Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoE/53/2012 z 17. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. októbra 2012, sp. zn. 13CoE/53/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8811205461.1 Krajský súd Prešov | 13CoE/53/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8811205461.1 | 2012-10-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc867480-0824-4f0e-beaf-aa9009c43d7f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8811205461.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/53/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811205461
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811205461.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Hattalova 12/C, IČO: 45869464, proti povinnému: X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom U. W. M., Y. XXXX/XXX,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra
12, o vymoženie 1.295,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.3.2012 pod č.k. 10Er/325/2011 - 11, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením žiadosť súdneho exekútora podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Rozhodol tak po zistení, že exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v
Bratislave, zo dňa 13.5.2011 pod sp. zn. IIB0310099. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva,
že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom
oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným zo dňa 16.7.2008, ktorú povinný riadne a včas neplnil.
Účastníci sa v zmluve o úvere dohodli, že akékoľvek spory z nej vzniknuté, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik zmluvy o úvere, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s..

Uzavrel, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia
dlžnej sumy 1.295,05 Eur s príslušenstvom na podklade označeného exekučného titulu. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu Všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú
predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky je však v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konanie. Teda spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal žiadnu možnosť
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, pretože jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky.
Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých následkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.



Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale aj na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia Smernice 93/13/EHS, a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. V tejto súvislosti okresný súd sa
oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v
zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom je v zmysle Smernice, ktorá nebola individuálne
dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy, súdu, v obvode ktorého sa
nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice
kvalifikovaná ako nekalá. Teda už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný
súd spotrebiteľa, je podmienkou „nekalosti“. V prejednávanej veci na základe dodávateľom vopred
stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval
rozhodca zvolený predchodcom oprávneného. Na základe týchto zistení exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyhovené, alternatívne
zrušiť uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní, okrem iného, uviedol, že rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 tohto zákona). Účinky
rozhodcovského rozsudku majú len ten dôsledok, že exekučný súd musí s týmto rozsudkom nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom, a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje
právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nie je ani
oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, teda
ani rozsudku rozhodcovského, pretože nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom.

Pokiaľ ide o úverové zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je
možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. (rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom). Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, a nie iba na to, či samotná
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka
spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania,
predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a
pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha
dohľadu Národnej banky SR. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky. S
týmto záverom sa stotožnil aj Generálny prokurátor SR, ktorý v obdobných veciach podal mimoriadne
dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší
súd SR v dovolacom konaní preto uznesenie prvostupňového súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p.) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (uznesenie sp. zn. 3MCdo/11/2010
zo dňa 26.9.2011). Zároveň ako súvisiace zrušil tiež uznesenie odvolacieho súdu odmietajúce odvolanie
proti mimoriadnym dovolaním napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa. Rovnakým spôsobom
rozhodol aj Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 21.12.2011 pod sp. zn. 9CoE/27/2011. V závere
odvolania oprávnený konštatoval, že text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k
rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z.z. i s ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná
na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať (nevynímajúc zreteľ
zo zásady zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky) neprijateľnú podmienku.

Povinný sa na odvolanie oprávneného nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol,



ak napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na
zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa:

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa
16.7.2008, uzavretej medzi predchodcom oprávneného a povinným, z jej obsahu nepochybne vyplýva,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa zaoberal
rozhodcovskom doložkou uvedenou v odchodných podmienkach. Dospel k záveru, že táto je v
spotrebiteľských zmluvách neprípustná. V tejto súvislosti sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého
uznesenia.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá úverová zmluva, nedošlo
k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky v čl. 10 obchodných podmienok o tom, že spory medzi
nimi sa budú riešiť rozhodcovským súdom. Neplatné sú zároveň obchodné podmienky ako celok,
pretože nespĺňajú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Citované ustanovenie kladne
komunikuje aj so všeobecným právnym predpisom, a to ustanovením § 40 ods. 1

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich však obchodné podmienky (nie sú
nikým podpísané a odatumované). Zmluva o úvere alebo o pôžičke sa nemôže uzavrieť len s odkazom
na obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje
jej uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie
§ 273 Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodnoprávny vzťah (povinný
v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebol podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej
úpravy, aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť obchodných podmienok ako celku spôsobuje zároveň neexistenciu rozhodcovskej zmluvy
(doložky), čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať. Vzhľadom ku svojej odlišnej
povahe nemožno rozhodcovskú doložku považovať za koherentnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, teda platí, že je tu separácia rozhodcovskej zmluvy a zmluvy hlavnej. V danom prípade, keďže
k uzavretiu rozhodcovskej doložky platne nedošlo, jej neexistencia znamená to, že rozhodcovský súd
nemohol daný spor prejednať.

V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou
z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc,
potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu. Dôsledkom toho je zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
ods. 1 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.