{"guid": "1dfca0eb-5495-407c-bf9e-94f0372c0dac:7ed7e433-957a-4dfa-b240-181b44afe2e8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3812221971.1", "spisova_znacka": "4Co/718/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/718/2013 z 27. 2. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 27. februára 2014, sp. zn. 4Co/718/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3812221971.1", "identifikacne_cislo": "3812221971", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ed7e433-957a-4dfa-b240-181b44afe2e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3812221971.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3812221971.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3812221971.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/718/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812221971
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812221971.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: H. podnik F., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v
F., I. 1, zastúpeného JUDr. U. V., advokátom Advokátskej kancelárie X.-V. & T., F., W.. A. F. X-CX, F.
proti odporkyni : Y. Q., trvale bytom Y. cesta XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou
I. F., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. septembra 2013, č.k.
13C/54/2013-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  vo výroku o náhrade trov konania   p
o t v r d z u j e .

Odporkyni  náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa  uložil  odporkyni  povinnosť  zaplatiť navrhovateľovi sumu
50,70 Eur a náhradu trov konania v sume 40 Eur na účet  právneho zástupcu navrhovateľa, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.  V odôvodnení napadnutého rozsudku  súd prvého stupňa
uviedol, že  navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni  domáhal zaplatenia sumy 50,70 Eur z
dôvodu, že odporkyňa dňa 29.08.2011 cestovala  dopravným prostriedkom v Bratislave na linke MHD
č. XX bez platného cestovného lístka. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáha v zmysle čl. 6
Prepravného poriadku MHD v F. a čl. 5 Tarify MHD v Bratislave zaplatenia cestovného v sume 0,70
Eur a úhrady v sume 50 Eur. Odporkyňa  dlžnú sumu vo výške 50,70 Eur navrhovateľovi nezaplatila a
nereagovala ani na písomnú upomienku zo dňa 08.12.2011. Okresný súd Prievidza platobným rozkazom
zo dňa 12.11.2012 č. k. 6Ro/358/2012-7 uložil odporkyni, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 50,70 Eur a na účet právneho zástupcu navrhovateľa nahradila
trovy právneho zastúpenia v sume 58,15 Eur a ostatné trovy konania v sume 16,50 Eur, alebo aby
v tej istej lehote podala odpor na  súde. Keďže sa odporkyni  nepodarilo doručiť platobný rozkaz
do vlastných rúk, súd prvého stupňa ho uznesením zo dňa 07.06.2013 č. k. 6Ro/358/2012-42 zrušil.
Vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý  verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 O.s.p. dňa 11.09.2013 bez
nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p.. Právne poukázal na  § 14 ods. 1 písm. d/ a
ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný
dôvodne. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok mal za preukázané, že odporkyňa
pri ceste dopravným prostriedkom navrhovateľa nemala  pri kontrole platný cestovný lístok. Keďže  sa
odporkyňa ako cestujúca nepreukázala revízorovi  platným cestovným lístkom, vznikla jej povinnosť
zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu na mieste podľa tarify alebo povinnosť poskytnúť identifikačné údaje
na neskoršie vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v zmysle § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave.
Pretože  odporkyňa  doposiaľ žalovanú sumu neuhradila, súd rozhodol tak, že odporkyňu  zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách
konania  rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p., tak že navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania v sume 40 Eur. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania v celkovej sume



103,74 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného  súdneho poplatku 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia
v sume 87,24 Eur (3 úkony po 16,60 Eur + 3 x paušál po 7,63 Eur = 72,69  Eur;   20% DPH vo výške
14,54 Eur; 72,69 Eur + 14,54 Eur = 87,23 Eur). Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor a
trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke (2-násobok žalovanej istiny), súd navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania v nižšej sume 40 Eur. Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi by prislúchala
odmena len za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania a za písomné podanie na
súd) v celkovej výške 58,15 Eur ( 2 x 16,60 Eur + 2 x 7,63 Eur + 20% DPH= 58,15 Eur), pričom úkon
právnej služby (pokus o zmier) nepovažuje súd za úkon, za ktorý by právnemu zástupcovi navrhovateľa
prislúchala odmena, nakoľko sa nejedná o právny úkon, ktorý by mohol byť právne relevantný v súdnom
konaní. V danej veci ide o drobný spor a navrhovateľom uplatnené trovy konania v sume 103,74 Eur
súd považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Priznaná náhrada trov konania vo výške
40 Eur predstavuje plnú náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 Eur a zvyšok náhrady trov
konania považuje súd za dostačujúci na pokrytie náhrady za poskytnuté právne služby, obmedzujúce sa
na prevzatie a prípravu zastupovania i návrhu na začatie konania, nakoľko sa nejedná o zložité právne
úkony. V závere rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, že zo svojej činnosti má za preukázané, že
sa jedná o rovnaké, opakujúce sa úkony právnej služby, v ktorých sa zväčša mení iba údaj o odporcovi,
prípadne výška istiny.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne
aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol nesprávne o primeranom znížení trov konania a
neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie
konania vo veci samej. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor
podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné
v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v
obdobných prípadoch. V zmysle dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. , ktorým bol s účinnosťou  od
15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p. môže súd  pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré súd
voči pohľadávke v drobných  veciach neprimerané. V týchto konaniach  najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v odôvodnení rozsudku
nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke
neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho
zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického
výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako
samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania
rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok konania a priznať
navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V
prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný
a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode
29 Preambuly deklaruje, že \"neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy.\" Poukázal na to, že Krajský
súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu
(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v
označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak,
že odporkyňa  je povinná zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,24 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Opatrovníčka  odporkyne   sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.



Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o náhrade
trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania  (§ 212 ods. 1,          § 214 ods. 2 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet  konania sumu  1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré pre súd dáva takúto možnosť vo výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom viazaná len
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom
konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.

V danej veci  bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
Eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1 000 Eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej  úspešný,
a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške
103,74 Eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia 87,24 Eur. V pomere k predmetu konania 50,70 Eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto
aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale aj na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy
zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o
trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať
trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu
konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.,
ale aj             § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady
len na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím
sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu
vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených
celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní
náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací súd  zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené
všetky podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.
Miera zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví
ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o
náhrade trov konania  ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej odporkyni   náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila  (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie  prijal senát  Krajského súdu v Trenčíne   jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu      n i e      j e      odvolanie     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/54/2013", "guid": "923e0f46-35e3-4ff9-8b2e-9074cbd92aa7:b4b0cc2b-eba8-40f4-9eb6-fb99ac395321", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "292d7b67-6ea6-4459-b61d-0fb8eadb9812:a4c5b1a4-e713-4c65-9c35-d005145878f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Ro/358/2012", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 6Ro/358/2012 z 17. 9. 2012", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2012-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/292d7b67-6ea6-4459-b61d-0fb8eadb9812:a4c5b1a4-e713-4c65-9c35-d005145878f2"}], "citovane_v": []}