Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/6/2017 z 20. 2. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. februára 2017, sp. zn. 11CoP/6/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5716209911.1
Krajský súd Žilina | 11CoP/6/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5716209911.1 | 2017-02-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 388 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a43bafaa-de07-4c5b-832a-ecde146d5306
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5716209911.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/6/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716209911
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716209911.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
K. V., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky U. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
Ul. M. B. XXXX/X, U. a otca P. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ul. D. U. XXXX/XX, U., právne zastúpený
Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom E. B. G. X, U., maloleté dieťa bytom ako matka, v
konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 23P/3/2016-132 zo dňa 24.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú dcéru
K. V., nar. XX.XX.XXXX v sume 100 eur mesačne, počínajúc od 23.08.2016 do 30.11.2016 a v sume
150 eur mesačne od 01.12.2016, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku    m e n í    tak, že otec   j e o p r á v n e n ý
stretávať sa s maloletou dcérou K. V., nar. XX.X.XXXX v rozsahu každý nepárny týždeň, a to v utorok a
piatok v čase od 16.30 hod. do 18.00 hod., bez prítomnosti matky a každý párny víkend v sobotu v čase
od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 16.30 hod., bez prítomnosti matky s tým, že
matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Otec si dieťa prevezme v určený čas v mieste bydliska
matky a dieťa odovzdá matke v určený čas v mieste bydliska matky.

Rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými rozhodol o zverení maloletej K. V., nar. XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky a nedoplatku na výživnom,   s a    n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov    n e m á    právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletú dcéru zveril do osobnej starostlivosti matky,
otcovi uložil povinnosť platiť výživné v sume 100 eur mesačne, počínajúc od 23.08.2016 do 30.11.2016,
so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a v sume 150 eur mesačne
od 01.12.2016, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, nedoplatok na
výživnom za obdobie od 23.08.2016 do 31.08.2016 v sume 29 eur otcovi uložil zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, ohľadne úpravy styku súd prvej inštancie rozhodol tak, že otcovi umožnil
stretávať sa s maloletou dcérou v rozsahu každý nepárny týždeň, a to v utorok a piatok v čase od 16.30
hod. do 18.00 hod., za prítomnosti matky a každý párny víkend v sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00
hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 16.30 hod., taktiež za prítomnosti matky. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v časti
úpravy styku otca s maloletou dcérou na jednej strane zohľadnil právo otca podieľať sa na výchove



dieťaťa a na druhej strane stretávanie upravil tak, aby zodpovedalo záujmom maloletej, ako i pomerom
oboch rodičov. Stretávanie otca upravil v rozsahu každý nepárny týždeň v utorok a piatok v čase od
16.30 hod. do 18.00 hod., a každý párny víkend v sobotu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v
nedeľu od 14.00 hod. do 16.30 hod., za prítomnosti matky. Takáto úprava styku podľa záverov súdu prvej
inštancie je primeraná s ohľadom na veľmi nízky vek dieťaťa, ktoré ešte potrebuje trvalý a bezprostredný
fyzický kontakt s matkou. Upravený čas stretávania je dostatočný k tomu, aby si otec postupne vytváral
citové väzby s dieťaťom s tým, že pokiaľ bude maloletá vyššieho veku, bude prichádzať do úvahy
možnosť rozšírenia styku, a to aj bez matkinej prítomnosti. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prvej
inštancie vychádzal z ustanovení Zákona o rodine a mal preukázané, že matka je od konca mesiaca
marec 2016 na materskej dovolenke. Pred nástupom na MD pracovala ako čašníčka s priemerným
čistým príjmom cca 396 eur mesačne. V súčasnosti poberá dávky materského vo výške 10,44 eur/deň
(313,20 eur mesačne), poberá prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 eur mesačne. Nárok na materské
jej zanikne ku koncu novembra 2016 a od mesiaca december bude poberať rodičovský príspevok,
ktorého aktuálna výška je 203,20 eur mesačne. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére W. E., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom OS Martin č.k. 22P/81/2012-36 zo dňa 11.01.2013 zverená do jej
osobnej starostlivosti, pričom otec dieťaťa U. E. má povinnosť platiť výživné vo výške 100 eur mesačne.
Maloletá W. je žiačkou prvej triedy základnej školy, matka s maloletými deťmi býva zatiaľ v 2-izbovom
byte na Ul. Š. B. E. X v U., ktorý je vo vlastníctve Ing. V., otcovej matky. V súčasnosti má náklady na
bývanie približne 251,50 eur mesačne. Tieto pozostávajú z platieb na nájomné 200 eur, elektrinu 23,50
eur, plyn 3 eur, TV a internet 25 eur mesačne, mobilný telefón 15 eur mesačne. Výdavky na maloletú
dcéru má v súvislosti so stravovaním, hygienickými potrebami (plienky, kozmetika a pod.), oblečením s
tým, že dieťa ešte prikája, ale kupuje mu aj umelé mlieko a bežnú stravu. Otec je samostatne zárobkovo
činná osoba - živnostník, ktorý vykonáva činnosť v oblasti stavebných prác. Uviedol, že dosahuje príjem
850 eur mesačne, z ktorého platí odvody sociálneho poistenia 157,09 eur, zdravotné poistenie 60,06
eur, iné náklady spojené so živnosťou - stravné lístky 80 eur. Toho času býva v byte so svojou sestrou,
ktorej na bývanie prispieva čiastkou 100 eur mesačne. Ako svoje ďalšie výdavky uviedol telefón 58 eur
mesačne, pôžičky 150 eur a 20 eur mesačne, splátky za notebook 41 eur a tréning - telocvičňa 50 eur
mesačne. Spolu má výdavky v sume 716,15 eur. Podľa daňového priznania za rok 2015 otec dosiahol
príjmy zo živnosti vo výške 8.996,85 eur (priemer 749,70 eur/mesačne ) a daňové výdavky 5.105,86
eur. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti na daňovníka 3.803,33 eur bola jeho daňová povinnosť nulová.
Otec ako živnostník zákazky má. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd prvej inštancie
rozhodol o určení výživného na maloletú dcéru vo výške 100 eur mesačne za obdobie od začatia konania
do konca novembra 2016 a vo výške 150 eur mesačne od 01.12.2016. Výživné v takejto výške súd
prvej inštancie považoval za zodpovedajúce veku, odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj
objektívnym možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom na strane otca i pomerom na strane
matky. Matka je na materskej dovolenke a zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o maloletú a
jej súčasné zárobkové možnosti sú limitované. Je poberateľkou materskej dávky, avšak nárok na túto
dávku jej trvá len do konca novembra 2016, a od mesiaca december dôjde k poklesu jej príjmov, pretože
bude mať právo už len na rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Naproti tomu otec je
zárobkovo činný, práce na živnosť pravidelne vykonáva a nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na
preukázaný príjem je objektívne schopný výživné v stanovenej výške bez ťažkostí platiť. K jednotlivým
výdavkom, ktoré otec uviedol pritom súd upozorňuje, že nie všetky možno považovať za nevyhnutné,
teda majúce prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti. Takýmto výdavkom, na ktorý nie je možné
pri posudzovaní schopností a možností otca prihliadať, je celkom zjavne výdavok na tréningy, ale aj
pomerne vysoká platba za mobilný telefón a v neposlednom rade i splátky pôžičky, keďže táto mala
byť použitá sčasti na kúpu auta, ktoré bolo následne predané a sčasti na byt, ktorý je vo vlastníctve
otcovej matky. V tomto byte síce navrhovateľka zatiaľ má možnosť bývať, ale náklady na bývanie si v
plnej výške platí.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec, čo do výroku o určení
výživného na maloleté dieťa a úpravy styku. Namietal, že matka maloletého dieťaťa vyčíslila mesačné
náklady na maloleté dieťa vo výške 156 eur, čo znamená, že celá vyživovacia povinnosť má spočívať na
otcovi. Tiež namietal, že jeho príjem vo výške 850 eur mesačne je jeho hrubým príjmom, od ktorého je
nutné odpočítať ešte nevyhnutné náklady, čo predstavuje 157,09 eur z titulu odvodov a 60,06 eur, spolu
217,15 eur, teda čistý príjem je len vo výške 632,85 eur mesačne. Nie je pravdou tvrdenie matky, že otec
nebude prispievať nad rámec určeného výživného, keďže aj po poslednom pojednávaní zakúpil plienky a
2-krát plávanie pre deti. Pokiaľ ide o úpravu styku, namietal, že o dieťa sa dokáže plnohodnotne postarať,
vrátane nakŕmenia, prebaľovania, obliekania a zabezpečenia všetkých jeho potrieb v čase stretnutia.



Preto navrhol, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky. Poukázal tiež na to, že maloletá už nie je
plne dojčená, ale začína prechádzať na prikrmovanie a umelú výživu. O stretávanie bez prítomnosti
matky sa usiluje aj preto, lebo s matkou nie sú schopní normálne vychádzať a ich kontakty sa obyčajne
končia hádkou, čo nie je v záujme dieťaťa.

3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 65 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý
rozsudok o určení výživného potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s
ustanovením § 2 ods. 1 C. m. p. V napadnutej časti o úprave styku v zmysle ustanovenia § 388 C. s.
p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil styk s dieťaťom bez prítomnosti matky. Vo zvyšku
sa rozsudku odvolací súd nedotkol.

5. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky týkajúce sa určenia výživného, ktoré
boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.
s. p. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

7. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom otca uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;  pritom
starostlivo  prihliada  na  všetko,  čo  vyšlo  za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav
ohľadne určenia výšky výživného, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania,
riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne
závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho
rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri
výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení,
nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné.
Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa ohľadne výšky výživného boli neopodstatnené a neboli zistené ani
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ
majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny.

9. Navyše odvolací súd konštatuje, že pre stanovenie výšky výživného, ktoré sú povinní poskytovať
rodičia svojim deťom, platia predovšetkým všeobecné hľadiská uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 veta
prvá Zákona o rodine, a to odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Okrem nich platia aj ďalšie. V ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine je stanovené,
že obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Špeciálne kritérium pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti k deťom je uvedené v ustanovení § 62 ods. 3 vety prvej Zákona o rodine, podľa
ktorého je potrebné pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Pritom z ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je jednoznačne
ustanovené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní možností, schopností a
majetkových pomerov rodičov súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.



10. Pokiaľ otec namietal, že súd zohľadnil jeho hrubý príjem pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti
a nie príjem čistý, odvolací súd konštatuje, že táto námietka neobstojí, nakoľko súd prvej inštancie
správne uviedol, že otec dosahuje príjem 850 eur mesačne, z ktorého platí odvody sociálneho poistenia
vo výške 157,09 eur, zdravotné poistenie 60,06 eur a iné náklady spojené so živnosťou - stravné
lístky 80 eur. Teda pri určovaní výšky výživného nevychádzal len z hrubého príjmu otca, ako namietal
odvolateľ, ale z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že tieto výdavky zohľadnil. Súd prvej inštancie
nepochybil ani pri posudzovaní príjmov ani za rok 2016, keď objektívne nemohol vychádzať z daňového
priznania, ale správne vychádzal z vystavených faktúr, ktoré mu boli predložené. Čo sa týka námietky
otca ohľadne matkou uvedených výdavkov pre maloletú dcéru vo výške 156 eur, kde otec namietal, že
ich znáša prakticky v plnej miere iba on, odvolací súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť zo strany
matky je vzhľadom na vek maloletého dieťaťa plnená predovšetkým celodennou sústavnou osobnou
starostlivosťou o maloleté dieťa, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie s tým, že matka
je týmto limitovaná ohľadne získania zárobkových možností. Kým príjmové možnosti otca sa aj po
odpočítaní uvedených nákladov, vrátane nákladov na bývanie, pohybujú na úrovni cca 530 eur, u matky
sa tieto pohybujú po odrátaní výdavkov spojených aj s bývaním na hranici cca 270 eur.

11. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o určení výšky výživného
ako vecne správny potvrdil.

12. V časti, nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky, ako aj v časti o nedoplatku na výživnom, zostal rozsudok súdu prvej
inštancie nedotknutý rozhodnutím odvolacieho súdu.

13. Ohľadne námietky otca, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú, spočívajúcu v tom, že úprava
styku otca s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky, je treba konštatovať, že matka potvrdila, že
v realizácii styku otca s maloletou dcéra nebráni a ani nebránila, pričom otec sa o maloleté dieťa
dokáže postarať, ktorú skutočnosť matka ani nenamietala. Odvolací súd uprednostnil úpravu styku otca
s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky aj z toho dôvodu, že hoci ide o dieťa v útlom veku, avšak
časový rozsah stretávania (1,5 až 2,5 hodiny) je tak limitovaný, že prakticky nemôže zasiahnuť do jeho
bežného režimu.

14. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 C. s. p.
v spojení s § 2 ods. 1 a § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
keďže nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a ani žiaden z
účastníkov náhradu trov konania priznať nežiadal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)