{"guid": "1df80146-45e6-45a3-b724-0e3ffbdfde37:58ddf240-d0c6-4448-b635-46ee11571ccc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113206043.1", "spisova_znacka": "8Co/323/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/323/2015 z 24. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2018, sp. zn. 8Co/323/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1113206043.1", "identifikacne_cislo": "1113206043", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2018-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-103.odsek-1", "nazov": "§ 103 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-103.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-103.odsek-3", "nazov": "§ 103 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-103.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-103.odsek-6", "nazov": "§ 103 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-103.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-99.odsek-3", "nazov": "§ 99 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-99.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-99.odsek-4", "nazov": "§ 99 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-99.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-164a", "nazov": "§ 164a zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-164a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-164a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/566#paragraf-103", "/SK/ZZ/2001/566#paragraf-99", "/SK/ZZ/2001/566#paragraf-164a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58ddf240-d0c6-4448-b635-46ee11571ccc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113206043.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1113206043.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1113206043.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/323/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206043
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113206043.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných
papierov SR, a. s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: P.. A.
Š., C. Na D. N. XX, C., o zaplatenie 857,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. marca 2015, č. k. 39C/467/2013 - 345, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti sumy 331,94 eur  p o t v r
d z u j e  a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok  m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
487,16 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 38 eur
bez DPH do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému k rukám právneho zástupcu žalovaného náhradu trov konania v sume 382,86 eur
trovy právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
žalobca sa žalobou, v znení zmien petitu žaloby pripustených uzneseniami súdu zo dňa 09.01.2014 a zo
dňa 21.10.2014, domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 857,11 eur titulom nedoplatku poplatkov za
vedenie účtu majiteľa cenných papierov za obdobie 6 rokov, a to rokov 2008 až 2013.                    V konaní
nebolo sporné, že žalovaný sa stal na základe kupónovej privatizácie majiteľom zaknihovaných cenných
papierov, ktorých evidenciu viedol v zmysle zákona č. 600/1992 Zbierky o cenných papieroch žalobca (do
06.01.2004) vystupujúci pod obchodným menom Stredisko cenných papierov SR, a.s.). Taktiež nebolo
sporné, že právny vzťah medzi žalovaným a SCP vznikol podľa § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb.
o cenných papieroch. Žalovanému právny predchodca žalobcu zriadil účet majiteľa cenných papierov
ako majiteľov zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie. Žalobca viedol účty majiteľov
cenných papierov v rámci svojej podnikateľskej činnosti  na základe povolenia ako jediná oprávnená
právnická osoba na Slovensku. Žalobca bol zriadený na tzv. členskom princípe. Zriaďoval a viedol účty
cenných papierov na základe žiadosti alebo zmluvy o zriadenie účtu ako zmluvné obchodnoprávne
vzťahy pre členov CDCP a iné právnické alebo fyzické osoby uvedené v zákone. Okrem týchto
zmluvných vzťahov bol povinný viesť bezodplatne účty majiteľov cenných papierov nadobudnutých z
prvej vlny kupónovej privatizácie zo zákona (zákon č. 600/1992 Zb.). Žalovaný vstupoval do právneho
vzťahu CDCP ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nadobudol cenné papiere na základe iných
skutočností ustanovených zákonom  (§ 132 Občianskeho zákonníka). Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch účinný od 01.01.2002, ktorým bol zrušený zákon č. 600/1992 Zb., stanovil, že činnosti
vykonáva CDCP za odplatu, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Poukázal na § 9 zákona č. 566/2001 Z.z.
účinný od 01.01.2002, § 10 ods. 1 písm. b/, ods. 4 písm. a/,   § 161 cit. zákona, na úpravu ochrany
spotrebiteľa prijatú zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platnú od 31.12.1992 a následne



zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa                             a konštatoval, že hoci uvedené právne
úpravy v zásade upravujú vzťahy, ktoré vznikajú na základe zmluvy - konsenzuálneho dojednania,
režimu spotrebiteľskej zmluvy môžu podliehať aj vzťahy, ktoré nevznikajú aj na základe zmluvy ako
konsenzu dvoch strán, pre spotrebiteľskú zmluvu v zmysle poskytnutia osobitnej ochrany podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je charakteristické to, ako je zmluva typologicky nazvaná alebo
aplikáciu akého zákona si zmluvné strany dohodli, a ani to, akú právnu formu pre daný právny vzťah
určil zákon alebo zmluvné strany dohodli, ale iba to, či sú inak naplnené pojmové znaky ustanovenia
§ 52 Občianskeho zákonníka, t.j. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.  Poukázal na to, že Zákon o cenných papieroch
bol novelizovaný zákonmi č. 644/2006 Z. z.,           č. 209/2007 Z. z., č. 659/2008 Z. z., č. 70/2008
Z.z., upravujúcimi i právne vzťahy strán                        v ustanovení § 173g, § 8a ods. 1, §
164 a v zmysle § 164a ods. 5 Zákona o cenných papieroch - po presunutí cenných papierov z účtu
zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa podľa § 105, účet majiteľa zriadený podľa
doterajších predpisov zaniká. Žalobca bol povinný upraviť spôsob vedenia účtov majiteľa do 01.11.2007.
Postavenie majiteľov účtov zákon definoval ako klientov žalobcu a stanovil, že vedenie účtu majiteľov
cenných papierov sa poskytuje ako investičná služba za odplatu. Právne vzťahy súvisiace s vedením
účtov majiteľov cenných papierov,  bez ohľadu na dobu a podmienky ich zriadenia, upravuje zákon   č.
566/2001 Z. z. v platnom znení. S poukazom na § 261 ods. 6 písmeno c/ Obchodného zákonníka, §
123, § 124, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 zák. č. 250/2007 Z.z. dospel k záveru, že
právny vzťah medzi stranami sa spravuje zákonom č. 566/2001                Z.z. o cenných papieroch;
v otázkach týmto zákonom neupravených, predovšetkým odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných
papierov, Obchodným zákonníkom;  ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcich sa vlastníctva
hnuteľných vecí a spotrebiteľských zmlúv               a Zákonom na  ochranu spotrebiteľa č. 250/2007
Z.z. Podľa výpisu z účtu so všetkými právami spojenými s CP k spätnému dátumu z 19.06.2014, ako
výpisu fyzického stavu bez ohľadu na dátum nadobudnutia mal za preukázané, že žalovaný ako fyzická
osoba je majiteľom účtu s dátumom registrácie od 01.01.2008, s dátumom pôvodnej registrácie majiteľa
cenných papierov 25.04.1993 podľa skorších právnych predpisov. Na účte majiteľa cenných papierov,
ktorý vedie žalobca v prospech žalovaného, boli ku dňu 31.12.2008,                    k 31.12.2009, k
31.12.2010, k 31.12.2011, k 31.12.2012, k 31.12.2013 evidované zaknihované papiere. Vzhľadom na
zmenu zákona žalobca od roku 2008 vystavoval majiteľom účtov a aj žalovanému, bez rozdielu času
zriadenia, faktúry za vedenie účtu na základe cenníka schváleného dozornou radou žalobcu. Faktúry
boli zasielané na adresu žalovaného v Považskej Bystrici, žalovaný má od 19.06.2006 hlásený trvalý
pobyt                    v Bratislave V, zmenu adresy žalobcovi neoznámil. Doručovanie výpisov z
účtu doporučene žalovanému žalobca preukazoval poštovými podacími hárkami zo dňa 05.10.2009,
01.02.2010, 31.01.2011. Žalobca vystavil žalovanému faktúry a odoslal na v roku 1993 registrovanú
adresu pobytu. Faktúrou 8000001307 zo dňa 31.12.2008, splatnou 28.02.2009, vyfakturoval žalobca
žalovanému poplatok CD - 55 - Vedenie účtu majiteľa v celkovej sume 10.000 SKK prepočtom 331,94
eur (poplatok 8.403,36 SKK + 1.596,64 SKK, 19 % DPH)                s odkazom na Cenník CDCP; poplatok
vypočítaný na základe objemu cenných papierov                     v menovitej hodnote k 31.12.2008 v súlade
s čl. VI bod 1. Cenníka v znení dodatkov 1 až 5, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.02.2007. Žalovaným
vznesenú  námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy 331,94 eur z predmetnej faktúry
posúdil ako dôvodnú, keď v zmysle § 100 ods. 1,  § 101, § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka
dospel k záveru, že žalobca mohol uplatniť pohľadávku prvýkrát 01.03.2009, keďže faktúra bola splatná
dňa 28.02.2009 a premlčacia doba začala plynúť 01.03.2009 a uplynula 28.02.2012. Žaloba doručená
súdu dňa 25.02.2013 bola doručená po márnom uplynutí premlčacej doby. Faktúrou 9000001225 zo dňa
31.12.2009, splatnou 15.02.2010, žalobca vyfakturoval žalovanému poplatok CD - 55 - Vedenie účtu
majiteľa v celkovej sume 331,94 eur (poplatok 278,94 eur + 53 eur 19 % DPH), odkazom na Cenník
CDCP. Súčasťou faktúry bola informatívna rekapitulácia stavu poplatkov za vedenie účtu majiteľa za
roky 2008 - 2009 v celkovej sume nezaplatených faktúr 663,88 eur a informatívny výpis z účtu - cenné
papiere zahrnuté do výpočtu poplatku ako súčet mesačných objemov CP. S poukazom na ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol z úradnej povinnosti na premlčanie uplatneného nároku                         s
odôvodnením, že faktúra bola splatná 15.02.2010, žalobca mohol uplatniť pohľadávku prvýkrát dňa
16.02.2010, premlčacia doba začala plynúť 16.02.2010 a uplynula 15.02.2013                     a návrh na
pripustenie zmeny petitu žaloby bol doručený súdu dňa 14.11.2013, t. j. po márnom uplynutí premlčacej
doby. Faktúrou 1000008954 zo dňa 31.12.2010, splatnou 28.02.2011, žalobca vyfakturoval žalovanému
poplatok CD - 55 - Vedenie účtu majiteľa                      v celkovej sume 61,50 eur (poplatok 51,68 eur +
9,82 eur 20 % DPH) odkazom na Cenník CDCP. Súčasťou faktúry bola informatívna rekapitulácia stavu
poplatkov za vedenie účtu majiteľa za roky 2008 - 2010 v celkovej sume nezaplatených faktúr 725,38



eur a informatívny výpis z účtu - cenné papiere zahrnuté do výpočtu poplatku ako súčet mesačných
objemov CP vo výške 1 342 359,24 eur (VÝSTAVNÍCTVO BRATISLAVA a. s. - počet 2825 x menovitá
hodnota /m. h./, 33,19 eur (1.000 Kčs); EKOSTROJ a. s. - počet 91 x m. h. 33,19 eur; Investičný fond
KARPATY, a. s. v likvidácii - počet 67 x m. h. 33,19 eur; FUNDAMENT - INVEST, Investičný fond a. s.
-  počet 327 x m. h. 33,19 eur; MULTICREDITREAL a. s. - počet 60 x m. h. 33,19 eur). Žalobca svoj
nárok uplatnil návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby doručeným súdu dňa 14.11.2013. Faktúrou
1100329416 zo dňa 31.12.2011, splatnou 28.02.2012  žalobca vyfakturoval žalovanému poplatok CD
- 55 - Vedenie účtu majiteľa                    v celkovej sume 60,41 eur (poplatok 50,34 eur + 10,07
eur 20 % DPH), odkazom na Cenník CDCP. Súčasťou faktúry bola informatívna rekapitulácia stavu
cien v eur  za vedenie účtu majiteľa za roky 2008 - 2011 v celkovej sume nezaplatených faktúr 786,79
eur a informatívny výpis z účtu - cenné papiere zahrnuté do výpočtu poplatku ako súčet mesačných
objemov CP vo výške 1.342.359,24 eur  (VÝSTAVNÍCTVO BRATISLAVA a. s. - počet 2825 x m. h. 33,19
eur; EKOSTROJ a. s. - počet 91 x m. h. 33,19 eur; Investičný fond KARPATY, a. s.                   v
likvidácii - počet 67 x m. h. 33,19 eur; FUNDAMENT - INVEST, Investičný fond a. s.  -  počet 327 x
m. h. 33,19 eur; MULTICREDITREAL a. s. - počet 60 x m. h. 33,19 eur). Žalobca svoj nárok uplatnil
návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby doručeným súdu dňa 07.10.2014. Faktúrou 1200313218
zo dňa 31.12.2012, splatnou 28.02.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému poplatok CD - 55 - Vedenie
účtu majiteľa v celkovej sume                   59,32 eur (poplatok 49,43 eur + 9,89 eur 20 % DPH),  s
odkazom na Cenník CDCP. Súčasťou faktúry bola informatívna rekapitulácia stavu cien v eur  za vedenie
účtu majiteľa za roky 2008 - 2012 v celkovej sume nezaplatených faktúr 845,11 eur a informatívny výpis
z účtu - cenné papiere zahrnuté do výpočtu poplatku ako súčet mesačných objemov CP vo výške 1.
318.194,04 eur  (VÝSTAVNÍCTVO BRATISLAVA a. s. - počet 2825 x m. h. 33,19 eur; Investičný fond
KARPATY, a. s. v likvidácii - počet 67 x m. h. 33,19 eur; FUNDAMENT - INVEST, Investičný fond a. s.
-  počet 327 x m. h. 33,19 eur; MULTICREDITREAL a. s. - počet 60 x m. h. 33,19 eur). Žalobca svoj
nárok uplatnil návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby doručeným súdu dňa 07.10.2014. Faktúrou
1300100189 zo dňa 31.12.2013, splatnou 28.02.2014 žalobca vyfakturoval žalovanému poplatok CD -
55 - Vedenie účtu majiteľa v celkovej sume 12 eur (poplatok 10 eur + 2 eurá 20 % DPH), s odkazom na
Cenník CDCP. Súčasťou faktúry bola informatívna rekapitulácia stavu poplatkov za vedenie účtu majiteľa
za roky 2008 - 2013 v celkovej sume nezaplatených faktúr 857,11 eur a informatívny výpis                    z
účtu - cenné papiere zahrnuté do výpočtu poplatku ako súčet mesačných objemov CP vo výške 180
837,60 eur  + 15.069,80 eur Investičný fond KARPATY, a. s. v likvidácii -  počet 67 x m. h. 33,19 eur;
FUNDAMENT - INVEST, Investičný fond a. s.  -  počet 327 x m. h. 33,19 eur; MULTICREDITREAL a.
s. - počet 60 x m. h. 33,19 eur. Žalobca svoj nárok uplatnil návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby
doručeným súdu dňa 07.10.2014. Dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený fakturovať žalovanému
ako majiteľovi cenných papierov poplatok za vedenie účtu, zriadeného aj bez žiadosti podľa § 164a od
01.01.2008. V zmysle                   § 164a Zákona o cenných papieroch v roku 2008 žalobca zriadil
bez žiadosti účet majiteľa cenných papierov podľa § 105 Zákona o cenných papieroch pre majiteľa účtu
zriadeného podľa zákona č. 600/1992 Zb. a na tento účet, ktorého označenie bolo v zmysle § 173g
zmenené, presunul cenné papiere z účtu zriadeného podľa dovtedajšieho zákona č. 600/1992 Zb. a
pôvodný účet týmto postupom v súlade so zákonom a prevádzkovým poriadkom žalobcu odsúhlaseným
NBS zanikol. Poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov stanovil žalobca v Cenníku CDCP
SR a. s. podľa objemu cenných papierov - menovitá hodnota x počet cenných papierov. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že Cenník služieb a poplatkov si žalobca stanovil sám ako právnická
osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť na základe osobitného povolenia - profesionálny subjekt
kapitálového trhu. Cenník schvaľovala dozorná rada žalobcu a  štatutárny orgán. Cenník nepodliehal
predchádzajúcemu schváleniu, resp. dozoru  Národnou bankou Slovenska. Cenník žalobca zverejňoval
na svojej webovej stránke, ale o tejto skutočnosti mali vedomosti len klienti žalobcu, ktorým zriadil účty
cenných papierov na základe zmluvy alebo žiadosti a táto skutočnosť bola uvádzaná aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmlúv                        a s ktorými
táto skupina klientov bola oboznámená pri uzatváraní zmluvy alebo pri podávaní žiadosti o zriadení a
vedenie účtu, t.j. pri vzniku právnych vzťahov. V takom prípade išlo dohodu dvoch strán na základe
dostatočnej informovanosti pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Dodatkom č. 3 k Cenníku CDCP SR a.s.
účinnom od 10.01.2008 stanovil žalobca cenu poplatku za vedenie účtu pre všetkých majiteľov cenných
papierov, zriadených na základe zákona (§105 Zákona o cenných papieroch) alebo zmluvou alebo
na základe žiadosti. Za roky 2008 - 2009 nebola  v cenníku stanovená maximálna hranica poplatku,
výška poplatku bola vypočítaná  podľa objemu cenných papierov a pri objeme cenných papierov,  ako v
prípade žalovaného, nad 1.000.000 SKK bol poplatok stanovený na rok 2008 zvýšený oproti roku 2007
desaťnásobne. Rovnaká výška poplatku bola stanovená aj v roku 2009. Do objemu CP 200.000 SKK boli



účty majiteľov cenných papierov vedené bez poplatku. Od roku 2010 bola stanovená maximálna výška
poplatku za vedenie účtu (200 eur), ktorá pri porovnaní nedosahovala výšku uplatňovanú žalobcom od
žalovaného (331,94 eur) za roky 2008 a 2009. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na úpravu
cien za vedenie účtu majiteľa cenných papierov podľa bodu 3 čl. VI. cenníka, dodatku č. 3 k cenníku
CDCP a.s. z 10.01.2008 s účinnosťou od 10.01.2008 a cenníky účinné od 01.02.2007, od 10.01.2008,
od 01.01.2010, dodatok č. 4 k cenníku z 01.01.2011, cenník účinný od 01.01.2012, od 20.12.2013, od
01.10.2014 a od 25.03.2014 a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný o
skutočnosti, že od 01.01.2008 bude žalobca viesť jeho účet ako majiteľa CP za odplatu, informovaný
nebol, nebola mu oznámená zmena číselného účtu,  ani skutočnosť, že presunom cenných papierov
z pôvodného účtu na novozriadený účet pôvodný účet zanikol                 a tým aj, že právny
vzťah strán upravuje Zákon o cenných papieroch v znení od 01.01.2008. Neboli mu zaslané Všeobecné
obchodné podmienky žalobcu, resp. návrh na ďalšie vedenie účtu spolu s potrebnými informáciami,
nedošlo k žiadnej dohode o ďalšom vedení účtu podľa nových obchodných podmienok. Zákon o cenných
papieroch žalobcovi stanovoval len povinnosť uverejniť spôsob, ktorým priradil číselné označenie účtu
majiteľa v dennej tlači                    s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy (§
164a Zákona o cenných papieroch) a v tejto súvislosti dospel k záveru, že zákon nezbavil žalobcu
povinnosti informovať majiteľov účtov cenných papierov o zmene podmienok vedenia účtov, t. j. so
zmenou číselného označenia konkrétneho účtu, podmienkami vedenia účtu, odplatou za vedenie účtu
a cenou podľa Cenníka CDCP  SR a. s., schválenou dozornou radou žalobcu. Vzhľadom na stanovenie
výšky poplatku v roku 2008 a 2009 za okolností, že nominálna hodnota cenných papierov stanovená
pred 20 rokmi nezodpovedala a ani nezodpovedá reálnej hodnote týchto cenných papierov a bolo
notoricky známe, že prevažná väčšina týchto cenných papierov bola bezcenná, ako aj vzhľadom na
vyjadrenie žalobcu, že \"mal snahu sa týchto klientov, majiteľov cenných papierov zbaviť\", dospel k
záveru, že žalobca ako profesionálny subjekt kapitálového trhu úmyselne porušil zásady  poctivého
obchodného styku a vyvinul takýmto nastavením cien za vedenie účtu majiteľa CP šikanózny nátlak
na priemerného spotrebiteľa, ktorým je aj žalovaný, spôsobom, ktorý významne obmedzil schopnosť
spotrebiteľa urobiť kvalifikovane rozhodnutie a spôsobil zhoršenie jeho slobody výberu                   a
rozhodnutia. Ďalej dospel k záveru, že stanovená cena  v ničom neodráža reálne poskytnutú službu,
keď nové účty majiteľov cenných papierov zriadené podľa § 105 Zákona o cenných papieroch boli len
prevzatou evidenciou z pôvodných účtov, bez akejkoľvek aktualizácie údajov - \"pridanej hodnoty\", či
už osobných údajov klientov, tak ani údajov o nominálnej hodnote cenných papierov. Dospel k záveru,
že spôsob konania žalobcu pri stanovení výšky poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov a
jeho uplatňovanie mal šikanózny charakter. Poplatok bol ustanovený očividne za hranicou, ktorú možno
považovať za adekvátnu za poskytovanie predmetnej investičnej služby vedenia účtu majiteľa cenných
papierov a dôsledkom toho je hrubý nepomer medzi vzájomnými povinnosťami strán. Vzhľadom na to
priznal žalobcovi ako primeraný len poplatok v minimálnej výške stanovenej Cenníkom CDCP SR, a.
s. bez DPH za vedenie účtu v prospech žalovaného v rokoch 2010 až 2013 v celkovej sume 38 eur
bez DPH (10 eur + 8 eur + 10 eur + 10 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol, a to v sume 663,88 eur, t. j.
poplatok za vedenie účtu v roku 2008 a 2009 (331,94 eur + 331,94 eur) ako premlčaný a vo zvyšku ako
neprimeraný, šikanózny, nepožívajúci právnu ochranu podľa § 265 Obchodného zákonníka. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s odôvodnením, že žalovaný bol neúspešný v spore len
nepatrne, a preto mu priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia.
2.  Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd žalobu vo zvyšku zamietol, podal odvolanie v zákonom
stanovenej  lehote žalobca, žiadal  rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a jeho
žalobe vyhovieť, alternatívne  zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie                a  priznať mu náhradu
trov prvoinštančného, aj odvolacieho konania. Namietal, že rozhodnutie  súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho  právneho posúdenia  veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu,
nedostatočne zistil skutkový stav.                            S poukazom na § 2 ods. 1 písmeno a/ zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2     ods. 1 Zákona o cenných papieroch a § 155 Obchodného
zákonníka namietal, že žalovaný nie je v danom záväzkovom vzťahu v postavení spotrebiteľa, keď
nenadobudol veci bežnej spotreby, ale sa rozhodol zhodnocovať svoje finančné prostriedky investíciou
na kapitálovom trhu nadobudnutím cenných papierov, s nadobudnutím ktorých sú spojené aj práva
akcionára ako spoločníka spoločnosti podieľať sa na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku, pričom
úprava obchodných spoločností a družstiev pripúšťa, aby zakladateľom, spoločníkom alebo členom
týchto subjektov okrem podnikateľov boli aj iné subjekty (teda nie podnikatelia),                  v dôsledku
čoho sa aj na tieto subjekty vzťahuje režim Obchodného zákonníka a neprichádza do úvahy, aby mal
akcionár ako spoločník postavenie spotrebiteľa, keďže svojimi právami vyplývajúcimi z cenných papierov
sa podieľa na podnikaní spoločnosti, čo samo osebe vylučuje postavenie spotrebiteľa. Neexistuje iné ako



obchodnoprávne využitie cenných papierov, a teda žalovanému nemožno priznať status spotrebiteľa,
keď je nevyhnutné prihliadať na povahu cenných papierov a práva  s nimi spojené. Žalovaný ako
každý majiteľ cenných papierov týmito  disponoval za účelom dosiahnutia zisku, a teda zvyšovania
svojho majetku a je povinný znášať príslušné náklady, ktorými sú predovšetkým poplatky za vedenie
účtu majiteľa. Poukázal na to, že vzťah medzi stranami nepredstavuje ani spotrebiteľskú zmluvu,
keďže nedošlo ani k uzavretiu zmluvy medzi nimi v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka,
ale tento právny vzťah vznikol priamo zo zákona. Ďalej namietal, že predmetný vzťah medzi stranami
je obchodnoprávnej povahy, v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 261 ods. 6 písmeno c/
Obchodného zákonníka a § 9 ods. 3 Zákona o cenných papierov, z ktorých je zrejmé, že predmetný
právny vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom a zákonodarca mal záujem právny vzťah v súvislosti s
vedením účtu majiteľa upraviť ako obchodnoprávny, a to najmä s ohľadom na ustanovenie § 105 Zákona
o cenných papieroch, ktorý upravuje otázku vedenia účtu majiteľa. Z uvedených dôvodov nemožno podľa
jeho názoru aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. S poukazom na ustanovenie
§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka namietal, že ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka
konštituujúce existenciu absolútnych obchodných záväzkových vzťahov a rovnako ustanovenie § 397
Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba obchodnoprávnych vzťahov štvorročná,
sú kogentné ustanovenia, nie je teda možné ignorovať ich a aplikovať iný zákon, v tomto prípade
Občiansky zákonník. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 32Cdo/337/2010 zo dňa
24.07.2012 (R135/2012),                   v zmysle ktorého ustanovenia Občianskeho zákonníka o
premlčaní nemožno považovať za \"ustanovenie smerujúce k ochrane spotrebiteľa\". Poukázal aj na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/402/2013, v ktorom Ústavný súd SR uznal, že aplikáciu
občianskoprávnej premlčacej doby v obchodnoprávnych vzťahoch nie je možné použiť neobmedzene
na všetky obchodnoprávne vzťahy a výslovne vylučuje takéto použitie v prípade, ak by nešlo o
spotrebiteľskú zmluvu. S poukazom na § 164a ods. 1 vety prvej, § 103 ods. 1, 2, 6 Zákona           o
cenných papieroch a čl. 16 Prevádzkového poriadku Centrálneho depozitára namietal, že účet majiteľa
cenných papierov žalovaného sa vedie  u žalobcu za odplatu, ktorú je žalobca oprávnený stanoviť
na základe Prevádzkového poriadku schváleného Národnou bankou Slovenska. Tento Prevádzkový
poriadok je v zmysle § 103 ods. 6 Zákona o cenných papieroch záväzný tak pre žalobcu, ako aj pre
žalovaného. Cenník za činnosť CDCP je záväzný pre všetky fyzické a právnické osoby, ktorý systém
je vďaka tomu transparentný                  a rovnaký pre všetkých. Z ustanovení § 135 ods. 1 a 2
Zákona o cenných papieroch vyplýva, že Národná banka Slovenska je zákonným orgánom dohľadu
nad činnosťou CDCP, a to                    v celom rozsahu podľa Zákona o cenných papieroch a
podľa osobitných všeobecne záväzných predpisov. Disponuje tiež výlučnou právomocou dohliadať nad
činnosťou CDCP v časti, ktorá by mohla potenciálne ohroziť záujmy klientov CDCP. Národná banka
Slovenska musí vyjadriť súhlas a následne kontroluje nielen prevádzkový poriadok a spôsob určenia
cien za poskytované služby, ale  do jej právomoci patrí dohľad nad dodržiavaním všeobecne záväzných
predpisov, vrátane určenia výšky cien za poskytované služby. Dodatok č. 3                    k cenníku,
v zmysle ktorého sa v roku 2008 spoplatnil aj účet žalovaného a stanovili sa poplatky za vedenie účtu
majiteľa, bol schválený dozornou radou CDCP za účasti zástupcu Národnej banky Slovenska, a teda pod
jej dohľadom. Napriek tomu, že cena za poskytnuté služby nebola určená dohodou strán záväzkového
vzťahu, považuje sa za záväznú, keďže bola určená zákonom predpokladaným spôsobom. Národná
banka Slovenska schválila stanovený postup určovania cien, právomoc schvaľovať cenník delegovala
na dozornú radu CDCP, pričom na rokovania dozornej rady CDCP je v zmysle stanov a osobitného
zákona prizvaný zástupca Národnej banky Slovenska, ktorá týmto dohliada aj na schvaľovanie Cenníka
CDCP, a teda určovanie cien poplatkov za poskytované služby. Dohľad Národnej banky Slovenska
má byť garanciou ochrany oprávnených záujmov subjektov vstupujúcich do záväzkových vzťahov so
žalobcom. Výška poplatkov v predmetných rokoch, ako aj v súčasnosti, sa odvíja od objemu cenných
papierov na účte majiteľa a takýto spôsob určovania výšky poplatkov, ako aj samotná ich výška bola
schválená zákonom stanoveným spôsobom. Určovanie ceny poplatkov za vedenie účtu majiteľa sa aj
v minulosti odvíjalo od objemu cenných papierov na účte, pričom takýto spôsob určovania cien, ako
aj samotný cenník v minulosti schvaľoval Úrad pre finančný trh, kedy také rozhodnutie predstavovalo
rozhodnutie orgánu prijaté                    v správnom konaní zákonom predpísaným spôsobom a Úrad pre
finančný trh ako orgán verejnej moci v takomto prípade nepovažoval stanovenie výšky v závislosti od
objemu cenných papierov na účte majiteľa za diskriminačné. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 15.03.2011č. konania 14Co/151/10 a súvisiaci rozsudok Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 02.09.2011 č. k. 12C/109/2003. Je výlučne na vôli daného majiteľa, aké cenné papiere vlastní
a ako s nimi disponuje a CDCP nie je oprávnený skúmať trhovú hodnotu cenných papierov a reálny
zisk z nich vyplývajúci.



3.  Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že možnosť fyzických osôb nadobúdať akcie v kupónovej
privatizácii je potrebné posudzovať v kontexte s v tom čase prebiehajúcimi zásadnými zmenami
ekonomických podmienok a vlastníckych vzťahov po roku 1989 s procesom zmeny štátnych podnikov na
akciové spoločnosti, privatizáciou majetku štátu a zámerom vlády umožniť občanom Slovenskej a Českej
republiky podieľať sa na vlastníctve štátu. Je všeobecne známe, že drvivá väčšina privatizovaných
spoločností, ktorých akcie z privatizovaných spoločností boli prevedené na účtoch majiteľov skončila
v konkurzoch alebo v likvidácii bez akéhokoľvek majetku, nefungoval postup vymazávania emisie akcií
spoločností vymazaných z Obchodného registra a majitelia účtov z kupónovej privatizácie vedených
žalobcom na týchto účtoch vlastnili len bezcenný majetok. Žalovaný,                a ani iní občania,
ktorí sa zapojili do kupónovej privatizácie, v tom čase nemali žiadne skúsenosti s vlastníctvom akcií,
a ani s obchodovaním na kapitálovom trhu; s akciami, ktoré mohli nadobudnúť na základe kupónovej
knižky, nemali, a objektívne ani nemohli mať žiadny vplyv na spoločnosti, ktorých akcie vlastnili. Preto
považuje za neprijateľné tvrdenie žalobcu, že by mohli svoj majetok zhodnocovať. V zmysle príslušných
ustanovení zákona               č. 600/1992 Zb. a zákona č. 566/2001 Z.z. sa právne vzťahy vzniknuté
pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Pri hodnotení právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je však potrebné zohľadniť špecifiká
a osobitosti vzniku tohto vzťahu a poskytnúť mu ochranu, vyplývajúcu z charakteru právneho vzťahu
ako vzťahu profesionálneho obchodníka - podnikateľa a občana - nepodnikateľa, resp. spotrebiteľa.
Správne preto súd prvej inštancie podľa jeho názoru aplikoval ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka. Namietal, že obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom
ako profesionálnym subjektom súkromného práva                 a stranami, ktoré využívajú služby
poskytované žalobcom, je možné aplikovať len pre taký právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy
a z ktorého stranám vyplývajú zmluvné dohodnuté práva a povinnosti. K otázke rozhodovania o výške
poplatkov za vedenie účtov poukázal na ustanovenie  § 103 ods. 3 a 4 zákona č. 566/2001 Z.z., v zmysle
ktorých je žalobca povinný predložiť Národnej banky Slovenska na schválenie prevádzkový poriadok, ale
nevyplývajú zo zákona žiadne povinnosti predkladať na schválenie Národnej banke Slovenska cenník
služieb, resp. jeho dodatky. Z ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. sa žalovaný, ako aj iní majitelia
bezplatne vedených účtov v súvislosti so zavedením odplaty za vedenie týchto účtov, mohli dozvedieť
len to, že žalobca je povinný sprístupniť vo svojom sídle a sídlach členov prevádzkový poriadok a jeho
zmeny a o tomto uverejniť oznam v tlači. Uvedený zákon, ani prevádzkový poriadok, neobsahujú žiadny
odkaz na cenník a neobsahujú ani spôsob výpočtu služieb za vedenie účtu majiteľa cenných papierov.
Z prevádzkového poriadku, a ani zo zákona nevyplýva, že cenník služieb schvaľuje Národná banka
Slovenska. Zo štruktúry a obsahu cenníka služieb je evidentné, že cenník služieb je určený zmluvnými
stranami žalobcu, ktoré sa profesionálne zúčastňujú obchodovania na kapitálovom trhu                   a
stanovuje ceny za služby, ktoré tieto zmluvné strany od žalobcu nakupujú. Žalovaný                     a
ostatní majitelia účtov zriadených a vedených podľa zákona č. 600/1992 Zb., z obsahu zákona č.
566/2001 Z.z. ani uverejnenia oznámenia v tlači o prevádzkovom poriadku alebo jeho zmenách nemohli
vedieť, kedy, ako a na základe čoho bola žalobcom stanovená odplata za vedenie účtu, ktorá mala
byť pre nich záväzná. Cenník služieb vypracoval samotný žalobca, účasť zamestnanca Národnej banky
Slovenska na zasadnutí dozornej rady nie je možné považovať za súhlas Národnej banky Slovenska
s cenou služby stanovenou žalobcom za vedenie dovtedy bezplatných účtov. Podľa jeho názoru nie
je preukázané tvrdenie žalobcu, že Národná banka Slovenska preberá zodpovednosť aj za spôsob,
akým je schvaľovaný Cenník CDCP, pretože jej dohľad má byť garanciou ochrany oprávnených záujmov
subjektov vstupujúcich do záväzkových vzťahov so žalobcom. Uviedol, že v otázke stanovenia ceny
služby za vedenie účtu majiteľa cenných papierov sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia zo
dňa 28.11.2014 a stanoviska súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa jeho
názoru žalobca mal pri stanovení odplaty za vedenie účtov zohľadniť, že túto službu poskytuje nielen na
základe zmluvného vzťahu, ale má aj zákonom uloženú povinnosť viesť účet majiteľ aj tým majiteľom,
ktorým bol tento účet zriadený priamo zo zákona. Poukázal aj na samotné vyjadrenie žalobcu zo dňa
26.02.2015, ktoré podľa jeho názoru dokumentuje jednostranné diktovanie podmienok vedenia účtu a
snahu \"zbaviť\" sa \"nevýhodných\" klientov. I keď bezodplatné vedenie účtov majiteľov cenných papierov
z kupónovej privatizácie nemusí byť pre žalobcu ako súkromno-právny subjekt výhodné; túto službu však
podľa jeho názoru vyvažujú iné služby, ktoré žalobca poskytuje  ako monopolný subjekt kapitálového
trhu. Žalobca nepredložil žiadnu analýzu vyčíslenia nákladov na vedenie takýchto účtov a odôvodnenosť
nastavenej ceny služby. S poukazom na § 265 Obchodného zákonníka namietal, že postup zavedenia
neodôvodnene vysokej ceny za služby vedenia účtu s cieľom, aby si majitelia presunuli svoje cenné
papiere na účty vedené u členov CDCP\" je                   v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.



4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanému uviedol, že podľa jeho názoru v konaní
preukázal, že vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať podľa Zákona                   o cenných
papieroch a Obchodného zákonníka, že stanovenie ceny za službu bolo  v súlade so zákonom a výška
ceny za poskytnutú službu nebola v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že žalovaný naďalej
využíva jeho služby a neplatí za ich poskytovanie, nech je cena akákoľvek a vzhľadom na to, je teda
žalovaný tým, ktorý postupuje v rozpore s dobrými mravmi a svojím konaním žalobcovi spôsobuje škodu.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2008 z 18.06.2009, v zmysle ktorého sa
predpokladá, že obchodník bude presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava
poskytuje                     a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie pozície na trhu, čo
vyplýva aj z § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Namietal, že je obchodnou spoločnosťou, dosahovanie
zisku možno chápať ako jeho zákonnú povinnosť, a preto nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by
mal svoje služby poskytovať iba za náklady. Uvedený rozsudok definuje porušenia zásad poctivého
obchodného styku ako šikanózne praktiky a tendencie, ktoré zreteľne smerujú k zjavnému poškodeniu
iných subjektov a poukázal na to, že tvorba ceny (vzorec výpočtu) je pre všetkých jeho klientov rovnaká,
žiaden subjekt nezvýhodňuje, ani neznevýhodňuje; cena za poskytnutú službu sa odvíja výhradne od
počtu cenných papierov                 a ich menovitej hodnoty, čo sú objektívne kritériá, nakoľko
čím viac akcií s vyššou menovitou hodnotou majiteľ vlastní, tým je predpoklad výnosu z nich vyšší.
Ďalej zotrval na svojich námietkach uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach a zdôraznil, že cenník
je vyhotovovaný v zmysle platných stanov a postupom podľa Prevádzkového poriadku schváleného
Národnou bankou Slovenska právoplatným rozhodnutím, pretože výlučne NBS je v súlade so Zákonom
o cenných papieroch orgánom  dohľadu nad činnosťou CDCP. Napriek tomu, že cena služby nie je
určená dohodou strán záväzkového vzťahu, považuje sa za záväznú, keďže bola určená zákonom
predpokladaným spôsobom. Ďalej uviedol, že majitelia účtov cenných papierov sa môžu kedykoľvek
rozhodnúť pre služby iného poskytovateľa, CDCP nie je monopolným poskytovateľom tejto služby,
pričom všetky subjekty na trhu poskytujú túto službu odplatne.
5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len \"C.s.p.\") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok   súdu prvej inštancie  v napadnutej časti
a v medziach   odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379                 a § 380 ods. 1 C.sp.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.                           a contrario v spojení s § 219
ods. 3 C.s.p) a viazaný skutkovým stavom tak,  ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p)  dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
6. Predmetom odvolacieho konania boli žalobcom uplatnené nároky voči žalovanému na zaplatenie
poplatkov za vedenie účtu majiteľa cenných papierov žalobcom v prospech žalovaného, a to v sume
331,94 eur vyfakturovanej faktúrou č. 8000001307 zo dňa 31.12.2018, splatnou 28.02.2009, v sume
331,94 eur vyfakturovanej faktúrou č. 9000001225 zo dňa 31.12.2009,  splatnou 15.02.2010, v sume
51,50 eur z celkovej  vyfakturovanej sumy 61,50 eur vyfakturovanej faktúrou č. 1000008954 zo dňa
31.12.2010,  splatnou 28.02.2011,                    v sume 52,40 eur z celkovej  vyfakturovanej sumy 60,41
eur vyfakturovanej faktúrou                      č. 1100329416 zo dňa 31.12.2011, splatnou 28.02.2012,
v sume 49,32 eur z celkovej  fakturovanej sumy 59,32 eur vyfakturovanej faktúrou  č. 1200313218 zo
dňa 31.12.2012,  splatnou 28.02.2013, v sume 2,- eur z celkovej sumy 12 eur vyfakturovanej faktúrou
č. 1300100189 zo dňa 31.12.2013,  splatnou 28.02.2014.
7. Súd prvej inštancie na základe skutočnosti, že žalovanému; ktorý sa stal na základe kupónovej
privatizácie majiteľom zaknihovaných cenných papierov; zriadil právny predchodca žalobcu účet majiteľa
cenných papierov podľa § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. na základe evidencie cenných papierov,
ktoré skutočnosti medzi stranami neboli sporné, správne dospel k záveru,  že na základe zmeny právnej
úpravy zákonom č. 566/2001 Z.z., ktorým bol zrušený zákon  č. 600/1992 Zb., bol žalobca od 01.01.2008
oprávnený fakturovať žalovanému ako majiteľovi cenných papierov poplatok za vedenie účtu zriadeného
aj bez žiadosti podľa § 164a Zákona o cenných papieroch.
8. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných
papierov stanovil žalobca v cenníku CDCP SR a. s. podľa objemu cenných papierov - menovitá hodnota
x počet cenných papierov. Nesprávne však súd prvej inštancie dospel k záveru, že ako primeraný možno
považovať len poplatok v minimálnej výške stanovenej cenníkom CDCP SR a.s. bez DPH za vedenie
účtu v prospech žalovaného                        v rokoch 2010 až 2013, keď poukázal na to, že žalovaný
nebol informovaný o tom, že od 01.01.2008 bude žalobca viesť jeho účet ako  majiteľa cenných papierov
za odplatu, cenník schvaľovala dozorná rada žalobcu a nepodliehal predchádzajúcemu schváleniu,
resp. dozoru Národnou bankou Slovenska, cenník žalobca síce zverejňoval na svojej webovej stránke,
ale    o tejto skutočnosti mali vedomosť len klienti žalobcu, ktorým zriadil účty cenných papierov na



základe zmluvy alebo žiadosti, taktiež poukázal na zvýšenie poplatku v roku 2008 a 2009 za okolností,
že nominálna hodnota cenných papierov stanovená pred 20 rokmi nezodpovedala reálnej hodnote
týchto cenných papierov a bolo notoricky známe, že prevažná väčšina týchto cenných papierov bola
bezcenná, ďalej poukázal na to, že stanovená cena                   v ničom neodrážala reálne
poskytnutú službu, žalobca účet majiteľa cenných papierov vedie rovnako bez ohľadu na nominálnu
hodnotu cenných papierov na účte evidovaných a musí viesť v systéme účet majiteľa, či je na ňom
objem cenných papierov napr. 100 eur alebo 100.000 eur, na základe ktorých skutočností dospel k
záveru, že žalobca ako profesionálny subjekt kapitálového trhu úmyselne porušil zásady poctivého
obchodného styku a vyvinul takýmto nastavením cien za vedenie účtu majiteľa cenných papierov
šikanózny nátlak na priemerného spotrebiteľa, ktorým je aj žalovaný, spôsobom, ktorý výrazne obmedzil
schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie a spôsobil  zhoršenie  jeho slobody výberu a
rozhodnutia;  spôsob konania žalobcu  pri stanovení výšky poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných
papierov a jeho uplatňovanie malo šikanózny charakter a poplatok bol žalobcom stanovený očividne
za hranicou, ktorú možno považovať za adekvátnu za poskytovanie predmetnej investičnej služby. Pre
posúdenie správnosti výšky poplatkov fakturovaných žalobcom žalovanému za vedenie účtu majiteľa
cenných papierov je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce, či bola určená zákonom stanoveným
spôsobom, pričom je potrebné vychádzať z toho, že  v danom prípade Zákon o cenných papieroch
neupravuje spôsob určenia cien za služby poskytované Centrálnym depozitárom, ale oprávňuje žalobcu
stanoviť výšku cien za poskytované služby, pričom neobsahuje ani úpravu zákonom stanovených kritérií,
na ktoré by bol žalobca povinný prihliadať. Vzhľadom na to sú irelevantné pre posúdenie správnosti výšky
žalobcom fakturovanej odplaty skutočnosti, na ktoré prihliadol súd prvej inštancie a na základe ktorých
skúmal primeranosť a adekvátnosť žalobcom fakturovanej odplaty poskytnutým službám. Ustanovenie §
103 ods. 3 Zákona                    o cenných papieroch ukladá žalobcovi povinnosť predložiť prostredníctvom
predstavenstva Národnej banke Slovenska na schválenie návrh Prevádzkového poriadku (a jeho zmien),
ktorý v zmysle § 103 ods. 1 Zákona o cenných papieroch upravuje postup a spôsob pri vykonávaní
činnosti podľa § 99 ods. 3 a 4 a obsahuje zoznam poskytovaných služieb, čo zahŕňa aj stanovenie
odplaty, za ktorú jednotlivé činnosti vykonáva, či už priamo v prevádzkovom poriadku  alebo odkazom
na osobitný cenník. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle Zákona                o cenných papieroch je žalobca
oprávnený určovať cenu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, čo vyplýva aj z ustanovenia § 103
ods. 6 Zákona o cenných papieroch, v zmysle ktorého  Prevádzkový poriadok je záväzný pre Centrálneho
depozitára, právnické a fyzické osoby, ktorým Centrálny depozitár zriadil účty majiteľa cenných papierov.
V danom prípade podľa čl. 16 Prevádzkového poriadku Centrálneho depozitára CDCP poskytuje svoje
služby za cenu stanovenú Cenníkom služieb, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak;,
cenník schvaľuje dozorná rada CDCP a je prístupný k nahliadnutiu v sídle CDCP                             a
zverejnený na web stránke CDCP. Zmena Prevádzkového poriadku zo dňa 30.10.2007, obsahujúceho
odkaz na cenník, bola schválená rozhodnutím NBS č. OPK - 3137/2007 - PLP zo dňa 18.12.2007, cenník
bol schválený dozornou radou CDCP a vzhľadom na to poplatky za vedenie účtu majiteľa cenných
papierov boli fakturované žalobcom v súlade s cenou určenou za túto službu zákonom stanoveným
spôsobom. Nesprávne preto súd prvej inštancie priznal žalobcom odplatu za vedenie účtu majiteľa
cenných papierov len v minimálnej výške stanovenej cenníkom bez ohľadu na objem cenných papierov,
keď tento spôsob určenia výšky odplaty je v rozpore s cenníkom žalobcu. Odvolací súd dospel k
záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal žalobou zaplatenia poplatkov za vedenie účtu majiteľa cenných
papierov               v sume vyfakturovanej jednotlivými faktúrami v súlade s cenníkom, keď táto bola
určená zákonom stanoveným spôsobom.
9. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu, v zmysle ktorej je žalobca oprávnený stanoviť cenu
poskytovaných služieb, ako aj vzhľadom na  ustanovenie § 164a ods. 1 Zákona                       o
cenných papieroch, v zmysle ktorého sa účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov, považuje
za evidenciu podľa § 99 ods. 3, ktorú Centrálny depozitár vedie za odplatu, nemožno pri posudzovaní
správnosti výšky fakturovanej odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov prihliadať na špecifiká,
osobitosti vzniku vzťahu medzi stranami v rámci kupónovej privatizácie, na ktoré poukázal žalovaný
vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, a ani na námietku žalovaného, že cenník služieb je určený
zmluvným stranám žalobcu, ktoré sa profesionálne zúčastňujú obchodovania na kapitálovom trhu a
stanovuje ceny za služby, ktoré tieto zmluvné strany od žalobcu nakupujú, keď cenník, ani Prevádzkový
poriadok žalobcu, a ani Zákon o cenných papieroch neobsahuje inú úpravu stanovenia ceny za
poskytované služby pre majiteľov cenných papierov, ktorých vzťah so žalobcom vznikol zo zákona.
Vzhľadom na to sú irelevantné aj námietky žalovaného týkajúce sa analýzy vyčíslenia nákladov žalobcu
na vedenie takýchto účtov a odôvodnenosti nastavenej ceny služby.



10. Súd prvej inštancie však správne posúdil vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu na
zaplatenie sumy 331,94 eur vyfakturovanej faktúrou č. 8000001307 zo dňa 31.12.2008 ako dôvodnú v
zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, keď predmetná faktúra bola splatná dňa 28.02.2009, trojročná
premlčacia doba uplynula dňa 28.02.2012 a žalobu podal žalobca dňa 25.02.2013, t.j. po uplynutí
premlčacej doby. Posúdenie premlčania uplatneného nároku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v uznesení Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Obdo/42/2015 z 08. júna 2016, uverejneným v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2017
pod č. 55, podľa ktorého na daný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
pričom v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 105 ods. 5 Zákona o cenných papieroch,
podľa ktorého sa právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet zriadený a Centrálnym depozitárom
a právnym vzťahom medzi členom a majiteľom takéhoto účtu spravujú týmto zákonom a Obchodným
zákonníkom, a na ustanovenie § 104 ods. 1 Zákona o cenných papieroch, ktoré obsahuje jednoznačné
a taxatívne vymedzenie subjektov, ktoré je možné považovať za členov, ktorým bol zriadený účet a z
ktorého je zrejmé, že žalovaný ním nemôže byť, z čoho vyplýva, že v prejednávanej veci ide o záväzok
zo vzťahu majiteľa účtu     a žalobcu, a nie o záväzok zo vzťahu uvedeného v § 105 ods. 5 Zákona
o cenných papieroch. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným správne súd
prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie 331,94 eur, vyfakturovanej faktúrou č. 8000001307
zo dňa 31.12.2008.
11. Proti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 331,94 eur, vyfakturovanej faktúrou                        č.
9000001225 zo dňa 31.12.2009 žalovaný nevzniesol námietku premlčania a odvolací súd sa nestotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že na premlčanie tohto nároku je súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti, keď na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vzťah medzi stranami nemá
povahu zmluvného vzťahu majúceho  znaky tzv. spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle ustanovení § 1 a 2
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a to najmä vzhľadom na to, že právny vzťah medzi
stranami nevznikol na základe zmluvy ako zmluvný vzťah, ale vznikol zo zákona podľa ustanovenia
§ 56 zákona č.600/1992 Zb.                   o cenných papieroch, a to na základe skutočnosti, že
žalovaný sa stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov, a to akcií obchodných spoločností, ktoré
v zmysle § 155 Obchodného zákonníka predstavujú jeho práva akcionára ako spoločníka obchodných
spoločností podieľať sa nielen na ich riadení, ale aj na zisku, z čoho vyplýva, že ich vlastníctvom sa
podieľa na podnikaní spoločnosti a vzhľadom na to nemá postavenie spotrebiteľa v danom právnom
vzťahu. Dôvodne podľa názoru odvolacieho súdu žalobca                   v odvolaní namietal, že neexistuje
iné ako obchodnoprávne využitie cenných papierov. Nemožno preto prihliadnuť na premlčanie žalobcom
uplatneného práva na zaplatenie predmetnej faktúry, keď nejde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na
premlčanie ktorého súd prihliada v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti a žalovaný
námietku premlčania v tomto konaní nevzniesol.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
sumy 331,94 eur podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo zvyšnej napadnutej časti
rozsudok, keďže vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, zmenil
podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 487,16 eur, pozostávajúcu zo
sumy 331,94 eur, vyfakturovanej faktúrou                   č. 9000001225 z 31.12.2009, sumy 51,50 eur,
vyfakturovanej faktúrou č. 1000008954 zo dňa 31.12.2010, sumy 52,40 eur, vyfakturovanej faktúrou
č. 1100329416 zo dňa 31.12.2011, sumy 49,32 eur, vyfakturovanej faktúrou č. 1200313218 zo dňa
31.12.2012 a sumy 2,- eur, vyfakturovanej faktúrou č. 1300100189 zo dňa 31.12.2013.
13. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1
C.s.p. podľa úspechu strán v konaní, keď od úspechu žalobcu v časti priznanej istiny 525,16 eur, čo
predstavuje 61,27 % odpočítal úspech žalovaného v zamietnutej časti istiny 331,94 eur, čo predstavuje
38,73 % a zistil, že žalobca mal úspech v konaní v rozsahu                  22,54 %.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca



alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol          o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu               o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)        (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch           s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov  o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/467/2013", "guid": "79a91a94-2994-4b35-bc09-a9e8e4462515:7382d085-0acf-4f54-a61a-0fb2965b27fb", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}