{"guid": "1e059faa-de7c-4a11-a241-73b326704892:122991cd-f867-4b0d-835c-04e04fe6119f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7815204247.1", "spisova_znacka": "14CoE/574/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/574/2016 z 20. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 20. decembra 2016, sp. zn. 14CoE/574/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7815204247.1", "identifikacne_cislo": "7815204247", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Kmeťová", "sudca_id": 243, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-kmetova-243", "datum_vydania": "2016-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/122991cd-f867-4b0d-835c-04e04fe6119f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7815204247.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7815204247.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7815204247.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/574/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204247
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204247.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu N.. M. M. a členov senátu N.. F. Y. a I.. I.
R. v exekučnej veci oprávneného: C. banka, a.s., S. nábrežie 4, H., V.: XX XXX XXX, proti povinnému: N.
G., nar. X.X.XXXX, M. 3, M., o vymoženie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou
I.. N. D., J. úrad H., D. XXX/A, H., pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu B. súdu
M. č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Stranám  nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia  na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mu bola dňa XX.X.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
M., Z. a I., a.s. so sídlom v H. , sp. zn. IA-C/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Rozhodcovský rozsudok
bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru  uzavretej dňa
XX.XX.XXXX  medzi oprávneným  a povinným. V zmysle tejto zmluvy bol povinnému poskytnutý  úver.
Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie predmetného sporu bola daná podľa  článku  10 bodu
10.2.2  II. časti Všeobecných obchodných podmienok - rozhodcovská doložka.

3. Súd    prvej inštancie vec právne  posúdil   podľa   § 36 ods. 2, § 44 ods. 2,  § 41 ods. 2 písm. d/, § 243d
ods. 1, 2 zákona č. 233/1995  Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),  §
44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2  zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1  § 52  ods. 1, 3,
4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/,  5,  § 54 ods. 1,  2 Občianskeho zákonníka  a uviedol, že úver poskytnutý na
základe zmluvy  je spotrebiteľským úverom. V úverových podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť
tejto zmluvy, sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Uviedol, že doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie spotrebiteľ ovplyvniť nemohol,
podmienky v nej obsiahnuté si osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej
doložky aj vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Už vzhľadom  k tejto
skutočnosti považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, čím mu bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Tým rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného  súd prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok v ňom vydaný nie je



spôsobilým exekučným titulom a preto súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie  na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený
odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a písm. e/ a § 221 ods. 1 písm. d/, písm.
f/ a písm. h/ O. s. p. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o  vydanie poverenia,  keď skúmal iné listiny ako  pripúšťa  výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku; tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45
ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej
doložky; zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávnou aplikáciou právnych predpisov vylúčil možnosť
riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na povinnosť pôvodného veriteľa
postupovať podľa § 93b Zákona o bankách; uviedol, že  exekučný  súd  nesprávne  aplikoval § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil § 153 ods. 1 O. s. p., v napadnutom  rozhodnutí  absentujú
akékoľvek dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci; zastával názor, že súd
prvej inštancie  konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní žiadosti o
udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora;
tvrdil, že súd prvej inštancie  porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom na rozhodnutia
všeobecných súdov uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie
vydajú aj zamietajú a zastával názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na základe
jeho postavenia. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov
a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť
svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku.  Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského
súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s.
zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je
držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

5. Krajský súd ako súd odvolací  (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380  C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa  § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Podľa  §  387 ods. 2  C.s.p. odvolací súd sa  v celom  rozsahu stotožňuje s odôvodnením  rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom  pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.,  Bratislava  sp. zn.  IA-C/XXXX/XXXX  zo dňa
XX.X.XXXX, ktorým bolo povinnému  uložené zaplatiť  oprávnenému  X.XXX,XX  eura s príslušenstvom.
Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská
doložka uvedená. v článku 10 bod 10.2.  všeobecných  obchodných podmienkach pre  úver, ktoré tvoria
súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

8. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.



9. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou
exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

11. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí   Najvyššieho
súdu    Slovenskej republiky,  napr. v uznesení  zo  dňa 9.  februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd  SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

12. V prejednávanej veci nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi  oprávneným  a povinným
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

17. V prejednávanej veci je rozhodcovská  doložka  neplatná  pre nedodržanie zákonom predpísanej
písomnej formy podľa § 4  ods. 2 zákona  č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,   lebo  nie  je



obsiahnutá  v  dokumente  podpísanom  oboma  zmluvnými   stranami. V čl. 3 bode 6 zmluvy o úvere sa
síce zmluvné strany dohodli, že spory zo zmluvy budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou v čl. 10 všeobecných obchodných podmienok, samotné obchodné podmienky,  v ktorých je
obsiahnutá  rozhodcovská  doložka - článok 10 bod 10.2.2.  však neboli podpísané zmluvnými stranami,
preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je možné považovať za platne uzavretú rozhodcovskú
doložku k hlavnej zmluve.

18.  Úprava obsiahnutá v Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4
je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v prejednávanej
veci dodržaná nebola (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn.
2Cdo 245/2010,  porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011
z 13.10.2011).

19. Aj v prípade, ak by išlo o písomne dojednanú rozhodcovskú doložku, odvolací súd sa stotožňuje
s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo dôsledkom takto formulovanej
rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to
znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá
klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu,
aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

20. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka
je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zmluvnou podmienkou absolútne neplatnou, preto nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu)
vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je
spôsobilým exekučným titulom.  Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie  správne uzavrel, že neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného (Poštová banka, a.s.) povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

22. Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto
návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

23. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto  postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul.



24. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie  je v napadnutom  výroku vecne
správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol  podľa   §  396  ods. 1 C.s.p.  v  spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. a stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

26. Toto  rozhodnutie  prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je  prípustné  dovolanie,  ak  to  zákon  pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p.  dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie  znovu  od  doručenia  opravného  uznesenia  len v rozsahu vykonanej  opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí  byť  v  dovolacom konaní  zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}