Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/62/2019 z 29. 4. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2019, sp. zn. 27Co/62/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3819200599.1 Krajský súd Trenčín | 27Co/62/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3819200599.1 | 2019-04-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f62699d-b010-4b43-9429-216bac531723 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3819200599.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/62/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200599
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819200599.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ X. 2/ X. 3/ X. 4/ R., 5/ R., všetci
právne zastúpení F. proti žalovaným: 1/ X. 2/ N., 3/ V., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.marca 2019, č.k.
14C/4/2019-17, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/, 3/ voči žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa návrhom doručeným súdu dňa
06.02.2019 domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovaným povinnosť zdržať
sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k majetkovoprávnemu usporiadaniu a k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
týkajúcej sa časti pozemku pod novostavbou garáže v rozsahu cca 60 m2, na parc. reg. „O. č. XXXXX/
X, v k. ú. A. o výmere 1.758 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve V. v správe
V., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Q., katastrálny odbor, resp. v už začatých
úkonoch nepokračovať a to až do dňa právoplatného skončenia konania o správnej žalobe vedenej na
Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/8/2019. Dôvodili tým, že sú vlastníkmi bytov v obytnom
dome súp. č. XXXX na Y. postavenom na pozemku parc. reg. „G. č. XXXXX/X v k. ú. A., zapísanom
na LV č. XXXX, ku ktorému bytovému domu patrí priľahlý pozemok parc. reg. „. XXXXX/X, v k. ú. A. o
výmere 1.758 m2 vo vlastníctve V., v správe V., zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je oplotený
a v čase, keď ako pôvodní nájomníci jednotlivých bytov v roku 1995 byty v obytnom dome kupovali,
užívali nerušene aj tento ako priľahlý pozemok a tiež ďalej užívajú ako dvor, záhradky, pozemok na
prístrešky, garáže a pod. Na základe návrhu žalovaných 1/, 2/ začalo X. ako príslušný stavebný
úrad územné konanie o umiestnení stavby, stavebníkmi ktorej majú byť žalovaní 1/ a 2/ a vydalo
Rozhodnutie pod číslom V. zo dňa 15.08.2018, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby - garáže -
novostavby stavebníkov (žalovaných 1/ a 2/), na pozemku par. č. reg. „. XXXXX/X, v k. ú. A., teda na
pozemku ktorý je podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
definovaný ako priľahlý. Žalobcovia sú toho názoru, že uvedeným rozhodnutím nebolo rešpektované
ich právo vyplývajúce im zo zákonného vecného bremena na priľahlom pozemku, ktorý užívajú spolu s
nehnuteľnosťou - obytným domom súp. č. XXXX, a o umiestnení rozsiahlej stavby žalovaných o rozlohe
cca 60 m2 na tomto pozemku bolo rozhodnuté bez ich predchádzajúceho súhlasu ako oprávnených zo
zákonného vecného bremena, resp. bez ich vedomia. Správca pozemku, ktorý vydal vo veci súhlasné
stanovisko s umiestnením stavby na pozemku priľahlom k obytnému domu vo vlastníctve žalobcov v
1/-5/, bez rešpektovania ustanovenia § 23 ods. 5 z. č. 182/1993 Z. z. porušil zákon, ako oprávnených



z vecného bremena ich neoslovil a nevyžiadal si od nich žiadne stanovisko. Rozhodnutím Okresného
úradu N., odbor výstavby a bytovej politiky, vydaného dňa 19.11.2018, pod č. J., ako odvolacieho orgánu,
bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené a ktoré následne žalobcovia napadli
správnou žalobou na Krajskom súde v Trenčíne, ktoré je vedené pod sp.zn. 13S/8/2019. Z odôvodnenia
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu na strane 2, bod 2. vyplýva, že súhlasné stanovisko
V. k vydaniu stavebného povolenia žalovaným, je podmienené majetkovoprávnym usporiadaním časti
pozemku na ktorom má byť stavba, a to najneskôr do vydania stavebného povolenia stavby. Žalobcovia
majú dôvodnú obavu, že v prípade, ak V. ako správca predmetného pozemku uzatvorí kúpnu
zmluvu so žalovanými 1/ a 2/ skôr, než bude právoplatne rozhodnuté o podanej správnej žalobe, nebudú
sa už môcť domáhať svojich práv a právom chránených záujmov, alebo len s veľkými ťažkosťami
a z tohto dôvodu podávajú návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia k návrhu pripojili
listiny, na ktoré sa odvolávajú a to kópie z katastrálnej mapy a určených operátov, List
vlastníctva pre k.ú. A.. XXXX, List vlastníctva pre k.ú. A.. XXXX, Rozhodnutie mesta A. o umiestnení
stavby č. V. zo dňa 15.08.2018, rozhodnutie Okresného úradu N., odbor výstavby a bytovej politiky číslo
J. zo dňa 19.11.2018, doklad o potvrdení o podaní žaloby na Krajskom súde v Trenčíne.

3. Súd prvej inštancie posúdením produkovaných skutkových tvrdení a predložených dôkazov, za
aplikácie ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„bytový zákon“) dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia, ktorý sa žalobcovia prakticky domáhajú, aby súd prostredníctvom neho
žalovanému 3/ zakázal vykonávať jeho právo disponovať s nehnuteľnosťou, ktorú vlastní (pozemkom
parc. č. O. XXXXX/X. v k.ú. A.), pričom sa však uvedeného neodkladného opatrenia nedomáhajú
v spore o vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia sú (ako vlastníci bytov) len oprávnenými
z vecného bremena, ktoré na uvedenom pozemku vzniklo zo zákona a to na základe ustanovenia
§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda ich právo k
pozemku nie je „silnejšie“ , ani aspoň „rovnako silné“ ako vlastnícke právo žalovaného 3/. Podľa názoru
súdu by neodkladné opatrenie s navrhovaným obsahom bezdôvodne obmedzovalo práva žalovaného
3/ ako vlastníka tejto nehnuteľnosti. Žalobcovia v návrhu opakovane uvádzajú, že v územnom konaní
boli poškodené ich práva a zároveň vyjadrujú obavu, že po majetkovoprávnom usporiadaní tej časti
pozemku, na ktorej má byť umiestnená garáž sa svojich práv a právom chránených záujmov už nebudú
môcť domáhať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami. Žalobcovia však neuvádzajú, aké ich konkrétne
práva by mali byť poškodené, alebo ohrozené stavbou garáže. Zdôraznil, že žalobcovia ako osoby
oprávnené z vecného bremena , nie sú nositeľmi identického rozsahu práv, aké vyplývajú vlastníkovi z
ust. § 123 Občianskeho zákonníka, ktoré by im patrili, keby boli spoluvlastníkmi predmetného pozemku.
Hoci zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v ustanovení § 23 ods. 5
nevymedzuje obsah práva vlastníka bytu zodpovedajúceho vecnému bremenu, z podstaty tohto práva
je však zrejmé, že patrí vlastníkovi bytu len v nevyhnutnom rozsahu a to na účel nerušeného výkonu
svojho vlastníckeho práva k bytu. V konečnom dôsledku poukázal tiež na to, že novopostavená garáž
má mať výmeru len 45,90m2 (5,30m x 8,66m - podľa údajov v rozhodnutí o umiestnení stavby), čo je
len malou časťou celkovej výmery pozemku parc. č. O. XXXXX/X, ktorá je 1.758m2. Z predložených
máp a situačného nákresu stavby budúcej garáže zároveň vyplýva, že garáž má byť umiestnená na
okraji pozemku parc. č. O., s prístupom z Y., teda z opačnej strany, ako je vstup do bytového domu
súp. č. XXXX, ktorý obývajú žalobcovia, a ktorý má vstup z Y. Naviac, právo žalobcov zodpovedajúce
vecnému bremenu, ani nie je zapísané v katastri nehnuteľností. Preto súd nemal ani za osvedčené,
že priľahlým pozemkom k bytovému domu je celý pozemok parc. č. O., a že celý tento pozemok tiež
spĺňa zákonnú definíciu priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov.
Keďže teda žalobcovia neosvedčili dostatočne existenciu právneho vzťahu, indikujúce k záveru o
potrebe poskytnutia im dočasnej ochrany prostredníctvom požadovaného inštitútu, návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalobcovia
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že návrhu
bude v celom rozsahu vyhovené, neodkladné opatrenie bude nariadené a súčasne im bude priznaný
nárok na náhradu trov konania. Namietajúc nesprávne skutkové a právne závery (ako dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) dôvodili, že k obytnému domu súp. č. XXXX na
ulici X. (v ktorom sa nachádzajú byty, ktoré vlastnia), patrí priľahlý pozemok (parc. O. v k.ú. A. o výmere



1.758 m2), ktorý v čase, keď byty v roku 1995 kupovali, užívali nerušene a ktorý je vo vlastníctve V. t.č.
v správe V. Tento slúžil a výlučne slúži vlastníkom bytov na jeho užívanie, a to desiatky rokov ako dvor,
priestor na oddych, záhradky, pozemok na prístrešky, garáže, priestory na prístup k obytnému domu,
záhradám a pod., v súlade s ust. § 2 ods. 6 zák. č. 182/93 Z.z. je určený na spoločné užívanie, slúži
výlučne tomuto domu, pričom nie je stavebnou súčasťou tohto domu. Súd vychádzal z nesprávneho
výkladu pojmu priľahlý pozemok, a tým aj súvisiaceho rozsahu práv vyplývajúcich vlastníkom bytov
v dome, ktorý s predmetným pozemkom bezprostredne susedí, z užívania pozemku a zo zákonného
vecného bremena. Poukázali na rozsudok KS v Trenčíne sp. zn. 17Co/131/2013, v ktorom sa konštatuje
existencia práva užívania pozemku zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zák. č.
182/93 Z.z. v prospech vlastníka bytu obytného domu, pričom toto právo je vlastník pozemku povinný
strpieť. Tiež sa tam konštatuje, že podľa vymedzenia ust. § 2 ods. 6 cit. zákona je dôležité zistiť, či sa
jedná o pozemok, ktorý bol určený na spoločné užívanie, či mal od postavenia stavby slúžiť výlučne
tomuto domu a jeho obyvateľom, či sa na ňom nachádzajú prístrešky, oplotenia a podobne, či sa jedná
o pozemok, ktorý susedí so zastavanou plochou domu, ale nie je to jediným kritériom. Zákonodarca
tak hodlal upraviť vzťah aj k pozemkom, ktoré sa postupom času od vzniku domu, v dôsledku spôsobu
užívania domu a jeho okolia pôvodne nájomcami, neskôr vlastníkmi bytov, mohli považovať za priľahlé.
Právo vecného bremena sa zapisuje k parcelám registra „G.“, v tomto prípade však dotknuté parcely nie
sú vysporiadané, stav reálny nesúhlasí so stavom grafickým, a preto ani vecné bremeno nie je zapísané,
čo však neznamená, že neexistuje, keďže im patrí zo zákona, preto priľahlý pozemok môžu dlhodobo
zaužívaným spôsobom užívať. Žalovaný 3/ ako vlastník, resp. správca dotknutého pozemku, sa tak mal
predovšetkým zaoberať stanoviskom vlastníkov bytov ako oprávneným z práva užívania tohto pozemku,
vyplývajúceho im zo zákonného vecného bremena, a pokiaľ chcel vlastníctvo k predmetnému pozemku
prevádzať, mal prevod tohto pozemku v prvom rade ponúknuť oprávneným z vecného bremena, resp.
vyžiadať si ich stanovisko k umiestneniu cudzej novostavby na pozemku priľahlom k obytnému domu,
ktorý užívajú. Nedomáhajú sa vydania zákazu žalovanému 3/ disponovať nehnuteľnosťou, ktorú vlastní,
dožadujú sa len vydania príkazu zdržať sa po určitú dobu konania smerujúceho k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy so žalovanými 1/, 2/, týkajúceho sa časti pozemku, ktorý je súčasťou priľahlého pozemku, na
ktorom im patrí právo vyplývajúce z vecného bremena. Inak by v začatom správnom konaní nemohli
riadne pokračovať. Podľa ich názoru osvedčili tvrdené skutočnosti, aj existenciu práva, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

5. Žalovaní 1/ a 2/, ktorým bolo odvolacím súdom, po tom ako bol spis predložený na rozhodnutie o
podanom odvolaní postupom podľa § 329 ods. 1 CSP, doručené odvolanie žalobcov spolu s napadnutým
rozhodnutím, za účelom poskytnutia im možnosti sa k tomuto písomne vyjadriť, navrhovali rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Návrh žalobcov považujú za neopodstatnený.
Predovšetkým sa nestotožňujú s tvrdením žalobcov, že dotknutá parcela je priľahlým pozemkom k domu
súp. č. XXXX. Z definície ustanovenia § 2 ods. 6 Zákona o bytoch vyplýva, že priľahlý pozemok môže byť
len pod príslušenstvom domu, ktoré príslušenstvo je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto
domu. Poukázali na to, že prístrešky a garáže postavené na spornom pozemku a to bez povolenia
vlastníka pozemku, nie sú určené na spoločné užívanie vlastníkov bytov, ale pre výlučné užívanie toho-
ktorého vlastníka bytu a to rovnako po oddelení časti spornej parcely a zapísania tejto novovytvorenej
parcely registra „G.“ na LV ako ich výlučné vlastníctvo, dokonca dve garáže vlastnia osoby, ktoré nikdy
nevlastnili byty v uvedenom dome. Nárok žalobcov nemá oporu v zákone. Ak by aj v ich prospech vzniklo
teoreticky právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže toto obmedziť vlastníka pri výkone jeho
vlastníckeho práva do takej miery, aby oprávnený z vecného bremena mohol obmedzovať vlastníka pri
nakladaní s jeho pozemkom.

6. Žalovaný 3/ nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
„CSP“), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté
rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§
357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1



CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario).

9. Súd prvej inštancie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, tento zamietol
a to s poukazom na záver, že nie sú splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie, keďže žalobcovia
podľa jeho názoru dostatočným spôsobom neosvedčili danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako ani naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, čo neodôvodňuje využitie nimi požadovaného
inštitútu. Žalobcovia odvolaním namietali správnosť tohto záveru.

10. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahu podaného
odvolania, námietky žalobcov vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že
súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa
§ 191 CSP a z nich vyvodil správny právny záver o nesplnení zákonných predpokladov pre vydanie
žalobcami požadovaného neodkladného opatrenia smerujúceho k obmedzeniu primárne vlastníckeho
práva žalovaného 3/ k dotknutému pozemku, keďže títo neosvedčili existenciu takého práva na ich
strane, ktoré by v kolízii s právom vlastníka, bolo spôsobilé k záveru, že prevodom časti pozemku, by
jeho výkon bol ohrozený. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s
požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nenakladala s určitými vecami, alebo právami, alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo
znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania ( § 329 ods. 1 CSP). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

17. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak
je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych
vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv,
resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje,
aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal
ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia
hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu
musí pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, pretože hodnoverné osvedčenie dôvodnosti návrhu môže
dosiahnuť len relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou
právnou argumentáciou. Keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade
povahu osvedčovania, znamená to, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti



a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Je preto povinnosťou navrhovateľov neodkladného opatrenia
dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností. Z dikcie zákona tiež vyplýva, že potreba
úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je
osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené
aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľov neodkladného opatrenia, ktorému je
možné poskytnúť prostredníctvom neho ochranu. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného)
nároku, by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.

18. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa žalobcov vyplýva z obavy,
že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaným 3/ so žalovanými 1/, 2/, predmetom ktorej by bol
prevod vlastníctva k časti pozemku, ktorý využívajú ako priľahlý pozemok z titulu existujúceho výkonu
práva vyplývajúceho z vecného bremena, by v začatom správnom konaní nemohli riadne pokračovať.

19. V preskúmavanej veci z návrhu, ako aj pripojeného výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalobcovia sú
vlastníkmi bytov v obytnom dome súp. č. XXXX na Y.j, postavenom na pozemku parc. reg. „G. v k. ú. A.,
zapísanom na LV č. XXXX, ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi, s ktorou parcelou susedí parc. reg. „O.
XXXXX/X, v k. ú. A. o výmere 1.758 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve V. v
správe V., zapísanej na LV č. XXXX. Žalobcovia tvrdia, že tento susediaci pozemok dlhodobo (už v čase
prevodu bytov do ich vlastníctva) využívajú a podľa ich názoru spĺňa definíciu priľahlého pozemku podľa
zákona o bytoch. Na LV č. XXXX vo vzťahu k tomuto pozemku vecné bremeno v prospech žalobcov,
ako vlastníkov bytov zapísané nie je. Na základe návrhu žalovaných 1/, 2/ začalo X. A. ako príslušný
stavebný úrad územné konanie o umiestnení stavby, stavebníkmi ktorej majú byť žalovaní 1/ a 2/ a
vydalo Rozhodnutie pod číslom V.2, zo dňa 15.08.2018, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby
- garáže - novostavby stavebníkov (žalovaných 1/ a 2/), na pozemku par. č. reg. „., v k. ú. A., teda
na pozemku ktorý ako tvrdia žalobcovia, je podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov definovaný ako pozemok priľahlý. Rozhodnutím Okresného úradu N.,
odbor výstavby a bytovej politiky, vydaného dňa 19.11.2018, pod č. J., ako odvolacieho orgánu, bolo
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené, ktoré následne žalobcovia napadli správnou
žalobou na Krajskom súde v Trenčíne, ktoré je vedené pod sp.zn. 13S/8/2019. Úradnou činnosťou
odvolací súd zistil, že o podanej žalobe v správnom konaní, doposiaľ rozhodnuté nebolo.

20. Žalobcovia tvrdia, že uvedeným rozhodnutím nebolo rešpektované ich právo vyplývajúce im zo
zákonného vecného bremena na priľahlom pozemku, ktorý užívajú spolu s nehnuteľnosťou - obytným
domom súp. č. XXXX, pozemok im nebol ponúknutý na odkúpenie, s prevodom vlastníctva k časti
pozemku nedali súhlas.

21. Základná právna úprava inštitútu priľahlého pozemku je obsiahnutá v zákone č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V intenciách zákonnej dikcie
sa pod pojmom „priľahlý pozemok“ rozumejú spoločné časti domu a príslušenstvo určené na spoločné
užívanie a slúžiace výlučne danému domu (ide o oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky
a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (§ 2 ods. 6 zákona č. 182/1993
Z.z.) a ktorý ako taký je právne aj fakticky priradený k bytovému domu. Účelom priľahlého pozemku
plynúcemu z jeho definovania, je teda nesporne umožniť riadne užívanie bytového domu, resp. bytov
a nebytových priestorov v tomto dome, ak sa na ňom nachádza príslušenstvo domu. Vzhľadom na túto
skutočnosť, upravuje uvedený právny predpis aj vlastnícke vzťahy k priľahlému pozemku a to tak, že k
vlastníckemu právu k bytu alebo nebytovému priestoru, nachádzajúcemu sa v bytovom dome, súčasťou
ktorého je vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve
bytového domu a vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom bytovým domom,
sa priraďuje aj spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku (§ 23 ods. 1 Zákona o bytoch), pričom
vychádzajúc z ods. 4 ust. § 23 v prípade, ak vlastník domu nebol vlastníkom pozemku a boli splnené
podmienky na vydržanie podľa Občianskeho zákonníka, bol povinný zápisom do katastra nehnuteľností1
usporiadať vlastníctvo pozemku pred prvým prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v
dome. Ak vlastník domu nebol vlastníkom pozemku, vzniklo k pozemku právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností (ods. 5 ust. § 23).

22. Zákonom č. 246/2015 Z. z. o správcoch boli upravené niektoré ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.
z. súvisiace s prevodom bytov a nebytových priestorov do osobného vlastníctva nájomníkov (prechodné
ustanovenia v § 32e zákona), ktoré okrem iného ukončili povinnosť previesť byty a nebytové priestory



povinným voči vlastníkom domov, ktorí o prevod požiadali neskôr ako 31.12.2016, teda kto požiadal
o prevod bytu alebo nebytového priestoru do 31.12.2016, tomu sa byt previesť musel, a to do dvoch
rokov od žiadosti, najneskôr teda do 31.12.2018, po tejto lehote takáto povinnosť už nebola, čo sa
vzťahuje aj na pozemky (tiež na priľahlé). V prípade, ak ide o pozemky, na ktoré sa povinnosť prevodu
už nevzťahuje, predaj pozemkov sa môže dohodnúť osobitne, už podľa Občianskeho zákonníka, pričom
iniciatívu môže vyvinúť ktorákoľvek strana. Ak vlastník pozemok predať nechce, vlastníci bytov si predaj
nemôžu vynucovať, čo platí obrátene, teda vlastníci bytov v bytovom dome takýto zastavaný pozemok
odkúpiť nemusia. Účelové určenie priľahlého pozemku, však musí byť zrejmé už v čase prevodu bytu
(bez ohľadu na to, či boli v tom čase súčasne usporiadané aj vlastnícke vzťahy k nemu).

23. V konkrétnostiach posudzovanej veci tak základným predpokladom využitia žalobcami
požadovaného inštitútu v zmysle nimi formulovaného návrhu bolo osvedčiť existenciu práva a jeho
bezprostredné ohrozenie, ktoré by v kolízii s vlastníckym právom žalovaného 3/ bolo možné dôvodne
preferovať a požadovaným spôsobom do jeho práv a nadväzne tiež do práv žalovaných 1/ a 2/ zasiahnuť,
teda tieto požadovaným spôsobom, i keď dočasne obmedziť.

24. Žalobcovia za takéto právo považujú výkon práva vecného bremena spočívajúceho v užívaní
sporného pozemku ako priľahlého tvrdiac, že z tohto právneho dôvodu bolo povinnosťou žalovaného
3/ im pozemok ponúknuť na odkúpenie. Dôvodnosť tejto námietky vo vzťahu k vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia však žalobcovia neosvedčili. Predovšetkým neboli produkované žiadne listiny,
na základe ktorých by bolo možné považovať za dostatočne osvedčené ich tvrdenia, že sporný pozemok
už v čase prevodu bytov do ich vlastníctva svojim vtedajším využívaním a účelovým zameraním pojmovo
napĺňal definíciu priľahlého pozemku tak, ako je tento definovaný v ust. § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993
Z.z., v ktorom bode odvolací súd zdôrazňuje, že to síce vylúčiť nemožno (dokazovanie čoho však nie je
úlohou súdu v konaní o vydanie neodkladného opatrenia), pretože bolo vecou žalobcov, aby túto nimi
tvrdenú skutočnosť pre potreby tohto konania osvedčili, k čomu však v dostatočnej miere indikujúcej
k takémuto záveru neprišlo. Z rozhodnutia v správnom konaní totiž len vyplýva, akým spôsobom je
tento pozemok využívaný v súčasnosti, nevyplýva z neho však, že by tento bol v režime priľahkého
pozemku, menovite aj v časti dotknutej stavbou garáže. Pokiaľ by však teoreticky aj bolo možné
vychádzať z toho, že ho možno považovať za priľahlý pozemok, pričom zo zákona o bytoch vyplýva právo
vlastníkov bytov na prevod tiež príslušného spoluvlastníckeho podielu k nemu, tak žalobcovia nielenže
neosvedčili, ale ani netvrdili, že by v zákonom stanovenej lehote boli o prevod vlastníctva k tomuto
nimi tvrdenému priľahlému pozemku požiadali, teda neosvedčili existenciu právneho dôvodu, ktorý by
obmedzoval žalovaného 3/ v prevode vlastníckych práv k tomuto pozemku ako celku, či jeho časti na
tretie, od žalobcov diferentné osoby, pričom nimi takto tvrdené v zásade ako keby „predkupné“ právo
nemožno rozhodne odvodzovať od práva vyplývajúceho z vecného bremena, aj pokiaľ by žalobcovia
osvedčili, že sú jeho nositeľmi. Teda nie súd prvej inštancie, ale odvolatelia si nesprávne vykladajú
obsah práv spojených s inštitútom priľahlého pozemku, zamieňajúc, či stotožňujúc si obsah a rozsah
vlastníckeho práva s právom plynúcim z vecného bremena. Právny inštitút vecného bremena obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať, nie je však spojený s obmedzením vlastníka previesť pozemok výlučne, či prednostne
do vlastníctva oprávneného z vecného bremena (samozrejme v prípade priľahlých pozemkov po uplynutí
lehoty v zmysle zákona o bytoch) a takýto prevod ani súhlasom oprávneného z vecného bremena
nepodmieňuje. Podstata inštitútu vecného bremena spočíva v právach a povinnostiach, ktoré sú spojené
s vlastníctvom nehnuteľnosti a prechádzajú s vlastníctvom nehnuteľnej veci na nadobúdateľa. Z podstaty
práva vlastníkov bytu vykonávať vecné bremeno viaznuce na priľahlom pozemku je zrejmé, že patrí
vlastníkovi bytu len v nevyhnutnom rozsahu a to na účel nerušeného výkonu svojho vlastníckeho práva
k bytu, nad rámec čoho je potrebné priznať ochranu vlastníkovi pozemku. Žalobcami tvrdené vecné
bremeno v katastri nehnuteľností zapísané ani nie je (napriek tomu, že to zákon o bytoch priamo
predpokladá), žalobcovia neosvedčili, ani netvrdili existenciu, či vôľu iniciovať spor o vlastnícke právo,
či ochranu výkonu práva z nimi tvrdeného existujúceho vecného bremena. Podanie žaloby v správnom
konaní a ďalší priebeh, či výsledok uvedeného konania (vzhľadom na jeho predmet), rozhodne nie je
závislý na vydaní požadovaného neodkladného opatrenia, ktoré nemôže svojimi účinkami (a to ani v
prípade jeho vydania), nahrádzať rozhodnutie vo vlastníckom spore a vzhľadom k zvolenej formulácii,
by nebolo spôsobilé ani konzumovať vec samu. Žalobcovia uvádzajú, že boli poškodené ich práva
a zároveň vyjadrujú obavu, že po majetkovoprávnom usporiadaní tej časti pozemku, na ktorej má byť
umiestnená garáž sa svojich práv a právom chránených záujmov už nebudú môcť domáhať vôbec, alebo
len s veľkými ťažkosťami. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, títo však neuvádzajú, aké ich



konkrétne práva by mali byť poškodené, alebo ohrozené stavbou garáže a akým spôsobom by malo byť
zasiahnuté do výkonu ich práva z prípadne aj existujúceho vecného bremena. Netvrdili znemožnenie
prístupu k obytnému domu, či garážam, prípadne prístreškom v dôsledku zamýšľanej výstavby garáže
a takáto skutočnosť z priložených situačných nákresov ani nevyplýva.

25. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd konštatuje, že nedošlo k naplneniu odvolacích dôvodov
produkovaných žalobcami, neodkladné opatrenie vzhľadom k skutkovým zisteniam nie je opodstatnené,
keďže tieto skutočnosti nenapĺňajú zákonné predpoklady, využitie tohto inštitútu umožňujúce.

26. Uznesenie súdu prvej inštancie je tak vecne správne, preto bolo potrebné toto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Žalobcovia v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie neuviedli žiadne
rozhodujúce skutočnosti, spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným ako úspešným v odvolacom konaní nepriznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom, keďže týmto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu
spisu nevyplýva.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).