Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/222/2014 z 8. 4. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. apríla 2015, sp. zn. 26Sd/222/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201039.1
Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/222/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014201039.1 | 2015-04-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb4402cf-d28f-48c6-b42a-8c434f247055
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014201039.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/222/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201039
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201039.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa W. F.,
nar. XX.G. XXXX, bytom H. XXX/X Q. U. T., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 1.apríla 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. apríla 2014  zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a)
O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi   náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa
o priznanie  starobného dôchodku od 30.októbra 2010. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované
zákonné ustanovenia a uviedla, že navrhovateľovi bol od 1.novembra 1994 priznaný podľa § 119 a §
120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru príspevok za službu,
pre účely ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.júla 1965 do
28.septembra 1967 a doba služobného pomeru od 1.mája 1970 do 31.októbra 1994, všetko v I. kategórii
funkcií. Na základe uvedeného konštatovala, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania
v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, preto
mu nárok na starobný dôchodok vznikol podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. od XX.G. XXXX
dovŕšením fyzického veku 55 rokov, pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002. Z uvedeného
vyvodila, že nie je príslušná rozhodnúť o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, preto jeho
žiadosť zamietla. Svoju nepríslušnosť vo veci konať vyvodila aj zo zákonného ust. § 261 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení s tým, že po vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. po XX.G. XXXX nebol nepretržite
zamestnaný do 31.decembra 2003, preto nebolo možné o jeho starobnom dôchodku rozhodnúť podľa
zákona o sociálnom poistení.

Navrhovateľ sa odvolal voči rozhodnutiu odporkyne a uviedol, že jeho žiadosť sa netýkala jeho
starobného ani výsluhového dôchodku ale doplatenie rozdielu od 1.mája 1970 do 1.novembra 1994,
pretože počas tohto obdobia Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky platilo odvody za jeho osobu do
Sociálnej poisťovne. Uviedol, že starobný dôchodok mu bol už priznaný od 1.mája 2010 a nedopustil sa
žiadneho konania, v dôsledku ktorého by nárok na priznaný starobný dôchodok mohol stratiť.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Zopakoval, že nepožiadal
odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, pretože jeho poberateľom je už od roku 2010. Chcel sa



len informovať, či má nárok na doplatenie nejakých finančných prostriedkov od Sociálnej poisťovne,
pretože počas výkonu jeho služby v Policajnom zbore boli odvody na sociálne poistenie odvádzané
do Sociálnej poisťovne. O uvedené požiadal na základe informácií z médií. Pokiaľ by mu bol naďalej
vyplácaný starobný dôchodok tak, ako mu v roku 2010 bol priznaný, na podanom odvolaní by netrval.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie z 1.apríla 2014 potvrdiť ako  vecne správne. Uviedla, že
vzhľadom na skutočnosť, že o starobnom dôchodku navrhovateľa nie je príslušná rozhodovať Sociálna
poisťovňa, v roku 2000 ho nemala ani navrhovateľovi priznať, preto nesúhlasí so späťvzatím odvolania
navrhovateľa s takým následkom, že by zostalo v platnosti rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku
z roku 2010. Poukázala na to, že navrhovateľ požiadal o prehodnotenie starobného a výsluhového
dôchodku s tým, že počas výkonu jeho služby v I. kategórií funkcií boli odvody na sociálne zabezpečenie
odvádzané do Sociálnej poisťovne, preto žiadal o doplácanie prípadného rozdielu od Sociálnej poisťovne
za odslúžené roky. Túto žiadosť odporkyňa vyhodnotila ako žiadosť o priznanie starobného dôchodku z
I. kategórie funkcií, preto vo veci vydala odvolaním navrhovateľa napadnuté rozhodnutie.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v  súlade
s ust. § 250l ods.1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich  písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho  spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s jeho
žiadosťou o prehodnotenie sumy starobného a výsluhového dôchodku, s rozhodnutím o priznaní
starobného dôchodku z roku 2010, s rozhodnutím o jeho zvýšení, s evidenčnými listami dôchodkového
zabezpečenia navrhovateľa, s potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o priznaní príspevku
za službu, ktorý sa od 1.júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok, o zhodnotení doby služby a
základnej vojenskej služby pre účely priznania príspevku za službu a určenie jeho výšky, so zárobkami
dosiahnutými počas výkonu služby, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu,
že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.  Podľa ods. 3 cit. zákonného ust. vrátil veci
odporkyni na ďalšie konanie.

Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na
dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa rozhodne
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety cit. zákona sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil
podmienku nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo
ich časť, určí podľa tohto zákona.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania
má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55
rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu do I. kategórie funkcií. Do 31. júna 2002 sa uvedené
zákonné ustanovenie vzťahovalo aj na sociálnej zabezpečenie policajtov. O dávkach dôchodkového
zabezpečenia rozhodujú orgány vymedzené v ust. § 142 ods. 4 písm. a) - c) zákona o sociálnom
zabezpečení.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávkach sociálneho
zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, orgán príslušného
ministerstva.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu opakovane o priznanie
starobného dôchodku žiadosťou z 10.mája 2010 a žiadal ho priznať od 1.mája 2010. Bolo mu vyhovené
rozhodnutím odporkyne z 22.júna 2010, ktorým mu bol od 1.mája 2010 priznaný starobný dôchodok vo
výške 136,30 € mesačne a rozhodnutím z 13.apríla 2011 bola suma starobného dôchodku od totožného
dátumu zvýšená na 145,90 € mesačne po zistení ďalšieho vymeriavacieho základu navrhovateľa v



období od 13.-30.apríla 2010. Pre účely priznania a určenia výšky starobného dôchodku mu bolo
zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období s vylúčením
doby jeho základnej vojenskej služby a služobného pomeru. Poberateľom tohto starobného dôchodku
bol navrhovateľ aj v čase podania žiadosti o prehodnotenie starobného a výsluhového dôchodku,
ktorá bola ústrediu Sociálnej poisťovne doručená 30.októbra 2013. V nej navrhovateľ uviedol, že
od 1.novembra 1994 je poberateľom výsluhového dôchodku za odslúžených 26 rokov v I. kategórii
funkcií, počas ktorých Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaňho platilo odvody do Sociálnej
poisťovne. Žiadal preto o prehodnotenie a doplácanie rozdielu od Sociálnej poisťovne za uvedené
odslúžené roky s tým, že starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne mu bol od 10.mája 2010 priznaný
za odpracovaných 15 rokov v civilnom zamestnaní. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky z 21.februára 2014 a z 8.júla 2008 bol navrhovateľovi od 1.novembra 1994 priznaný podľa §
119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej
republiky príspevok za službu. Pre nárok na uvedenú dávku a jeho výšku mu bola zhodnotená doba
základnej vojenskej služby od 30.júla 1965 do 28.septembra 1967 v I. kategórii funkcií a doba služby v
Policajnom zbore od 1.mája 1970 do 31.októbra 1994. Pre účely priznania príspevku za službu sa na
zvýhodnenú kategóriu funkcií neprihliadalo. Od 1.júla 2002 sa priznaný príspevok za službu považuje
podľa § 124 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za
výsluhový dôchodok. Pre účely priznania príspevku za službu mu bola zohľadnená doba služobného
pomeru celkom v rozsahu 26 rokov a 251 dní. Navrhovateľ sa narodil 16.mája 1946, tj. fyzický vek 55
rokov dovŕšil XX.G. XXXX. Od uvedeného dňa nebol nepretržite zamestnaný k 31.decembru 2003, preto
nebolo možné priznať a  určiť sumu starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení (§ 261
ods. 1). Napriek trvaniu jeho zamestnania aj po vzniku nároku na starobný dôchodok bol prechodne aj
nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 8.júla do 6.augusta 2008.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku
55 rokov, pretože bol zamestnaný najmenej 25 rokov a vykonával najmenej 20 rokov službu v I. kategórii
funkcií. Fyzický vek 55 rokov dovŕšil XX.G. XXXX, tj. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, ktorý v V. časti obsahoval osobitnú úpravu sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania
a príslušníkov Policajného zboru. Táto časť zákona ako špeciálna právna úprava mala prednosť pred
ostatnými všeobecnými časťami zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré bolo možné aplikovať len
v prípade, že v V. časti nebolo ustanovené inak. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, tj. podľa V. časti,  pretože
dôchodkový vek dovŕšil XX.G. XXXX. Cit. zákonné ustanovenie sa vzťahovalo na sociálne zabezpečenie
policajtov a vojakov do 31.júna 2002. Podľa § 94 ods. 1 a 2 cit. zákona nárok na dávku vzniká dňom
splnenia podmienok ustanovených zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky. Uvedeným bola v zmysle § 142 ods. 4 písm. b) založená vecná príslušnosť na rozhodnutie o
starobnom dôchodku navrhovateľa, ktorá bola zverená príslušnému orgánu ministerstva.

Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľa na
priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je neodstrániteľnou
prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutia vecne nepríslušného
orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným hmotno-právnym rozhodnutím, ktoré
nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané
hmotno-právne následky. Riešenie vzniknutej procesnej situácie v súlade s právom je v postúpení veci
na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu.

Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je v konaní z hľadiska
procesných noriem potrebné aplikovať neupravuje, a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného
predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom
nároku navrhovateľa vecne hmotno-právne rozhodla, pretože na také rozhodnutie jej nebola zákonom
zverená právomoc (vecná príslušnosť), z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mala riadiť
všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a v súlade so zákonom
dovolenou analógiou legis ich mala pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení aplikovať (napr. § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní...).



Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku od 1.mája 2010 nebolo v zmysle vyššie uvedeného
vydané v súlade so zákonom, nadobudlo však právoplatnosť a na základe neho odporkyňa
navrhovateľovi starobný dôchodok vyplácala. Nezákonnosť rozhodnutia navrhovateľ nespôsobil.

Žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie výšky starobného a výsluhového dôchodku a doplatenie rozdielu
odporkyňa správne považovala za žiadosť o priznanie starobného dôchodku so zohľadnením výkonu
služby v I. kategórii funkcií. Správne tiež konštatovala, že o uplatnenom nároku nie je vecne príslušná
konať a rozhodnúť. Nesprávny bol jej právny záver v tom, že uvedené vyhodnotila ako dôvod na
zamietnutie žiadosti o priznanie starobného dôchodku, pretože správne mala vec postúpiť vecne
príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu krajský súd jej rozhodnutie zrušil
s tým, že v ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie vysloveným záväzným právnym názorom súdu.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, napriek jeho úspechu v konaní, pretože si
žiadne trovy neuplatnil, rozhodujúc podľa  § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust.  § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho    doručenia.    Odvolanie   sa
podáva  písomne,  v    dvoch   vyhotoveniach

prostredníctvom  krajského   súdu  na   Najvyšší  súd  SR. V  odvolaní  je                          potrebné
popri    všeobecných    náležitostiach   / §   42  ods.  3  O. s. p. /  uviesť,  proti ktorému  rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie  alebo   postup  súdu  považuje   za
nesprávny   a  čoho sa odvolateľ domáha.