{"guid": "1df0b8a1-58b3-48fd-8dab-6622f706b743:c6a16e56-db18-48cf-af61-7c3b2db296c8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6013201489.1", "spisova_znacka": "27Sp/52/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/52/2013 z 22. 10. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. októbra 2013, sp. zn. 27Sp/52/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013201489.1", "identifikacne_cislo": "6013201489", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2013-10-22", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6a16e56-db18-48cf-af61-7c3b2db296c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013201489.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6013201489.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6013201489.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/52/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201489
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201489.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Lučenec, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec za účasti: C. Q., XXX XX H. č. XX o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Lučenec č. V 2664/12 zo dňa 24.07.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Lučenec č. V 2664/12 zo dňa 24.07.2013

p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ  je  povinný  zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Lučenec (ďalej aj
„správny orgán“) č. V 2664/12 zo dňa 24.07.2013. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 26.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava
a záložcom C. Q., H. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti v spoluvlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k. ú. H. zapísané na LV č. XXXX,
s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Navrhovateľ -
odvolateľ navrhol, aby súd zrušil predmetné rozhodnutie a vec vrátil späť na správne konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení
bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
(OZ) o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto
udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťami v mene záložcu - splnomocniteľa. Odvolateľ nesúhlasil so záverom správneho
orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a
dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o
ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ
správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods.



2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o
nestrannosti rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom,
ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu
nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie
a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval
jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne
použité v rozhodnutí podľa odvolateľa neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje,
že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci
oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy
na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Odvolateľ mal za to, že dohoda o splnomocnení ako právny
úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho
úkonu zákon. Odvolateľ sa nestotožnil ani s argumentáciou odporcu ohľadne tvrdenej neurčitosti a
nezrozumiteľnosť právneho úkonu - dohody o splnomocnení, v spojení s náležitosťami označenia
nehnuteľnosti v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona, pretože platná právna úprava
nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení
záložnej zmluvy osobitné náležitosti pre obsah takejto dohody. V tomto prípade z textu splnomocnenia
je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca,
môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa, pričom v podrobnostiach poukázal
na text uvedený v splnomocnení. Rozsah splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu je podľa
odvolateľa dostatočne určitý tým, že je určený druh majetku, ktorý môže tvoriť predmet zálohu, rozsah
splnomocnenia udeleného zástupcovi je teda nepochybný. Pokiaľ odporca poukázal v odôvodnení
svojho rozhodnutia na to, že splnomocniteľ nehnuteľnosť vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov s manželkou P. Q. a manželka nepodpísala dohodu o splnomocnení a v záložnej zmluve
nie je uvedená ako účastníčka konania, odvolateľ poukázal na ust. § 40a OZ, § 145 ods. 1, 2 OZ, z
ktorých vyplýva, že relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak
tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej
neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny
úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z
úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu z 18.09.2013 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí
o zamietnutí návrhu na vklad z dôvodov uvedených v rozhodnutí a žiadal toto rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania  podľa § 250g ods. 2
O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu.
Preskúmal najmä úverovú zmluvu, zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy
do katastra nehnuteľností s prílohami, napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/1/2013-20 zo dňa 03.04.2013, dohodu o splnomocnení zo dňa
26.09.2011 resp. 27.09.2011, písomné vyjadrenie ďalšieho účastníka z 10.07.2013, fotokópie zmluvy o
úvere, splátkového kalendára rozhodcovskej zmluvy a poštových poukážok o splácaní úveru.

Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom
podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na
okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle §
2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom
v rozsahu svojej pôsobnosti.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa



§ 250l a nasl. O.s.p. v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 06.11.2012 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa
26.10.2012, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o., Bratislava a záložcom
C. Q., H. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. H. zapísané na LV č. XXXX, pričom záložca je bezpodielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/1 spoločne s manželkou. Podľa čl. II cit. záložnej
zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.09.2011. O predmetnom
návrhu rozhodol odporca rozhodnutím č.k. V 2664/12 zo dňa 27.11.2012, pričom návrh zamietol.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/1/2013 zo dňa 03.04.2013 tak, že rozhodnutie Správy
katastra Lučenec zo dňa 27.11.2012 bolo s poukazom na § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušené
a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd o.i. v odôvodnení predmetného
rozhodnutia uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné
dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona,
ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky
na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností s tým, že svoje rozhodnutie
je povinný odôvodniť tak, ako to vyžaduje ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku s uvedením, ktoré
skutočnosti má správny orgán zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež ktoré právne predpisy na
svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Ďalej mal správny orgán
posúdiť okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril zmluvu za záložcu (ďalšieho účastníka). Ďalej
mal posúdiť dohodu o splnomocnení a to z hľadiska, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre platnosť
takéhoto právneho úkonu, pričom poukázal na zistené okolnosti podpísania dohody o splnomocnení zo
strany splnomocniteľa - ďalšieho účastníka, ktoré boli obsahom výpovede tohto účastníka na súdnom
pojednávaní.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán o návrhu na vklad záložnej zmluvy
do katastra nehnuteľností č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 26.10.2012 opätovne rozhodol tak, že návrh
zamietol. Viazaný právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici odporca rozhodol o prerušení
konania č. V 2664/12 a vyzval účastníkov konania na predloženie Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo
dňa 26.09.2011 a dokladu o platení úveru a súčasne vyzval účastníkov úverovej zmluvy C. Q. (ďalší
účastník) a manželku P. Q. na pripojenie písomného vyjadrenia k okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy
a dohody o splnomocnení na zastupovanie uzavretej s F. P.. Odporca v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia poukázal na obsah písomného vyjadrenia ďalšieho účastníka, podľa ktorého požiadal
Pohotovosť s.r.o. o poskytnutie úveru v sume 500,- Eur, následne pracovníčka pripravila všetky potrebné
listiny, ktoré mal podpísať a vôbec mu nebolo vysvetlené, aké listiny podpisuje, nebol upozornený na
následky nesplnenia zmluvy. Pokiaľ sa jedná o splnomocnenie pre F. P., nevedel sa k nemu vyjadriť, po
podpise mu boli odovzdané kópie úverovej zmluvy, rozhodcovskej zmluvy, šeky a splátkový kalendár.
Odporca poukázal v odôvodnení na to, že pripojená dohoda o splnomocnení bola podpísaná dňa
26.09.2011, t.j. v deň podpísania úverovej zmluvy, pričom splnomocniteľovi (ďalší účastník) nebola
kópia dohody o splnomocnení odovzdaná, čo vyplýva z pripojeného vyjadrenia ďalšieho účastníka,
v ktorom uviedol, že nemal o takejto dohode o splnomocnení vedomosť a takúto listinu nepripojil
ani k vyjadreniu. Z uvedeného odporca vyvodil záver, že dohoda o splnomocnení ako predtlač na
štandardnom zmluvnom formulári, ktorá už obsahovala meno splnomocnenca - združenie ProHelp i
meno poskytovateľa úveru a záložného veriteľa Pohotovosť s.r.o. znamená, že navrhovateľ vopred určil
osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho
vyplýva, že nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že
keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver. Z uvedeného odporca
vyvodil, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade
neprípustné v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Odporca ďalej v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že nie je
možné preukázať v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom,
najmä, či už bolo vypísané meno konajúceho za zástupcu, a teda nie je zrejmé, či splnomocniteľ vedel,
kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či už boli vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností a v
takomto prípade teda splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho



oprávnenia - t.j. v akom rozsahu a k nakladaniu s akými nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil.
Odporca dohodu o splnomocnení vyhodnotil ako neplatný právny úkon s poukazom na § 22 ods. 2
OZ v spojení s § 39 OZ pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa §
37 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené odporca konštatoval, že dohoda o splnomocnení je neplatná, a
teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní zmluvy o zriadení záložného
práva neplatne zmocneným zástupcom, výsledkom čoho je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad.
Odporca poukázal na skutočnosť, že splnomocniteľ predmetnú nehnuteľnosť vlastní v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 s manželkou P. Q., manželka splnomocnenie nepodpísala a ani
v záložnej zmluve nie je uvedená ako účastníčka konania. Odporca preto s poukazom na vyššie uvedené
ust. OZ (§ 22 ods. 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39, § 40) a s poukazom na § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho
zákona návrh zamietol.

Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom
C. Q. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov
splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá
bola podpísaná splnomocniteľom dňa 26.09.2011 v Lučenci vyplýva, že ďalší účastník „za účelom
naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v
tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z
textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda
o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 27.09.2011 v
Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 26.09.2011 osobne prítomný
pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom dňa 26.09.2011 v Lučenci (táto
skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka na pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej
Bystrici dňa 03.04.2013 ako aj z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 10.07.2013, v ktorých ďalší účastník
uviedol, že bol v styku len s pracovníčkou Pohotovosti, ktorá mu dala na podpis všetky listiny, nevedel o
tom, že požiadal niekoho o zastupovanie svojej osoby, pretože spoločnosť ProHelp nepozná, nepozná
ani jej zástupcu F. P., nebol s ním v kontakte). V bode IV. dohody o splnomocnení sú v predtlačených
kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľa. Tieto údaje sú
vyplnené evidentne iným druhom písma ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda o splnomocnení
bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 26.09.2011, t.j. v rovnaký deň ako zmluva o úvere
č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z overenej fotokópie zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou
administratívneho spisu. Záhlavie dohody o splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne
rovnakým druhom písma, a to mandatárom veriteľa Pohotovosť s.r.o. p. U. W..

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia  výlučne z dôvodov uvedených
v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne  rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa
predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení
je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene
záložcu (dlžníka) uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať
účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného.



Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len \"vklad\"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len \"záznam\") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len \"poznámka\").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou na vklad je okrem iných aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru,
že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a
nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a



povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľom podpísaná v Lučenci dňa
26.09.2011,( t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako
veriteľom a C. Q. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako
návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo
strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava
podpísaná v Bratislave až nasledujúci deň t.j. 27.09.2011, ako aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka
vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Lučenci
dňa 26.09.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav
vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v
neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa C.
Q. dňa 26.09.2011), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci
(splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval
t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné
k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo
podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody
o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotného dlžníka, ktoré je obsiahnuté v správnom spise, je
nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedol, že takýto subjekt nepozná, nepozná ani jeho
zástupcu, pričom všetky listiny mu dal podpísať mandatár spoločnosti Pohotovosti s.r.o.. Z uvedeného
potom logicky vyplýva, že dlžník nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani
jeho štatutárneho zástupcu, ktorý nebol prítomný pri podpise dohody o splnomocnení dňa 26.09.2011 v
Lučenci, nemohol odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody druhej zmluvnej
strane - splnomocnencovi ProHelp a takúto dohodu navyše splnomocniteľ ani nemal k dispozícii. Súd
sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval
rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred
pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľ ani
nepozná, bolo podľa zistených okolností uzavretia zmluvy predložené pracovníkom - mandatárom
záložného veriteľa (odvolateľa), ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej
zmluvnej strany pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere), sú skutočnosťami,
ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o
splnomocnení, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že
účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho)
záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny
orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s
§ 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp.
vylučuje jeho konanie zároveň aj v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžník
podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu  - združenie ProHelp, resp. jeho predsedu
vôbec poznal. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o
splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného



v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej -
predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto
jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by
skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, mu bola obmedzená, resp. odňatá.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto
neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad
mal byť povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a
už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie,
k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na
tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Hyggis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd
považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný
titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným
zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi (určitosť rozsahu
splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu a absencia súhlasu druhého z manželov v zmysle § 145
ods. 1 OZ).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:fcd1dcb9-081e-46db-9111-c9b7768bf963", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 237/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 508, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fcd1dcb9-081e-46db-9111-c9b7768bf963"}, {"guid": "5e3540cb-af89-4db5-bc7d-72148ed16687:3e5edf71-df8d-42df-b423-b9e0317c74a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6013200038.1", "spisova_znacka": "27Sp/1/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/1/2013 z 2. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-04-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013200038.1"}], "citovane_v": []}