Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoZm/3/2016 z 6. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 6. júna 2016, sp. zn. 13CoZm/3/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5114233556.1 Krajský súd Žilina | 13CoZm/3/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5114233556.1 | 2016-06-06 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 226 OSP, § 224 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d254a8e0-b582-4d23-a63c-60f64cbd0563 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114233556.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoZm/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114233556
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114233556.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Ing. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. I. XX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Karolom Gordíkom,
advokátom, so sídlom K. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Ing. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX I. XXX, štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlom Dlhopolčekom,
advokátom, so sídlom XXX XX I. XX, v konaní o zaplatenie zmenkovej pohľadávky 50.000 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/3/2015-40 zo
dňa 6. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38CbZm/3/2015-40 zo dňa 6. októbra 2015 z r u š u j e a v
r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je
povinný nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia vo
výške 1.610,13 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd poukázal na
návrh žalobcu doručený okresnému súdu dňa 14.10.2014, ktorým sa domáhal vydania zmenkového
platobného rozkazu, podľa ktorého bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
pohľadávku 50.000 Eur s úrokom z omeškania 6 % ročne z tejto sumy od 25.12.2013 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 165 Eur ako aj trovy konania. Na odôvodnenie návrhu žalobca uviedol, že
prijatím zmenky zo dňa 25.10.2013 sa žalovaný zaviazal, že žalobcovi zaplatí zmenkovú pohľadávku
50.000 Eur dňa 25.12.2013. Ku dňu podania návrhu na zmenku nebolo zo strany žalovaného platené.

Okresný súd uviedol, že v rámci svojho ďalšieho postupu, návrhu žalobcu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu nevyhovel, keďže skutkové vymedzenie uplatneného nároku v podanom návrhu na
začatie konania nezodpovedalo obsahu žalobcom predloženého prvopisu zmenky, tak ako je vo fotokópii
súčasťou spisového materiálu na č.l. 6 spisu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva, pretože sa
opiera o záväzok, ktorý mal prevziať z titulu vystavenia zmenky. Medzi žalovaným a žalobcom došlo k
dohode, že predmetný doklad nazvaný „zmenka“ je len potvrdenkou o dlhu žalovaného voči žalobcovi na
základe prevzatia predmetnej sumy. Žalobca bol od počiatku oboznámený, že suma 50.000 Eur bola na
základe predchádzajúcich dohôd použitá na realizovanie projektu „elektronické pero Dolphin“, ktorého
projektu sa pôvodne žalobca zúčastnil jeho financovaním a za tým účelom mal následne poskytnúť
ďalšie finančné prostriedky. Tieto už neposkytol, čím ohrozil a oddialil realizáciu projektu. Žalovaný musel
uzavrieť dohodu o investovaní projektu s iným investorom, pretože predtým uprednostnil spoluprácu
so žalobcom, ktorý sa nenaplnením pôvodnej dohody ďalšej spolupráce vzdal. O tom, že išlo len o
potvrdenku o existencii dlhu svedčí, že na tlačive v kolónke dátumu vystavenia nie je vypísané vystavenie
mesiaca slovom, ale len číslom, tak ako to zákon pre platnosť zmenky formálne vyžaduje. Žalovaný
preto vyjadril nesúhlas s vydaním zmenkového platobného rozkazu a žiadal návrh zamietnuť.



Okresný súd nariadil pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa originálom
zmenky, tak ako táto tvorí vo fotokópii súčasť spisového materiálu na č.l. 6 spisu, ktorý originál bol
pre potreby pojednávania zabezpečený z trezoru Okresného súdu Žilina. Zo žalobcom predloženého
prvopisu zmenky okresný súd zistil, že ide o vlastnú zmenku vystavenú Ing. I. I. s uvedenou adresou
a rodným číslom dňa 25.10.2013 v mieste vystavenia E. I. XX/XX, XXX XX L., na základe ktorej sa
vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť s doložkou „bez protestu“ deň splatnosti zmenky 25. decembra 2013
Z. N. (s uvedeným rodným číslom a adresou) sumu 50.000 Eur v mieste plnenia E. I. XX/XX, XXX XX L..

Okresný súd poukázal na článok I. § 1, § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej
len „zákon č. 191/1950 Zb.“) v spojení s ust. § 79 ods. 1 veta prvá a druhá, § 120 ods. 1 veta prvá
O.s.p. a zistil, že predmetom konania bol uplatnený nárok na zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo
výške 50.000 Eur s príslušenstvom. Žalobca zotrval na svojom písomnom návrhu na začatie konania
aj na nariadenom termíne pojednávania, keď skutkovo uviedol vymedzenie, že prijatím zmenky zo dňa
25.10.2013 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenkovú pohľadávku 50.000 Eur dňa 25.12.2013.
Týmto skutkovým vymedzením uplatneného nároku, tak ako ho žalobca uviedol v písomnom návrhu
na začatie konania, bol okresný súd v prejednávanej veci viazaný. V prípade uplatňovaného nároku
zo zmenky okresný súd poukázal na to, že žalobca musí v podanom návrhu na začatie konania
opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa toho, akým spôsobom sa žalovaný mal stať na základe
predloženej zmenky zmenkovo zaviazaný. Z textu podaného návrhu na začatie konania musí byť zrejmé,
či žalovaný má byť zaviazaný ako priamy alebo nepriamy dlžník zo zmenky a či má byť zaviazaný zo
zmenky cudzej alebo zo zmenky vlastnej. Žalobcom predložená zmenka podľa jej obsahu je zmenkou
vlastnou vystavenou žalovaným, ktorá obsahuje bezpodmienečný sľub žalovaného zaplatiť žalobcovi
určitú zmenkovú sumu. Predložená zmenka podľa záverov okresného súdu spĺňala formálne náležitosti
požadované zákonom č. 191/1950 Zb. a je zmenkou platnou. Argumentácia žalovaného o tom, že dátum
vystavenia zmenky v časti údaja o mesiaci vystavenia zmenky nie je napísaný slovom, ale číslom, nie
je relevantná, pretože zákon č. 191/1950 Zb. žalovaným tvrdený spôsob vyjadrenia mesiaca vystavenia
zmenky nepožaduje. Žalobca však v podanom návrhu na začatie konania skutkové okolnosti vyplývajúce
z prvopisu ním predloženej zmenky netvrdil a ním uvedené skutkové okolnosti predloženej zmenke
nezodpovedajú. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi
zmenkovú pohľadávku vo výške 50.000 Eur dňa 25.12.2013 prijatím zmenky zo dňa 25.10.2013. Prijatie,
resp. akcept zmenky je zmenkovo právnym inštitútom, ktorý je charakteristický pre zmenku cudziu, t.j.
zmenku, ktorej vystaviteľ dáva tretiemu subjektu bezpodmienečný príkaz na zaplatenie určitej peňažnej
sumy a tento tretí subjekt sa následne môže stať zmenkovo zaviazanou osobou až v tom prípade,
ak vystavenú zmenku prijme. Predloženú vlastnú zmenku žalovaný neprijal a ani ju prijať nemohol.
Ako vystaviteľ túto zmenku vystavil. Žalobca preto tvrdené skutkové okolnosti uplatneného nároku
predložením prvopisu zmenky nepreukázal. Vyhovením návrhu žalobcu v zmysle jeho skutkového
vymedzenia, ktoré vyplývalo z podaného návrhu na začatie konania v spojení s prvopisom zmenky
predloženej žalobcom v konaní, ako táto tvorí vo fotokópii súčasť spisového materiálu, č.l. 6 spisu, by
okresný súd zaviazal žalovaného plniť na základe iných skutkových okolností, než aké boli predmetom
konania určeného obsahom návrhu na začatie konania doručeného okresnému súdu dňa 14.10.2014.
Okresný súd v súvislosti so svojimi vyslovenými závermi poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe z
09.01.2001 sp. zn. 9Cm 204/2000. Podľa záverov okresného súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností, a preto návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené a jeho
žaloba bola zamietnutá bez toho, aby sa okresný súd zaoberal námietkami žalovaného.

O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešným účastníkom
konania bol žalovaný, ktorému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe
z 13.05.2015, účasť na pojednávaní dňa 06.10.2015 spolu s náhradou straty času, súčtom trovy
prvostupňového konania zodpovedali sume 1.610,13 Eur, ktoré podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca
povinný nahradiť žalovanému na účet jeho zástupcu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.,
keď okresný súd v konaní nepostupoval podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a v zmysle § 118 O.s.p.. Žalobca
poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Hoci prijatie zmenky je zmenkovo právnym inštitútom, ktorý je charakteristický pre cudziu



zmenku, samotné slovo „prijatie“ má však viacero významov - súhlas, schválenie, potvrdenie. Osoba,
ktorá má zo zmenky platiť, prijala túto svoju povinnosť už podpísaním samotnej zmenky. Žalobca uviedol,
že použitie slova „prijatie“ nepovažoval za nesprávne podanie, najmä s prihliadnutím i na tú skutočnosť,
že v obdobnej právnej veci v konaní pred okresným súdom vedenom pod sp. zn. 38Zm/21/2014 bol
vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť, i keď návrh bol doslovne totožný
i s uvedením slova „prijatím zmenky“ s priložením vlastnej zmenky. Takýmto diametrálne rozdielnymi
rozhodnutiami v rovnakej skutkovej veci za rovnakej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je rozhodovacia činnosť ústavne neudržateľná. Obsahom princípu právneho
štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dáva rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). V
predmetnom konaní bolo jednoznačné, že k návrhu bola pripojená vlastná zmenka. Ak mal okresný súd
za to, že sa jedná o nesprávne podanie a takýmto nesprávnym podaním je aj situácia, ak sú v návrhu
nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne uvedené údaje, mal okresný súd postupovať podľa § 43 ods.
1 O.s.p. a vyzvať účastníka, aby v určenej lehote opravil alebo doplnil tieto údaje. Žalobca poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 127/96 ako aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 MCdo 3/2010. Okresný súd v danej veci nepostupoval ani v zmysle § 118 O.s.p.,
keď neuviedol, ktoré právne významné tvrdenia je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné. Okresný súd nepostupoval v zmysle tohto zákonného ustanovenia,
ktoré je pre súd záväzné. Z celého konania vyšlo najavo a bolo jasné, čoho sa žalobca domáha, a
to náhrady z vlastnej zmenky, ktorú žalovaný vystavil, svojím podpisom akceptoval a svoj dlh z tejto
zmenky niekoľkokrát uznal jednak v písomnom vyjadrení, ďalej v zmierovacom konaní a aj v samotnom
konaní uviedol, že túto sumu je ochotný zaplatiť, avšak až v lehote jedného roka. Žalobca poukázal aj
na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného doručené okresnému súdu dňa 17.04.2015, z ktorého vyplýva,
že žalobca sa domáha zaplatenia z vlastnej zmenky. V tomto vyjadrení žalobca uvádza, čo v zmysle §
75 zákona č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje. O cudzej zmenke sa v tomto vyjadrení nezmienil,
tak ako sa o cudzej zmenke nezmienil ani počas celého konania. Pri právnej klasifikácii podania žalobcu
treba vychádzať predovšetkým z § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony
vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Žalobca žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku jednoznačne vyplýva, že okresný súd sa dostatočným spôsobom zaoberal návrhom,
dostatočným spôsobom bolo vykonané dokazovanie a bol zaujatý správny právny názor vo veci. Ak by aj
v inej veci okresný súd rozhodol rozdielne, takéto rozhodnutie nemôže mať právny význam pre konkrétne
posúdenie a rozhodnutie v predmetnej veci, ako sa mylne domnieva žalobca. Z podaného návrhu
jednoznačne vyplýva, že skutkové vymedzenie uplatneného návrhu na začatie konania nezodpovedá
obsahu žalobcom predloženej zmenky, a preto okresný súd nebol povinný a ani nemôže suplovať opravu
návrhu žalobcu, keďže tento bol podaný advokátom. Takýto stav bol dôvodom na zamietnutie návrhu,
najmä pokiaľ žalobca priamo na súdnom pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom
návrhu. Návrh bol podaný advokátom, za ktorého procesného stavu súd nemá poučovaciu povinnosť na
odstránenie takéhoto nedostatku. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny
s priznaním trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212
ods. 1 O.s.p. postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p.
bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

Podstatou odvolania žalobcu bola námietka porušenia princípu právnej istoty, resp. predvídateľnosti
súdneho rozhodovania, ak v skutkovo obdobnej veci nebola žaloba žalobcu zamietnutá, ale bol
Okresným súdom Žilina vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k. 38Zm/21/2014-18 zo dňa 23.09.2014.

Táto odvolacia námietka žalobcu bola určujúca pre konanie Krajského súdu v Žiline ako súdu
odvolacieho. Pokiaľ aj žaloba v odvolaní poukazoval na to, že okresný súd nepostupoval podľa §
118 ods. 2 O.s.p., ktoré ustanovenie bolo pre súd záväzné, tak v tomto smere krajský súd uvádza,
že porušenie uvedeného zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka, napr.



v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným
dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný
postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a pod.. Preto relevantnosť odvolacieho dôvodu
žalobcu s poukazom na ním tvrdené nedodržanie ust. § 118 ods. 2 O.s.p. okresným súdom tu nebola
daná (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 326/2012 zo dňa 21. júna 2012). Naviac, podľa Zápisnice
o pojednávaní zo dňa 6.10.2015 vyplynulo, že sudkyňa oboznámila výsledky prípravy pojednávania,
vrátane dôvodov, pre ktoré nebolo návrhu žalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu
vyhovené.

Podstatné bolo zhodnotenie, či postupom okresného súdu bol porušený princíp právnej istoty, resp.
predvídateľnosti súdneho rozhodovania v predmetnej sporovej právnej veci. V tejto súvislosti krajský
súd vo všeobecnosti uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí
neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva.
Súčasťou uvedeného ústavného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku
v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), t.j. aby
sa porovnateľné, resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Táto
požiadavka korešponduje aj s judikatúrou ESĽP. Už Ústavný súd SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti
k princípu právnej istoty uviedol, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo
veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach
zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických
prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé
súdne konanie (IV. ÚS 46/06, III. ÚS 300/06). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už tiež
vyslovil, že za diskriminačný možno považovať postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši
odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS
6/04). Judikatúra však nemôže byť bez vývoja a nie je vylúčené, aby (a to aj pri nezmenenej právnej
úprave) bola nielen doplňovaná o nové interpretačné závery, ale aj menená. I za tejto situácie je
nevyhnutné pristupovať k zmene judikatúry nielen opatrne, ale aj zdržanlivo, t.j. výlučne v nevyhnutných
prípadoch, opodstatňujúcich prekročenie princípu predvídateľnosti, ale tiež s dôkladným odôvodnením
takého postupu. Jeho súčasťou nevyhnutne by malo byť presvedčivé vysvetlenie toho, prečo aj napriek
očakávaniu rešpektu k doterajšej rozhodovacej praxi bolo rozhodnuté inak. Je možné v obdobnom
prípade rozhodnúť odlišným spôsobom, ako už bolo skôr rozhodnuté v skutkovo i právne porovnateľnej
veci, avšak len za toho stavu, ak sú v odôvodnení rozhodnutia uvedené argumenty, pre ktoré bola v danej
veci právu účastníka poskytnutá odlišná súdna ochrana, než v iných, resp. v inej označenej skutkovo a
právne porovnateľnej veci, prípadne porovnateľného konania.

Vzhľadom k vyššie všeobecne vyjadrenému princípu právnej istoty a na základe podaného odvolania
žalobcu, ktorý sa bránil tým, že v skutkovo a právne rovnakej veci postupoval okresný súd inak, keď
vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 38Zm/21/2014-18 zo dňa 23.09.2014, sa krajský súd oboznámil s
obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Zm/21/2014 v rámci odvolacieho konania.
Z tohto pripojeného spisu bolo zistené, že žalobcom bol Ing. P. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L., zastúpený
právnym zástupcom JUDr. Karolom Gordíkom, advokátom, so sídlom v L., K. XX a žalovaným Ing. Z.
K., nar. X.X.XXXX, O. XXX, XXX XX L.-N., štátny občan SR, proti ktorému bol podaný návrh na vydanie
zmenkového platobného rozkazu o zaplatenie 3.500 Eur s príslušenstvom, v ktorom návrhu žalobca
uviedol, že sa obracia na Okresný súd v Žiline s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu
na zaplatenie sumy 3.500 Eur s príslušenstvom, s tvrdením, že „prijatím zmenky zo dňa 21.2.2014
sa žalovaný zaviazal, že žalobcovi zaplatí zmenkovú pohľadávku 3.500 Eur dňa 21.5.2014“. Súčasťou
návrhu bol aj označený dôkaz - prvopis zmenky, z ktorej vyplývalo, že jej vystaviteľom bol žalovaný,
ktorý urobil zmenkové vyhlásenie, že za túto zmenku zaplatí „bez protestu“ P. Y. sumu 3.500 Eur, s
uvedením miesta a dátumu vystavenia zmenky, dátumu splatnosti. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp.
zn. 38Zm/21/2014 ďalej podľa potvrdenia Okresného súdu Žilina zo dňa 28.7.2014 bolo zrejmé, že vec
bola pridelená sudkyni okresného súdu JUDr. Jane Novotnej Mlinárcsikovej. Daná sporová vec vedená
pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 38CbZm/3/2015 podľa potvrdenia, č.l. 13 spisu, bola pridelená
na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Žilina JUDr. Jane Novotnej Mlinárcsikovej. Z
návrhu doručeného v predmetnej veci na Okresný súd Žilina dňa 14.10.2014 vyplynulo, že žalobca
použil rovnaké tvrdenia, keď sa domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy
50.000 Eur s príslušenstvom, s vyjadrením, že „prijatím zmenky zo dňa 25.10.2013 sa odporca zaviazal,
že navrhovateľovi zaplatí zmenkovú pohľadávku 50.000 Eur dňa 25.12.2013“ s doložením dôkazu, a to
prvopisu zmenky zo dňa 25.10.2013, z ktorej vyplývalo zmenkové vyhlásenia urobené žalovaným ako



vystaviteľom zmenky, ktorý vyjadril, že za túto zmenku zaplatí „bez protestu“ žalobcovi sumu 50.000 Eur
s uvedením miesta a dátumu splatnosti, miesta a dátumu vystavenia zmenky.

V súvislosti s vyššie uvedeným princípom právnej istoty krajský súd si je vedomý toho, že v inom
konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 38Zm/21/2014 bolo rozhodnuté v skrátenom
konaní, a to vydaním zmenkového platobného rozkazu č.k. 38Zm/21/2014-18 zo dňa 23.09.2014. V
danej sporovej právnej veci sa však žalobca domáhal právnej ochrany s očakávaním, že jeho právny
prípad bude rozhodnutý obdobne ako iný právny prípad, a to vedený pred Okresným súdom Žilina
pod sp. zn. 38Zm/21/2014, ktorý už bol rozhodnutý vydaním zmenkového platobného rozkazu a ktorý
iný prípad sa s jeho právnym prípadom zhoduje v podstatných znakoch. Pokiaľ okresný súd v rámci
svojho rozhodovania mal za to, že v danej veci napriek zhodnosti znakov s iným prípadom vedeným
pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 38Zm/21/2014, je potrebné rozhodnúť inak, tak v záujme
presvedčivosti takéhoto postupu a rozhodnutia bol povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť
závery a právne hodnotenia, pre ktoré takto učinil, k čomu v danej sporovej právnej veci nedošlo. Táto
krajským súdom uvedená skutočnosť postupu okresného súdu, ktorá sa dotkla právnej istoty žalobcu,
ktorý predpokladal rovnaký postup v tejto veci okresným súdom, bola dôvodom na zrušenie rozsudku
okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Hoci iné konanie vedené pred Okresným súdom Žilina
pod sp. zn. 38Zm/21/2014 malo formu skráteného konania vydaním zmenkového platobného rozkazu
č.k. 38Zm/21/2014-18 zo dňa 23.09.2014, sa z titulu obdobnosti veci vedenej pred Okresným súdom
Žilina pod sp. zn. 38CbZm/3/2015 okresný súd dostatočným spôsobom vyjadrí k svojmu postupu v tejto
sporovej veci, ak zotrvá na odlišnosti prístupu a postupu v danej veci oproti veci vedenej pred Okresným
súdom Žilina sp. zn. 38Zm/21/2014.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.