{"guid": "1e31e390-1827-4f70-9be4-6856bddb86b4:b24d7d96-4dab-436c-9baf-5387636b656f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7216226817.1", "spisova_znacka": "8CoP/85/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/85/2018 z 15. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 15. apríla 2018, sp. zn. 8CoP/85/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7216226817.1", "identifikacne_cislo": "7216226817", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2018-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b24d7d96-4dab-436c-9baf-5387636b656f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7216226817.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7216226817.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7216226817.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/85/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226817
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216226817.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú R.
E. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9 dieťaťa rodičov Ing. Z. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. - N. X., H. W. č. XX
zastúpenej advokátkou Nicol Hlaváčikovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bočnej 10
a MUDr. S. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. - N. X., H. W. č. XX zastúpeného advokátom JUDr.
Vladimírom Kotusom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Žižkovej 6 o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 23.1.2018 č.k. 23P 350/2016-424 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením z 23.1.2018 č.k. 23P 350/2016-424 zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zaviazať otca prispievať na výživu maloletej R. 350 Eur
mesačne do skončenia konania vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP s poukazom aj na čl. 8 Európskeho dohovoru o
ľudských právach a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Napádanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie
predovšetkým vytýkala arbitrárnosť a neobhájiteľnú príkrosť na úkor maloletej dcéry a na jej úkor. Súd
prvej inštancie za skutkového stavu v čase rozhodovania (január 2018), ktorý hodnoverne zhrnul v
bodoch 3 a 4 napádaného uznesenia, dospel k nepochopiteľnému záveru, že „tým, že matka dosahuje
pravidelný príjem, nie je ohrozené ani zabezpečovanie výživy maloletej“. Nie je vôbec zrejmé, akými
úvahami sa súd prvej inštancie pri tom riadil, ak jej príjmy 250 Eur mesačne nepokrývajú ani len
polovicu základných potrieb maloletej. Uvedené platí o to viac, že predmetné konanie trvá od novembra
2016 a počas tohto obdobia otec nerobí a nemusí nič robiť, iba sa platbou zákonného minima vyhýba
riziku trestného stíhania pre zanedbanie povinnej výživy, kým ona na úkor všetkého a so všetkých síl
zabezpečuje pre dcéru čo najlepšie podmienky, čo však nemôže samo o sebe znamenať, že primerané
plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca nie je do rozhodnutia vo veci samej potrebné. Malo by
byť primárnou úlohou súdu chrániť najlepší záujem dieťaťa, vždy a okamžite, nie aprobovať výslovne
nemorálny a egoistický prístup otca voči svojmu jedinému dieťaťu. Rozhodne rovnako odmietla záver
súdu prvej inštancie, že nie je v tomto prípade dôvod naliehavosti odôvodňujúci súdny zásah, ako
aj to, že na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky (bod 13). V tejto
súvislosti poukázala na ust. § 62 ods. 2 a ods. 4 Zákona o rodine, ktoré platia vždy  a bez výnimky,
teda aj pri rozhodovaní o neodkladnej okamžitej úprave pomerov pre ochranu maloletého dieťaťa a
tiež na Európsky dohovor o ľudských právach a Dohovor o právach dieťaťa, ktorým je súd pri aplikácii
zákona povinný prihliadať (čl. 2 CMP). V okolnostiach posudzovaného prípadu má súd prvej inštancie
k dispozícii prehľad nákladov a základné potreby maloletej dcéry, ktorá nastúpila na strednú školu a



z lekárskych správ jasne vyplýva, že jej zdravotný stav je krehký a vyžadujúci si časovo a finančne
náročnú starostlivosť, jej príjmy sú veľmi nízke a nepostačujú na pokrytie základných životných potrieb,
kým príjmy otca sú nadštandardné a niet pochybnosti o jeho možnostiach a schopnostiach plniť si
vyživovaciu povinnosť v nevyhnutnom rozsahu a suma minimálneho výživného jeho participáciu na
výžive maloletej dcéry nepokrýva.  V otázke naliehavosti mala súdu prvej inštancie postačiť už len
skutočnosť, že predmetné konanie trvá viac ako rok a štyri mesiace a rozhodnutie vo veci samej je v
nedohľadne. Od začatia konania nastali naviac viaceré zmeny, dcéra nastúpila na strednú školu a jej
finančné rezervy sa úplne vyčerpali. Za danej situácie nemôže byť pochybnosť o potrebe bezodkladne
chrániť právo maloletej cez primeranú povinnosť otca prispievať na jej nevyhnutné potreby. Z týchto
dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal otca prispievať
na výživu maloletej R. 350 Eur mesačne, a to do skončenia konania vo veci samej.

3. Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré považuje  za vecne správne a dostatočne
odôvodnené,vychádzajúce z riadne zisteného skutkového a právneho stavu, pričom argumenty matky
uvedené v odvolaní vo vzťahu k jej finančným možnostiam považuje za klamlivé a zavádzajúce, nakoľko
nezohľadňujú všetky skutočnosti. Zdôraznil, že matka maloletej od odchodu zo spoločnej domácnosti
previedla, resp. vybrala z účtu spoločnosti X. spol. s.r.o., v ktorej sú síce obaja konatelia, ale v ktorej
jediným finančným príjmom je prevádzkovanie ušno-nosno-krčnej ambulancie, kde ako lekár osobne
pracuje, na svoj účet celkovo sumu 33.900 Eur (výbery 7.2.2017, 27.4.2017, 17.7.2017 a 21.8.2017),
čo v prepočte predstavuje mesačne sumu vo výške 2.260 Eur. K mesačným nákladom na dcéru, ktoré
matka vyčíslila sumou 622 Eur mesačne uviedol, že priemerné mesačné výdaje na maloleté dieťa sa
podľa štatistík v SR pohybujú v rozmedzí od 200 Eur do 350 Eur mesačne, pričom táto suma zohľadňuje
celkové priemerné mesačné výdaje maloletého dieťaťa a nielen výšku nevyhnutných nákladov, ktoré
majú postačovať na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov dieťaťa, ktoré možno
určiť neodkladným opatrením. Matkou určená suma nezodpovedá základným zákonným požiadavkám.
S poukazom na § 366 CMP, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej
miere, požiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

4. Kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP
a dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli ku
dňu jeho rozhodnutia splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
matka podaným návrhom neosvedčila naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery vyžadujúce
si okamžitý zásah súdu. Odvolací súd poukazuje na citované ustanovenie § 326 ods. 1 CSP,
ktoré vyžaduje, aby navrhovateľ v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísal
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia
bude ohrozená tak, aby súd mohol vyhodnotiť, či je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z
objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je
nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. V súlade s § 366 CMP je



podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do
pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého
dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom vyplývajúcemu zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine.
Samotná skutočnosť, resp. tvrdenie o tom, že jeden z rodičov si neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť
k deťom vôbec alebo v nedostatočnom rozsahu, samo o sebe neosvedčuje nevyhnutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov, teda určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu. Podstatným je preukázanie, že
rodič zabezpečujúci starostlivosť o dieťa individuálne nie je schopný uspokojovať jeho potreby ani v
nevyhnutnom rozsahu, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu, prípadne aj života a zdravia maloletého dieťaťa,
ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Matka v podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré je súčasťou jej návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, neuviedla žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
dospieť k záveru, že uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletej R. je bezprostredne ohrozené,
ktorú skutočnosť nakoniec potvrdila aj správu v rámci šetrenia pomerov vykonaného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva,
že podľa § 366 CMP možno povinnej osobe uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak,
aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie nevyhnutných životných nákladov oprávneného, pričom nie je
rozhodujúce, že povinný je schopný plniť vyššie dávky výživného. Kritéria určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom vo veci samej vyplývajú z § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktorými sú možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa s tým, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Tento rozsah je však zásadne odlišný od neodkladného opatrenia,
ktorý je daný len nevyhnutnosťou. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia správne
konštatoval, že matka neosvedčila naliehavosť potreby neodkladnej úpravy vyžadujúcej si okamžitý
zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia s poukazom na to, že výchova a výživa maloletej  R. je
riadne zabezpečená matkou majúcou príjem zo živnosti (svadobná agentúra), ktorú obnovila 1.4.2017
a v roku 2017 vybrala z účtu spoločnosti X., spol. s.r.o., v ktorej je konateľkou a spoločníčkou, spolu
14.000 Eur a 28.10.2016 previedla na svoj osobný účet 19.900 Eur, ako pôžičku od tejto spoločnosti,
nota bene nie je možné uzavrieť, že by uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletej bolo ohrozené.

11.  Odvolací súd, ktorý právne pomery a ich relevanciu posudzoval v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), uzatvára, že v danom prípade neboli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a matka podaným návrhom neosvedčila naliehavosť
potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Skutkové okolnosti a úvahy
uvádzané matkou v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie  majú relevanciu až pre rozhodnutie
súdu v merite veci a argumentácia matky v odvolaní nie je spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia
súdu prvej inštancie v súlade s jej odvolacím návrhom. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v
celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23P/350/2016", "guid": "7e5fc5e6-8c18-4a5b-b43e-8e59fffbee13:04bd7db6-e3ff-4910-b0ca-45defb9889db", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}