{"guid": "1e162c8c-3f7d-4b45-a634-a930bf767406:b1eb93bd-a66c-4535-bb53-aa9c0c9377a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6607202979.6", "spisova_znacka": "16Co/919/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/919/2013 z 29. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. apríla 2015, sp. zn. 16Co/919/2013, ECLI:SK:KSBB:2015:6607202979.6", "identifikacne_cislo": "6607202979", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1eb93bd-a66c-4535-bb53-aa9c0c9377a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6607202979.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6607202979.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6607202979.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/919/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607202979
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6607202979.6

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Lučenec,
Cintorínska 2, právne zastúpeného JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom Lučenec, Adyho 34, proti odporcom: l/ Stavebnému bytovému družstvu Lučenec so sídlom v
Lučenci, ul. Štefana Moyzesa č. 47, IČO: 00171816, právne zastúpeného JUDr. Danielom Přibylom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Dr. Vodu 18, 2/ IURIDIS, a. s. so sídlom vo
Veľkom Krtíši, Nemocničná č. 18, IČO: 36648167, 3/ N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., S. č. XXXX/
X, právne zastúpeného Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Ľubinská č. 3, IČO: 35 922 907, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o návrhu odporcu
2/ na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh odporcu 2/ zo dňa 29. 04. 2015 na prerušenie konania vedeného pred Krajským súdom
Banská Bystrica, sp. zn. 16 Co / 919/2013 až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca 2/ podal v prebiehajúcom odvolacom konaní návrh na jeho prerušenie v zmysle ust. § 109 ods.
1 písm. b) O. s. p.. Návrh odôvodnil tým, že: „rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vyjadrené v uznesení
sp. zn. 3Cdo 233/2010 v časti podmienok náhradného doručovania zásielok, nie je v súlade s § 47 ods.
2 O. s. p., v ktorom konajúci súd vychádza z toho, že adresát sa v čase doručovania, t. j.  v konkrétny
deň, skutočne zdržiava v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po
doručení prevziať, či vyzdvihnúť“. Má za to, že striktné vyžadovanie zdržiavania sa účastníka v mieste
doručenia v konkrétny deň a v konkrétnu hodinu doručovania zásielky nemá oporu v zákone. Navrhol,
aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie a požiadal návrhom na zaujatie stanoviska adresovaný
Ústavnému súdu SR „o súlad striktného vyžadovania zdržiavania sa adresáta písomností určeného do
vlastných rúk v konkrétny deň a hodinu doručovania za účelom splnenia podmienky fikcie doručenia
v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. so zákonným ustanovením“. Zdôraznil, že len od zaujatia stanoviska
Ústavného súdu SR je možné potvrdiť alebo vyvrátiť právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 o povinnosti striktného zdržiavania sa adresáta doručovanej písomnosti
v konkrétny deň a hodinu náhradného doručovania za účelom splnenia podmienky fikcie. Navrhol preto,
aby odvolací súd prerušil konanie v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR v danej veci.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.
V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vzniká súdu povinnosť prerušiť konanie v prípade, ak súd pred
rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s Ústavou
SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V prípade takéhoto



zistenia, by mal preto súd podať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa § 37 a nasl. zák.
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení zák. č. 293/1995 Z. z..
Zo samotného znenia ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b), veta druhá, O. s. p., ale aj výkladom tohto
ustanovenia je zrejmé, že návrh Ústavnému súdu SR podáva všeobecný súd v tom prípade, ak dospel
k záveru, že s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou je v rozpore všeobecný záväzný
predpis, ktorý sa týka veci.
Odporca 2/ však navrhuje, aby súd konanie prerušil a požiadal návrhom na zaujatie stanoviska
adresovaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlad právneho názoru vyjadreného v uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 o povinnosti striktného zdržiavania sa adresáta
doručovanej písomnosti v konkrétny deň a hodinu náhradného doručovania za účelom splnenia
podmienky fikcie. Vyššie uvedené ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s . p. teda v žiadnom prípade nepripúšťa
možnosť prerušiť konanie na zaujatie stanoviska Ústavným súdom SR, ktorý by mal zaujať stanovisko
o súlade právneho názoru vyjadreného v konkrétnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR so zákonom.
Odporca 2/ naviac v návrhu nekonštatuje, v čom považuje vyššie uvedený právny názor vyjadrený v
uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 v rozpore so zákonom a znením ust. § 47 ods.
2 O. s. p., ak poukazuje len na inú súdnu prax, napr. na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo 23/2010.  Ak by odvolací súd návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.
s. p. vyhovel, došlo by tak k neprípustnému extenzívnemu výkladu ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s.
p., ak toto ustanovenie neumožňuje prerušiť konanie za účelom zaujatia stanoviska Ústavným súdom
Slovenskej republiky o súlade právneho názoru - právneho záveru vyjadreného v akomkoľvek rozhodnutí
všeobecného súd so zákonom, či Ústavou SR, prípadne medzinárodnou zmluvou.
Na záver odvolací súd poznamenáva, že právomoc Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych
predpisov je daná ustanovením čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú vykonáva práve vyššie
uvedené ust. § 37 ods. 1 zákona Národnej Rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona NR
SR č. 293/1995 Z. z.. Z obsahu ustanovení jednoznačne vyplýva, že právomoc Ústavného súdu SR na
konanie vo veci súladu právnych predpisov, je daná len vtedy, ak navrhovateľ žiada vyslovenie nesúladu
právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily. Aj z tohto je teda zrejmé,
že návrh navrhovateľa na prerušenie konania len z dôvodu zaujatia stanoviska Ústavným súdom SR o
súlade, či nesúlade právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR so zákonom, je
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vylúčené.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 243d ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého je právny názor
súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
Naviac, odvolací súd konštatuje, že prerušiť konanie podľa druhej veci ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s.
p. možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore
s Ústavou SR, so zákonom alebo z medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
dospel súd a nie účastník konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd návrh odporcu 2/ na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) O. s. p. zamietol ako nedôvodný.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}