Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/192/2011 z 13. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 13. novembra 2011, sp. zn. 4Co/192/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7611205434.1
Krajský súd Košice | 4Co/192/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7611205434.1 | 2011-11-13 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91bd0d07-9a67-453c-91e6-7fded9fdde4e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7611205434.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/192/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611205434
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7611205434.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu ZH Kredit, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova č.10,
IČO: XX 049 581, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom Advokátskej kancelárie
FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Karadžičova č. 10, Bratislava, proti žalovanej Ž. G., nar. X.X.XXXX,
bývajúcej vo Š., D. XXX, o zaplatenie 13,64 eur s príslušenstvom., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28. apríla 2011, č.k. 5C/31/2011 - 27 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením  súd prvého stupňa konanie zastavil a zároveň vyslovil, že po právoplatnosti
uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Grösslingova 5,
Bratislava. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca v konaní vo vzťahu k žalovanému
uplatňuje pohľadávku pozostávajúcu z dlžného poistného na zdravotné poistenie vo výške 13,64 eur a z
poplatku z omeškania 0,2 % denne z dlžnej sumy od 9.1.1999 do zaplatenia podľa zák. č. 273/1994 Z.z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej
len zákon č. 273/1994 Z.z.), ktorá pohľadávka bola žalobcovi postúpená od postupcu Perspektívy,
družstevnej zdravotnej poisťovne v konkurze, na základe Zmluvy o postúpení  pohľadávok zo dňa
7.7.2005.  Žalobca teda v konaní  uplatnil pohľadávku na dlžnom poistnom za mesiac december 1998
vo výške 411,- Sk, t.j. 13,64 eur.

Súd mal teda za to, že ide o nárok na poistné na zdravotné poistenie podľa § 10 a nasl. zák. č.
273/1994 Z.z. a poplatok z omeškania podľa § 23 ods. 2, 3, 4 tohto zákona, pričom tieto nároky
sú nepochybne nárokmi z práva verejného a nie nárokmi z práva súkromného. Podľa názoru súdu
takýto charakter pohľadávok zostáva trvalo zachovaný a nemení sa ani v prípade, že boli pohľadávky
postúpené na iný subjekt. Ani použitie právnych predpisov z oblasti súkromného práva pri nakladaní s
nimi neznamená, že sa tieto pohľadávky zmenili na pohľadávky súkromnoprávne.  Pri vymáhaní takýchto
nedoplatkov žalobca (postupník od zdravotnej poisťovne) nie je so žalovanou v súkromnoprávnom
vzťahu a dlhy, ktoré vznikli žalovanej zo vzťahu z práva verejného, nemožno považovať za dlhy z
práva súkromného. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 25a ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z., ktoré
umožňovalo na postúpenie pohľadávky aplikovať ustanovenia § 524-530 Obč. zákonníka. Uviedol, že
účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie, aby nastala zmena aj v obsahu
postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie dlžníka. Charakter pohľadávky, vyplývajúci z



práva verejného sa teda nezmenil ani tým, že pohľadávka bola postúpená na iný subjekt. Podľa názoru
súdu nie je v právomoci súdu rozhodovať o žalobcom uplatňovanom nároku, tento nedostatok právomoci
je neodstrániteľnou prekážkou konania a preto súd podľa § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil s tým,
že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pretože práve Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku
zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o uplatnených nárokoch žalobcu. Je tomu tak preto, že
dlh žalovanej vznikol ešte pred rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva o odobratí licencie Perspektíve
družstevnej zdravotnej poisťovni. Preto o nároku žalobcu má právo rozhodovať Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou a to aj v prípade, keď zmluvou o postúpení pohľadávok tento nárok prešiel
z pôvodnej zdravotnej poisťovne na iný subjekt - žalobcu. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého uznesenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Rks 1/2010, ktorým
Najvyšší súd SR rozhodol, že na rozhodnutí o nároku žalobcu (ktorý nie je zdravotnou poisťovňou) na
zaplatenie poplatku z omeškania poistného na zdravotné poistenie je daná právomoc Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, teda rozhodol v spore o právomoc medzi týmto úradom a Okresným
súdom Prešov.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobca i žalovaná.

Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie  zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v konaní je uplatnený nárok na zaplatenie dlžného poistného a
poplatku z omeškania a teda právnym základom na základe ktorého si uplatňuje nárok sú ustanovenia §
23 ods. 2 a 3  zákona č. 273/1994 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na  ust. § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994
Z.z., podľa ktorého príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.
Dlžné poistné ani poplatok z omeškania ním vymáhané za predmetné obdobie predpísané neboli a
ani nebolo takéto konanie iniciované správnym orgánom. Zákon č.273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení
bol s účinnosťou od 1.1.2005 zrušený zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou, avšak v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach sa
nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo všeobecne postup pri predpisovaní poistného
alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného zákona o zdravotnom poistení, pokiaľ
takéto konanie nebolo začaté. Taktiež poukázal na ust. § 77a zákona o zdravotných poisťovniach,
ktoré upravuje postup zdravotnej poisťovne pri predpisovaní svojich pohľadávok voči platiteľom, resp.
neplatiteľom poistného. Na takýto postup podľa jeho názoru je oprávnená výlučne zdravotná poisťovňa.
V uvedenom ustanovení zákonodarca nepočíta s možnosťou predpisovania platobných výmerov
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu a už vôbec nie
s možnosťou predpisovania platobných výmerov pre obchodnú spoločnosť (žalobcu). Poukazuje na
skutočnosť, že pohľadávka mu bola postúpená z PERSPEKTÍVY DZP, ktorá nemohla byť považovaná
ani za doterajšiu zdravotnú poisťovňu, nakoľko jej bola odobratá licencia na vykonávanie činnosti
rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1.7.1999 a teda ku dňu vstupu
zákona o zdravotných poisťovniach do platnosti už dávno nebola ani poisťovňou v zmysle zákona.
Má teda za to, že nie je oprávnený svoju pohľadávku uplatňovať pred Úradom. V tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že zákon o zdravotných poisťovniach v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a/
bod 3/ upravuje pôsobnosť úradu tak, že úrad vykonáva dohľad nad zvereným zdravotným poistením
vydávaním platobných výmerov vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na
poistnom z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom,  úroky
z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť
podľa osobitného predpisu. Pritom v poznámke pod čiarou zákonodarca odkazuje na osobitný predpis,
ktorým je zákon č. 580/2004 a nie zákon o zdravotnom poistení. Na základe uvedeného nie je daná ani
pôsobnosť úradu, aby v predmetnej veci konal s doterajšou zdravotnou poisťovňou, alebo s obchodnou
spoločnosťou. Pokiaľ by aj súd rozhodovanie postúpil úradu, tento ho bude musieť odmietnuť, nakoľko
nebudú splnené podmienky konania. Taktiež poukázal na ust. § 31 a § 32 zákona o zdravotných
poisťovniach, z ktorých vyplýva, že dané  úhrady vyberá úrad od zdravotnej poisťovne v zmysle zákona
o zdravotných poisťovniach a nie od iného subjektu. Domnieva sa, že právomoc rozhodovať o predmete
tohto konania nebude daná ani úradu v dôsledku čoho následne  bude o tomto predmete rozhodovať



opätovne súd, keďže rozhodovanie bude patriť len do právomoci súdu. Pokiaľ by sa stal rozsudok
právoplatným, došlo by k odňatiu možnosti mu konať pred súdom. V tejto súvislosti poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.9.2001 sp.zn. 5Cdo 102/2001. Taktiež poukázal na ust.
§ 77a ods. 9 zákona o zdravotných poisťovniach, podľa ktorého konania začaté pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Predpokladom takého postupu je
kumulatívne splnenie podmienok začatia konania doterajšou zdravotnou poisťovňou, neukončenia
takýchto konaní, nevydania povolenia v zmysle štvrtej časti Zákona o zdravotných poisťovniach, alebo
postupu doterajšej zdravotnej poisťovne v zmysle ôsmej časti Zákona o zdravotných poisťovniach.
Nakoľko tieto podmienky neboli naplnené, postup úradu podľa vyššie uvedeného ustanovenia nie je
v tomto prípade aplikovateľný. Vecná pôsobnosť Úradu je ustanovená pre rozhodovanie o nároku na
základe zákona č.580/2004 Z.z.. Je toho názoru, že zákon o zdravotných poisťovniach neupravuje
v žiadnom zo svojich ustanovení podmienky alebo postup v konaniach doposiaľ nezačatých, ktoré
vznikli na základe zákona o zdravotnom poistení. Na tieto konania sa aplikuje úprava predchádzajúceho
zákona, nakoľko zákon o zdravotných poisťovniach úpravu retroaktivity neobsahuje. Poukázal aj na
uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.2.2010 sp.zn. 17Co 4/2010, v ktorom súd dospel k
zhodným záverom.

Žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že dlžné poistné za mesiac december 1998 vo výške 13,64 eur
(411,- Sk) uhradila dňa 18.5.2011, o čom doklad (fotokópiu poštovej poukážky) priložila k odvolaniu ako
jeho prílohu. Uviedla ďalej, že v zdravotnej poisťovni Perspektíva jej poistenie trvalo asi len 2 mesiace,
pretože poisťovňa zanikla a poistencov prevzala Všeobecná zdravotná poisťovňa. Od decembra 1998
prešlo 12 rokov a za ten čas ju nikto nevyzval, že má nejakú pohľadávku na zdravotnom poistení. Podľa
jej názoru ide o premlčanú dobu.

Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a ani žalovanej nie je dôvodné.

V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak dospel k záveru, že nie je v jeho právomoci prejednávať
a rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na dlžné poistné a poplatku z omeškania. Skutkový, ale
ani  právny stav sa nezmenil v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení
uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že nemožno súhlasiť s jeho názorom v odvolaní, že
v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo všeobecný postup pri
predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného zákona o
zdravotnom poistení, pokiaľ takéto konanie nebolo začaté.

Podľa zákona č. 293/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, mala zdravotná poisťovňa povinnosť predpísať
platobným výmerom platiteľovi dlžné poistné (§ 18 ods. 9) ak ho neodviedol v termíne. Rovnako mala
povinnosť platobným výmerom predpísať platiteľovi poplatok z omeškania, ak poistné nebolo uhradené
včas a v správnej výške (§ 23 ods. 2 až 4). Zrušením zákona č. 273/1994 Z.z. zákonom č. 581/2004 Z.z.,
účinnosťou tohto zákona dňom 1.11.2004 prešla táto povinnosť na Úrad  pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou podľa § 85h/ v spojení s § 18 ods. 1 tohto zákona. Práve ustanovenie § 85h/ ods. 1
zákona č. 581/2004 Z.z. rieši oprávnenie zdravotnej poisťovni uplatniť na úrade nárok na dlžné poistné,
nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004. Niet sporu
o tom, že v predmetnom konaní ide o takýto nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004, lebo
žalobca v konaní uplatňuje nárok na dlžné poistné na zdravotné poistenie  za mesiac december 1997 a
november 1998 a z neho vyplývajúci  poplatok z omeškania. Z uvedeného dôvodu preto za nesprávny
treba považovať aj názor žalobcu, že zákonodarca nepočíta s možnosťou predpisovania platobných
výmerov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu.



Na základe uvedeného odvolací súd dodáva, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na
dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31.12.2004.

Odvolací súd neprihliadal na námietku žalobcu, že tento nemôže byť osobou oprávnenou konať pred
Úradom vzhľadom na to, že návrh na vydanie platobného výmeru môže podať iba zdravotná poisťovňa.
Uvedená námietka sa týka jeho aktívnej legitimácie, ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite
veci a preto nemôže byť riešená pri rozhodovaní o právomoci.

V súvislosti s otázkou právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodovať vo
veciach zdravotného poistenia, správne poukázal súd prvého stupňa aj na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 21.4.2010 sp. zn. 6 Rks 1/2010 v ktorom Najvyšší súd dospel k záveru, že
ohľadom uplatnených nárokov (vo veciach zdravotného poistenia) nie je daná právomoc súdu konať,
ale o tomto nároku musí konať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Možno teda konštatovať, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa §
219 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

K námietkam obsiahnutým v odvolaní žalovanej odvolací súd uvádza, že z dôvodu, že sa odvolací súd
stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, o tom, že vec má byť postúpená na rozhodnutie
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, námietky žalovanej budú predmetom rozhodovania
až v konaní o merite veci a preto z tohto dôvodu sa nimi odvolací súd ani nezaoberal.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože odvolatelia v odvolacom konaní nemali
úspech.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie  nie je  prípustné.