Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/1/2012 z 9. 10. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 9. októbra 2012, sp. zn. 13CoE/1/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3511210677.1
Krajský súd Trenčín | 13CoE/1/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3511210677.1 | 2012-10-09 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 71 ods. 3 SP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2513e4b6-de48-4ac6-b470-3bce5812fd98
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3511210677.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511210677
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3511210677.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava,
Cintorínska 21, IČO: 35776005, proti povinnému: C. E., bytom J. G. I. č. XXX, o vymoženie 76,62 Eur
s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
24.novembra 2011, č.k. 4Er/1128/2011-10, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   p o t v r d z u j e   uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.novembra
2011, č.k. 4Er/1128/2011-10.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V
odôvodnení  rozhodnutia  uviedol, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodnutia o
priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne č. ORP -473/DI-NM-2008 zo dňa 24.9.2008. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2008 a vykonateľnosť dňa 22.11.2008. Súd poukázal na
ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku a  § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom od 1.9.2008.
Citoval ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom  konaní, podľa ktorého  výkon rozhodnutia
možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
Konštatoval, že výkon predmetného rozhodnutia bolo možné nariadiť iba v lehote do troch rokov
po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, t.j. odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia,
teda odo dňa 22.11.2008. Táto trojročná lehota je prekluzívna (súd na jej plynutie prihliada z úradnej
povinnosti) a v jej priebehu sa musí výkon rozhodnutia nariadiť. Rozhodnutie o priestupku Okresného
riaditeľstva PZ v Trenčíne č. ORP - 473/DI-NM-2008 zo dňa 24.9.2008 nadobudlo právoplatnosť dňa
6.11.2008 a vykonateľnosť dňa 22.11.2008. Podľa citovaného ustanovenia 3-ročná prekluzívna lehota
uplynula dňom 22.11.2011.            S poukazom na márne uplynutie lehoty na nariadenie výkonu citovaného
rozhodnutia, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby krajský súd napadnuté
uznesenie zrušil. V odvolaní citoval ustanovenia § 71 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny
poriadok. Uviedol, že podľa § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok,
výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej
povinnosti. Ust. § 72 ods. 2 Správneho poriadku uvádza, že účastník konania, alebo vymáhajúci správny
orgán, alebo ten, o kom to ustanovuje zákon, môžu podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo
návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom, t.j. výkon rozhodnutí nepatrí výlučne do právomoci
správnych orgánov, ale uvedené ustanovenie pripúšťa, aby oprávnená osoba podala návrh na vykonanie
exekúcie súdnym exekútorom. Zákon č. 341/2005 Z.z. novelizoval Občiansky súdny poriadok v tom
zmysle, že došlo k vylúčeniu možnosti, aby výkon správnych rozhodnutí uskutočňoval súd. Výkon
rozhodnutí je tak možné uskutočniť len na základe ustanovení zákona č. 233/1995 Exekučného
poriadku, ak osoba využije možnosť, ktorú jej dáva ust. § 72 ods. 2 Občianskeho súdneho poplatku.
Ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku vyjadruje, že exekučné konanie možno začať len na návrh
oprávneného alebo toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia podľa ust. 38 ods. 1



Exekučného poriadku v spojení s § 36 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle ktorého, exekučné konanie
sa začína dňom, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. V súvislosti s uvedeným
mal oprávnený za to, že exekučné konanie je začaté dňom, kedy návrh oprávneného došiel súdnemu
exekútorovi a od tohto momentu dochádza k prerušeniu plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty uvedenej
v § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.. Oprávnený sa vyjadril, že v prípade pripustenia právneho názoru
prvostupňového súdu v napadnutom uznesení, oprávnený by sa mohol dostať do právnej neistoty v
tom zmysle, že i napriek tomu, že podal návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote (§ 71 ods.
3 Správneho poriadku), nevedel by odhadnúť predný okamih začatia exekučného konania. V zmysle
§ 47 Exekučného poriadku súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie nemá vymedzenú žiadnu
lehotu, v ktorej by mal vydať upovedomenie o začatí exekučného konania. Oprávnený pre zachovanie
lehoty v § 71 ods. 3 Správneho poriadku považoval za právne významné začatie konania, teda deň
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku.
Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000 zo dňa
13.07.2000. Dodal, že právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa nemôže končiť
vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom
a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia,
ktorá nebola splnená dobrovoľne.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

V danom prípade bolo exekučným titulom rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v
Trenčíne č. ORP - 473/DI-NM-2008 zo dňa 24.9.2008, ktorým bola povinnému uložená pokuta za
priestupok. Povinný porušil ust. § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 3154/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Predmetné
rozhodnutie o priestupku nadobudlo vykonateľnosť 22.11.2008, v dôsledku čoho by lehota na vykonanie
v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uplynula dňom 22.11.2011. Dňa 01.09.2008
počas plynutia tejto lehoty na vykonanie však nadobudol účinnosť zák. č. 298/2008 Z.z., ktorým bolo
ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. vypustené. Zákon o priestupkoch v dôsledku tejto
novely, lehoty na vykonanie takýchto rozhodnutí teda neupravuje, a preto v zmysle ust. § 51 zákona o
priestupkoch sa vzťahujú na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

V zmysle § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ak nie je v tomto
alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o
správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /Správny poriadok/.

V zmysle § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /Správny poriadok/ v znení neskorších
predpisov výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie
uloženej povinnosti.

Z ust. § 88 zák. č. 372/1990 Zb. vyplýva, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku
na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty
určenej na ich  zaplatenie. Citované zákonné ustanovenie, t.j. ods. 1 § 88 bol vypustený zo Zákona
o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.9.2008. Lehota na vykonanie
týchto rozhodnutí odvtedy nebola v Zákone o priestupkoch stanovená, a preto v zmysle ust. § 51 Zákona
o priestupkoch sa aplikuje na rozhodnutia aj blokové pokuty všeobecné predpisy o správnom konaní
(zák. č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok). Citovaný zákon upravuje výkon rozhodnutia v § 71. Podľa
odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia bolo možné rozhodnutia vykonať najneskôr do 3 rokov po
uplynutí lehoty určenej pre splnenie povinnosti uloženej v odseku 1. Novelou uskutočnenou zákonom č.
527/2003 Z.z. sa v § 71 ods. 3 Správneho poriadku slová „rozhodnutie možno vykonať“ nahradili slovami
„výkon rozhodnutia možno nariadiť“, s účinnosťou od 1.1.2004. Citovanými novelami nastala zmena
oproti predchádzajúcemu stavu, kedy bolo nevyhnutné v lehote 3 rokov od uplynutia lehoty určenej pre
splnenie uloženej povinnosti rozhodnutie aj vykonať, podľa novej právnej úpravy v troch rokoch od tejto
lehoty je potrebné len nariadenie výkonu rozhodnutia. Pre záver o tom, či návrh na vykonanie exekúcie



bol podaný včas, je preto potrebné aj v danom prípade jednoznačné ustálenie pojmu nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Citovaná zmena bola vykonaná v čase, keď už od decembra 1995 bol účinný Exekučný poriadok (zák.
č. 233/1995 Z.z.) a v dôsledku toho ustanovenie § 251 O.s.p. umožňovalo v prípade, keď povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnenému možnosť podať buď návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Nedá
sa preto stotožniť s odvolateľom, že použitie termínu „nariadiť“, bolo uprednostnené zákonodarcom
v novelizovanej podobe § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ale je potrebné vychádzať z toho, že pri
novelizácii Správneho poriadku sa neprihliadlo na tú skutočnosť, že už po dobu 8 rokov je v účinnosti
Exekučný poriadok. Nemožno sa preto stotožniť ani so záverom, že výkon rozhodnutia sa začal
spravovať Exekučným poriadkom až po novelizácii O.s.p. z roku 2005, pretože už v tom čase prevládal
nútený výkon vykonateľných súdnych (a iných) rozhodnutí formou exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V zmysle predmetnej novely bolo možné alternatívne podať návrh na vykonanie exekúcie, alebo na
súdny výkon rozhodnutia, čo však žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť záver o tom, že procesný úkon v
zmysle Exekučného poriadku (udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) je totožný s pojmom  nariadiť
výkon rozhodnutia. Termín nariadiť výkon rozhodnutia preto nemôže byť totožný s termínom začatie
exekučného konania, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, keďže
začatie exekučného konania je totožné s pojmom podanie návrhu na súdny výkon rozhodnutia, t.j. deň
doručenia návrhu na súdny výkon rozhodnutia súdu.

Na základe ust. § 51 zákona o priestupkoch je potrebné v danej veci aplikovať ust. § 71 ods. 3 Správneho
poriadku, ktoré ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí výkon rozhodnutia nariadiť (s
účinnosťou od  01.01.2004  už neplatí, že ak sa v trojročnej lehote konanie o výkon rozhodnutia začalo,
musí sa v tejto lehote i skončiť). Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej uplynutím
právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty
určenej na splnenie uloženej povinnosti. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada príslušný orgán (v
danom prípade exekučný súd) z úradnej povinnosti (ex offo).

Odvolací súd zastáva právny názor, že pre určenie toho, či trojročná zákonná prekluzívna lehota je
v konkrétnom prípade zachovaná, nie je právne významné začatie  exekučného konania, ale jeho
nariadenie orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia, v danom prípade podľa Exekučného poriadku
rozhodnutím súdneho exekútora, ktorý uskutočňuje exekúciu a to upovedomením o začatí exekúcie
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03. 2009, sp. zn. 2Cdo/4/2008).

V preskúmavanej veci exekučný titul - rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ  v Trenčíne
č. ORP - 473/DI-NM-2008 zo dňa 24.9.2008 nadobudlo vykonateľnosť 22.11.2008, pričom trojročná
prekluzívna lehota uplynula dňa 22.11.2011, ako to správne ustálil súd prvého stupňa. Do uvedenej
doby nedošlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia, t. j. nebolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie. V
zmysle § 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia a súd prvého stupňa bol povinný ex offo prihliadnuť na márne uplynutie prekluzívnej lehoty
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Krajský súd preto uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť oprávneného o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é .