Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/64/2018 z 29. 9. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. septembra 2019, sp. zn. 15Co/64/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4317201410.2 Krajský súd Nitra | 15Co/64/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4317201410.2 | 2019-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1dae755-8444-407d-bea7-bd029177c6cb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4317201410.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/64/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317201410
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317201410.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a. s., Mlynské nivy č. 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanému: L. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. 9, XXX XX P., zastúpený: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, Námestie SNP 17/29, 960
01 Zvolen, o zaplatenie 130,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice č. k. 14Csp/30/2017 - 98 zo dňa 14. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 14Csp/30/2017 - 98 zo dňa 14. 02. 2018 a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi nepriznal (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 20 ods. 1, § 48 ods. 1 písm. a), § 54 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 Občianskeho
zákonníka, § 64 ods. 2 písm. g), § 69 ods. 1 písm. g), § 71 ods. 2 písm. b), § 82 ods. 1 písm. g), § 96
ods. 7 zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v časti trov konania
s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 130,53 eura
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nezaplatil faktúru č. 4900103480 vo výške 78,53
eura, ktorou mu vyúčtoval sumu 78,53 eura z titulu zabezpečenia účtovného prerušenia/obmedzenia
dodávky zemného plynu v prípade neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy,
ak je meradlo nedostupné alebo odberateľ prerušenie/obmedzenie neumožnil. Okrem toho žalovaný
nezaplatil faktúru č. 4900105370, ktorou mu bola vyúčtovaná suma 42 eur z titulu zabezpečenia
obnovenia dodávky zemného plynu do odberného miesta, v ktorom z titulu neoprávneného odberu
nenastalo fyzické prerušenie distribúcie plynu pre koncového odberateľa s meradlom do veľkosti G6,
ako aj poplatky za upomienky vo výške 10 eur.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že faktúra na sumu 130,53 eura bola dňa 24. 08.
2015 vrátená a úkony, ktoré si žalobca vyúčtoval nikdy neboli vykonané a dodané. Žalovaný nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že k odpojeniu došlo „účtovne“ (administratívne, resp. fiktívne) ako uviedol žalobca.
Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca platne uzavrel so žalovaným
zmluvu o dodávke plynu, ktorá má formulárový charakter. Zároveň je známe z činnosti súdu, že
žalobca uzatváral takúto zmluvu ako podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaný ju uzatváral ako fyzická osoba, pričom v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by
žalovaný konal pri uzatváraní takejto zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Okrem toho žalovaný
nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy a ostatné zmluvné podmienky,



ale musel ich prijať ako celok alebo odmietnuť. Z uvedených dôvodov tak medzi stranami sporu bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva, pričom žalobca má postavenie dodávateľa a žalovaný má postavenie
spotrebiteľa. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou platieb
za dodávku plynu, pričom následne svoj dlh žalobcovi zaplatil. V dôsledku uvedenej skutočnosti došlo
zo strany žalovaného k neoprávnenému odberu plynu. Súd následne dospel k názoru, že žalobca
nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, pretože ako vyplýva z predložených listinných dôkazov
žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že uhradil spoločnosti SPP distribúcia ako prevádzkovateľovi
distribučnej siete poplatky za administratívne obnovenie, resp. administratívne prerušenie dodávky
zemného plynu vo výške 88,24 eura, resp. platbu vo výške 42 eur ako tvrdil v podanej žalobe. Samotné
faktúry, ktoré vystavila takáto spoločnosť žalobcovi nepreukazujú vykonanú úhradu zo strany žalobcu
v prospech prevádzkovateľa distribučnej siete. Okrem toho žalobca podľa názoru súdu nepreukázal,
že žalovaný ako odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie distribúcie plynu
v zmysle článku VII. bod 7 obchodných podmienok, pretože len samotný zápis zo dňa 16. 07. 2015
o tom, že žalovaný neumožnil vykonať prerušenie dodávky zemného plynu a prístup k meradlu
nepreukazuje takúto skutočnosť, a to aj s prihliadnutím na tvrdenie samotného žalobcu, že pracovník
distribučnej spoločnosti neoznámil žalovanému vopred svoj úmysel prerušiť dodávku zemného plynu,
pričom odberné miesto a meracie zariadenie sa nachádzalo v byte žalovaného, a preto ak chcel
pracovník distribučnej spoločnosti vykonať prerušenie dodávky plynu, tak si musel zabezpečiť súčinnosť
žalovaného. V prípade, ak žalovaný neposkytol súčinnosť pri prerušení dodávky plynu, bolo potrebné
takúto skutočnosť preukázať aj inými dôkazmi, ako je predložený zápis zo dňa 16. 07. 2015, ktorý
vyhotovoval pracovník distribučnej spoločnosti, a ktorého obsah nepotvrdil ani žalovaný, resp. iná osoba.
Okrem toho samotný žalovaný poprel, že by ho žalobca, resp. distribučná spoločnosť požiadala o
poskytnutie súčinnosti pri prerušení dodávky plynu, pričom žalobca nepredložil a ani nenavrhol žiadny
iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovaný neumožnil vykonať prerušenie dodávky zemného
plynu a podpísať takýto záznam. Žalobca tak nebol oprávnený účtovať si takéto náklady, o ktorých
tvrdil, že ich musel uhradiť distribučnej spoločnosti z dôvodu, že nebola preukázaná ich oprávnenosť.
Vzhľadom na spornosť tvrdení strán sporu ako aj skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o svojom tvrdení v podanej žalobe, nevzniklo žalobcovi právo na zaplatenie faktúry č. 4900103480 vo
výške 78,53 eura a faktúry č. 4900105370 vo výške 42 eur, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
Pokiaľ ide o poplatky za upomienky vo výške 10 eur, ide o nároky súvisiace s náhradou nákladov na
výzvu na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky plynu koncovému odberateľovi,
ktoré vyplývajú z cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu ev. č. ES a V 1/2016,
resp. 2/2016. Žalobca však vôbec nepreukázal, že takéto upomienky zo dňa 11. 04. 2016 a 10. 05. 2016
doručil žalovanému a zároveň nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval náhradu vynaložených nákladov,
teda napr. poštovné, mzdové, režijné, resp. iné náklady, ktoré by mali preukazovať dôvodnosť tohto
nároku. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených poplatkov vo výške 10 eur. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uplatnený nárok žalobcu bol podrobne
rozpísaný v podanej žalobe a doplnený vyjadrením k výzve zo dňa 06. 10. 2017. Súčasne boli predložené
dostatočné listinné prostriedky procesného útoku, preukazujúce dôvod uplatneného nároku žalobcu.
Žalobca s právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí, nakoľko úhrada faktúr č. 9000205855 zo
dňa 11. 08. 2015 vo výške 130 874,39 eura a č. 9000208441 zo dňa 10. 09. 2015 na sumu 123 103,98
eura nebola predsa predmetom uplatneného nároku voči žalovanému a nebola ani spornou medzi
žalobcom a žalovaným, teda nepredstavuje právny základ rozhodnutia. Žalobca v podanej žalobe len
poukázal na celý proces, ktorý uplatneniu nároku voči žalovanému predchádza, avšak toto nemôže byť
vec, ktorú súd použije ako dôvod na zamietnutie žaloby. Nárok žalobcu sa týkal faktúr č. 4900103480 vo
výške 78,53 eura a č. 4900105370 vo výške 42 eur, zaplatenie ktorých si uplatnil v zmysle obchodných
podmienok a cenníka externých služieb a výkonov žalobcu, čo riadne preukázal pripojením týchto
dokumentov k žalobe. Žalobca vyjadruje počudovanie nad tým, ako relevantne a súčasne právne
akceptovateľne by asi mal preukazovať neposkytnutie súčinnosti odberateľa pri snahe pracovníka
prevádzkovateľa distribučnej siete vykonať prerušenie dodávky plynu na odbernom mieste, t. j. či takýto
pracovník má nosiť technické prostriedky zaznamenávania obrazu a zvuku a nahrávať každý výkon aj
bez súhlasu odberateľa. Za otáznu považuje situáciu, keby s takýmto postupom odberateľ nesúhlasil a
či by takýto dôkaz bol potom akceptovateľný. Žalobca postupuje štandardne vo všetkých prípadoch a
nemá dôvod a dôkaznú možnosť spochybňovať konanie pracovníka prevádzkovateľa distribučnej siete,
ktorého o vykonanie služby požiadal. Jediným relevantným dôkazom je k žalobe priložený zápis SPP -



D o prerušení dodávky plynu pre neplnenie finančných záväzkov, v ktorom pracovník prevádzkovateľa
distribučnej siete vyznačí dôvod, kvôli ktorému mu nebolo umožnené vykonať prerušenie dodávky plynu.
Zápis pokrýva všetky možné situácie, ktoré sa v praxi môžu vyskytnúť. Ak sa meradlo nachádza vo
vnútornom priestore bytu/domu, pracovník prevádzkovateľa distribučnej siete nie je oprávnený vstúpiť do
bytu/ domu a vykonať zaslepenie meradla a jeho uzavretie, pokiaľ ho nevpustí dnu samotný odberateľ,
resp. osoby s ním žijúce v spoločnej domácnosti. Môže sa stať aj situácia, že odberateľ v čase príchodu
pracovníka prevádzkovateľa distribučnej siete nie je na odbernom mieste zastihnutý vôbec, v takom
prípade ide o situáciu, kedy je pracovník prevádzkovateľa povinný zanechať odberateľovi oznam,
ale dôsledkom je takisto účtovné (systémové) prerušenie dodávky plynu. Je potrebné si uvedomiť,
že požiadavka na zabezpečenie prerušenia dodávky plynu sa odberateľom z logických dôvodov
neoznamuje vopred, nakoľko nejde o konanie v záujme odberateľa (žalovaného), ale žalobcu v dôsledku
porušenia zmluvných platobných podmienok zo strany žalovaného. Ak si následne prevádzkovateľ
distribučnej siete faktúrou uplatní voči žalobcovi svoj nárok, musí vždy doložiť, že príslušné výkony boli
vykonané a na to slúži už spomínaný zápis SPP - D o prerušení dodávky plynu pre neplnenie finančných
záväzkov, pričom v prípade fyzického prerušenia a obnovenia sa vystavuje aj zápis o obnovení dodávky
plynu (v prípade účtovného obnovenia nie, ide o konanie v systéme). V prípade, že žalovaný popiera,
že by ho žalobca, resp. pracovník prevádzkovateľa distribučnej siete požiadal o súčinnosť, je dôkazná
povinnosť skôr na jeho strane, lebo v konečnom dôsledku to vyznieva len ako ničím nepodložené
tvrdenie. Podľa zápisu bol žalovaný v čase príchodu pracovníka prevádzkovateľa distribučnej siete
prítomný na odbernom mieste, no neumožnil vykonanie prerušenia dodávky plynu, ani prístup k meradlu.
Skutočnosť uvedenú v zápise nemôže žalobca spochybňovať. Žalovaný musí pochopiť, že sa dopustil
porušenia zmluvných platobných podmienok (čo aj sám priznáva, hoci žalobca z ľudského hľadiska
chápe jeho životnú situáciu a nedostatok finančných prostriedkov, no predmet konania je posudzovaný
z hľadiska právneho), teda neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. v
platnom znení. Pokiaľ ide o úhradu poplatkov za vystavenie upomienok, žalobca preukázal uplatnenie
ich nároku v zmysle Cenníka externých služieb a výkonov, ktorý je súčasťou zmluvného vzťahu (vždy v
platnom znení). Výška týchto poplatkov je odôvodnená sumou poštovného, ktoré žalobca musí uhradiť
a nákladmi na prácu zamestnancov v súvislosti s prípravou a odoslaním týchto upomienok. Nárok
žalobcu je preto aj v tomto prípade oprávnený. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca len zopakoval svoje tvrdenia
uvedené v žalobe a v písomnom vyjadrení a pokiaľ predložil súdu ďalšie dôkazy, tak ich predložil neskoro
a nemožno na ne v konaní prihliadať. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP)
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP).

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany



vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

10. Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia
strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný
význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe
vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého
vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o
pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2 CSP). Identifikácia, či je skutkové tvrdenie
strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou.
Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je
daná buď de facto, alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási,
že je pravdivé, alebo, ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie
nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Podľa tejto domnienky platí,
že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti
nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu
sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových
tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž
popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké
požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP). Rovnako ako skutkové
tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné.
Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo
možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.

11. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom všeobecný súd má
možnosť materiálnej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP).
Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdenia. Z
obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa osobitne
sumy 78,53 eura, sumy 42 eur a ani sumy 10 eur v zmysle § 151 ods. 1 CSP a aj keď uviedol, že ich v
celom rozsahu neuznáva, žiadnym spôsobom neuviedol a nepreukázal dôvod ich neuznania, čím sa stali
nespornými. K podrobnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 06. 10. 2017 a jeho prílohám sa žalovaný napriek
písomnej výzve súdu nevyjadril a bez bližšej konkretizácie tak neurobil ani na pojednávaní konanom
dňa 14. 02. 2018, na ktorom len označil konanie žalobcu za snahu neoprávnene sa obohatiť na úkor
odberateľa, keďže išlo o fiktívne, resp. administratívne prerušenie dodávok do odberného miesta a nie
o fyzické odpojenie plynu, pričom nemá vedomosť, že by sa o takéto odpojenie žalobca aspoň pokúsil.
Zároveň však uznal, že v čase splatnosti faktúr za dodávky plynu bol s ich platením v omeškaní, no
následne svoj dlh ako aj poplatky za upomienky uhradil, hoci nie včas. Za daných skutkových okolností
sa odvolaciemu súdu javí, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku považoval za
sporné a nepreukázané to, čo žalovaný relevantným spôsobom nenapádal a ani nespochybnil, čím
porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

12. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 391
ods. 1 CSP). Ak by odvolací súd sám vo veci rozhodol, pripravil by tým v odvolacom konaní neúspešnú
sporovú stranu o právo podať opravný prostriedok (teda o právo na riadny dvojinštančný proces), ktoré
je jedným z dielčích práv na spravodlivý súdny proces.

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude v naznačenom smere opätovne vo veci rozhodnúť, rešpektujúc
pritom základného princípy Civilného sporového poriadku (najmä kontradiktórnosť konania a rovnosť
sporových strán), presvedčivo sa vysporiadať s podstatnými skutkovými a právnymi tvrdeniami
sporových strán a vec právne posúdiť tak, aby bolo z jeho rozhodnutia zrejmé, ako k výroku dospel a
akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o všetkých
trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).