Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/358/2013 z 11. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. septembra 2013, sp. zn. 9Co/358/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5112232202.1 Krajský súd Žilina | 9Co/358/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5112232202.1 | 2013-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/050c84c2-9fb4-4912-adad-a77d66090c37 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112232202.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/358/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112232202
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112232202.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: DREVOŠTÝL
VARÍN, s.r.o., so sídlom Ul. Železničná 1001, Varín, IČO: 36 417 432, zastúpeného JUDr. Luciou
Bušfy, advokátkou, so sídlom O.. A. B. XX/X, P. V., proti odporkyni: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie
314,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k.
17C/51/2013-54 zo dňa 13. 5. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 39,25 Eur a
tieto zaplatiť na účet zástupkyne navrhovateľa vedený v Z. V., a.s., pobočka P. V., č. účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 314,92
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 314,92 Eur od 18. 5. 2012 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy prvostupňového konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vychádzal z ust. § 427 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel postavená na princípe objektívnej zodpovednosti. Zaoberal
sa otázkou, či sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke
motorového vozidla, nakoľko Občiansky zákonník pripúšťa jediný liberačný dôvod v danom prípade,
v zmysle ktorého by sa škodca mohol zbaviť zodpovednosti za predmetnú škodu, a to, ak by sa
jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke motorového vozidla nemajú. Okresný
súd dospel k záveru, že sa o takúto škodu jedná, nakoľko samotné odskočenie kameňa spod kolies
predmetného motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, ktoré
v zmysle príslušných právnych predpisov majú mať dezén s určitou hrúbkou a predmetná rotácia je
sprievodným javom pohybu motorového vozidla. Záverom poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline v obdobných veciach. Okresný súd zároveň priznal navrhovateľovi i úroky z omeškania, nakoľko
odporkyňa dobrovoľne odmietala uhradiť navrhovateľom požadovanú škodu, dostala sa do omeškania,
ktorého výšku okresný súd ustálil v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech
navrhovateľa v spore a účelnosť ním vynaložených trov konania.



Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. Žiadala napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd mal dospieť na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistiť skutkový stav veci. Podľa
jej názoru nebolo možné objektívne preukázať, že príčinou škody ako následku bola prevádzka
poisteného motorového vozidla. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná,
pričom dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti zaťažuje účastníka, ktorého tvrdenia majú byť
preukázané, teda poškodeného. Rozhodnutie má vychádzať aj z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nakoľko vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky,
nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Poukázala aj na
judikatúru rakúskych súdov. Súd sa nemal v odôvodnení vysporiadať s otázkou spoločnej zodpovednosti
prevádzateľov zúčastnených motorových vozidiel v zmysle ust. § 431 Občianskeho zákonníka, čím je
jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Zdôraznil, že odporkyňa počas celého trvania prvostupňového konania nenavrhla žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali to, že poistná udalosť sa stala inak, ako je zhodne popísané vo vyjadrení navrhovateľa
a druhého účastníka tejto udalosti. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané odporkyňou v odvolaní, dodal,
že okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, sú také okolnosti, ktoré v širšom zmysle súvisia s
organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky. Pri výklade pojmu „škoda vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky“ bolo potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú
typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti, a ktoré sú spôsobilé vyvolať
škodu. Navrhovateľ bol presvedčený, že svoj nárok si uplatnil v súlade so zákonom, zmluvnými
podmienkami a zároveň ho i dôsledne preukázal. Zároveň si uplatnil trovy konania vo výške 39,25 Eur
za jeden úkon právnej služby (24,90 Eur), režijného paušálu (7,81 Eur) a DPH (6,54 Eur).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odporkyne v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal v dôvodoch svojho
rozhodnutia súd prvého stupňa.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie
napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Ak odporkyňa v priebehu odvolacieho konania poukazovala na tú skutočnosť, že skalka (kameň)
nachádzajúci sa na ceste nemá povahu v prevádzke motorového vozidla, s touto skutočnosťou sa
prvostupňový súd dostatočným spôsobom vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, s ktorou
časťou sa odvolací súd taktiež v celom rozsahu stotožnil. Je nepochybné, že ku škode došlo pri
prevádzke motorového vozidla a tak, ako to konštatuje i prvostupňový súd v citovanom odseku dôvodov,
bez pohybu motorového vozidla škodcu by nedošlo ku škode na vozidle navrhovateľa.

Keďže zo strany odporkyne, ani v priebehu odvolacieho konania neboli predložené žiadne dôkazy,
ktoré by vyvrátili skutočnosti vyplývajúce zo záznamu o dopravnej nehode, neprislúchalo ani
odvolaciemu súdu vyhodnotiť dokazovanie inak, než ho hodnotil súd prvého stupňa, a preto rozhodnutie
prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 s použitím ust. § 224
ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu trov odvolacieho konania,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) po 24,90



Eur + 1 x režijný paušál po 7,81 Eur a DPH vo výške 6,54 Eur, čo spolu predstavovalo trovy právneho
zastúpenia v sume 39,25 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.