Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/252/2015 z 21. 6. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 21. júna 2016, sp. zn. 11S/252/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015201127.1
Krajský súd Nitra | 11S/252/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4015201127.1 | 2016-06-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: SP, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74cf8b25-a1d6-49aa-964d-3b0891394cda
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4015201127.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/252/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201127
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015201127.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou
Nové Zámky, Slovenská ulica 11 A, Nové Zámky, IČO 17336112, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, IČO 30796482, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 09. 2015 č. ZS 404/00008/2014/R, takto

r o z h o d o l :

Súd   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2015 č. ZS 404/00008/2014/R podľa ust. §
250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 5,52 eur na účet žalobcu do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 19. 11. 2015 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie žalovaného
zo dňa 10. 09. 2015 č. ZS 404/00008/2014/R tvrdiac, že postupom a týmto rozhodnutím žalovaného bol
ukrátený na svojich právach, nakoľko rozhodnutie žalovaného je nezákonné v dôsledku vady konania
pred žalovaným ako druhostupňovým správnym orgánom, ktorá spočíva v porušení ust. § 3 ods. 5, §
32 ods. 1 a § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
V podanej žalobe uviedol, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra ako správny
orgán prvého stupňa v zmysle ust. § 5, §46 a § 47 vyššie citovaného zákona a ust. § 18 ods. 1, písm. b/,
bod 1, § 50 ods. 2, písm. a/ zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 581/2004 Z. z.“) rozhodnutím zo dňa 24. 02. 2015 č. ZS 404/00008/2014 uložil žalobcovi pokutu
5.000,- eur podľa ust. § 50 ods. 2, písm. a/ a § 64 ods. 2, písm. b/ zákona č. 581/2004 Z. z. za porušenie
povinnosti ustanovenej v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), a to na základe záverov výkonu dohľadu na
mieste v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi X. B. počas
jeho hospitalizácie na I. internej klinike žalobcu v období od 21. 11. 2013 do 02. 12. 2013.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad zo dňa
12. 03. 2015, v ktorom žiadal o opätovné posúdenie prípadu znalcami z odboru rádiológia a onkológia
s tým, aby vzali do úvahy výsledky z vyšetrení, ktoré boli dostupné v čase hospitalizácie pacienta u
žalobcu. Podľa domnienky žalobcu procesné dokazovanie nebolo správne, pretože znalci vzali do úvahy
výsledky z vyšetrení až po prepustení pacienta z nemocnice žalobcu.



O podanom rozklade rozhodla predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa
ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že rozklad
žalobcu zamietla.

V ďalšej časti žaloby žalobca citoval ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, 2, 4, 5, § 46, §
59 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a uviedol, že
žalovaný v konaní nepostupoval podľa jeho názoru správne, nakoľko porušil zákonom uloženú povinnosť
spoľahlivo, presne a úplne zistiť stav veci tým, že dôkaz, ktorým je odborné stanovisko doc. MUDr.
Petra Bořutu, CSc. neakceptoval a vyhodnotil ho ako irelevantný bez dostatočného odôvodnenia. Podľa
názoru žalobcu, ak žalovaný pokladal za nevyhnutné doplnenie dokazovania o odborné stanovisko doc.
MUDr. Petra Bořutu, CSc. v zmysle ust. § 59 vyššie citovaného zákona, nemôže tento dôkaz potom
hodnotiť ako irelevantný. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo by malo byť vyjadrenie doc. MUDr. Bořutu, CSc.
nad rámec špecializácie odborného konzultanta.

V danom prípade je sporné to, či bol zdravotníckymi pracovníkmi žalobcu správne vyhodnotený CT nález
z 20. 11. 2013. Žalobca poznamenal, že doc. MUDr. Bořuta, CSc. je rádiológom, pričom za správny popis
CT nálezu zodpovedá rádiológ, nie urológ. Ak žalovaný považoval za nevyhnutné doplniť dokazovanie
posudkom konzultanta - doc. MUDr. Bořutu, CSc., tak sám žalovaný považoval dovtedajšie zistenie
stavu za nie úplné. Podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolací
správny orgán doplňuje dokazovanie výlučne vtedy, ak je to nevyhnutné a v takom prípade, teda ak je
niečo nevyhnutné, nemožno to neskôr neakceptovať ako irelevantné.

Žalobca taktiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 11. 2009 v konaní pod sp. zn. 5
Szd 3/2009 a zo dňa 18. 03. 2014 v konaní pod sp. zn. 1Szd/2/2013. Bol toho názoru, že nakoľko odborný
posudok doc. MUDr. Petra Bořutu, CSc. nepreukázal porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, žalovaný mal odstrániť rozpory v zistení skutkového
stavu doplnením dokazovania v súlade s ust. § 34 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov zabezpečením znaleckého posudku a nie vyhodnotením odborného posudku
ako irelevantného. V dôsledku takéhoto postupu v dokazovaní mohlo dôjsť u žalovaného k porušeniu
povinnosti spoľahlivo zistiť stav veci a k predčasnému vysloveniu záveru, ktorým žalovaný zamietol
rozklad podaný žalobcom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola  vyslovená
vina žalobcu a rozhodnuté o uložení sankcie.

Rozhodnutie žalovaného je podľa názoru žalobcu súčasne nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť,
nakoľko v súvislosti s určením výšky pokuty neboli zisťované ani preukázané následky, ktoré pacientovi
pri klinickom stave jeho ochorenia hrozili v príčinnej súvislosti s neposkytnutím zdravotnej starostlivosti
správne, t. j. nebol dostatočne preukázaný skutkový stav veci, čoho dôsledkom je skutočnosť uloženia
pokuty v konkrétnej výške, ktorá nemá základ vo výsledkoch vykonaného dokazovania (výška pokuty
musí závisieť tak od závažnosti porušenia povinnosti ako aj od následku, pričom stupeň závažnosti
porušenia povinnosti bezpochyby závisí od možných dôsledkov nesprávneho postupu).

Výrok rozhodnutia žalovaného taktiež nie je v súlade ani s ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 61 ods. 3 tohto zákona, nakoľko rozhodnutím bol
žalobcom podaný rozklad zamietnutý a súčasne bolo zmenené napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu. V zmysle týchto zákonných ustanovení vedúci ústredného orgánu štátnej správy,
rozhodujúci o rozklade, buď rozhodnutie zmení alebo zruší alebo rozklad zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Kombináciu týchto rozhodnutí, spočívajúcu v zamietnutí rozkladu a v súčasnej zmene rozhodnutia,
vyššie citovaný zákon podľa názoru žalobcu nepripúšťa.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26. 01. 2016 navrhol žalobu ako nedôvodne
podanú zamietnuť, pričom podrobne popísal celý priebeh správneho konania vedeného proti žalobcovi.
Uviedol, že žalobca podal rozklad proti rozhodnutiu pobočky žalovaného, v ktorom okrem iného žiadal o
opätovné posúdenie prípadu znalcami z odboru rádiológia a onkológia s tým, aby znalci brali do úvahy
výsledky vyšetrení, ktoré boli dostupné v čase hospitalizácie pacienta u žalobcu. V súlade s ust. § 34 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov žalovaný doplnil dokazovanie o odborné
stanovisko doc. MUDr. Petra Bořutu, CSc., odborníka v špecializovanom odbore rádiológia. Žiadosti
žalobcu o posúdenie prípadu odborníkom z medicínskeho odboru onkológia žalovaný nevyhovel, a
to s poukazom na ust. § 32, § 34 ods. 4, 5 vyššie citovaného zákona. V tejto súvislosti žalovaný



poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 02. 2009 v konaní pod sp. zn. 4  Sžso
10/2008, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10/207/2006-50, z ktorého
vyplýva, že samotný zákon č. 581/2004 Z. z. počíta s odbornými vyjadreniami prizvaných osôb ako
dôkaznými prostriedkami v správnom konaní a ak by aj správny orgán prizval do konania znalca za
účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal iba z tých skutočností, ktoré boli známe
aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci. V žiadnom
právnom predpise nie je deklarovaná vyššia odborná úroveň znalcov oproti týmto prizvaným odborníkom
a v žiadnom platnom právnom predpise ani nie je uvedené, že by znalecké posudky mali vyššiu
dôkaznú silu, než iné dôkazy obstarané správnym orgánom, v danom prípade stanoviská predložené
prizvanými odborníkmi. Naviac, tak znalec, ako i prizvaný odborník musia vychádzať z tej istej zdravotnej
dokumentácie, ktorú vo vzťahu k  poskytovanej zdravotnej starostlivosti vedie poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti - žalobca, za ktorej obsah žalobca zodpovedá a ktorú je žalobca povinný poskytnúť tak
znalcovi na účely vypracovania znaleckého posudku, ako i žalovanému na účely výkonu dohľadu.
Prizvaní odborníci sa kompetentne vyjadrili k poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi. Pobočka
žalovaného v súčinnosti s prizvanými odborníkmi vyhodnotila všetky vyšetrenia realizované u žalobcu,
čoho dôkazom je protokol č. 327/2014 o vykonanom dohľade, ktorý bol vypracovaný v súčinnosti
s prizvanými odborníkmi a podkladom ktorého bola dostupná zdravotná dokumentácia týkajúca sa
pacienta, ktorú si pobočka žalovaného obstarala a ktorá je v zmysle ust. § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004
Z. z. podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho
poskytovania zdravotnej starostlivosti. V záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu bolo v rámci
výkonu dohľadu nutné posudzovať aj zdravotnú starostlivosť poskytnutú pacientovi inými poskytovateľmi
zdravotnej starostlivosti, nielen žalobcom. V opačnom prípade, teda ak by sa do výkonu dohľadu
správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti nezahrnula aj zdravotná starostlivosť poskytnutá
pacientovi po jeho prepustení z hospitalizácie u žalobcu, nebolo by možné výkonom dohľadu adekvátne
posúdiť priebeh zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientovi zo strany účastníka konania, ako
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Žalovaný postupoval v správnom konaní striktne podľa ustanovení zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov a počas správneho konania, ako i výkonu dohľadu, z ktorého
správne konanie vychádzalo, sa dôkladne zaoberal všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu. Správny
orgán prvého stupňa v konaní o uložení pokuty obstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie
za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a žalovaný sa stotožnil so závermi
prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade bol daný dôvod na uloženie pokuty za žalobcom
nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientovi. Žalovaný mal za preukázané, že zo strany
žalobcu došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa, ktorého je poskytovateľ
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu so zohľadnením súčasných poznatkov
lekárskej vedy. Žalovaný zvážil a vyhodnotil všetky námietky a pripomienky žalobcu, ktoré však zistený
skutkový stav nijako nemenili a žalobca nepreukázal svoje tvrdenia. Zistenia žalovaného potvrdili aj
obaja prizvaní odborníci vo svojich odborných stanoviskách.

K odbornému posudku doc. MUDr. Bořutu, CSc. žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí nemal na
mysli, že odborné stanovisko tohto lekára je ako celok irelevantné, ale  len jeho časť, v ktorej sa doc.
MUDr. Bořuta, CSc. vyjadruje ku klinickému postupu žalobcu, nakoľko toto jeho vyjadrenie je nad rámec
jeho špecializácia ako odborníka z medicínskeho odboru rádiológia.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutkové okolnosti, ktoré
považoval za nepochybne zistené a tento zistený skutkový stav subsumoval pod príslušné ustanovenia
zákona č. 576/2004 Z. z., t. j. žalovaný svoju právnu úvahu vyjadril v rozhodnutí s poukazom na konkrétne
ustanovenie § 4 ods. 3 tohto zákona. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalovaného
poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia.

K tvrdeniu žalobcu, že výrok napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s ust.  59 ods. 2 v spojení s ust.
§ 61 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko rozhodnutím
žalovaného bol žalobcom podaný rozklad zamietnutý a súčasne bolo zmenené napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, žalovaný uviedol, že pri preskúmaní rozkladom napadnutého
rozhodnutia svojej pobočky nezistil  nedostatky v jej rozhodovaní, ani nezrovnalosti v zistenom



skutkovom stave, a preto rozklad žalobcu v konaní o rozklade zamietol a rozhodnutie pobočky vo
výrokovej časti zmenil tak, že medicínsky skorigoval porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.
zo strany žalobcu.  Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný postupoval striktne v súlade s príslušnými
ustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Žalovaný navrhol,
aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie v
predmetnej veci prejednal podanú žalobu na pojednávaní dňa 22. 06. 2016 za prítomnosti zástupcov
účastníkov konania, pričom dospel k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu bola zistená taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť jeho žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto rozhodnutie
žalovaného zo dňa 10. 09. 2015 podľa ust. §  250j ods. 2 písm. e/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/204
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že pobočke žalovaného v Nitre ako
správnemu orgánu prvého stupňa bola doručená žiadosť o prešetrenie postupu poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, ktorým bola Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky (žalobca) vo veci
poistenca X. B. (pacient). Následne žalobca predložil zdravotnú dokumentáciu z hospitalizácie tohto
pacienta na jeho klinike a správny orgán si vyžiadal i ďalšiu zdravotnú dokumentáciu pacienta od iných
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu dohľad na
mieste, predmetom ktorého bolo prešetrenie správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi
X. B. v dohliadanom období od 10. 10. 2013 do 02. 12. 2013 a výkonom dohľadu  na diaľku u žalobcu
poveril prizvané osoby - primára MUDr. Ján Lakota, CSc. ako odborníka v odbore vnútorné lekárstvo a
doc.  MUDr. Vincenta Nagya, PhD. ako odborníka v odbore urológia, ktorých  požiadal o vypracovanie
odborných stanovísk.

Doc. MUDr. Vincent Nagy, PhD. vypracoval odborné stanovisko zo dňa 26. 4. 2014 vo veci prešetrenia
správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi X. B., v ktorom podrobne popísal analýzu
prípadu v dohliadanom období od 10. 10. 2013 do 02. 12. 2013  so záverom, že zdravotná starostlivosť
u žalobcu v tomto období pacientovi  nebola poskytnutá správne. Dňa 08. 05. 2014 vypracoval
odborné stanovisko MUDr. Ján Lakota, CSc. (čomu predchádzala podrobná analýza prípadu) so
záverom, že podľa jeho názoru nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne v súlade s platnými
predpismi. Následne správny orgán prvého stupňa vypracoval dňa 27. 05. 2014 protokol č. 327/2014 o
vykonanom dohľade za obdobie od 10. 10. 2013 do 02. 12. 2013 so zistením, že počas hospitalizácie
pacienta na I. internej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky, teda u žalobcu, neboli
vykonané všetky potrebné vyšetrenia na správne určenie choroby, a preto podávaná liečba nebola
adekvátna zdravotnému stavu pacienta pre nestanovenie správnej diagnózy a so záverom, že zdravotná
starostlivosť nebola poskytnutá správne podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žalobca podal k protokolu námietky zo dňa 13. 6. 2014  a dňa 20. 08. 2014 bola spísaná zápisnica č.
327/2014 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade,  pričom
pobočka žalovaného v Nitre (ako správny orgán prvého stupňa) námietky žalobcu neakceptovala s
poukazom na písomné stanoviská odborných konzultantov v medicínskom odbore vnútorné lekárstvo
a urológia.

Dňa 14. 10. 2014 správny orgán prvého stupňa vydal upovedomenie o začatí správneho konania vo
veci uloženia pokuty podľa ust. § 50 ods. 2, písm. a/ zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti  (žalobcovi), pričom ako dôvod začatia konania je
uvedené zistenie porušenia ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi X. B. počas jeho hospitalizácie
na I. internej klinike žalobcu v období od 21. 11. 2013 do 02. 12. 2013, a to na základe výsledkov
výkonu dohľadu na mieste v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Žalobca podal na základe  tohto oznámenia písomné vyjadrenie zo dňa 21. 10. 2014 a následne správny



orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 24. 02. 2015, ktorým žalobcovi uložil pokutu 5.000,-
eur podľa ust. § 50 ods. 2, písm. a/ a § 64 ods. 2, písm. b/ zák. číslo 581/2004 Z. z. poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti, teda žalobcovi za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe záverov výkonu
dohľadu na mieste v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. pacientovi X. B. počas jeho hospitalizácie na I.
internej klinike u žalobcu v období od              21. 11. 2013 do 02. 12. 2013. Porušenie malo spočívať
v tom, že počas hospitalizácie pacienta na tejto klinike neboli účastníkom konania vykonané všetky
potrebné vyšetrenia na správne určenie choroby, a preto účastníkom konania podávaná liečba nebola
adekvátna zdravotnému stavu pacienta pre nestanovenie správnej diagnózy. U pacienta tak nebolo
účastníkom konania skompletizované urologické vyšetrenie pre mikroskopickú hematúriu, vrátane
urografie a cystoskopie, či cytologického vyšetrenia moču pacienta, neboli brané do úvahy suspektné
nálezy z anamnézy pacienta, vyšetrení moču, z MRI vyšetrenia a ani z CT vyšetrenia pacienta. Na I.
internej klinike žalobcu mali trvať pri spoločnom osobnom konzíliu prednostov na urologickom došetrení
pacienta. Týmto spôsobom neboli bolesti v lumbálno-sakrálnej oblasti pacienta účastníkom konania
správne vyhodnotené ako dôsledok infiltrácie retroperitoneálnych nervových pletení s nutným detailným,
hoci opakovaným urologickým,  či iným morfologickým vyšetrením pacienta.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 12. 03. 2015 a následne žalovaný v podaní
zo dňa 30. 04. 2015  požiadal doc. MUDr. Petra Bořutu, CSc. o komplexné vyhodnotenie poskytnutej
zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalobcom pacientovi B., najmä o vyhodnotenie vyšetrenia MRI zo
dňa 13. 11. 2013 a CT vyšetrenia zo dňa 20. 11. 2013. Na základe zdravotnej dokumentácie k zdravotnej
starostlivosti poskytnutej žalobcom X. B. vypracoval doc. MUDr. Peter Bořuta, CSc., prednosta Klinky
rádiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity, odborné stanovisko  zo dňa 17. 05. 2015, z ktorého
vyplýva, že z dodaných nekompletných dokumentov klinikov (neurológia, urológia vnútorné lekárstvo)
nie je možné zistiť diagnostický algoritmus, ktorý by mohol diagnózu stanoviť. Zobrazovacie metódy
vyhodnotili zväčšené LU retroperitoneálne a na MR aj možnú meta v stavci. Primárny nádor nebolo
možné v tom čase rádiologickými metódami zobraziť. MR a CT vyšetrenia boli správne vykonané a
vyhodnotené, nedošlo k pochybeniu zo strany rádiológov.
Následne predsedníčka žalovaného vydala dňa 10. 09. 2005 žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým
rozklad žalobcu zamietla, ale rozkladom napadnuté rozhodnutie č. ZS  404/00008/2014 o uložení
pokuty v sume 5.000,- eur predsedníčka úradu zmenila na základe ust. § 23 ods. 1, písm. e/ zák.
č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov vo výrokovej časti rozhodnutia tak, že úrad ukladá
pokutu vo výške 5.000,- eur účastníkovi konania sa porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pacientovi X. B.. Porušenie spočívalo v
tom, že počas hospitalizácie pacienta na I. internej klinike účastníka konania v období od 21. 11. 2013
do 02. 12. 2013 neboli účastníkom konania vykonané všetky potrebné vyšetrenia na správne určenie
choroby, nebolo skompletizované urologické vyšetrenia pre mikroskopickú hematúriu (prítomnosť krvi
v moč), vrátane urografie a cystoskopie, či cytologického vyšetrenia moču pacienta, neboli brané do
úvahy suspektné nálezy z anamnézy pacienta, vyšetrení moču, z MRI vyšetrenia a ani z CT vyšetrenia
pacienta. Týmto spôsobom neboli bolesti v lumbálno-sakrálnej oblasti pacienta účastníkom konania
správne vyhodnotené.

V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 10. 09. 2015 je okrem iného citovaná časť
odborného stanoviska doc. MUDr. Petra Bořutu, CSc.  s tým, že jeho vyjadrenie ku klinickému postupu
predsedníčka úradu neakceptuje a považuje ho za irelevantné, nakoľko je nad rámec špecializácie
odborného konzultanta. Predsedníčka úradu zároveň konštatovala, že výrok rozhodnutia musí byť
formulovaný jasne, stručne a určite, a preto rozhodla o zmene výroku a medicínsky korigovala porušenie
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pričom táto zmena nemá vplyv na výšku pokuty, ani na skutočnosť,
že účastník konania porušil povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.

Podľa § 18 ods. 1, písm. b/ zákona č.  581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
účinnom v čase rozhodovania žalovaného, úrad



b/ vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, 40) a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2,
3 a 7)
1. ukladá sankcie,
2. podáva návrhy na uloženie sankcie,
3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na
odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa § 23 ods. 1, písm. e/ vyššie citovaného zákona, predseda úradu
e/ rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním
ustanovenej poradnej komisie.

Podľa § 50 ods. 2, 3, 7 vyššie citovaného zákona, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad
zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich
následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
a/pokutu (§ 64 ods. 2) alebo
b/ zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému
zástupcovi.
Ak úrad pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zistí iné nedostatky v činnosti poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, ktoré vyplývajú z porušenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,
podľa závažnosti zistených nedostatkov môže podať na príslušnom orgáne návrh na
a/ uloženie pokuty,
b/ dočasné pozastavenie alebo zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
c/ dočasné pozastavenie alebo zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo
licencie na výkon zdravotníckeho povolania, a ak ide o právnickú osobu, licencie na výkon činnosti
odborného zástupcu,
d/ začatie disciplinárneho konania.
Pokuty podľa odseku 2 písm. a/ a odseku 4 môže úrad podľa povahy veci uložiť opakovane; súčasne s
uložením pokuty môže uložiť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, odvolací
orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a
rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy,
vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia
rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok.
O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej
osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.

Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného a jeho pobočky v Nitre v
konaní vedenom proti žalobcovi vo veci uloženia pokuty za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť
pacientovi X. B..

V predmetnej veci však súd skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia žalovaného zo
dňa 10. 09. 2015 zistil, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť predovšetkým samotnému spôsobu



rozhodovania o rozklade žalobcu podanom proti rozhodnutiu pobočky žalovaného v Nitre zo dňa 24. 02.
2015. Spôsob rozhodovania žalovaného pritom namietal i žalobca v podanej žalobe.

Na konanie a rozhodovanie žalovaného sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov, pokiaľ nie je v zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
ustanovené inak. Z uvedeného vyplýva, že i na konanie o uložení pokuty podľa vyššie citovaného zákona
č. 581/2004 Z. z. sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
pretože inak nie je ustanovené a žalovaný správny orgán bol teda povinný postupovať podľa jednotlivých
ustanovení tohto zákona, vrátane tých, ktoré upravujú konanie a rozhodovanie o podanom rozklade,
pričom na konanie o rozklade sa primerane použijú ustanovenia o odvolacom konaní.

Spôsoby rozhodovania správneho orgánu v odvolacom konaní sú upravené v ust. § 59 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, čo znamená, že odvolací orgán môže za
podmienok ustanovených v citovanom zákone rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmeniť
alebo zrušiť, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Zmena rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa prichádza do úvahy spravidla vtedy, ak odvolací
orgán odvolaniu vyhovie. Môže sa tak stať v prípade, ak  bol skutkový základ zistený správne, ale
napr. prvostupňový orgán nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis, prípadne ak rozsah potrebného
došetrenia nepresahuje možnosti druhostupňového orgánu. Pri zmene rozhodnutia môže ísť buď
o čiastočnú zmenu, alebo o úplnú zmenu (v tomto prípade odvolací orgán svojím rozhodnutím
prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu nahradí svojím rozhodnutím). Pod zmenou rozhodnutia treba
rozumieť stav, keď vec, ktorá je  predmetom konania, odvolací orgán vo vlastnom mene rozhodne inak,
ako správny orgán prvého stupňa. Zmena rozhodnutia sa preto týka veci samotnej. Reformačný výrok
odvolacieho orgánu sa potom stáva nezávislým od výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,
je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací
orgán. Pri zmene rozhodnutia môže odvolací orgán zmeniť nielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie,
prípadne ich časti, vždy však musí rozhodnúť o podanom odvolaní.

Ďalším z možných spôsobov rozhodnutia v odvolacom konaní je zamietnutie odvolania a potvrdenie
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Tento postup prichádza do úvahy v prípadoch, keď
odvolací orgán nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo treba považovať prvostupňové rozhodnutie za
nezákonné, resp. nesprávne, a preto neprichádza do úvahy jeho zmena alebo zrušenie.

V predmetnej veci žalovaný rozhodol o žalobcom podanom rozklade proti rozhodnutiu jeho pobočky
v Nitre zo dňa 24. 02. 2015 tak, že rozklad žalobcu zamietol, ale rozhodnutie pobočky v Nitre zmenil
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Takýto spôsob rozhodnutia (kombinácia
zamietnutia rozkladu, resp. odvolania a zároveň zmena rozkladom, resp. odvolaním  napadnutého
rozhodnutia) je však v rozpore s ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov, ktoré sa primerane použije i na rozhodovanie o rozklade, a to s poukazom na ust.
§ 61 ods. 3 tohto zákona.

Výrok rozhodnutia správneho orgánu predstavuje najdôležitejšiu časť jeho rozhodnutia a musí byť preto
formulovaný určite a konkrétne a túto zásadu musí rešpektovať i odvolací orgán, najmä v prípade, ak
mení rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V predmetnej veci si odvolací orgán mal uvedomiť,
že môže konať a rozhodovať iba vo vlastnom mene, na základe zákona a spôsobom ustanoveným v
zákone a že zmenou rozhodnutia (ak bola potrebná) vlastne nahrádza rozhodnutie, proti ktorému bol
podaný rozklad. Zo žiadneho ustanovenia vyššie citovaného zákona nevyplýva odvolaciemu orgánu
právomoc vylepšovať, prípadne svojim rozhodnutím upravovať výrok rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa,  ak ho považuje za chybný alebo nesprávny. Spôsob rozhodnutia žalovaného, t.j.
kombinácia zamietnutia rozkladu a zároveň zmena rozkladom napadnutého rozhodnutia (ktorou podľa
žalovaného bolo len „medicínsky skorigované“ porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.)
nezodpovedá zákonu a v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva je vnímaná ako
nezákonná. Je právom a povinnosťou správneho orgánu v odvolacom konaní, resp. v konaní o rozklade
zmeniť rozhodnutie vydané správnym orgánom prvého stupňa, ak sú splnené zákonom stanovené
podmienky, pričom zmena musí byť vykonaná zákonom stanoveným spôsobom a musí byť náležite a
v súlade so zákonom i zdôvodnená. Treba mať na zreteli, že každý orgán štátnej správy môže konať



len na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, preto
i odvolací správny orgán, resp. orgán rozhodujúci o podanom rozklade mal pri svojom rozhodovaní
zásadne postupovať na základe zákona a v jeho medziach. Pokiaľ takto odvolací správny orgán v konaní
o rozklade nepostupoval a jeho rozhodnutie ako i ním vykonaná zmena výrokovej časti rozhodnutia (keď
žalobcom podaný rozklad zamietol, ale zároveň zmenil rozkladom napadnuté rozhodnutie) je zákonu
odporujúca, musel súd na túto skutočnosť prihliadať, pretože sa nejedná len o formálne pochybenia
žalovaného, ale o pochybenie, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia,
pričom na uvedené pochybenie (neprípustnosť zamietnutia rozkladu a súčasnej zmeny rozhodnutia)
poukazoval i žalobca v podanej žalobe.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 09. 2015 zrušiť bez toho,
aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou tohto rozhodnutia a námietkami žalobcu uvedenými v podanej
žalobe, a to podľa ust. §  250j ods. 2 písm. e/ OSP, nakoľko v konaní žalovaného bola zistená taká vada,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a na túto vadu by musel súd
prihliadať i z úradnej povinnosti (v podanej žalobe však bola namietaná).

Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ žalovaný správny orgán mení rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, jeho rozhodnutie (vydané vo vlastnom mene) je vlastne novým spôsobom vyriešenia veci a
nahrádza rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tomuto musí zodpovedať výroková časť jeho
rozhodnutia ako i odôvodnenie. V predmetnej veci z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
vyplýva, že dôvodom zmeny rozhodnutia bola potreba „medicínskeho korigovania“ porušenia ust. § 4
ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Žalovaný sa však obmedzil iba na toto konštatovanie bez toho, aby
jednoznačne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo bola takáto úprava potrebná, v čom vlastne „medicínske
skorigovanie“ spočívalo a prečo ho bolo potrebné vykonať. Požiadavku riadneho odôvodnenia
rozhodnutia treba dôsledne rešpektovať i pri vydávaní rozhodnutia o podanom rozklade, a to preto,
aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania a dôvody zmeny
rozhodnutia bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch
stupňov.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, aby opätovne a v súlade so zákonom rozhodol o
rozklade žalobcu zo dňa 12. 03. 2015 podanom proti rozhodnutiu pobočky žalovaného v Nitre zo dňa 24.
02. 2015, pričom je viazaný právnym názorom súdu, a to podľa ust. § 250j ods. 7 OSP a v odvolacom
konaní má rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 v spojení s ust. § 61 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Viazanosť  právnym  názorom  je právnou povinnosťou správneho orgánu a  znamená,  že  správny
orgán je v ďalšom  konaní v  podstate viazaný  názorom súdu  na právne a skutkové odôvodnenie nového
rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V novom
rozhodnutí sa žalovaný vysporiada i so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v
podanom rozklade ako i v podanej žalobe. Súd dáva do pozornosti žalovaného, že pokiaľ považoval za
potrebné doplniť dokazovanie (napriek tomu však v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správny
orgán prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, ktorý bol dostatočným podkladom pre  posúdenie veci
a zistil všetky skutočnosti dôležité pre vydanie jeho rozhodnutia) o ďalšie odborné stanovisko, bolo jeho
povinnosťou tento postup (doplnenie dokazovania) riadne odôvodniť a okrem iného uviesť, čo bolo jeho
dôvodom. Podané odborné stanovisko zo dňa 17. 05. 2015 (v ktorom prizvaný odborník okrem iného
konštatoval, že mu boli dodané nekompletné dokumenty) bolo potrebné riadne vyhodnotiť ako jeden z
dôkazov a zároveň vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi. Vzhľadom na závery tohto odborného
stanoviska a závery ďalších odborných stanovísk nachádzajúcich sa v predloženom administratívnom
spise, je podľa názoru súdu nepostačujúci a nedostatočne zdôvodnený záver žalovaného, že vyjadrenie
obsiahnuté v odbornom stanovisku zo dňa 17. 05. 2015 ku klinickému postupu neakceptuje, považuje ho
za irelevantné, nakoľko presahuje rámec špecializácie odborného konzultanta. Pokiaľ bol žalovaný toho
názoru, že dôkazná situácia zdokumentovaná jeho pobočkou v Nitre nie je dostatočná (napriek vyššie
uvedenému konštatovaniu žalovaného) a dokazovanie je potrebné doplniť o ďalšie odborné stanovisko,
závery ktorého žalovaný napokon neakceptoval, bolo jeho povinnosťou tento postup náležite a právne
akceptovateľným spôsobom zdôvodniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému  žalobcovi priznal náhradu
účelne vynaložených trov konania v sume  5,52 eur, čo predstavuje náhradu hotových výdavkov



(poštovného a cestovného zamestnanca žalobcu verejným hromadným dopravným prostriedkom)
žalobcu vynaložených v súvislosti s podanou žalobou a účasťou zástupcu žalobcu (jeho zamestnanca)
na pojednávaní konanom dňa 22. 06. 2016. Náhrada hotových výdavkov v sume 5,52 eur pozostáva zo
sumy 2,- eurá (poštovné podľa predloženého podacieho hárku) za podanie žaloby na poštovú prepravu
a zo sumy 3,52 eur (za cestovné zamestnanca žalobcu vlakom z Nových Zámkov do Nitry a späť, t.
j. 2 x 1,76 eur).

Žalobca si v zákonom stanovenej lehote (tri pracovné dni od vyhlásenia rozsudku) vyčíslil náhradu
trov konania sume 99,17 eur (2,- eurá poštovné za podanie žaloby na prepravu + 27,17 eur náhrada
cestovných nákladov motorovým vozidlom z Nových Zámkov do Nitry + 70,- eur súdny poplatok) a v
podaní zo dňa 04. 07. 2016 (teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty) si uplatnil ďalšie trovy konania
v sume 1,55 eur ako náhradu poštovného za prepravu zásielky s vyčíslením trov konania, teda spolu v
sume 100,72 eur. Náhradu trov konania v tejto sume žalobcovi nebolo možné priznať a súd mu priznal
náhradu trov konania v sume 5,52 eur podľa výpočtu vyššie uvedeného.

V predmetnej veci žalobca nebol zastúpený právnym zástupcom, čo však vzhľadom na predmet konania,
t. j. preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti nebolo ani
nevyhnutné, ale na pojednávaní konanom dňa 22. 06. 2016 žalobcu zastupoval jeho zamestnanec s
právnickým vzdelaním. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v prejednávanej veci nebol zastúpený
advokátom, nemožno pri výpočte náhrady trov konania vychádzať z ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Žalobca, ktorý má sídlo v Nových Zámkoch, bol zastúpený svojim zamestnancom, ktorého pracovisko
je v Nových Zámkoch (nič iné nebolo preukázané) a pojednávanie sa konalo v Nitre. Pokiaľ si žalobca
uplatnil náhradu cestovných nákladov spojených s cestou jeho zamestnanca na pojednávanie z Nových
Zámkov do Nitry a späť, možno pri rozhodovaní o priznaní náhrady cestovných nákladov a ich výpočte
vychádzať len z ust. § 72 ods. 1 v spojení s ust. § 73 ods. 1, 2 a § 74 vyhl. č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské
súdy v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016. V zmysle týchto ustanovení sa osobe
zúčastnenej na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde
sa konanie uskutočňuje, hradia výdavky cestovného ako pri ceste verejným hromadným dopravným
prostriedkom, a to aj v prípade, ak použila vlastné motorové vozidlo, pričom sa hradia len skutočné,
účelné a hospodárne výdavky cestovného. Náhrada výdavkov cestovného podľa zák. č. 283/2002 Z.
z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov sa osobe zúčastnenej na konaní poskytne
len v prípade, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným
dopravným prostriedkom (§ 74 vyhl. č. 543/2005 Z. z.).

Súd má za to, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre postup v zmysle ust. §
74 vyhl. č. 543/2005 Z. z. a priznanie náhrady cestovného žalobcovi podľa zák. č. 283/2002 Z.
z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, nakoľko okolnosti prípadu podľa názoru
súdu nevyžadovali, aby zamestnanec žalobcu použil motorové vozidlo žalobcu namiesto verejného
hromadného dopravného prostriedku, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že medzi Novými Zámkami
a Nitrou je dobré a dostatočne frekventované priame dopravné spojenie prostredníctvom verejného
hromadného dopravného prostriedku (vlak, autobus). Tvrdenie žalobcu, že pracovný čas jeho zástupcu,
ktorý sa zúčastnil na pojednávaní sa začína o 8,00 hod. a v prípade, ak by na cestu použil prostriedok
verejnej hromadnej dopravy, cesta by trvala viac ako päť hodín a žalobcovi by bol vznikol i nárok na
stravné, podľa názoru súdu  nemožno považovať za okolnosť vyžadujúcu, aby cesta jeho zamestnanca
bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom. Naviac, podľa predložených
dokladov mal zástupca žalobcu použiť na cestu z Nových Zámkov do Nitry a späť osobné motorové
vozidlo svojho zamestnávateľa, teda žalobcu, ktorému ako právnickej osobe a účastníkovi súdneho
konania nemožno priznať náhradu podľa osobitných predpisov, teda podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Žalobca súdny poplatok 70,- eur za podanú žalobu nezaplatil a súd ho na zaplatenie súdneho poplatku v
tejto sume ani nevyzval, nakoľko je toho názoru, že konanie v predmetnej veci (preskúmanie rozhodnutia
o uložení pokuty za nesprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti) je oslobodené od súdneho
poplatku podľa ust. § 4 ods. 1, písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania žaloby. Z tohto dôvodu žalobcovi
nebolo možné priznať náhradu trov konania za súdny poplatok.



Lehota na vyčíslenie trov konania je ustanovená v § 151 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016
s tým, že ak si účastník konania v tejto lehote trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Žalobca si trovy konania v sume 1,55 eur (náhrada
poštovného za prepravu zásielky s vyúčtovaním trov konania)  uplatnil po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty  a náhrada trov konania v tejto sume ani nevyplývala zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia,
preto mu súd náhradu trov v tejto sume nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa  napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).