{"guid": "1dc9f70e-ff91-414f-99d1-ae41c3d258e9:2a25f2fc-f798-4991-8e52-50b34eb727fd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116215805.1", "spisova_znacka": "9Co/50/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/50/2017 z 14. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. júna 2017, sp. zn. 9Co/50/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8116215805.1", "identifikacne_cislo": "8116215805", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Adriana Szaniszlová", "sudca_id": 1326, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-szaniszlova-1326", "datum_vydania": "2017-06-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a25f2fc-f798-4991-8e52-50b34eb727fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116215805.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116215805.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116215805.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/50/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215805
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116215805.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E.
XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 16Csp/35/2016 - 96 zo dňa 22.11.2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

P r i z n á v a  žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku uložil
žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 364 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 364 Eur od 16.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II určil, že  zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 804300222
zo dňa 2.7.2014 uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach bod 10 o tejto časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3-iny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca nepochybne neuzatváral úverovú zmluvu
ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba a ani pri jej plnení nekonala v rámci obchodnej či inej
podnikateľskej činnosti. Preto s poukazom na § 52 ods. 4 OZ má bez akýchkoľvek pochybností status
spotrebiteľa.
Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky, ale
skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy
pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti.
Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke  mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch
je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho
záujme.
Novelou č. 102/2014 Z. z. bol § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné
podmienky a konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa
plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.



V tomto spore pri úvere 500 Eur činil poplatok 364 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k
záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem
nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo
svojej podstate predstavuje úrok. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá o niečo menej ako jeden
rok, to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala takmer 99 % p.a., čo by takmer
násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách. Išlo by nepochybne o úrok
v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez
stanovenie administratívneho poplatku.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
V zmluve neboli uvedená náležitosti písm. f/, i/, j/, y/, preto s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Následne sa súd musel zaoberať aj námietkou premlčania, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre
začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal. Objektívna
premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia t.j. v danom prípade od úhrad žalobcu
žalovanému. Súd prvej inštancie však zastáva názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať z
desaťročnej premlčacej lehoty.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 52
ods. 1,2,3, a 4, § 53 ods. 1,2,3, 4 a 5, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, a § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a y/, § 11 ods. 1 písm.
a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z .z..
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný majúc za to, že v konaní
došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP tým, že súd prvej inštancie rozsudok
nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie
dospel tiež na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že žalobca uzavrel
zmluvu pod obchodným menom Daniel Jarčuška ako fyzická osoba - podnikateľ označený identifikačným
číslom 46 329 081, preto nejde o spotrebiteľsky právny vzťah. Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné
prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania
je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na
mieste. Poplatok za poskytnutie úveru žalovaný nepovažuje za neprimeraný. Žalobcovi v čase uzavretia
zmluvy vyhovoval, keďže jeho výšku nenamietal. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí žalobcu, či na dané
podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku poplatku, tento je v zmluve o úvere
dostatočne jasne uvedený.  S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované
nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje ako odplatu
za poskytnutie úveru, a teda môže ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou
v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca podľa žalovaného na určení úveru za bezúročný a bez
poplatkov nemal naliehavý právny záujem, dôkazné bremeno o existencii naliehavého právneho záujmu
spočívalo na ňom, naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov však
nepreukázal. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 08.06.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.



5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil irelevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného spočívala v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení
veci,  o odňatí možností žalovanému konať pred súdom a v tvrdení toho, že súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu,
ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom
konania, použil správny právny predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí zodpovedal na argumenty,
ktoré považoval za argumenty pre rozhodnutie podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo  zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových
a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov
žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v
§ 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti
žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti
konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd
prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
8. Žalovaný namietal, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, namietal taktiež, že zmluvný vzťah, ktorý s ním žalobca uzatvoril, nie je možné považovať
za spotrebiteľský.
Aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že zmluva, ktorú žalobca uzatvoril so
žalovaným 02.07.2014, je spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný pri jej uzatvorení vystupoval v postavení
dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Žalobca je v zmluve síce identifikovaný svojim rodným číslom, ale vo vyjadrení zo dňa 03.12.2015
výslovne uviedol, že identifikačné číslo uviedol len na preukázanie zdroja príjmu a peniaze nepoužil
na podnikanie, ale na osobnú potrebu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu
uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti o identifikácii úveru sa odstraňujú spôsobom
charakteristickým pre sporové konanie, t.j. nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť
len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny
súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, navyše ak
súčasne z vyjadrenia žalobcu adresovaného súdu vyplynie iný záver. S poukazom na interpretačné
pravidlo vyplývajúce z ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka bolo namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno preukázanie opaku
tvrdenia žalobcu o účele použitia úveru, bolo na žalovanom ako veriteľovi, podľa odvolacieho súdu
žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol.
9. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na tom, aby bolo určované,
že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Je potrebné uviesť,
že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti
právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezaťažovalo žalobcu, keďže vyplýva zo
zákona. Ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem spotrebiteľa na určení
neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov
zmluvy. Odvolacia námietka žalovaného obstáť preto nemôže. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne
postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, je to súd, ktorý posúdi,



či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa.
Zo Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
článok 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
zmluvou formulárovou, obsah ktorej žalobca ovplyvniť nemohol. Vzhľadom na uvedené postupoval súd
prvej inštancie správne, pokiaľ súdnej kontrole podrobil podmienky zmluvy z toho hľadiska, či nejde o
podmienky neprijateľné.
10. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil
zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po
materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník
sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok takmer vo výške takmer
3 samotnej sumy úveru. Odvolací súd je toho názoru, že požadovanie úhrady poplatku v takejto
neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie
spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme
spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ u spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby
sa takýmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme.
To, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so
zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je
limitovaná právnym predpisom neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie
poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo výške dosahujúcej takmer 73 % sumy poskytnutého úveru
nemôže byť v súlade s princípom dobrých mravov, naopak vykazuje znaky civilnoprávnej úžery. Ak mal
žalovaný, ako z odvolania vyplýva, za to, že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle dohodnutých
úrokov z úveru, je potrebné uviesť, že takáto konštrukcia vyjadrenia ceny úvery vo forme úrokov z
úveru je neurčitá, neprehľadná a ak by aj poplatok za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za
administráciu a úroky, nič to nemení na závere o jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej
sume úveru, ale aj na dôsledku, ktorý vyplýva z § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého ak zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), t.j.
aj úrokovú sadzbu, ide o úver bezúročný a bez poplatku. Pokiaľ teda žalobca žalovanému zaplatil na
úhradu záväzku zo zmluvy o úvere aj sumu, na ktorú žalovaný nemal nárok, znamená to, že žalovaný
od žalobcu prijal plnenie, na ktoré nárok nemá, prijal ho bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik
bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Vydanie tohto obohatenia žalobcovi preto súd prvej inštancie
uložil správne.
11. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok
vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, ako vecne správny podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.
Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady
trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle §257 CSP zo spisu ani nevyplynula.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Csp/35/2016", "guid": "b6902f00-4b43-4c21-a454-4edaab7d2b4f:8a4ccd56-4669-4c7e-bfca-12e700d94311", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "707d0a2c-0733-4626-9263-95c16906473a:fdd076ed-5833-4a6a-9ab7-0a8ff9e42730", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/35/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16Csp/35/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/707d0a2c-0733-4626-9263-95c16906473a:fdd076ed-5833-4a6a-9ab7-0a8ff9e42730"}], "citovane_v": [{"guid": "1dc9f70e-ff91-414f-99d1-ae41c3d258e9:c6b056e1-b4c1-41c1-ad92-a74c34902402", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116215805.1", "spisova_znacka": "9Co/50/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/50/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116215805.1"}]}