{"guid": "1dceb320-0d49-4f25-8b6a-855cee19f4ad:1743a7fd-452b-4eb4-b5f6-5e4e31c69d39", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2110010774.2", "spisova_znacka": "3To/112/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/112/2018 z 27. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. februára 2019, sp. zn. 3To/112/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2110010774.2", "identifikacne_cislo": "2110010774", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Baňacká PhD.", "sudca_id": 1365, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-banacka-phd-1365", "datum_vydania": "2019-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-231.odsek-4", "nazov": "§ 231 ods. 4 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-231.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-231"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/140#paragraf-231"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1743a7fd-452b-4eb4-b5f6-5e4e31c69d39", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2110010774.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2110010774.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2110010774.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/112/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110010774
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2110010774.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaných A. D., nar. XX.XX.XXXX a
K. X., nar. XX.XX.XXXX, pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) a písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1960 Zb. účinného v čase spáchania skutku, o
odvolaní poškodených proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 7T/36/2010-2738 zo dňa 22.02.2018,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.02.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie poškodených A. A. Z., Ing. A. Z., Ing. Y. E., rod. Z. z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 7T/36/2010-2738 zo dňa 22.02.2018 boli obžalovaní A. D.,
nar. XX.XX.XXXX v K., bytom E. XX, J. a K. X., nar. XX.XX.XXXX v A., bytom Z. XXX, T.  podľa § 285
písm. a) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou č.
4Pv 447/09 zo dňa 10.05.2010, pre trestný čin  obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, ods.
2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) a písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1960 Zb. účinného v čase spáchania skutku,
ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe,

že

obaja najneskôr v mesiaci máj roku 2001 v Trnave sa dohodli s ďalšími najmenej troma doposiaľ
nezistenými osobami, že zabezpečia podpísanie listín Ing. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., O. č.XX,
aj proti vôli menovaného, na základe ktorých bude prevedený jeho obchodný podiel v spoločnosti KC
Dierovňa s.r.o., Trnava, Strojárenská č.1 na A. D. za sumu 3.000.000,- Sk (99.581,76 Eur), rozdelili
si úlohy tak, že obvinená A. D. zabezpečila všetky potrebné zmluvy a ďalšie listiny relevantné pre
prevod obchodného podielu, traja doposiaľ nezistení páchatelia zabezpečili osobu poškodeného Ing. A.
Z., CSc. a obvinený K. X. zabezpečil za účelom overenia podpisu notársku koncipientku, na základe
čoho dňa 22.05.2001 v čase asi o 16.00 hod. na štátnej ceste 1/75 pred obcou Kráľová nad Váhom v
smere od Galanty najmenej traja kuklami zamaskovaní neznámi páchatelia skrížili doposiaľ nezisteným
motorovým vozidlom cestu poškodenému Ing. A. Z. CSc., jazdiacemu  na motorovom vozidle zn. Škoda
Fabia modrej farby, EČV: SA 899 AI, prinútili ho zastaviť, následne ho násilím presunuli na sedadlo
spolujazdca, nasadili mu na hlavu kuklu, jeden z páchateľov riadil jeho motorové vozidlo a druhý ho
držal na sklopenom prednom sedadle, pričom tretí páchateľ viedol vozidlo, ktorým zablokovali cestu
poškodenému Ing. A. Z. CSc., ktorého následne priviezli do areálu bývalej sýpky Nový majer v katastri
obce S., kde mu lepiacou páskou priviazali nohy k nohám stoličky, spútali mu ruky a pod hrozbou
použitia zbrane a usmrtenia jeho aj jeho dcéry ho držali v jednej z miestností sýpky, pričom obvinený
K. X. za účelom overenia podpisov priviezol z hotela Apollo v Trnave do areálu bývalej sýpky Nový



majer v katastri obce S. na svojom motorovom vozidle zn. Mercedes 230E, modrá tmavá metalíza,
EČV: TT 230 AK notársku koncipientku JUDr. A. G. spolu s obvinenou A. D., kde ďalší traja doposiaľ
nezistení spolupáchatelia držali spútaného Ing. A. Z. CSc. za účelom overenia podpisov na listinách o
prevode obchodného podielu, ktoré obvinená A. D. odovzdala počas jazdy k sýpke JUDr. A. G., tieto
listiny poškodený Ing. A. Z. CSc. podpísal zo strachu o svoj život a život svojej dcéry, pričom JUDr.
A. G. tieto podpisy overila a podpísané listiny odovzdala obvinenej A. D., ktorá spoločne s JUDr. A.
G. a s obvineným K. X. odišli naspäť do Trnavy, čím poškodenému Ing. A. Z. CSc. spôsobili škodu
prevodom obchodného podielu vo výške 180.126,80 eura (5.426.500,-Sk) a následne na ich pokyn tri
doposiaľ nezistené osoby držali Ing. A. Z. CSc. v budove sýpky do ranných hodín dňa 23.05.2001, kedy
ho nezisteným motorovým vozidlom vozili po rôznych miestach do doby, kým došlo k zaregistrovaniu
listín na obchodnom registri a následne ho vyhodili z motorového vozidla na cestnom obchvate mesta
Trnava, počas jazdy mu ešte z kufríka odcudzili finančnú hotovosť vo výške 12.500,-Sk, 12.650,ATS,
1.680,-DM a 824,-USD, čím mu spôsobili škodu vo výške 117.543,75,-Sk (3.901,73 Euro), pričom
následkom udalostí spojených s nútením k podpisu listín a obmedzovaním osobnej slobody pohybu
došlo u poškodeného Ing. A. Z., CSc., k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a k poškodeniu zdravia
s diagnózou pretrvávajúcou zmenou osobnosti po katastrofickej skúsenosti, ktorej psychoterapeutická
liečba si vyžiadala dobu liečenia najmenej 3-5 rokov, obvinený K. X. následne zabezpečil ochranu
obvinenej A. D. prostredníctvom strážnej služby ABS Group 1 s. r. o., Nádražia 2, Hlohovec, IČO 36
235 768 (vymazaná z obchodného registra dňa 01.10.2005), v ktorej sa neskôr stal aj spoločníkom
a zabezpečil uzavretie zmluvy medzi obvinenou A. D. a predmetnou ABS Group 1 s. r. o., a taktiež
zabezpečoval platby od obvinenej A. D. za výkon strážnej služby ,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní.

Zároveň okresný súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku právnych nástupcov po zomrelom
poškodenom Ing. A. Z., PhD., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, a to Ing. Y. E., rod. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I.- Z., F. č. XXXX/XB, Ing. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Česká republika, Z. XX,
V G. č. XX/XXXX a A. A. Z., nar. XX.XX.XXXX,  bytom Veľká Británia, XX X. A., I., X. XQE  I., G., odkázal
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 2738-2745.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad
Bebravou podal na Okresný súd Trnava dňa 10.05.2010 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu
zo dňa 10.05.2010 pod sp. zn. Pv 447/09-55 na obžalovanú A. D. a obžalovaného K. X., pre trestný čin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a trestný
čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona
č. 140/1960 Zb. účinného v čase spáchania skutku, ktorých sa mali dopustiť tak, ako je uvedené v jej
skutkovej časti.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných A. D. a K. X.,
vypočutím poškodeného Ing. A. Z. PhD., vypočutím svedkov JUDr. A. G. (rod. G.), J. F., Z. Z., K. D., C.
X., Ing. Z. A., ppl. O. Z., JUDr. B. D., JUDr. O. A., B. D., Y. E., vypočutím znalcov Doc. MUDr. Borisa
Krahulca, Csc., PhDr. Eriky Strakovej, PhDr. Jaromíry Janoškovej, oboznámením znaleckých posudkov,
listinných dôkazov, vecných dôkazov a ostatných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály.

Súd prvého stupňa po vykonaní náležitého dokazovania dospel k záveru, že   obžalovaných je potrebné
spod skutku uvedeného v obžalobe v zmysle ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného poriadku
oslobodiť, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Okresný súd poukázal na to že počas celého trestného stíhania nebol
zadovážený žiadny dôkaz alebo svedok, ktorý by poukazoval na to, že by obžalovaní spáchali skutok,
ktorý sa im kladie za vinu v obžalobe. Okrem výpovedí poškodeného, žiadny obžalobou produkovaný
dôkaz, resp. výpoveď, samostatne ani vo vzájomných súvislostiach jednoznačne nepreukazoval, že sa
stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Obžalovaných zo spáchania skutku priamo usvedčovali len výpovede poškodeného, v ktorých sa však
na viacerých miestach objavovali nejasnosti, rozpory a nelogické postupy. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal len z výpovedí poškodeného vykonaných po 29.01.2008, kedy bolo vznesené obvinenie A.



D.. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 30.05.2013 (č.l. 2097) poškodený uviedol, že si
nepamätá, akým spôsobom malo vozidlo, ktoré sa ho snažilo zastaviť zakryté EVČ, pričom uviedol, že sa
jednalo pravdepodobne o francúzske auto, tmavšej farby. Poškodený uviedol, že potom, ako ho zastavili,
ho pretiahli z miesta vodiča na miesto spolujazdca a dali mu na hlavu kuklu, ktorá bola pravdepodobne
napustená nejakým sedatívom a preto u neho počas jazdy nastal útlm.  Vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní dňa 30.05.2013 (č.l. 2097) poškodený uviedol, že s autom, v ktorom ho viezli, vošli do
nejakého väčšieho objektu, prešli cez bránu a vošli do zakrytého priestoru, čo vie podľa zvuku motora.
Poškodený však uviedol, že to asi bolo smerom na západ, lebo mu svietilo slnko na chrbát. Potom
s poškodeným vošli do nejakej kancelárie, do rohu miestnosti ho posadili na stoličku, priviazali mu
lepiacou páskou nohy o nohy stoličky a prirazili k nemu stôl. Aj vo svojej neskoršej výpovedi na hlavnom
pojednávaní dňa 19.09.2013 (č.l. 2134) na otázku JUDr. A., aby poškodený vysvetlil, prečo si myslí,
že ho viedli smerom na západ, keď mu svietilo slnko na chrbát, poškodený uviedol, že keď zastavili
a vystúpil z auta, stál v smere jazdy a cítil, že mu svieti slnko do chrbta. Je teda otázne, ako mohlo
poškodenému v zakrytom priestore svietiť na chrbát slnko, keďže poškodený uvádzal, že s autom vošli
dovnútra - do uzavretého priestoru.

Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 30.05.2013 (č.l. 2098) poškodený zas uviedol, že
si nepamätá, či pri podpisovaní dokumentov mal pred overovateľkou na rukách putá alebo nie. Ďalej
poškodený uvádzal, že podpísal dokumenty, ktoré mu overovateľka predložila - pričom na jednej listine
bolo uvedené niečo v tom zmysle, že D. mal dať okolo 5 miliónov Sk, ale že ona od neho kúpi obchodný
podiel v spoločnosti KC Dierovňa za 3 milióny Sk. Uviedol, že sa jednalo celkovo o 3 listiny a ostatné
nečítal. Poškodený uviedol, že keď overovateľka vyšla von z miestnosti, tak vstal, aby sa pozrel von cez
okno, ktoré bolo nad ním. Súdu sa na tomto mieste vynára otázka, ako sa mohol poškodený, ktorý bol
nohami priviazaný o nohy stoličky a bol k nemu prirazený stôl (so zásuvkami a kovovým rámom) postaviť
a pozrieť sa z okna, ktoré bolo nad ním - pričom sa teda ani nejednalo o bežné okno v štandardnej výške.
Za rozporuplné okresný súd považoval taktiež tvrdenie poškodeného, kedy najskôr povedal, že A. mu
oznámil, že ho držia preto, lebo príde overovateľka, ktorá overí jeho podpis na zmluve, ktorou prevedie
svoj obchodný podiel v spoločnosti KC Dierovňa na D., pričom poškodený na otázku prokurátora, kedy
a ako sa dozvedel, čo vlastne podpísal, uviedol, že sa o tom dozvedel až dňa 24.5.2001, keď na základe
výpisu z obchodného registra zistil, že obchodný podiel už patrí obžalovanej D..

Za rozporuplné považoval okresný súd aj tvrdenie svedkyne - X. Z. z prípravného konania pred
vyšetrovateľom mjr. Mgr. W. K. zo dňa 20.3.2008, kde okrem iného uviedla, že nasledujúci deň po skutku,
keď bola v práci tak poobede asi o 14.00 - 15.00 hod. za ňou do práce prišiel poškodený, ktorý vyzeral
zle, strhane a neoholený a ktorý jej vtedy povedal, že bol niekde odvezený, ale že nevie kde, a že mal
kuklu na hlave a putá na rukách. Poškodený jej povedal, že to musí napísať a odovzdať polícii. Potom
svedkyňa poškodeného poslala domov, aby sa dal do poriadku. Po jej príchode domov poškodený spal
a večer dlho pracoval na podaní pre políciu. Poškodený však vo svojich výpovediach neuviedol, že by
po skutku mal ísť k manželke do práce, ale hovoril o tom, ako telefonoval svojim známym (JUDr. O. A.,
a Dr. K.,) a spýtal sa na kontakt na riaditeľa KR PZ Nitra. Číslo dostal a riaditeľ KR PZ mu povedal, že
aby prišiel na druhý deň ráno na sekretariát, kde to s ním spíšu. Na polícii s ním na druhý deň spísali
trestné oznámenie.

Za rozporuplné považoval okresný súd aj tvrdenie svedkyne - Y. E., rod. Z. na hlavnom pojednávaní
(dňa 5.10.2017, č.l. 2673) uviedla, že o skutku sa dozvedela tak, že jej otec - t.j. poškodený jeden deň
neprišiel domov. Na druhý deň, keď sa vrátila zo školy, tak poškodeného našla doma v nezvyčajnom
stave - bol tichý, nerozprával moc, zavrel sa do izby a až večer sa jej podarilo s mamou dostať z neho,
že bol unesený a pod nátlakom prinútený prepísať svoj majetok. Svedkyňa - X. Z. však ako je vyššie
uvedené, vypovedala, že poškodený jej skutočnosť že bol unesený oznámil u nej v práci, kam mal za
ňou po skutku prísť.

Čo sa týka vykonaného znaleckého dokazovania ohľadne zdravotného stavu poškodeného, tak z neho
vyplýva, že došlo k zhoršeniu celkového psychického i fyzického zdravotného stavu poškodeného,
vplyvom traumatickej udalosti, avšak podľa názoru súdu sa nedá jednoznačne určiť, že by k zhoršeniu
tohto stavu u poškodeného došlo na základe skutku uvedeného v obžalobe. Súd poukazuje na
skutočnosti uvedené aj znalkyňou z odboru psychológia PhDr. Jaromírou Jánoškovou na hlavnom
pojednávaní, keď na otázku obhajcu JUDr. Turanského, či v prípade, keby bol poškodený nastúpil hneď
po skutku v máji roku 2001 psychologické a psychiatrické liečenie (kedy malo prísť k posttraumatickej



stresovej poruche) či by vznikol taký chronický stav, na ktorý bol vyšetrovaný v roku 2008 (kedy aj bol
vypracovaný predmetný znalecký posudok), znalkyňa odpovedala, že ak by bola liečba nastúpená hneď,
tak by následky neboli také a v dôsledku ošetrovania by bol stav mierne lepší. Na otázku obhajcu JUDr.
Mitra, či pri vyšetrení pacienta (poškodeného) indikovala znalkyňa aj nejakú inú udalosť blízku v rodine,
ktorá by vyznela z tohto vyšetrenia, znalkyňa uviedla, že v čase znaleckého vyšetrenia mal posudzovaný
(poškodený) chorú manželku, čo spôsobovalo smutné nálady, ale udalosti iného typu zistené neboli.
Manželka poškodeného zomrela dňa XX.X.XXXX.

Ani ďalší znalecký posudok č. 20/2010 - v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia
pisateľa) vyhotovený PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou a jej vyjadrenie na hlavnom pojednávaní
jednoznačne nepreukazujú, že by poškodený musel byť k podpisom sporných dokumentov donútený. Aj
keď sa zo skúmaných podpisov dali usúdiť znaky napätia, či stresu, znalkyňa nevedela jednoznačne určiť
či išlo o nátlak a na otázku poškodeného či bol donútený podpísať tieto dokumenty, znalkyňa uviedla, že
z predloženej vzorky sa to nedá jednoznačne zistiť. Podľa názoru súdu preto nie je možné vylúčiť to, že
poškodený podpisoval predmetné listiny v stave určitých obáv, váhania, či stresu o spôsobe naloženia
s jeho obchodným majetkom v spoločnosti, nakoľko z výpovedí poškodeného i iných svedkov vyplýva,
že poškodený uvažoval, resp. rokoval o predaji spoločnosti, resp. svojho obchodného podielu a teda o
ďalšom fungovaní svojej spoločnosti, čo mohlo vyvolať u poškodeného taký psychický stav, ktorý by mal
za následok to, že podpisy poškodeného vykazovali znaky napätia či nátlaku.

Z výpovedí obžalovaných aj svedkov K. D. a J. F. vyplýva, že k podpisu sporných dokumentov ohľadne
prevodu obchodného podielu v spoločnosti KC Dierovňa malo prísť v objekte Kamenosochárstva na
Štefánikovej ulici v Trnave, pričom nebolo preukázané, že by bol poškodený zo strany obžalovaných
alebo iných osôb k podpisu nútený. Takisto vôbec nebolo preukázané, aké ďalšie minimálne 3 osoby
viedli motorové vozidlo, ktoré poškodeného zastavilo a ktoré osoby a na akom mieste poškodeného
držali za účelom podpisu dokumentov. Poškodený počas konania neustále menil názory na to, kde by
sa malo nachádzať miesto, kde bol držaný.

Na základe uvedeného okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a
obžalovaných oslobodil spod obžaloby, nakoľko nebolo jednoznačne dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorí sú obžalovaní stíhaní.

V zmysle ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku podľa ktorého ak súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces,
prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom, okresný súd odkázal aj v prejednávanom prípade
právnych nástupcov poškodeného s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote (po doručení rozsudku súdu prvého stupňa
splnomocnenkyni poškodených JUDr. B. A. na č.l. 2745) podali odvolanie poškodení (právni nástupcovia
poškodeného Ing. A. Z. PhD.), ktoré písomne odôvodnili na č.l. 2763-2767 spisu.

V písomnom odôvodnení odvolania poškodení poukazujú na to, že o skutočnosti, že sa stal skutok tak,
ako je uvedený v obžalobe nasvedčujú výpovede svedkov a to poškodeného, JUDr. A. G., Ing. Z. A.,
JUDr. O. A., B. D. a Ing. Y. E. ako aj znalecké posudky súdnych znalcov Doc. MUDr. Borisa Krahulca,
Csc., PhDr. Eriky Strakovej a PhDr. Jaromíry Jánoškovej, ako aj ich výpovede na hlavnom pojednávaní.
Namietajú, že miesto, kde malo neoprávnene dôjsť k podpísaniu predmetných listín nebolo doposiaľ
objasnené, pričom po vylúčení trestného stíhania v časti ustálenia priamych páchateľov únosu bolo bez
pochybností preukázané, že overovanie podpisov sa nekonalo v Trnave.

Okresný súd vôbec neskúmal, za akých podmienok došlo k odpredaju obchodného podielu
poškodeného, na základe čoho okresný súd dospel, že podpisy na listinách boli dobrovoľné alebo
nedobrovoľné, keď miesto spáchania skutku nebolo ustálené. Nebolo bez pochybností ustálené, kto
tento skutok naplánoval a zorganizoval. Rovnako okresný súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy
výsledky znaleckého dokazovania, a to jednoznačný záver znalkyne o tom, že zo vzorky písma
(podpisu) možno vyvodiť znaky napätia, stresu, nátlaku. Taktiež poukazujú na záver znalkyne z odboru
psychológie, z ktorého je zrejmé, že poškodenému bola diagnostikovaná posttraumatická stresová
porucha s poškodením osobnosti spôsobená zažitím udalostí, ktorá je klasifikovaná ako ohrozujúca a
traumatizujúca.



Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia odvolal na Dodatok č. 2 zo dňa 11.05.2001 k Spoločenskej
zmluve, pričom tento dôkaz je nezákonný. Poukazujú na to, že v zmysle nezákonného dodatku otec
poškodených nebol povinný vyplatiť dedičom zomrelého spoločníka K. D. žiadnu sumu. Poškodený
tiež nemal záujem predať svoj obchodný podiel, ani nebol povinný akceptovať dedičov po nebohom
spoločníkovi za spoločníkov spoločnosti v prípade nevyplatenia vyrovnacieho podielu.

Ten kto pripravoval zmluvu o prevode obchodného podielu poškodeného na obžalovanú A. D. a Dodatok
č. 2 nemal dostatočne naštudovaný Obchodný zákonník a pomýlil si povinnosť spoločnosti s povinnosťou
spoločníka.

Okresný súd sa neoboznámil ani s dokazovaním vykonaným v súdnom spore 20 NcCb 4 /2007 vedenom
na Krajskom súde v Trnave nepretržite od 11.06.2001, ktoré pojednával o neplatnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu a Dodatku č. 2, ktoré poškodený počas vydieračského únosu nedobrovoľne
podpísal. Je síce pravdou, že v týchto listinách poškodený prehlásil, že listiny podpisuje slobodne, vážne
a s obsahom sa vopred oboznámili, avšak poškodený nikdy dobrovoľnosť nepripustil a za svoju pravdu
sa doslova bil  za každom fronte od r. 2001.

V konaní na Krajskom súde bolo preukázané, že dňa 22.02.2001 sa žiadne Valné zhromaždenie
spoločnosti KC Dierovňa nekonalo, obžalovaná D. totiž v daný deň  s poškodeným nebola, nestretla
sa s ním a dokonca s ním ani netelefonovala. Zmluvu ako aj všetky podklady pripravoval JUDr. O.  T.,
ktorého však poškodený na tieto úkony nikdy nepoveril, poveril tým JUDr. I..

S poukazom na odvolaciu argumentáciu majú za to, že záver okresného súdu o tom, že skutok pre ktorí
boli obžalovaní stíhaní sa nestal nie je správnym.

K odvolaniu poškodených sa vyjadrila obžalovaná na č.l. 2775. Poukazuje na to, že poškodení neboli
oprávnení podať odvolanie, nakoľko prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil  právnych nástupcov
poškodeného ako nástupcov aj v tomto konaní. Pokiaľ by odvolací súd akceptoval odvolanie podané
týmito osobami, má za to, že odvolanie bolo podané oneskorene.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 28.02.2019 za prítomnosti obžalovaných A. D.
a K. X. a ich obhajcov a zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave. Verejné zasadnutie sa konalo
v neprítomnosti poškodených, ktorí svoju neprítomnosť riadne ospravedlnili a ktorí mali v konaní
splnomocnenca a to JUDr. B. A., ktorá sa z neúčasti na verejnom zasadnutí taktiež riadne a včas
ospravedlnila. Odvolací súd uznesením rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti
poškodených, nakoľko na takýto postup boli splnené podmienky. Na verejnom zasadnutí odvolací
súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním poškodených a
podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave navrhla odvolanie poškodených
podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť s poukazom na správny postup okresného súdu, kedy po
oslobodení obžalovaných spod obžaloby správne poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na
civilný proces. Obhajcovia obžalovaných zhodne navrhli odvolanie poškodených zamietnuť s poukazom
na správnosť rozsudku okresného súdu. Obžalovaní sa pridržiavali prednesov obhajcov.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku,
preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci dôsledne
vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré
trestný proces upravujú. V odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi precízne, jasne, zrozumiteľne
a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Okresný súd postupoval správne, kedy
poškodených v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces. Okresný súd oslobodzujúci rozsudok odôvodnil v súlade s ust. § 168 Trestného poriadku a



odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Preto sa na skonštatovanie
správnosti žiada odvolacím súdom uviesť nasledovné:

Odvolanie proti napadnutému rozsudku okresného súdu sp. zn. 3T/36/2010-2738 zo dňa 22.02.2018
podali právni nástupcovia poškodeného Ing. A. Z. PhD., (ďalej označení ako „poškodení“). V závere
odôvodnenia odvolania síce uviedli, že odvolanie podávajú nielen voči nesprávnosti výroku o náhrade
škody (§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaných ale aj proti
oslobodzujúcemu výroku.

Trestný poriadok definuje poškodeného  v § 46  ods. 1 ako osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené  jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov  treba za poškodeného
považovať  fyzickú alebo právnickú osobu (i štát), a to aj vtedy, ak jej páchateľ škodu spôsobenú trestným
činom ešte pred začatím trestného stíhania, prípadne počas  jeho priebehu, celú nahradil.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného, odvolací súd poukazuje na to, že podanie opravného prostriedku
v trestnom konaní poškodeným subjektom je limitované, a to ust.        § 307 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, podľa ktorého rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody. Poškodenému teda vyplýva právo podať odvolanie len v rozsahu vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia, nemôže teda odvolaním napadnúť akýkoľvek výrok.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním
napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Podľa § 288  ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Vyššie uvedené ustanovenia treba vykladať vo vzájomných súvislostiach a pripustiť odvolanie
poškodeného iba v tom prípade, keď by odsudzujúcim rozsudkom bolo nesprávne rozhodnuté o jeho
nárokoch, resp. nebolo rozhodnuté vôbec. Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku
však smeruje svojou povahou proti výroku o vine a právo podať také odvolanie poškodenému
neprislúcha. Preto pokiaľ poškodený podá odvolanie proti takémuto výroku, ide o odvolanie podané
neoprávnenou osobou. (porovnaj R 43/1967)

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že poškodená osoba má právo podať odvolanie voči rozsudku
súdu len v obmedzenom rozsahu, nemôže preto svojím odvolaním napadnúť akýkoľvek výrok rozsudku,
ale len výrok o náhrade škody z dôvodu jeho nesprávnosti, prípadne, že takýto výrok chýba alebo z
dôvodu porušenia ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť,
že napádaný výrok o náhrade škody je nesprávny alebo, že chýba. O ani jeden z týchto prípadov však
nejde, nakoľko napadnutý rozsudok výrok o náhrade škody obsahoval, tento výrok bol správny a bol
výsledkom procesného postupu, ktoré nevykazovalo žiadne vady či pochybenia.

Poškodení síce v odvolaní poukázali na to, že podávajú odvolanie proti výroku o náhrade škody, avšak
neuviedli žiadne skutočnosti, pre ktoré by považovali napadnutý výrok, eventuálne postup okresného
súdu predchádzajúci jeho vydaniu za nesprávny.

Z odôvodnenia napadnutého oslobodzujúceho rozsudku vyplýva, že okresný súd postupoval plne v
súlade s vyššie citovaným § 288  ods. 3 Trestného poriadku, kedy po riadnom uplatnení si nároku na
náhradu škody poškodeným (následne jeho právnymi nástupcami) voči obžalovaným rozhodol v zmysle
uvedeného ustanovenia tak, že poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Takýto postup okresného súdu bol správny a nemožno mu nič vytknúť a preto odvolanie poškodených
pokiaľ ide o výrok o náhrade škody nie je dôvodné.

Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné vysporiadať sa aj s námietkami obžalovanej vo vyjadrení
k odvolaniu takto:



Pokiaľ ide o námietku obžalovanej, ktorou obžalovaná poukázala na oneskorene podané odvolanie
poškodenými, tu odvolací súd poukazuje na to, že napadnutý rozsudok okresného súdu bolo
splnomocnenkyni poškodených, JUDr. B. A. doručený dňa 24.05.2018 (vyplýva z doručenky na č.l.
2745 spisu), pričom dňom 25.05.2018 začala poškodeným plynúť zákonná 15 dňová lehota na podanie
odvolania, ktorá uplynula dňa 08.06.2018 (piatok). Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie došlo
okresnému súdu dňa 11.06.2018 (pondelok), z čoho je možné usúdiť, že pokiaľ bolo odvolanie zasielané
poštovou prepravou a došlo okresnému súdu práve v deň 11.06.2018, muselo byť bezpodmienečne
podané na poštovú prepravu najneskôr dňa 08.06.2018 (piatok), ktorý bol zároveň posledným dňom
lehoty na podanie odvolania. Z toho je zrejmé, že odvolanie bolo podané včas a tým odvolacia námietka
obžalovanej nedôvodná.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku obžalovanej, ktorou poukázala na nesprávny postup okresného súdu, kedy
považoval poškodených A. A. Z., Ing. Y. E. rod. Z. a Ing. A. Z. ako právnych nástupcov poškodeného
neb.  Ing. A. Z. PhD., aj táto námietka je nedôvodná.

Tu odvolací súd opätovne upriamuje pozornosť na ust. § 46 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré upravuje
nielen postavenie poškodeného, ktorému obžalovaný priamo spôsobil škodu ale zároveň aj tzv. právne
nástupníctvo, pri ktorom prechádzajú práva poškodeného na náhradu škody na jeho právneho nástupcu,
presne tak ako v tejto veci.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného poriadku, ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva,
ktoré tento zákon priznáva poškodenému aj na jeho právneho nástupcu.

V súvislosti s vyššie citovaným § 48 ods. 4 Trestného poriadku a uplatnením nároku na náhradu
škody a s tým spojeným postavením právnych nástupcov poškodených odvolací súd poukazuje na
to, že k  prechodu práv na právneho nástupcu (univerzálna sukcesia) môže dôjsť v dôsledku úmrtia
poškodeného ako fyzickej osoby (§ 460 a nasl. Občianskeho zákonníka), pri zániku právnickej osoby
poškodenej trestným činom (bez likvidácie), pri prechode  (prevode) jej práv na inú právnickú osobu (§ 69
Obchodného zákonníka). Vzhľadom na charakter tohto prechodu (prevodu) práv sa nevyžaduje, aby tu
došlo k realizácii predchádzajúceho finančného plnenia v prospech  poškodeného. Z vyššie uvedeného
potom vyplýva, že postavenie právnych nástupcov poškodeného Ing. A. Z. PhD. v tomto konaní nemožno
nijakým relevantným spôsobom spochybňovať, tak ako sa nesprávne domnieva obžalovaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd nebol povinný pristúpiť k meritórnemu prejednaniu,
t.j. splniť si prieskumnú povinnosť vyplývajúcu z § 317 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k odvolacím
námietkam poškodených uplatnených v odvolaní pokiaľ ide o výrok ktorým okresný súd obžalovaných
spod obžaloby oslobodil, nakoľko tieto svojou povahou smerujú voči výroku o vine.  Pokiaľ ide o
namietanie postupu, ktorý predchádzal rozhodnutiu v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku, vzhľadom
na správny postup okresného súdu nebolo možné priznať odvolacím námietkam poškodených úspech.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie poškodených podľa  § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný  prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7T/36/2010", "guid": "520aa21f-a564-4975-8b19-3ef15f6a1bda:7a09e5f6-d122-4e43-8d4a-05636c861d5b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "89d977cf-1cbc-41e4-b7b8-c9b4b7e9abb7:c35eb815-ec12-4029-b90d-1e0ee4ae738f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2007200149.25", "spisova_znacka": "20NcCb/4/2007", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20NcCb/4/2007 z 21. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2007200149.25"}], "citovane_v": []}