Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/37/2013 z 11. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. júna 2013, sp. zn. 11CoP/37/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2112216521.2 Krajský súd Trnava | 11CoP/37/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2112216521.2 | 2013-06-11 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/046aa863-a1d4-46c6-b485-f633052feeb7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2112216521.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216521
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2112216521.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Jozef Mačej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú E. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
dieťa rodičov: matky - S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, J., t. č. K. XX, J., zastúpená
advokátkou: JUDr. Mária Jezerská, AK so sídlom Hlavná 42, Trnava, otca - O. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXXX/X, S. J., t. č. K. XXXX/XX, J., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek,
advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného
súdu Trnava, č.k. 9P/5/2012 - 110 zo dňa 30. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia bežného výživného a nedoplatku
na zročnom výživnom p o t v r d z u je.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletou E. m e n
í tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 09.00 hod. do
11.30 hod., každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny štvrtok v
mesiaci v čase od 17.30 hod. do 19.00 hod., pri prvých 15 zrealizovaných stykoch za prítomnosti matky,
potom bez jej prítomnosti.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a v určenom čase ju otcovi v mieste svojho bydliska
odovzdať a otec je povinný matke maloletú v určenom čase v mieste bydliska matky odovzdať a v
prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodoch uskutočniť, je rodič, na strane ktorého táto
prekážka vznikla povinný informovať o tom druhého rodiča podľa možnosti najneskôr 24 hod. pred
termínom styku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných veciach,
otcovi uložil s účinnosťou od 15.08.2012 platiť na výživu maloletej sumu 110,- eur mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci k rukám matky a nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 15.08.2012
do 31.01.2013 v sume 390,18 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15,- eur spolu s
bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok, ďalej upravil
styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci
v čase od 09.00 hod. do 11.30 hod., každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00
hod. a každý nepárny štvrtok v mesiaci v čase od 17.30 hod. do 19.00 hod., pri prvých 3 stykoch vo



štvrtok, prvých 3 stykoch v sobotu a prvých 3 stykoch v nedeľu za prítomnosti matky, potom bez jej
prítomnosti, matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a v určenom čase ju otcovi v mieste
svojho bydliska odovzdať a otec je povinný matke maloletú v určenom čase v mieste bydliska matky
odovzdať a v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodoch uskutočniť, je rodič, na strane ktorého
táto prekážka vznikla povinný informovať o tom druhého rodiča podľa možnosti najneskôr 24 hod. pred
termínom styku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods.
2, § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že mal. E. pochádza z manželstva účastníkov konania, ktoré
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/62/2012 - 87 zo dňa 11.12.2012, ktoré
rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Týmto rozsudkom súd rozviedol manželstvo rodičov
maloletej a v rámci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva zveril
maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť na výživu maloletej sumu 100,- eur mesačne
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s ňou každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od
13.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň vo štvrtok od 17.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že prvé
štyri stretnutia sa uskutočnia v prítomnosti matky. V konaní bolo preukázané, že rodičia maloletej sú
manželmi, avšak nežijú spolu, keď matka sa spolu s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti k
svojim rodičom a preto tam prichádza za daného stavu do úvahy rozhodovanie podľa ust. § 36 Zákona
o rodine. Pokiaľ ide o úpravu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti súd prihliadol na vek dieťaťa,
ktoré vyžaduje celodennú starostlivosť, ktorú mu riadne zabezpečuje matka počas materskej dovolenky
a je preto v záujme maloletej, zveriť ju do jej osobnej starostlivosti pri určení oboch rodičov oprávnených
zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných veciach. Pri úprave styku otca s maloletou súd
zohľadnil potrebu jeho pravidelnosti, prihliadol na denný režim dieťaťa popísaný matkou, potrebu spánku
maloletej vo svojom prostredí vzhľadom na jej útly vek s prihliadnutím k okolnostiam na strane otca,
predovšetkým jeho pracovnú dobu, keďže pracuje aj cez víkendy. Pri úprave styku považoval súd
za potrebné prihliadnuť k potrebe obnovenia a vybudovania vzťahu otca a maloletej. Medzi rodičmi
vznikol spor v otázke frekvencie styku a predovšetkým v otázke žiadosti matky upraviť ho výlučne za
jej prítomnosti. Matka namietala obavu z agresívneho správania otca, ku ktorému malo vo vzťahu k nej
dochádzať, poukazovala tiež na väzbu maloletej k nej. Skutočnosť, že vzhľadom na odlúčenie maloletej
od otca počas doby 6 mesiacov, t.j. od 06.07.2012, kedy s maloletou opustila spoločnú domácnosť, sa
inak dovtedy intenzívny kontakt medzi nimi narušil, čo vzhľadom na vek maloletej, ktorá má 1 rok aj 5
mesiacov, je významnou skutočnosťou pre potrebu jej prítomnosti pri stretávaní sa otca s ňou do doby
opätovného naviazania ich vzťahu, ktorú dobu nie je možné pevne stanoviť. V tejto súvislosti súd prvého
stupňa uviedol, že námietka nedostatočnej pripravenosti maloletej na styk s otcom bez jej prítomnosti
je dopadom doterajšieho prístupu k budovaniu vzťahu maloletej k otcovi, keď podľa popisu doterajších
realizovaných, resp. aj nerealizovaných stretnutí je zrejmé, že samotné dieťa sa nemôže dobre cítiť za
prítomnosti dvoch nepriateľsky naladených rodičov, preto stretnutia za týchto podmienok nemôžu byť
dieťaťu na prospech. Ak otec je schopný sa o svoje dieťa postarať počas doby stretávania, čo v danom
prípade spochybnené nebolo, nemôže byť neprimerane jeho styk obmedzený. Maloletá bola od otca
odlúčená, preto vzhľadom na jej vek a na túto skutočnosť si potrebujú na seba zvyknúť. Obnovenie
vzťahu dieťaťa s otcom a schopnosť byť v jeho prítomnosti bez matky, nie je bez takejto prípravnej doby,
za ktorú primeranú súd považuje 9 za sebou zrealizovaných stretnutí, keďže aj vzhľadom na vydané
predbežné opatrenie sa reálne doposiaľ uskutočnili len účastníkmi popísané 3 stretnutia, vzhľadom
na už uvádzaný vek dieťaťa aj na to, že absolútne absentoval vzťah dlhšiu dobu. Vzhľadom na to,
že sama matka potvrdila súdu, že otec vykazoval rizikové správanie (agresivita) len voči nej a nikdy
nie voči dieťaťu, nepredpokladá sa, že uvádzané okolnosti matkou o jeho problematickej povahe by
mohli byť problémom pre jeho kontakt s dieťaťom, resp. pre starostlivosť o dieťa, preto ani nepovažoval
za potrebné vykonať matkou navrhované dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti. Za dôležité
však súd považuje snahu oboch rodičov, o čo najmenej konfliktný priebeh stretnutí a apeluje tým na
ich rodičovskú zodpovednosť. Súd v tomto smere poukazuje aj na to, že nezistil dôvod ani potrebu
opodstatnenosti obmedzovania miesta styku otca s maloletou, ktoré je potrebné matkou rešpektovať
ako aj rešpektovať otcom v určenom dočasnom rozsahu prítomnosť matky pri týchto stretnutiach. Pri
určovaní výšky výživného otcovi u matky súd vychádzal zo skutočnosti, že je na materskej dovolenke s
príjmom 194,70 eur mesačne a rodinnými prídavkami 22,54 eur mesačne na maloletú. Okrem maloletej
inú vyživovaciu povinnosť nemá, poskytuje jej osobnú starostlivosť, ktorú skutočnosť bral súd na zreteľ.
U otca súd vychádzal z dokladovaného priemerného príjmu z pracovného pomeru 1.057,- eur mesačne,
pokiaľ aj od augusta 2012 malo dôjsť k značnému poklesu jeho príjmu, v čase rozhodovania súdu však
táto skutočnosť nebola preukázaná, okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá a pokiaľ aj súdu



preukazoval predložením príslušných dokladov ďalšie pravidelné výdavky, tieto výdavky nemohli mať
zásadný vplyv pri určení výšky výživného na maloletú, nakoľko vyživovacia povinnosť má pred týmito
výdavkami prednosť. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd určil výživné otca na maloletú na sumu
110,- eur, pričom takto určenú výšku výživného považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám
maloletej pri zohľadnení jej veku, ktorému zodpovedá osobitosť týchto výdavkov ako aj primeranú
zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov
má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodiča k maloletým deťom je prvoradá. Určením výživného od
podania návrhu na súd vznikol otcovi na zročnom výživnom za obdobie od 15.08.2012 do 31.01.2013
v sume 390,18 eur, pri zohľadnení zaplatenia výživného 220,- eur v priebehu konania (60,18 eur za
mesiac august 2012 a po 110,- eur za mesiace september, október, november, december 2012 a január
2013, t.j. 610,18 eur - 220,- eur), ktorý nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi splácať v
splátkach po 15,- eur mesačne, keď zohľadnil výšku určeného výživného, príjem otca, jeho výdavky a
skutočnosť, aby dlh bol zaplatený do 3 rokov a to pod hrozbou straty výhody splátok.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti úpravy styku otca s mal. E. podala odvolanie matka, pretože
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Považuje rozsudok súdu prvého stupňa v časti
úpravy styku otca s maloletou za nesprávny, pretože uvedená úprava styku nezodpovedá záujmom
maloletého dieťaťa a to z dôvodov, že otec si ešte počas spolužitia nevytvoril k maloletej taký vzťah ako
uvádza, nakoľko v tom čase bola maloletá ešte vo veľmi útlom veku a taktiež z dôvodu, že otec cestoval
do práce v Piešťanoch, robil nadčasy a chodil domov v neskorých večerných hodinách, kedy maloletá
už spala. Otec sa správal agresívne aj v prítomnosti maloletej, kričal, nadával a hoci jeho agresivita
smerovala voči matke, vôbec nebral do úvahy, že svedkom toho bolo aj maloleté dieťa. Prvostupňový
súd v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nezobral do úvahy vykonané dokazovanie a to
objektívny fakt, ktorým je útly vek maloletej, skutočnosť, že maloletá potom, čo sa s otcom nestretala po
dobu dlhšiu ako 5 mesiacov, nemá vytvorený k nemu vzťah ako k rodičovi, stanovisko detskej lekárky
predložené v konaní, ktoré potvrdzuje, že vzhľadom na vek maloletej a na viazanosť na matku, v jej
veku prirodzenú, doporučuje kontakt s otcom len za prítomnosti matky a taktiež stanovisko kolízneho
opatrovníka ohľadne úpravy styku, ktorá ani v odôvodnení rozsudku nie je uvedená a ktoré uviedol na
pojednávaní dňa 03.10.2012 a to v tom smere, že styk otca s maloletou navrhuje upraviť podľa návrhu
matky za jej prítomnosti a na tomto stanovisku zotrval aj na pojednávaní dňa 11.01.2013. Matka ďalej
v odvolaní uviedla, že otec nikdy nepríde na styk sám, vždy je v sprievode brata alebo svojej matky a
myslí si, že je to hlavne z dôvodu, že tieto osoby otec rešpektuje a v prípade jeho neprimeranej reakcie
ho vedia upokojiť. Taktiež uviedla, že pokiaľ súd nebral do úvahy stanovisko odborníka ani kolízneho
opatrovníka, mal by vykonať dopyt na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava na Mgr. Z., či bol
vykonaný pohovor s otcom a ak áno, s akým výsledkom a následne do konania pribrať znalca, aby tento
posúdil, či je vhodné vzhľadom na vek maloletej, postoj otca, stanovisko detskej lekárky a kolízneho
opatrovníka upraviť styk aj bez prítomnosti matky. Na základe uvedeného matka navrhla, aby odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletou zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, pretože tento sa nevysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými a právnymi okolnosťami a
tiež aby tento doplnil dokazovaním v naznačenom smere a následne svoje rozhodnutie odôvodnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného a v časti úpravy styku otca s mal. E. podal v
zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v časti výživného
tak, že zaviaže otca platiť na jeho výživu mesačne sumu 80,- eur a spolu so splátkami zročného
výživného vo výške 15,- eur a v časti úpravy styku otca s maloletou zmenil rozhodnutie tak, že otec bude
mať právo stýkať sa s mal. Nelou každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 10.00 hod. do
nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 17.30 hod. do 19.00 hod.
a to bez prítomnosti matky. Pokiaľ ide o výživné vo výške 110,- eur mesačne, táto suma v súčasnosti
presahuje možnosti otca, nakoľko tento platí všetky výdavky na bývanie, hypotéku, ktoré tvoria 70%
jeho príjmu. Otec v konaní preukázal všetky svoje výdavky z ktorých je zrejmé, že žije z mesiaca na
mesiac, nemá žiadnu finančnú rezervu, chodí do práce vlakom, stravuje sa v jedálni, nevlastní automobil.
Matka neplatí žiadne výdavky spojené s ich spoločným bytom ani spoločný úver. Všetky výdavky sú
iba na navrhovateľovi. V časti úpravy styku otca s mal. E., otec uviedol, že s týmto obmedzením, aby
počas prvých 9-tich stretnutí sa mohol s ňou stretávať len v prítomnosti matky, považuje za nedôvodné,
pretože už v predbežnom opatrení v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do
rozvodu sa upravoval styk tak, že prvé štyri stretnutia boli za prítomnosti matky. Matka tieto stretnutia



neakceptovala a naďalej bránila v tom, aby sa otec stretol s dieťaťom. Kolízny opatrovník preskúmaval
pomery u otca a zistil, že otec má vytvorené vhodné podmienky na to, aby dieťa u neho mohlo prespávať
a je to práve byt, v ktorom s matkou bývali spoločne a ktorý maloletá dcéra poznala. Otec by chcel stráviť
víkendy s dieťaťom aj u svojich rodičov a obmedzenie styku iba na pár hodín súdom stanovené dni to
však neumožňuje, preto žiada, aby súd zmenil rozhodnutie tak, že otec bude mať právo byť s dieťaťom
aj cez noc a to zo soboty na nedeľu. Poukázal na to, že matka nerešpektuje nariadené predbežné
opatrenie, okrem iného ho núti, aby sa stýkal s mal. E. v jej byte sám, pričom v byte sa nachádzali aj
rodinný príslušníci matky. Otec vo svojom odvolaní taktiež uviedol, že do podania odvolania sa stretol
so svojou dcérou iba 3-krát, nie je to však jeho vinou, keď na každý styk sa riadne dostavil. Keďže
matka nerešpektuje súdne rozhodnutie o úprave styku predbežným opatrením, podal návrh na výkon
rozhodnutia, avšak okresný súd zatiaľ vo veci nekonal.

K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril otec, ktorý žiadal odvolanie matky zamietnuť. V odvolaní
uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia matky o tom, že je agresívny a požíva alkohol. Taktiež uviedol, že
vyjadrenie detskej lekárky, ktoré matka predložila, nie je objektívne, pretože lekárka nevidela, aký má
on vzťah s dcérou, nebola pri styku, nevie o tom, že vzťahy účastníkov sú tak rozvrátené, že by styk s
dieťaťom za prítomnosti oboch rodičov bol v neprospech dieťaťa, nakoľko by bolo iba vystavované stresu
a hádkam. Taktiež uviedol, že kolízny opatrovník neodôvodnil svoje vyjadrenie, prečo by mal styk otca
prebiehať za prítomnosti matky. Uviedol, že mu záleží na tom, aby mohol mať s dcérou rovnocenný styk
ako matka a matka v konaní nepreukázala, že by dieťaťu niečo hrozilo, ak by nebola pri styku prítomná,
preto nie je dôvod obmedzovať styk otca za prítomnosti matky.

K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že odvolanie otca považuje za
nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o úprave styku otca
s mal. E. upravil za prítomnosti matky, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Matka uviedla že hypotekárny úver, ktorý otec spláca je jeho výlučným záväzkom, ktorý na
seba prevzal ešte pred uzavretím manželstva. Poplatky za byt, v ktorom výlučne býva sám, musí aj
sám znášať, keď ona žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a nemá finančné prostriedky na to,
aby im mohla prispievať na bývanie. Pokiaľ ide o úpravu styku, matka poukázala na svoje odvolanie,
ktoré bolo doručené súdu dňa 19.02.2013. Uviedla, že je potrebné nielen rešpektovať práva otca, ale
styk maloletého dieťaťa s otcom by mal byť v prvom rade upravený tak, aby úprava styku zodpovedala
záujmom maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že úprava styku počas noci je primeraná vtedy, ak je
dieťa staršie, ak má vytvorené sociálne väzby aj na širšie okolie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutých častiach výživného a styku bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), a po
uskutočnení odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.), na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami o príjme rodičov, správou Úradu práce sociálnych vecí a
práce v Trnave zo dňa 20.5.2013 a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa v časti výživného nie
je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti vecne správny a odvolanie matky
maloletej v časti úpravy styku je čiastočne dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9P/5/2012 je úprava práv a povinností
rodičov k mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva. Predmetom odvolacieho konania
je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo otcovi určené výživné
na mal. E. a v časti úpravy styku otca s mal. E..

Z vyjadrenia Úradu práce sociálnych vecí a práce v Trnave zo dňa 20.05.2013 vyplýva, že navrhujú,
aby odvolací súd upravil styk otca s maloletou za prítomnosti matky a to vzhľadom na nízky vek dieťaťa
a jeho naviazanie na matku, keď v prílohe zasielajú vyjadrenie referátu poradensko - psychologických
služieb, ktorý rodičia navštevujú.

Z vyjadrenia Úradu práce sociálnych vecí a práce v Trnave, odbor poradensko psychologických služieb
zo dňa 02.05.2013 vyplýva, že styk otca a dieťaťa riešili individuálnymi a dyadickými konzultáciami,
keď jedno stretnutie prebehlo aj v prítomnosti mal. E.. Pri stretnutí otca s maloletou za prítomnosti
matky obaja rodičia dokázali dieťaťu vytvoriť pokojnú a príjemnú atmosféru, otec bol trpezlivý a matka



podporujúca. Počas stretnutia sa maloletá nechala od otca pohladkať, dať mu pusu a v závere byť u
neho na rukách.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom po
rozhodnutí o rozvode (ods. 2). Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže (ods. 3). Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a
zámerne neumožňuje druhému rodičov styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 alebo 2, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti (ods. 4).

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia od 01.07.2010 25,38 eur a od
01.07.2012 26,65 eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa



vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom, zopakovaným a doplneným odvolacím súdom bolo
preukázané, že rodičia okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec žije sám v 2-izbovom
byte, za ktorý platí mesačné výdavky vo výške cca 120,- eur a taktiež spláca hypotekárny úver vo výške
48.300,- eur v mesačných splátkach vo výške 321,- eur. Je zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný
zárobok predstavuje sumu 909,33 eur. Matka žije v 4-izbovom byte v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi, v súčasnosti je s maloletou dcérou na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský
príspevok vo výške 194,70 eur a rodinné prídavky vo výške 22,54 eur. Maloletá E. je zdravá, má potreby
primerané jej veku, mimoriadne zvýšené náklady s ňou matka nemá.

Zohľadniac všetky vyššie uvádzané skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že primeraným výživným
pre maloletú zo strany otca je 110,- eur mesačne a to s účinnosťou od 15.08.2012 (návrh podaný matkou
dňa 15.08.2012), keď súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu
a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Takto určená výška výživného na maloleté dieťa, zodpovedá
ako odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, tak aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov,
keď u otca bolo možné vychádzať z jeho priemerného zárobku vo výške 909,- eur mesačne a matka v
súčasnosti kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej jej celodennou osobnou starostlivosťou
o dieťa. Na základe uvedeného, je tak odvolací súd názoru, že ak matka dostane od otca výživné vo
výške 110,- eur a rodinné prídavky na maloleté dieťa vo výške 22,54 eur, bude mať na maloleté dieťa
dostatok finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie výživy a výchovy primerané jeho veku,
ktoré možno povedať je vo veku útlom, pričom sa zohľadnila aj skutočnosť, že do budúcna, ako bude
maloletá rásť a budú sa zvyšovať jej náklady sa takisto tomu bude úmerne zvyšovať aj vyživovacia
povinnosť otca. Súd prvého stupňa tiež správne rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom za
obdobie od účinnosti úpravy do vyhlásenia rozsudku, ktorý vzhľadom na jeho výšku a pomery otca
správne v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určil s prihliadnutím k výške nedoplatku a k majetkovým pomerom otca.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, keď z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané, a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, pričom
sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca a vzhľadom na to, že rodičia v odvolacom
konaní neuviedli žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti bežného
výživného a nedoplatku na zročnom výživnom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil.

Inak tomu bolo v napadnutej časti ohľadne úpravy styku otca s maloletou, kde odvolací súd po
doplnenom dokazovaní o výsluch rodičov maloletej a správou Úradu práce sociálnych vecí a práce v
Trnave zo dňa 20.05.2013 dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmeniť.

Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy uplatňuje svoje rodičovské práva a povinnosti
najmä výchovný vplyv prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom v zmysle vyššie citovaných
ustanovení ponecháva úpravu styku prednostne na dohodu rodičov. Ak sa však rodičia o úprave styku
s dieťaťom nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd rozsudkom. Pri úprave styku je pritom potrebné
zohľadniť tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý
ho nemá vo výchove, jeho režim, časové možnosti), ako aj okolnosti na strane rodičov (rodinné pomery,
vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý nemá vo výchove, ekonomické pomery, možnosti,
ale i zdravotný stav). Frekvencia styku potom závisí od záujmu aj potrieb dieťaťa, od jeho časových
možností, od vplyvu akým rodičia pôsobia na dieťa a jeho duševný stav od ich možností a schopností
starať sa o dieťa tak, aby bol styk s nimi na prospech dieťaťu.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností musí prihliadať predovšetkým na záujem
maloletého dieťaťa a to najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného



prostredia. Pritom musí byť rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom. Súd teda musí dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre
zdarný vývoj dieťa, pritom musí zohľadniť aj bytové pomery, zamestnanie, pracovný čas, zdravotný
stav, charakterové a morálne vlastnosti rodiča, ktorému dieťa zveruje počas času styku, aby bola
zabezpečená riadna starostlivosť a výchova maloletého u neho a tak isto musí brať do úvahy i vek a
zdravotný stav dieťaťa, jeho dochádzku do školy, denný režim a podobne.

V napadnutej časti úpravy styku otca s maloletou vykonaným dokazovaním bolo zistené, že rodičia sa
na styku nevedia dohodnúť. Doteraz styk otca prebiehal podľa nariadeného predbežného opatrenia v
prítomnosti matky, keď od júla 2012 sa otec v prítomnosti matky s maloletou stretol 7-krát.
Matka v odvolacom konaní namietala, že otec sa chce s dcérou stretávať bez jej prítomnosti, na styk
však príde v prítomnosti svojich rodinných príslušníkov, čo vyvoláva napätie, maloletú si chce zobrať k
svojim starým rodičom, načo však dcéra ešte nie je pripravená a preto aj s prihliadnutím na jej útly vek
a ich vzájomnú citovú previazanosť žiada upraviť styk maloletej s otcom v jej prítomnosti až do veku
troch rokov.

Otec v odvolacom konaní uviedol, že podľa jeho názoru je maloletá pripravená sa s ním stretávať aj v
neprítomnosti matky, keď uviedol, že aj jeho rodičia majú právo sa stretávať s maloletou tak ako rodičia
matky, keď podľa jeho názoru stretnutia s maloletou by prebiehali v príjemnejšej atmosfére ak by matka
pripravila maloletú na stretnutie bez svojich rodinných príslušníkov a to najmä svojho otca.

Je potrebné poukázať na to, že v zásade je vždy žiaduce, aby dieťa malo možnosť stretávať sa s rodičom,
ktorému nebolo zverené do výchovy, cez voľné víkendové, prázdninové a sviatočné dni. Nie je dôvod
od tejto zásady sa odchýliť ani v danom prípade. V konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
dôvodne vyvolávali pochybnosti o tom, že v čase styku by sa otec nedokázal o dieťa riadne postarať,
prípadne že stretávanie otca s dieťaťom by bolo v rozpore so záujmami maloletej. Otec o maloletú má
záujem a chce sa s ňou stretávať.

Pokiaľ ide o rozsah styku, bolo potrebné prihliadnuť na denný režim dieťaťa a pracovný čas otca a v
tomto prípade odvolací súd zhodne s prvostupňovým považoval za daných okolností za vhodné upraviť
styk každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 09.00 hod. do 11.30 hod., každú párnu nedeľu v mesiaci
v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny štvrtok v mesiaci v čase od 17.30 hod. do 19.00
hod., keď takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa. Spornou skutočnosťou ohľadne úpravy
styku otca s maloletou bolo to, či otec sa má aj naďalej stýkať s maloletou v prítomnosti matky alebo
už aj v jej neprítomnosti. Z vyjadrenia oboch rodičov bolo zistené, že otec má záujem stretávať sa s
maloletou a vie zabezpečiť jej starostlivosť. Ďalej mal súd preukázané z výpovede rodičov ako aj zo
správy Úradu práce sociálnych vecí a práce v Trnave, že stretnutie otca s maloletou prebehne riadne
bez negatívnych emócii, ak stretnutie prebehne len v prítomnosti rodičov maloletej a nie aj v prítomnosti
ich rodinných príslušníkov. Vzhľadom na nato, že doteraz prebehlo od júla 2012 len sedem stretnutí
otca s maloletou a maloletá aj keď pri týchto stretnutiach nadviazala kontakt s otcom, stále sa dožaduje
prítomnosti matky, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a upravil styk otca s
maloletou tak, že povolil tento styk v rozsahu ako určil súd prvého stupňa avšak stále v prítomnosti
matky počas prvých 15 zrealizovaných stykoch otca s maloletou a potom bez jej prítomnosti, ktoré
obdobie považuje za dostatočné nato, aby otec nadviazal taký kontakt s maloletou, pri ktorom bude mať
maloletá pocit bezpečia a istoty a nebude sa už dožadovať prítomnosti matky. Vzhľadom na doterajší
počet stretnutí otca s maloletou, ktoré sa realizovali len v prítomnosti matky a skutočnosť, že maloletá si
v súčasnosti ešte stále zvyká na kontakt so svojim otcom, nie je vhodné, aby maloletá mala umožnený
rozsah styku s otcom každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 10.00 hod. do nedele do
18.00 hod., tak ako to navrhoval otec, nakoľko aj keď otec má vytvorené vhodné podmienky na takýto
rozsah styku, je to práve maloletá, u ktorej by najmä vzhľadom na jej útly vek a tiež citovú naviazanosť na
matku takýto styk v súčasnosti nebol v jej záujme, nakoľko je potrebné aby maloletá najprv pri kontakte
s otcom nadobudla pocit istoty v kratších časových intervaloch a až následne je možné tento rozsah
styku otca s maloletou rozširovať. Je v záujme dieťaťa, aby si naďalej vytváralo citové väzby aj k otcovi,
a taktiež je potrebné, aby rodičia maloletej medzi sebou riadne komunikovali a nevytvárali zbytočné
napätie, ktoré sa následne prenáša na maloleté dieťa a ovplyvňuje jeho psychický vývoj a správanie. Zo
strany rodičov je potrebné aktuálne a citlivo reagovať na potreby dieťaťa a preto je dôležité, aby matka
maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripravila a otec pri styku s dieťaťom si musí zároveň uvedomiť,
že je potrebné čas v priebehu styku s maloletou stráviť takým spôsobom, aby sa maloleté dieťa na tento



styk s ním tešilo, malo z neho radosť a zároveň, aby otec mohol na dieťa počas tohto styku pôsobiť
aj výchovne. Pri týchto stretnutiach si musia rodičia uvedomiť, že obaja majú svoje rodičovské práva a
povinnosti a teda aj otec má právo sa stretávať s maloletou a preto aj matka by mala prispieť svojim
správaním a postojom k tomu, aby otec čo najskôr nadviazal s maloletou vzťah, ktorý bude harmonický,
plný lásky a porozumenia a otec si musí uvedomiť, že najprv je potrebné si vybudovať vzťah s maloletou
a až následne bude môcť budovať vzťah maloletej a jej starých rodičov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti styku zmenil
s použitím § 220 O.s.p. tak, že upravil styk otca s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci v čase od
09.00 hod. do 11.30 hod., každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý
nepárny štvrtok v mesiaci v čase od 17.30 hod. do 19.00 hod., pri prvých 15 zrealizovaných stykoch za
prítomnosti matky, potom bez jej prítomnosti.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia bežného výživného
a nedoplatku na zročnom výživnom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a v
časti úpravy styku podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.