28.3.2009, ktorou bol vyzvaný na úhradu 2 mesačných zameškaných splátok v zmysle tam uvedenej zmluvy o pôžičke. Takisto z tohto listinného dôkazu nebolo preukázané vlastníctvo označených plazmových televízorov, ani ich hodnota ku dňu 4.4.2009. Z týchto dôvodov okresný súd konštatoval, že nebol preukázaný predpoklad zodpovednosti odporcov za škodu, a to vznik škody. Tvrdenia navrhovateľa o škode, ktorá mu mala vzniknúť zo strany odporcov, ich neoprávneným zásahom neboli preukázané. Listinné dôkazy predložené navrhovateľom neslúžili priamo na preukázanie vzniknutej škody a súdu pri ich posudzovaní či už jednotlivo alebo v ich vzájomnej súvislosti k preukázaniu vzniku škody neprispeli. Samotné výpovede rodinných príslušníkov navrhovateľa k vzniknutej škode túto otázku náležite neobjasnili, boli príliš všeobecné a do určitej miery nevieryhodné, práve vzhľadom na príbuzenský vzťah navrhovateľovi. Okresný súd poukázal na prevenčnú povinnosť zakotvenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka v súvislosti. Navrhovateľ sa od odporcov nedomáhal vydania svojich vecí či už mimosúdne resp. žalobou na súde, pričom takýmto spôsobom sa mohlo predísť vzniku škody. Z výpovede odporkyne v 1/ v rámci trestného konania vyplynulo, že v mesiaci máj 2009 bola ochotná nejaké bližšie nešpecifikované veci navrhovateľovi vydať. Z týchto dôvodov okresný súd návrhu navrhovateľa, ktorým uplatňoval právo zo zodpovednosti odporcov za škodu vyhovieť nemohol, nakoľko ho považoval za nedôvodný. Navrhovateľ ďalej v konaní uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur s poukazom na okolnosti skončenia nájomného vzťahu a vypratania prenajatých priestorov osobitne s poukazom na hospitalizáciu dcéry Z. F. na psychiatrickom oddelení, ako aj s prihliadnutím ku komplikáciám v starostlivosti o zdravotne postihnutú dcéru Z. F.. Okresný súd dospel k záveru, že skončenie nájomného vzťahu zo strany odporcov voči navrhovateľovi je neplatné. Následne konaním odporcov svojpomocným vypratávaním prenajatých priestorov došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, predovšetkým jeho práva na ochranu súkromia, na zabezpečenie svojej existenčnej potreby bývania, na ochranu jeho cti a ľudskej dôstojnosti, a to osobitne s prihliadnutím ku skutočnosti, že nájomca užíval prenajaté priestory spolu so svojou početnou rodinou t.j. s manželkou a 7 nezaopatrenými deťmi, z ktorých samotný navrhovateľ je invalidný dôchodca, občan s ťažkým zdravotným postihnutím, taktiež jedno nezaopatrené dieťa dcéra Z. je tiež osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, starostlivosť o ktorú vykonáva manželka navrhovateľa C. F.. Svedkovia, a to rodinní príslušníci navrhovateľa manželka C. F., dcéry B. F., H. F., taktiež pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín G. R., ako aj samotný navrhovateľ podrobne popísali pomery, ktoré nastali v prenajatých priestoroch na základe svojpomocného vypratávania týchto priestorov zo strany odporcov, kde prítomní v prenajatých priestoroch boli manželka navrhovateľa a deti, pričom samotný navrhovateľ bol v uvedenom čase zadržaný na polícii na základe trestného oznámenia odporkyne 1/ pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania. Z týchto výpovedí bolo preukázané, že osobné veci navrhovateľa a jeho rodinných príslušníkov boli z prenajatých priestorov vypratané. Manželka navrhovateľka spolu s deťmi sa zdržiavali len v jednej izbe s dverami, dvere na ostatných miestnostiach boli zvesené. Nemali kde vykonávať hygienické potreby, ani kde pripraviť si jedlo pre seba resp. pre postihnutú dcéru Z., ktorá potrebuje špeciálne pripravenú - kašovitú stravu. V dome okrem odporcov a matky odporkyne 1/ rade boli aj cudzí ľudia, bol tam krik, vŕtali sa zámky na dverách, rozbíjalo sa zariadenie domácnosti navrhovateľa. Manželka spolu s deťmi navrhovateľa boli zastrašovaní za účelom, aby čo najskôr uvoľnili prenajaté priestory. Podľa názoru okresného súdu už len samotná skutočnosť, že došlo k okamžitému skončeniu nájomného vzťahu zo strany odporcov cca 1 mesiac pred uplynutím doby nájmu predstavovala vážny neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa, keďže zrazu navrhovateľ spolu so svojou mnohopočetnou rodinou sa stali bezdomovcami. Je zrejmé, že nájsť ubytovanie pre takúto veľkú rodinu z hodiny na hodinu, zo dňa na deň predstavuje veľmi zložitý problém a jeho riešenie je o to viac sťažené pokiaľ sa tomu tak deje pod tlakom, v emočne vypätom prostredí tak ako tomu bolo v tomto prípade v predmetných prenajatých priestoroch. Vypätú situáciu potvrdil okrem rodinných príslušníkov navrhovateľa aj svedok R. pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol na tvár miesta privolaný, aby situáciu prešetril a riešil ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže a sociálnoprávnej kurately, čo sa aj stalo, v konečnom dôsledku práve Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín zabezpečil pre manželku navrhovateľa a deti ubytovanie v zariadení núdzového bývania v B.. Rovnako okresný súd mal z lekárskeho záznamu preukázaný kolapsový psychický stav následkom tejto udalosti u dcéry navrhovateľa Z. F., čo vyústilo aj do jej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení. Zo svedeckých výpovedí tiež vyplynulo arogantné, hrubé a nedôstojné správanie odporkyne v 1/ voči manželke navrhovateľa resp. jeho deťom, keď nebola ochotná na požiadanie im poskytnúť ani len lyžicu na konzumáciu jedla čo komentovala slovami: "Aj svine jedia z válova, lyžicu vám netreba". Tiež okresný súd mal preukázané zo svedeckých výpovedí vyjadrenie odporkyne v 1. rade na adresu manželky navrhovateľa resp. jeho detí za účelom ich zastrašenia, keď volali z balkóna o pomoc: " Nik vám nepomôže, skončíte ako vaše sliepky." Celkovo teda možno neoprávnený zásah odporcov hodnotiť ako zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, konkrétne na ochranu súkromia obydlia, cti, ľudskej dôstojnosti. Tento neoprávnený zásah už bol ukončený v nadväznosti na ubytovanie manželky navrhovateľa a detí v zariadení núdzového bývania v B., viac netrvá, avšak jeho následky trvajú naďalej. V tomto konaní navrhovateľ sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, teda peňažnej satisfakcie v súvislosti s týmto neoprávneným zásahom. Okresný súd mal za to, že iná forma zadosťučinenia ako peňažné zadosťučinenie aktuálne neprichádza do úvahy vzhľadom na veľký časový odstup od predmetnej udalosti - cca 3 roky. Okresný súd v konaní nezistil skutočnosť ospravedlnenia sa odporcov navrhovateľovi v súvislosti s týmto zásahom do jeho osobnostných práv akoukoľvek formou. Podľa názoru okresného súdu je splnený predpoklad pre priznanie peňažného zadosťučinenia, nakoľko bola v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľa a celej jeho rodiny tým, že zo dňa na deň zostali bez bývania, stali sa bezdomovcami, boli z prenajatých priestorov násilne vyprataní a preto súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňovaný navrhovateľom v tomto konaní je dôvodný. Okresný súd pri svojom rozhodovaní o výške priznanej náhrady prihliadol na zákonné kritériá a to závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Už sama o sebe skutočnosť, že navrhovateľ so svojou mnohopočetnou rodinou zostali náhle bez uspokojenia svojej základnej existenčnej potreby bývania na základe svojvôle odporcov v je závažná. Závažnosť však v tomto prípade je tiež zvyšovaná skutočnosťou, že navrhovateľ je invalidným dôchodcom osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, prítomná týchto udalostí bola dcéra navrhovateľa Z., ktorá je tiež ťažko zdravotne postihnutá. Jedná sa o kategóriu ľudí, kde sa vyžaduje z morálneho hľadiska osobitný ľudský prístup. Zároveň tiež následkom tejto udalosti sa zhoršil zdravotný stav dcéry navrhovateľa Z., kde bola nutná aj jej hospitalizácia v nemocnici. Okresný súd si s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil rozhodnutie o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko jedná sa o zložitý prípad a to z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní (náhrada škody, náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch). V zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním rozsudok okresného súdu navrhovateľ, ktorý navrhoval, aby odvolací súd vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a prejednanie. Poukázal na to, že okresný súd posúdil skončenie nájmu zo strany odporcov ako neplatné a vypratanie prenajatých priestorov ako neoprávnený zásah do práv navrhovateľa vyplývajúcich z uzavretej nájomnej zmluvy a z toho dôvodu sa už nezaoberal tým, či sú splnené predpoklady na uplatnenie svojpomoci v zmysle § 6 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ mal za to, že posúdenie konania odporcov ako neoprávnená svojpomoc v zmysle § 6 Občianskeho zákonníka, by malo vplyv na posúdenie výšky priznanej nemajetkovej ujmy. Závažnosť konania odporcov je potrebné skúmať v súvislosti s uvedeným vykonaním svojpomoci. Okrem toho v priamej súvislosti s konaním odporcov vznikla navrhovateľovi materiálna škoda na osobných veciach, strojoch a nástrojoch. Keďže odporcovia nepreukázali oprávnenosť aplikácie § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, nemožno ich postup hodnotiť inak ako neoprávnenú svojpomoc. Navrhovateľ preto žiadal zvlášť s poukazom na zásah voči chránenej osobe a na intenzitu zásahu do osobnej integrity navrhovateľa a jeho rodinných príslušníkov, ako aj na následky spôsobené použitím svojpomoci, aby mu súd priznal nemajetkovú ujmu vo výške požadovanej návrhom alebo zvýšil náhradu podľa vlastného uváženia. Pokiaľ okresný súd zamietol návrh na náhradu škody, nakoľko navrhovateľ súdu nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali nadobudnutie predmetných vecí alebo doklad o vlastníctve týchto vecí, navrhovateľ uviedol, že okrem všetkých uvedených vecí bol poškodený aj tým, že v prenajatom byte bol nútený ponechať i všetky doklady, aj doklady potrebné pre chod domácnosti, pre návštevu detí v škole, pre vybavovanie vecí na úradoch. Pokiaľ v rámci dokazovania preukázal, že odporcovia skutočne všetky veci zadržali, čo sami potvrdili vo výsluchu na Obvodnom oddelení PZ v Dolnom Kubíne, mal podľa jeho názoru okresný súd zohľadniť tieto skutočnosti. Mal aj iné možnosti, ako na základe skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania sám zabezpečiť relevantné dôkazy. To, že veci boli skutočne zadržané odporcami bolo potvrdené dokazovaním súdu tým, že odporkyňa 1/ nepoprela pri výsluchu, že predmetné stroje a nástroje sa nachádzajú medzi zadržanými vecami, naopak toto potvrdila, avšak namietala, že sa nedopustila trestného činu krádeže a veci si môže navrhovateľ prevziať kedykoľvek. Nepredložila však relevantný dôkaz o tom, že by poskytla navrhovateľovi možnosť, aby si tieto veci prevzal. Navrhovateľ bol v dôsledku konania odporcov nútený ukončiť prevádzkovanie živnosti. Uviedol, že v roku 2009 po neoprávnenom zásahu odporcov vykázal síce základ dane 1.850,-eur, ale len z toho dôvodu, že si musel po tom, ako zotrval tri mesiace bez zamestnania a príjmu, evidovaný na ÚPSVaR, založiť novú živnosť a získať novú dotáciu, aby mohol zabezpečiť zriadenie dielne pokračovať vo výrobe výrobkov. Súdom mala byť do úvahy zobratá aj skutočnosť, že ostal 3 mesiace bez prostriedkov aj so svojou 9-člennou rodinou a pokiaľ nie je možné vypočítať jeho priemerný zárobok a aplikovať tento výpočet na uvedené 3 mesiace, mal byť predpokladaný príjem vypočítaný podľa priemerného mesačného zárobku zamestnanca v Národnom hospodárstve SR podľa údajov Štatistického úradu SR. Ďalej navrhovateľ namietal, že okresný súd mal vo vzťahu k nároku na náhradu za prádlo a oblečenie, drobné vybavenie domácnosti (napríklad príbor pre 10 ľudí), vychádzajúc z vykonaného dokazovania, vyčísliť aspoň tú škodu, ktorej vznik bol preukázaný. Napríklad pri vybavovaní opatrovateľského príspevku na ťažko zdravotne postihnutú dcéru Z. pracovníci kurately navštívili miesto, kde deti žijú, že spia na posteliach, ktoré sú povlečené, obliekajú sa primerane a takisto do školy chodili riadne oblečené. Pokiaľ ide o televízory, tu súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal ich vlastníctvo. Navrhovateľ uviedol, že tieto riadne zakúpil v predajni na tzv. L. v G. F. vo februári 2009, a ich existenciu preukázala B. F. a H. F., ktorých svedectvami sa súd vôbec nezaoberal. Ich existenciu odporkyňa nepoprela. Rovnako navrhovateľ nesúhlasil s konštatovaním súdu, že sa nedomáhal svojich vecí. Vykonal oznámenie na OO PZ Dolný Kubín, kde neuspel a naopak celé konanie sa obrátilo proti nemu. Odporkyňa 1/ ho upozornila, že ak sa k nej priblíži, alebo ju bude kontaktovať, podá na neho znovu trestné oznámenie a z toho dôvodu sa obával vykonať ďalšie kroky k vráteniu veci. Navrhovateľ sa nestotožnil ani s konštatovaním okresného súdu, že dodržaním povinnosti uloženej § 415 Občianskeho zákonníka by škoda nevznikla, mal za to, že vznikla okamihom vysťahovania. Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.500,-eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, napadli odvolaním v zákonnej lehote aj odporcovia v rade 1/ a 2/. Podľa ich názoru okresný súd nesprávne aplikoval inštitút nemajetkovej ujmy na konkrétny prípad. Pri úvahe o primeranosti satisfakcie musí súd vychádzať z celkovej povahy, ako aj z okolností prípadu, musí prihliadnuť najmä k intenzite, povahe, spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu a rozsahu vzniknutej nemajetkovej ujmy, okolnostiam vzniku. Okresný súd neposúdil všetky podmienky, podnety a dôvody konania odporcov, opomenutím týchto skutočností vyobrazil odporcov ako bezcitných ľudí, ktorí vysťahovali zo svojho domu osobu invalidnú. Navrhovateľ nepreukázal, že následkom ich konania prežíval nielen pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku a ani stratu a možnosť viesť naďalej plnohodnotný, súkromný život a rodinný život. Aj napriek ich konaniu jeho rodinný život nebol prerušený, naďalej rodina spolunažívala v náhradnom bývaní, ktoré im bolo zabezpečené bezprostredne potom, ako boli vysťahovaní. Je nepravdivá skutočnosť, že rodina sa mala stať zo dňa na deň bezdomovcami. Odporkyňa 1/ uviedla, že potom, ako jej bolo vyhrážané navrhovateľom, prežívala obavy o svoju bezpečnosť, zdravie, život, keďže navrhovateľ trpí duševnou poruchou, ktorá sa u neho prejavovala agresívnym správaním. Vzhľadom na to odporcovia konali skratovo, v silnom emočnom rozrušení a navrhovateľa s rodinou vysťahovali. Ďalšie užívanie nehnuteľnosti za danej situácie, by nebolo možné a zároveň odporcom sa javila táto možnosť ako najlepší prevenčný prostriedok predídenia následným konfliktom, škode na majetku a zdraví, čím konali v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ svojim konaním vedome porušil nájomnú zmluvu a vedome zasiahol do vlastníckych práv odporcov. Tiež spolu s rodinnými príslušníkmi sa správali v predmete nájmu v rozpore s dobrými mravmi a svojim konaním spôsobovali ujmu na majetku odporcov. Oproti tomu odporcovia v silnom citovom rozrušení za stavu v akom sa nachádzala ich nehnuteľnosť, okamžite skončili nájomnú zmluvu a vzhľadom na fakt, že nie sú právnici, mylne sa domnievali, že došlo k okamžitému skončeniu nájomnej zmluvy a následne aby zabránili ďalšej škode na ich majetku a aby predišli budúcim škodám aj na zdraví, pristúpili k vysťahovaniu. Súd sa mal zamerať aj na konanie navrhovateľa a jeho rodiny, na využívanie predmetu nájmu odporcami, ktorí svojim konaním bezdôvodne spôsobovali ujmu na majetku patriacom odporcom. Suma 2500,-eur je neprimeraná a nezohľadňuje dôvody vzniku. Navrhovateľ nepreukázal vznik závažnej ujmy ako základnej podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. To, že bol navrhovateľ vysťahovaný samo o sebe nezakladá vznik závažnej ujmy. Zároveň bol toho názoru, že pre rozhodnutie a priznanie nemajetkovej ujmy je potrebné posúdenie miery zásahu do osobnostných práv navrhovateľa samostatne a samostatne zásah do osobnostných práv členov rodiny. Osobnostné práva sa viažu na konkrétnu osobu a súd pri svojom rozhodovaní o priznaní nemajetkovej ujmy by mal posudzovať mieru zásahu osobitne pre každého člena a teda každý člen rodiny, voči ktorému zásah smeroval, je vecne legitimovaný na podanie návrhu na priznanie nemajetkovej ujmy. Samotný súd vyhodnotil niektoré výpovede členov rodiny ako nedôveryhodné, a to týkajúce sa uplatnenia náhrady škody. Na základe uvedených skutočností žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a rozhodol tak, že navrhovateľovi prizná morálne zadosťučinenie alebo vzhľadom na okolnosti prípadu poníži nemajetkovú ujmu v peniazoch. K odvolaniu odporcov 1/ a 2/ sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že difamačný následok sa dostavil v dôsledku toho, že osoby, ktorým bola obmedzená osobná sloboda odporcami, boli nútené vykonávať fyziologické potreby spôsobom znevažujúcim ľudskú dôstojnosť, použijúc všetky dostupné nádoby vrátane kvetináčov. Nestotožnil sa s vyjadrením, že prerušenie rodinného života spôsobil samotný navrhovateľ, ktorý bol zadržaný príslušníkmi OO PZ Dolný Kubín. Oznámenie o nebezpečnom vyhrážaní urobila samotná odporkyňa 1/ práve s úmyslom, aby bol otec rodiny z miesta, kde sa dopúšťali odporcovia konania smerujúceho k neoprávnenej svojpomoci, odvedený príslušníkmi policajného zboru. Ďalej navrhovateľ konštatoval, že bol konaním odporcov nútený opustiť podnájom len s narýchlo pobalenými vecami v igelitových taškách. Vykonanou svojpomocou bola jemu a ostatným členom rodiny v určitom zmysle obmedzená osobná sloboda, aj keď intenzita tohto zásahu podľa orgánov činných v trestnom konaní nevykazovala skutkovú podstatu trestného činu. Tento zásah do osobnej integrity navrhovateľa a jeho rodinných príslušníkov bol však spôsobilý vyvolať traumu, najmä u jeho detí, o čom svedčí lekárke potvrdenie o hospitalizácii maloletej Z.. Nebola dodržaná miera svojpomoci, primeranosť proti odvracaní protiprávneho konania, ale jednalo sa o osobný výkon spravodlivosti. Ak stav považovali za veľmi vážny mali možnosť riešiť cestou obce alebo príslušného súdu a teda nešlo o predídenie následným škodám, tak ako to má na mysli § 415 Občianskeho zákonníka. Ak aj navrhovateľ využíval priestory, na ktoré nemal oprávnenie, podľa vyjadrenia odporcov, títo o stave veci vedeli od začiatku. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcov, že je potrebné preukázať reakciu svedčiacu o znížené dôstojnosti v značnej miere podľa § 13 ods. 2, uviedol navrhovateľ, že značnú mieru je možné preukázať aj tým, že maloleté dieťa, teda zákonom chránená osoba, muselo byť lekársky ošetrené. To, že osoby blízke pociťovali traumu a vážnu ujmu, sa bezprostredne dotýkalo navrhovateľa, lebo túto ujmu pociťoval ako ujmu vlastnú a je predpokladom k tomu, aby si robil nárok na nemajetkovú ujmu. Je bezpredmetné uvažovať o tom, že sa sám uviedol do stavu bezradnosti. Na základe uvedeného navrhoval navrhovateľ, aby odvolací súd vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a prejednanie veci. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v v súlade s § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu, predloženého spisového materiálu a vyhodnotení tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v danom konaní v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal, aby súd uložil odporcom v 1/ a v 2/ rade zaplatiť mu sumu 47.700,-eur ako náhradu škody za neoprávnené zmocnenie a privlastnenie si cudzieho majetku a 30.000,-eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenú jeho rodine neoprávneným ukončením nájomnej zmluvy a vyprataním prenajatých priestorov na tom základe, že dňa 4.4.2009 došlo zo strany odporcov k okamžitému ukončeniu nájomnej zmluvy, napriek tomu, že nájomné bolo uhradené, vyprataniu nehnuteľnosti, pričom boli zadržané osobné veci členov jeho rodiny, nástroje na opracovanie dreva. Z hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľ a odporcovia uzatvorili Zmluvu o prenájme dňa 7.11.2008 na dobu určitú do 7.5.2009, predmetom ktorej bolo užívanie bytu na 2. nadzemnom podlaží rodinného domu súpisné číslo XXXX/XX na ulici H. v G. F.. Odporcovia dňa 4.4.2009 doručovali navrhovateľovi Okamžité zrušenie nájomnej zmluvy a Výzvu na okamžité vypratanie priestorov zo dňa 3.4.2009. Keďže navrhovateľ odmietol uvedené listiny prevziať a vypratať prenajaté priestory, odporcovia prenajaté priestory vypratali bez jeho súčinnosti. Okresný súd sa v konaní prednostne zaoberal otázkou platnosti resp. neplatnosti ukončenia nájomnej zmluvy a dospel k záveru, že zo strany odporcov bola nájomná zmluva ukončená neplatne. Odvolací súd sa s uvedeným záverom okresného súdu stotožnil. V nadväznosti na tento záver okresný súd správne uzavrel, že vypratanie prenajatých priestorov predstavovalo neoprávnený zásah do práv navrhovateľa vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Vzhľadom na uvedený záver bolo nadbytočné sa zaoberať, či zo strany odporcov išlo o oprávnené alebo neoprávnené uplatnenie svojpomoci v zmysle § 6 Občianskeho zákonníka. Nemožno sa ani stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že posúdenie konania odporcov by malo vplyv na výšku priznanej nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, zo strany okresného súdu. Vzhľadom k tomu, že bolo konštatované neplatné ukončenie nájomnej zmluvy zo strany odporcov a neoprávnené vypratanie predmetných priestorov, je zrejmé, že predpoklad zodpovednosti za škodu - porušenie zmluvnej povinnosti bol splnený. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody, aj tu odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že navrhovateľ vznik škody v rozsahu, v akom tvrdil v návrhu, nepreukázal, keďže nepredložil žiadne doklady svedčiace o jeho vlastníctve k veciam, ktoré mali ostať v predmete prenájmu. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu aj ohľadne tohto nároku za správne. Predpokladom na prisúdenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví ako postačujúce a vzhľadom na to, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tzn. zadosťučinenie v peniazoch, pričom účelom oboch zadosťučinení je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, teda nemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti fyzickej osoby. Tieto dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch sú v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvedené len demonštratívne a teda sa vzťahujú na celú škálu rôznych prípadov neoprávnených zásahov do osobnosti fyzickej osoby, ak ich intenzita dosahuje značnú mieru. Vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že postupom a správaním sa odporcov pri ukončení nájomnej zmluvy a vyprataní nehnuteľnosti bolo zasiahnuté v značnej miere do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, rodinného a súkromného života, obydlia a bola znížená dôstojnosť navrhovateľa a členov jeho rodiny, osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že nájomca v predmete nájmu býval so siedmymi nezaopatrenými deťmi, z toho dcéra Z. je zdravotne postihnutá a sám navrhovateľ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Pokiaľ odporcovia poukazovali na to, že súd je povinný sa vysporiadať s otázkou, z akého zákonného dôvodu uprednostnil peňažnú satisfakciu pred morálnou, odvolací súd poukazuje na konštatovanie okresného súdu v napadnutom rozsudku, že iná forma zadosťučinenia ako peňažné zadosťučinenie aktuálne neprichádza do úvahy vzhľadom na časový odstup od predmetnej udalosti a navyše nezistil, že by sa odporcovia ospravedlnili navrhovateľovi akoukoľvek formou. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nemožno ujmu vzniknutú navrhovateľovi zmierniť prostredníctvom žiadnej formy morálneho zadosťučinenia. Z opisu predmetnej udalosti zisteného na základe vykonaného odkazovania bolo nepochybne preukázané, že zásah do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti mal takú intenzitu, že bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť. Vo vzťahu k priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch okresným súdom, odvolací súd konštatuje, že sumu 2.500,-eur považuje za absolútne primeranú. Okresný súd v dostatočnom rozsahu odôvodnil, na základe akých úvah dospel k záveru o konkrétnej sume náhrady nemajetkovej ujmy. Okresný súd v tomto prípade dôsledne prihliadal na závažnosť zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, ako aj na okolnosti prípadu, intenzitu, rozsah a dobu pôsobenia jeho nepriaznivého následku. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku odporcov, že ak členovia rodiny navrhovateľa pociťovali zásah do ich osobnostnej sféry, mali si uplatňovať nemajetkovú ujmu im vzniknutú samostatne. Do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti bolo zasiahnuté aj tým, že členovia jeho rodiny utrpeli traumu zo zásahu, ktorý smeroval voči celej rodine a preto nie je potrebné, aby si náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovali jednotliví členovia rodiny navrhovateľa. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku s jednotlivými námietkami navrhovateľa a odporcov, ktoré vzniesli aj v odvolacom konaní, preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii tak navrhovateľa ani odporcov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ani jeden z odvolateľov nebol v odvolacom konaní úspešný. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.