{"guid": "1de700b6-83da-406f-b520-66034c5ade6b:c859a7d0-8bf8-4b9b-9a35-866e323406e9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6115223783.1", "spisova_znacka": "41CoKR/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/2/2017 z 14. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. augusta 2017, sp. zn. 41CoKR/2/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6115223783.1", "identifikacne_cislo": "6115223783", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2017-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c859a7d0-8bf8-4b9b-9a35-866e323406e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6115223783.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6115223783.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6115223783.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115223783
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115223783.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu Ing. Marián Holúbek, so sídlom Cikkerova 5, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej
podstaty úpadcu Spoločné roľnícke družstvo Nenince, Hlavná 131/76, 991 26 Nenince, IČO: 31 628 583
proti žalovanému AGRO SAP, s.r.o., so sídlom Horná Ždáňa 230, 966 04 Hliník nad Hronom, IČO: 47
145 595, v konaní o zaplatenie peňažnej náhrady, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 26Cbi/33/2015 - 112 zo dňa 21. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbi/33/2015 - 112 zo dňa 21. apríla 2016
potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
zaplatenia peňažnej náhrady vo výške rozdielu medzi skutočnou cenou podniku určenou znalcom a
kúpnou cenou dohodnutou v Zmluve o predaji časti podniku - poľnohospodárska výroba (rastlinná a
živočíšna, okrem samostatnej prevádzky chovu  nosníc) zo dňa 18.07.2013.

2. Okresný súd uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1K/54/2014 - 94 zo dňa
20.11.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Spoločné roľnícke družstvo Nenince, Hlavná
131/76, 991 26 Nenince, IČO: 31 628 583. Správcom bol ustanovený Ing. Marián Holúbek, so sídlom
kancelárie Cikkerova 5, Banská Bystrica. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa
28.11.2014.

3. Súd ďalej uviedol, že dňa 18.07.2013 žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o predaji časti podniku
- hospodárska výroba (rastlinná a živočíšna), okrem samostatnej prevádzky chovu nosníc. V konkurze
si prihlásili svoje pohľadávky veritelia podľa zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní pod sp.zn.
1K/54/2014. Tým, že predaj zaťažil majetok podliehajúci konkurzu ukracuje uspokojenie prihlásených
pohľadávok všetkých veriteľov. Žalobca je preto toho názoru, že predaj je možné kvalifikovať ako
ukracujúci právny úkon, nakoľko odplata bola dohodnutá v zmluve na sumu 550.000 Eur. K zmluve však
nebol priložený znalecký posudok, ktorý by ohodnotil predmet predaja. Následne v roku, kedy došlo
k predaju v zmysle účtovnej závierky, došlo k predĺženiu dlžníka, kde medzi rokmi 2012 a 2013 došlo
k vzniku záporného vlastného imania, prepadu tržieb a prehĺbeniu straty, na základe čoho sa správca
domnieva, že predaj spôsobil úpadok dlžníka. K predaju došlo priamym predajom, čo je najmenej
transparentný predajný proces, keď cena nie je určená trhom, a preto všetky uvedené skutočnosti



nasvedčujú tomu, že predaj rozhodujúcej zložky podniku, tzv. „cherry picking“ je spôsobilý vyústiť do
úpadku dlžníka a musel byť účastníkom zmluvy jasný a zrejmý.

4. Žalobca navrhol vykonať spätné ocenenie predmetu predaja znalcom, ktorého ustanoví súd a kedy
rozdiel medzi cenou predmetu predaja a kúpnou cenou v zmluve žiadal uhradiť do príslušnej podstaty.
Poukázal pritom na ust. §57 ods. 4 Zák č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii  v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZKR) a ust. §60 ods. 1 a ods. 3 ZKR a §62  ods. 1 a ods. 5 a §63 ods. 1 ZKR.
Uviedol, že konkurzné konanie na úpadcu bolo začaté dňa 30.10.2014, s účinkami odo dňa 06.11.2014,
to znamená v lehote 5 rokov pred začatím konkurzu, teda v lehote v ktorej ZKR umožňuje uplatniť
inštitút odporovania ukracujúcemu právnemu úkonu. Peňažnú náhradu žiadal vo výške rozdielu medzi
skutočnou cenou podniku určenou znalcom a kúpnou cenou dohodnutou v zmluve o predaji časti
podniku.

5. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Podľa jeho názoru žalobca hodnoverným spôsobom
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odporovanie napadnutému právnemu úkonu. Uviedol,
že uzatvorením zmluvy o predaji podniku sa majetok úpadcu nijako nezmenšil,  zmenila sa len jeho
podoba. Zo znaleckého posudku č. 72/2014 spoločnosti Znalex, s.r.o., ktorú si dal vypracovať žalovaný
vyplýva, že všeobecná hodnota zložiek majetku predstavovala ku dňu 31.12.2013 sumu 158.541,43 Eur
s DPH, čo preukazuje že  zaplatená kúpna cena 550.000  Eur bola primeraná a nemohla mať za následok
zníženie hodnoty majetku úpadcu. Žalovaný zdôraznil, že s predmetnou časťou  podniku prevzal aj
všetky záväzky, ktoré s predmetnou časťou podniku súviseli, a to v celkovej výške 1.882.527,12 Eur.
Ďalej tvrdil, že právny úkon, pokiaľ sa dá zaradiť pod jednotlivú skutkovú podstatu, nie je ho už možné
súčasne zaradiť pod skutkovú podstatu uvedenú v §60 ZKR. Podľa jeho názoru žalobca účelovo označil
napadnutý právny úkon ako ukracujúci právny úkon, aby mohol využiť 5 ročnú lehotu na odporovanie
právneho úkonu, ktorá je uvedená u ukracujúceho právneho úkonu. V danom prípade mala byť použitá
lehota 1 rok od začatia konkurzného konania v zmysle §58 ods. 3 ZKR, v ktorej sa však dotknutý
právny úkon preukázateľne neuskutočnil. Na pojednávaní dňa 21.04.2016 žalovaný doplnil, že podľa
jeho názoru je petit žaloby neurčitý a nie je z neho možné jednoznačne určiť, čoho sa žalobca v tomto
konaní domáha. K určeniu toho, čoho sa žalobca domáha, nemôže slúžiť len popis skutkového stavu,
ale to, čomu zodpovedá petit žaloby.

6. Okresný súd v rozhodnutí  konštatoval, že z ust. §57 ods. 1,2 ZRK vyplýva, že právny úkon týkajúci
sa majetku dlžníka v konkurze je voči veriteľom dlžníka neúčinný, až keď im správca, alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky úspešne odporuje a keď lehota na uplatnenie odporovacieho práva je jeden rok
od vyhlásenia konkurzu. To znamená, že správca, alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky sa včas podanou
žalobou musí domáhať určenia neúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Čoho sa účastník domáha
žalobným návrhom, je vyjadrené v petite žaloby. Petit, t.j návrh žaloby na rozhodnutie vo veci samej,
je zhrnutím skutkových okolností, uvedených v žalobe a konkrétnym vyjadrením uplatneného práva
žalobcu, a teda podstatou celej žaloby. Uviedol, že žalobca sa v danom prípade domáhal zaplatenia
peňažnej náhrady vo výške rozdielu medzi skutočnou cenou podniku určenou znalcom a kúpnou
cenou dohodnutou v Zmluve o predaji časti podniku tak, ako to jednoznačne a zrozumiteľne žalobca
vyjadril v petite žalobného návrhu. Podľa názoru súdu nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že si uplatnil
odporovacie právo. Žalobca v petite žaloby nežiadal určiť neúčinnosť právneho úkonu, a to Zmluvy o
predaji časti podniku - poľnohospodárska výroba (rastlinná a živočíšna, okrem samostatnej prevádzky
chovu nosníc zo dňa 18.07.2013).  Konštatoval, že odporovanie právnemu úkonu nemôže zo žaloby
len vyplývať, odporovacie právo musí byť uplatnené zákonom stanoveným spôsobom v zákonných
lehotách. Okresný súd uzavrel, že žalobca si neuplatnil právo odporovať právnemu úkonu podľa §57
ods. 1,2 ZKR, nežiadal o pripustenie rozšírenia žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Pokiaľ
by aj takýto návrh podal, odporovacie právo by bolo uplatnené po zákonnej lehote 1 rok od vyhlásenia
konkurzu. Ďalej konštatoval, že povinnosť dotknutej osoby  zaplatiť do podstaty peňažnú náhradu je
následkom neúčinnosti právneho úkonu, ktorej uloženia sa možno domáhať, až po úspešnom uplatnení
odporovacieho práva a vzhľadom k tomu, že žaloba žalobcu o zaplatenie peňažnej náhrady nemôže
byť úspešná  pretože  bola podaná predčasne, žalobu zamietol. Úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal z dôvodu, že si náhradu neuplatnil.

7. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca. V odvolaní uviedol, že z odôvodnenia
žaloby, rovnako ako z podstaty právneho inštitútu odporovania právnych úkonov, ktorý si uplatňuje
žalobou je nepochybné, že sa mienil domáhať vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu - prevodu podniku



zmluvou zo žalobcu na žalovaného. Uviedol, že nezrovnalosť žaloby namietanú okresným súdom
odstraňuje opravou žalobného petitu tak, že Zmluva o predaji časti podniku  Poľnohospodárska výroba
(rastlinná a živočíšna okrem samostatnej prevádzky chovu nosníc zo dňa 18.7.2013 uzatvorená medzi
žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je ukracujúcim právnym úkonom v zmysle § 60
ods. 1 ZKR, ktorý je neúčinný voči veriteľom žalobcu ako úpadcu, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v
konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.  1K/54/2014. Žalovaný je
povinný k rukám správcu do príslušnej podstaty v konkurznom konaní na majetok žalobcu vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1K/54/2014 uhradiť peňažnú náhradu eur vo výške rozdielu
medzi skutočnou cenou podniku určenou znalcom a kúpnou cenou dohodnutou v zmluve o predaji časti
podniku - poľnohospodárska výroba (rastlinná a živočíšna) okrem samostatnej prevádzky chovu nosníc
zo dňa 18.7. 2013.

8. Žalobca bol toho názoru, že súd  mal odstrániť vadu petitu tak, aby mohol pokračovať v konaní. Mal
za to, že odporovacie právo bolo uplatnené včas a  nevzťahuje sa naň lehota stanovená v § 57 ods.
2 ZKR.  Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie  zrušil a vrátil súdu
prvého  stupňa na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že  okresný súd zamietol návrh
žalobcu z dôvodu, že tento sa v žalobnom petite domáhal len uhradenia peňažnej sumy, ale  nedomáhal
sa odporovateľnosti právneho úkonu. Poukázal  na skutočnosť, že už uplynula jednoročná lehota na
podanie odporovacej žaloby v zmysle § 57 ods. 2 ZKR.  S tvrdením  žalobcu, že nie je dôležité, čo je
uvedené v petite žalobného návrhu, nesúhlasil z dôvodu, že v danom prípade sa jedná o neúčinnosť
právneho úkonu, ktorej sa treba domáhať v prekluzívnej lehote v zmysle § 57 ods. 2 ZKR. Ďalej uviedol,
že z ust. § 57 ods. 2 ZKR a § 62 ods. 5 ZKR jednoznačne vyplýva, že zákon rozlišuje právo odporovať
neúčinnému právnemu úkonu a právo uplatňovať nároky z neúčinného právneho úkonu.

10.Podotkol, že správca je povinný v zmysle § 86 ZKR konať s odbornou starostlivosťou, a preto je
nepochybné, že by mal vedieť medzi uvedenými inštitútmi  rozlišovať.

11. Podľa názoru žalovaného je nesporné, že žalobca sa v petite žalobného návrhu domáhal nie
samotnej neúčinnosti právneho úkonu, ale nárokov z tejto neúčinnosti. Predpokladom  uplatnenia
nárokov z neúčinnosti je však samotné vyslovenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu.

12. Ďalej k tvrdeniu žalobcu, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom z dôvodu, že mu okresný
súd neposkytol možnosť nápravy žalobného návrhu a k predloženému návrhu na zmenu petitu uviedol
nasledovné skutočnosti. Podľa jeho názoru predmetný návrh má všetky zákonné náležitosti a je
nesporné, že na pojednávaní  konanom dňa 21.4.2016 bol žalobca zastúpený Advokátskou kanceláriou
Bako Jančiar Levrinc, advokáti, s. r. o. Z toho dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcu, že okresný súd mal
žalobcu o správnej formulácii žalobného petitu poučiť. Pôvodné znenie petitu je znením, ktoré vyplýva z
hmotno-právneho predpisu, a preto podľa názoru žalovaného nie je vecou súdu, aby žalobcu poučoval
o správnej formulácii žalobného petitu tak, aby žalobca dosiahol zamýšľaný výsledok konania.

13. Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.4.2016 vyplýva,
že sudkyňa oboznámila účastníkov s právnym posúdením veci a s tým, že má za to, že odporovacie
právo nebolo uplatnené včas a v súlade so zákonom, nakoľko zo žaloby a z petitu žalobného návrhu
vyplýva, že žalobca sa v tomto konaní domáha len uplatnenia nárokov z neúčinného právneho úkonu.
Vzhľadom k skutočnosti, že tento nedostatok žaloby z dôvodu uplynutia prekluzívnej jednoročnej lehoty
podľa žalovaného  nie je možné odstrániť, navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu ako správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

14. K stanovisku žalovaného žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 19.10.2016 žiadal,  aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie, a o trovách konania  rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák.. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu  danom v ust. § 379 CSP rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie   (ust. § 381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že



odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP  odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného  súdu, ktorým zamietol žalobu o
zaplatenie peňažnej náhrady vo výške rozdielu medzi skutočnou cenou podniku určenou  znalcom a
kúpnou cenou dohodnutou v Zmluve o predaji časti podniku - poľnohospodárska výroba  rastlinná a
živočíšna (okrem samostatnej prevádzky chovu nosníc zo dňa 18.7.2013).

20. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia peňažnej náhrady
vo výške rozdielu medzi skutočnou cenou podniku určenou znalcom a kúpnou cenou dohodnutou v
Zmluve o predaji časti podniku - poľnohospodárska výroba  (rastlinná a živočíšna okrem samostatnej
prevádzky chovu nosníc zo dňa 18.7.2013). Konkrétne žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
k rukám správcu do príslušnej podstaty peňažnú náhradu vo výške rozdielu medzi skutočnou cenou
podniku určenou znalcom a kúpnou cenou dohodnutou v Zmluve o predaji časti podniku.

21. Okresný súd konštatoval, že žalobca si neuplatnil odporovacie právo, nežiadal v petite žaloby určiť
neúčinnosť právneho úkonu, a to Zmluvy o predaji časti podniku - poľnohospodárska výroba  (rastlinná
a živočíšna, okrem samostatnej prevádzky chovu nosníc zo dňa 18.7.2013).  Uviedol, že odporovanie
právnemu úkonu nemôže zo žaloby  len vyplývať, odporovacie právo musí byť uplatnené  zákonom
stanoveným spôsobom v zákonných lehotách v zmysle ust. § 57 ods. 1,2 ZKR.  Vzhľadom k skutočnosti,
že žalobca si neuplatnil právo odporovať právnemu úkonu podľa cit. ustanovení, nežiadal  pripustenie
rozšírenia žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu, (ale v prípade, keď by aj takýto návrh podal,
odporovacie právo by bolo uplatnené po uplynutí zákonnej lehoty 1 roka od vyhlásenia konkurzu), a
preto súd žalobu zamietol.

22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

23. Podľa ust. § 57 ods. 1 ZKR  právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči  veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo  veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

24. Podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR   právo  odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej
osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, právo odporovať  právnemu úkonu sa
považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

25. Z právnej úpravy citovaného ustanovenia vyplýva, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný
inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je
postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka.
Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie
uspokojenia pohľadávok  veriteľa. Odporovateľnosť možno uplatňovať iba pri právnych úkonoch, ktoré
sú platné. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa.

26. Odporovateľnosť v konkurze je možné uplatňovať najskôr po vyhlásení konkurzu. Lehota na
uplatnenie práva na súde, alebo u povinnej osoby je  jeden rok. Je to prekluzívna lehota, v ktorej ak
sa právo neuplatní,  zaniká. Lehota na uplatnenie práva začína plynúť nasledujúci deň po zverejnení
uznesenia o vyhlásení  konkurzu v Obchodnom vestníku.



27. Odvolací súd sa potom stotožnil s právnym záverom okresného súdu v tom, že právny úkon týkajúci
sa majetku dlžníka je voči veriteľom dlžníka neúčinný len v tom prípade, ak by mu správca alebo
veriteľ prihlásenej pohľadávky úspešne odporoval. Tak ako už odvolací súd vyššie konštatoval, žalobca
(správca) sa podanou žalobou podľa jej petitu nedomáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, a
to Zmluvy o predaji časti podniku poľnohospodárska výroba  (rastlinná a živočíšna) okrem samostatnej
prevádzky chovu nosníc zo dňa 18.7.2013 v jednoročnej prekluzívnej lehote podľa ust. § 57 ods. 2  ZKR,
ale v žalobe sa domáhal  nároku z neúčinného právneho úkonu,  a to zaplatenia peňažnej náhrady vo
výške rozdielu medzi skutočnou cenou podniku určenou znalcom a kúpnou cenou dohodnutou v zmluve
o predaji časti podniku.

28. Odvolací súd zhodne s právnym názorom okresného súdu uvádza, že podľa petitu žaloby sa žalobca
domáhal nárokov z neúčinného právneho úkonu podľa ust. § 62 ZKR, ale ich priznanie je možné iba
za predpokladu uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu podľa § 57 ods. 1,2 ZKR. Vzhľadom k
skutočnosti, že žalobca takýto návrh nepodal, okresný súd správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

29. Je potrebné uviesť, že konkurz na majetok dlžníka Spoločné roľnícke družstvo Nenince, Hlavná
131/76, 991 26 Nenince, IČO: 31 628 583 bol vyhlásený Okresným súdom v Banskej Bystrici Uznesením
pod sp. zn. 1K/54/2014 dňa 27.11.2014 a zverejnený v Obchodnom vestníku pod č. 227/2014.

30. V danom prípade lehota na uplatnenie práva začala plynúť nasledujúci deň po zverejnení uznesenia
o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, t. j. od 28.11.2014 a uplynula dňom 28.11.2015.

31. V posudzovanom prípade bola žaloba uplatnená na súde dňa 30.11.2015. Z uvedeného potom
vyplýva, že aj keby žalobca požiadal o zmenu žaloby na pojednávaní dňa 21.4.2016, čo neurobil, a
to o skutkovú podstatu podľa § 57 ods. 1 ZKR, jednalo by sa o zmenu žaloby po uplynutí zákonnej
jednoročnej prekluzívnej lehoty stanovenej v ust. § 57 ods. 2 ZKR  (účinného od 1.1.2012).

32. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že podľa ust. § 372 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní
meniť a z toho dôvodu nemohol odvolací súd akceptovať návrh žalobcu na zmenu žaloby, ktorú navrhol
v podanom odvolaní.

33. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní
nie sú dôvodné. Tieto boli  vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom
rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

34. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú
právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje
rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že  rozhodnutie okresného súdu  je dostatočné, logické,
presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní
vznesené a bolo  vykonané dokazovanie  plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo
vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa ust. §  387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

35. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem,  teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016
v súlade s ust. § 470 CSP.

36. O trovách  odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v náväznosti na ust. §
262 ods. 1 CSP, § 225 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,
a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP  nárok na
náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

37. Rozhodnutie  bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cbi/33/2015", "guid": "8abdf817-8f3b-495a-814b-19ca548af41e:8d3ff242-a55f-4b6e-8002-7565090e9fbb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "baf8bb41-53e8-4a33-b3c0-a3695ad37e41:b45fc2b8-e275-496e-979c-a6fee3f17b14", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6115215623.2", "spisova_znacka": "43CoKR/7/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/7/2019 z 8. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-05-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6115215623.2"}, {"guid": "baf8bb41-53e8-4a33-b3c0-a3695ad37e41:e3e04a49-5d1d-4870-869e-37055aa88d23", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6115215623.2", "spisova_znacka": "43CoKR/7/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/7/2019 z 8. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-05-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6115215623.2"}]}