{"guid": "1dc8068a-c86f-4e1c-8633-d46f3ca5e711:c4f18719-c8d1-4170-a10a-55395388bcca", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7211207229.1", "spisova_znacka": "6Co/101/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/101/2012 z 18. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 18. marca 2013, sp. zn. 6Co/101/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7211207229.1", "identifikacne_cislo": "7211207229", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 961, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-961", "datum_vydania": "2013-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4f18719-c8d1-4170-a10a-55395388bcca", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211207229.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7211207229.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7211207229.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/101/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211207229
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211207229.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu : Telefónica Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, zastúpeného Mgr. Ľudovítom Pavelom, usadeným
euroadvokátom, so sídlom v Košiciach, Mlynská 2, proti žalovanej : O. A., L. X.X.XXXX, J. E. Č., X.
XX, o zaplatenie 506,66 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
4.1.2012, č.k. 18C 137/2011-88 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa
13.3.2012, č.k. 18C 137/2011-101, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutej zamietavej časti a vo výroku
o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 4.1.2012, č.k. 18C 137/2011-88 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 13.3.2012, č.k. 18C 137/2011-101 žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 263,32 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 51,52 € od
15.5.2009 do 18.11.2011, zo sumy 31,52 € od 18.11.2011 do 14.12.2011, zo sumy 11,52 € od 14.12.2011
až do zaplatenia, zo sumy 53,69 € od 12.6.2009 až do zaplatenia, zo sumy 33,71 € od 10.7.2009 až
do zaplatenia, zo sumy 164,40 € od 6.8.2009 až do zaplatenia, ktorú dlžnú sumu súd povolil žalovanej
splácať v mesačných splátkach vo výške 20 € vždy do 20. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody
splátok. Splatnosť prvej splátky stanovil na deň 20.2.2012. Konanie v časti o zaplatenie sumy 40 €
zastavil. Žalobu v časti o zaplatenie 203,34 € s príslušenstvom zamietol. Žalovanej uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 47,24 €, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške
10,20 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 37,04 €, všetko na účet zástupcu žalobcu v lehote do
15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ustanovení § 43 ods. 1,
ods. 2, ods. 3, ods. 5 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného do
31.10.2011, zrušeného zák. č. 351/2011 Z.z., § 52 a § 544 ods. 1 a ods. 2 a § 545a veta prvá Občianskeho
zákonníka ustálil, že účastníci konania uzavreli dňa 3.12.2009 (správne má byť 3.12.2007 - poznámka
odvolacieho súdu) zmluvu o pripojení spolu s dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 3.12.2009 (správne
má byť 3.12.2007 - poznámka odvolacieho súdu), na základe ktorej bolo žalovanej pridelené telefónne
číslo 0948 101 865. V zmysle zmluvy a dodatku sa žalobca zaviazal žalovanej poskytovať elektronické
komunikačné služby vo forme mesačného programu „pre mňa 130“ a žalovaná sa zaviazala užívať
mesačný program po dobu 24 mesiacov, včas platiť cenu služieb poskytnutých žalobcom a v prípade



porušenia zmluvných povinností, ktoré by zakladalo právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy, zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 357,24 € (článok II. dodatku). Žalovanej bolo v rámci volacieho programu
za cenu 21,54 € poskytnutých mesačne 130 voľných minút volania do pevných a mobilných sietí v
rámci SR, pričom počas prvých dvanástich mesiacov od uzavretia dodatku predstavovala cena za
každé druhé mesačné zúčtovacie obdobie sumu 0,03 € a po spotrebovaní voľných minút predstavovala
cena za každú druhú minútu volania sumu 0,03 €. Žalovanej bol na základe dodatku tiež predaný
telefón Samsung J600E silver za cenu 0,03 €. Súčasťou zmluvných dojednaní účastníkov sa stali aj
„všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom
verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovakia s.r.o.“ a podľa článku 7 všeobecných
zmluvných podmienok, ktorý upravoval cenu a platobné podmienky, ceny služieb sú obsiahnuté v
platnom Cenníku, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Okresný súd uzavrel, že účastníci
konania uzavreli platnú spotrebiteľskú zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa žalovaná ako spotrebiteľ
zaviazala riadne a včas platiť cenu za služby poskytnuté žalobcom ako dodávateľom. Žalovanej na
základe zmluvy vzniklo oprávnenie na užívanie mobilnej telekomunikačnej siete žalobcu, za poskytnuté
služby bola povinná uhrádzať v lehote splatnosti ich cenu vyúčtovanú faktúrou v súlade s cenníkom
žalobcu. Podľa zmluvných dojednaní účastníkov bola žalovaná povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v
prípade porušenia niektorých zo zmluvných povinností, medzi ktoré patrilo aj riadne a včasné uhrádzanie
platieb za užívanie telekomunikačnej siete žalobcu a zotrvaní s ním v záväzkovom vzťahu po dohodnutú
dobu od účinnosti dodatku, resp. povinnosť nekonať tak, aby mohlo dôjsť k odpojeniu od mobilnej siete
žalobcu pred dohodnutou dobou. Nakoľko žalovaná nesplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy
a dodatku tým, že neuhradila včas cenu služieb, zo strany žalobcu došlo k predčasnému ukončeniu
zmluvných vzťahov odstúpením od zmluvy pred uplynutím 24 mesiacov od jej vzniku, resp. od účinnosti
dodatku k zmluve, a preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a nedoplatkov na
cene služieb. Pokiaľ ide o vyúčtovanú výšku nedoplatkov na cene služieb, súd žalobcovi nepriznal
právo na zaplatenie časti ceny služieb, účtovanej titulom upomienok na úhradu splatných pohľadávok
faktúrami č. 1002626535 č. 1002868000 a č. 10003280447, každou z nich vo výške 3,50 €. Okresný
súd totiž uzavrel, že žalobca nepreukázal nárok na ich úhradu, pričom tieto sumy sú svojou povahou
zmluvnými pokutami, keďže ich žalobca účtoval v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany
žalovanej. Povinnosť na ich úhradu zo strany žalovanej však nebola dojednaná v súlade s ustanovením
§ 544 Občianskeho zákonníka pre nedostatok písomnej formy, keď v zmluvných dojednaniach nebola
vyjadrená vôľa strán uzavrieť dohodu o týchto zmluvných pokutách a tento nárok nevyplýva ani so
žalobcom predloženého cenníka, resp. výňatku z cenníka. Z celkovo vyúčtovanej sumy za neuhradené
ceny služieb vo výške 149,42 € tak okresný súd priznal žalobcovi po zohľadnení späťvzatia v časti o
zaplatenie sumy 40 € z titulu neuhradenej ceny služieb celkovo sumu vo výške 98,92 € (149,42 € - 10,50
€ za upomienky a - 40 € pre späťvzatie). Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú
žiadal priznať vo výške 357,24 €, v tejto časti okresný súd tento považoval za neprimerane vysoký, a
preto v súlade s ustanovením § 545a Občianskeho zákonníka výšku zmluvnej pokuty znížil. Priznaná
zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi cenou mobilného telefónu a zľavnenou kúpnou cenou, ktorú
za tento telefón žalovaná uhradila, t.j. zmluvná pokuta predstavuje sumu 164,40 €. Takúto výšku
priznanej zmluvnej pokuty okresný súd považoval za zodpovedajúcu charakteru zmluvného vzťahu a
povinnostiam, ktorých splnenie bolo zaplatením zmluvnej pokuty zabezpečované. Pokiaľ ide o výhodu,
ktorú žalovaná získala poskytnutými zľavami z ceny volaní, táto podľa názoru okresného súdu nemôže
byť podkladom pre určenie výšky zmluvnej pokuty, keďže nemá žiaden vzťah k povinnosti žalovanej
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov od uzavretia zmluvy o pripojení, ktorá bola
zabezpečená zmluvnou pokutou. Z výšky poskytnutej zľavy totiž nie je zrejmé, či a aký negatívny dopad
malo predčasné ukončenie zmluvy na hospodárenie žalobcu, t.j. aké mimoriadne náklady s tým boli
spojené, resp. aká je výška prípadného ušlého zisku na strane žalobcu. Ak by okresný súd pri stanovení
výšky zmluvnej pokuty vychádzal z hodnoty výhod poskytnutých žalovanej, išlo by v danom prípade
o hospodársky nijako neodôvodnené (potrestanie) žalovanej, čo nezodpovedá charakteru zmluvnej
pokuty. Pri určení výšky zmluvnej pokuty neobstojí ani žalobcov výpočet hodnoty záväzku žalovanej zo
zmluvy o pripojení, ktorý mal v celku predstavovať sumu 517,82 € (24 mesiacov x mesačný paušál 21,54
€), keďže v tomto výpočte nie je zohľadnená dojednaná zľava, keď za 6 kalendárnych mesiacov bola
žalovaná povinná uhradiť mesačný paušál len vo výške 0,03 €, pričom žalobca nijako nepreukázal, akú
skutočnú cenu služieb žalovaná počas trvania zmluvy uhradila a ako sa premietlo predčasné ukončenie
zmluvy do úspory, ktorá na strane žalobcu vznikla tým, že žalovanej už svoje služby neposkytoval. Preto
žalobcovi priznal právo na zaplatenie neuhradenej ceny služieb a zmluvnej pokuty spolu vo výške 263,32
€ a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.



Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu, ktorý s úhradou dlžnej sumy v
splátkach súhlasil, zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu žalobcovi v splátkach vo výške 20 € mesačne.

Konanie v časti o zaplatenie 40 € zastavil podľa ust. § 96 O.s.p., keďže žalobca vzal návrh v tejto časti
späť pred začatím pojednávania.

Čiastkové dlžné sumy neuhradenej ceny služieb a zmluvná pokuta sa stali splatnými na základe faktúr
žalobcu a od nasledujúceho dňa po ich splatnosti podľa ust. § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka sa žalovaná dostala do omeškania s ich úhradou a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm tak, ako ich uviedol vo výroku rozsudku. Pri určení
úrokov z omeškania zohľadnil aj čiastkovú úhradu ceny služieb splátkami vo výške 20 € dňa 18.11.2011
a 14.12.2011. Výšku úrokov z omeškania určil v súlade s vyššie citovaným nariadením vlády vo výške
9% ročne.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže žalobca bol v konaní čiastočne úspešný
v pomere 67% k uplatnenému nároku (bola mu priznaná suma 263,32 € a žalovaná po začatí konania
zaplatila 40 € z celkovej sumy 506,66 €) a žalovaná bola v konaní čiastočne úspešná v pomere 33%
k uplatnenému nároku (žaloba bola v časti o zaplatenie sumy 203,34 € zamietnutá), preto náhradu
trov konania pomerne rozdelil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 34% zo
vzniknutých trov, čo predstavuje rozdiel v pomere úspechu žalobcu a žalovanej (67% - 33% = 34%).
Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za začatie konania vo výške 30
€ a z trov právneho zastúpenia vo výške 100,12 € za dva úkony právnej služby á 34,86 € (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie žaloby), z paušálnej náhrady hotových výdavkov 2 x 7,21 € a náhrady
DPH tak, ako ju uplatnil žalobca vo výške 19% z trov právneho zastúpenia vo výške 15,98 €. Žalobcovi
priznal pomernú časť 37% zo súdneho poplatku vo výške 10,20 € a pomernú časť 37% z trov právneho
zastúpenia vo výške 37,04 €, t.j. spolu 47,24 €.

Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietajúcemu výroku a proti výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podal odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté výroky zmeniť tak, že uloží
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 10,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 3,50 € od 12.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 3,50 € od 10.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 3,50 €
od 13.8.2009 do zaplatenia, ako aj sumu 192,84 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za
dobu od 6.8.2009 do zaplatenia a uloží žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového
a odvolacieho konania v uplatnenej výške. Odvolanie oprel o dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Úvaha okresného
súdu, že sumy účtované titulom upomienok považoval za zmluvné pokuty, pri ktorých absentovala
zákonom vyžadovaná písomná forma a výšku zmluvnej pokuty považoval za neprimerane vysokú, a
preto ju v zmysle ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka znížil, nepovažuje za správnu. Zmluva
o pripojení jednoznačne stanovuje, že „podpisom tejto žiadosti záujemca (t.j. žalovaná) potvrdzuje,
že sa oboznámila so všeobecnými podmienkami a platným cenníkom žalobcu“. Jednotlivé sumy z
titulu upomienok o neuhradení faktúr i z titulu odpojenia z dôvodu neplatenia sú uvedené v cenníku
žalobcu. Výslovným prejavom vôle zmluvných strán - podpisom zmluvy, sa tak všeobecné podmienky,
ako aj predmetný cenník stali súčasťou zmluvy ako nepriame zmluvné dojednania, teda sú pre obe
zmluvné strany záväzné. Poukázal pritom na rozhodnutie Vrchního soudu v Prahe zo dňa 24.2.1998
sp.zn. 5 CMo 318/97. Vzhľadom na to, že všetky tieto dokumenty majú písomnú formu a vzhľadom
na uvedený výslovný prejav vôle oboch strán byť viazaní týmito dokumentmi, súd nemôže vyvodiť
nedostatok písomnej formy, potrebnej pre platné dojednanie výšky predmetných poplatkov z titulu
upomienky a odpojenia. Tieto sumy navyše nie je možné považovať za zmluvné pokuty, ale len
za bežné poplatky za žalobcom zrealizované služby, ktorých výška jednoznačne vyplýva z vyššie
uvedeného dokumentu, ktorý je súčasťou zmluvy. V konečnom dôsledku žalovaná sa s cenníkom
žalobcu oboznámila pred uzavretím zmluvy, teda bola s výškou týchto služieb uzrozumená. Pokiaľ ide o
hodnotenie primeranosti, resp. neprimeranosti zmluvnej pokuty okresným súdom, tento nevychádzal z
hodnoty všetkých zmluvnou pokutou zabezpečených povinností. Za rozhodujúcu považoval len hodnotu
benefitu, spočívajúceho v zvýhodnenej cene poskytnutého mobilného telefónu a výšku ostatných



benefitov považoval za irelevantnú. Okresný súd preto nedostatočne posúdil skutkový stav, na základe
čoho nesprávne zhodnotil primeranosť či neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty. Dojednaná zmluvná
pokuta súhrne zabezpečovala plnenie všetkých zmluvných záväzkov žalovanej, nevynímajúc teda aj
záväzok počas celej doby viazanosti platiť odplatu za dojednané telekomunikačné služby a zohľadňovala
aj hodnotu ostatných poskytnutých benefitov, ktorých zohľadnenie do výšky zmluvnej pokuty súd
odmietol uznať. Hodnota zvýhodnených volaní predstavuje priamu škodu žalobcu a špecifikovaná suma
na hodnotách záväzku predstavuje žalobcov ušlý zisk. Okresný súd si neuvedomil, že svojím zásahom
do dohodnutých zmluvných podmienok podstatne zmenil okolnosti, za ktorých žalobca do zmluvného
vzťahu  so žalovanou vstúpil. Je zrejmé, že v takom prípade by žalobca nemal záujem ani vstúpiť do
takéhoto zmluvného vzťahu so žalovanou. Okresný súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil aj hodnotu
poskytnutých služieb, keďže túto nezahrnul do svojich výpočtov. Posúdenie zmluvnej pokuty súdom
ako neprimerane vysokej nemá odraz v reálne spôsobenej ujme žalobcovi a nezodpovedá vyváženiu
práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy, pretože neprimerane znevýhodňuje žalobcu, ktorému bola
konaním žalovanej spôsobená škoda a zvýhodňuje žalovanú, teda tú stranu zmluvného vzťahu, ktorá
bola porušiteľom zmluvných povinností. Úvahy súdu o primeranosti zmluvnej pokuty neodrážajú ani
celkovú priamu škodu žalovanou spôsobenú (plná hodnota mobilného telefónu a zvýhodnená fakturácia
telekomunikačných služieb), a už vôbec nezohľadňujú majetkovú ujmu (stratu), ktorá žalobcovi z dôvodu
porušenia povinností žalovanou vznikla (očakávaný prospech, ktorý by žalobca získal riadnym platením
mesačných poplatkov za poskytnuté služby). Súd opomenul vziať do úvahy aj základné funkcie zmluvnej
pokuty, teda zabezpečovaciu funkciu, ktorá núti povinnú pod hrozbou majetkovej ujmy plniť svoje
povinnosti zo zmluvy. Zmluvná pokuta má ďalej funkciu nahradzovaciu, teda podobu paušalizovanej
náhrady škody, a preto veriteľ nemusí preukazovať, že mu škoda vznikla a ani jej výšku, čo súd tiež
nereflektoval. Zmluvná pokuta má byť aj sankciou za porušenie povinností, ktorú funkciu však súd nebral
do úvahy. V neposlednom rade poukázal aj na ustanovenie § 1 O.s.p., ktoré sa v prejednávanej veci
javí výhodnejšie pre porušovateľa ako pre tých, ktorí si svoje zmluvné povinnosti riadne plnia. Žalobcom
poskytnuté benefity mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým výnosom, ktorý by žalobca
dosiahol pri riadnom plnení povinností zo strany žalovanej počas celej dohodnutej doby viazanosti, a
len tak by sa dosiahol hospodársky účel uzavretia zmluvy.

Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, t.j. v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým,
že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.3.2013 o hod.10.05
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202 na 2. poschodí (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. za použitia § 211
ods. 2 O.s.p.).

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vyhovené a ktorým konanie v časti bolo
zastavené nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť podľa § 206 ods. 2 O.s.p..

Predmetom odvolacieho prieskumu sa stal napadnutý výrok rozsudku v zamietavej časti a výrok o
trovách konania.

Odvolateľ v odvolaní označil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., teda, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Odvolací dôvod, ktorý odvolateľ v dôvodoch odvolania konštatuje je, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.)
je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenia nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ustanoveniu § 132 O.s.p. z dôvodu,
že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, že súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo, že v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti je logický rozpor alebo, že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je mylná aplikácia výkladu právnej
normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť,
žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
a ani inak nevyšli najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p. (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) alebo žeby súd na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil
(odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Okresný súd vykonal vo veci potrebné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil
na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti,
ktoré za konania vyšli najavo.

Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., každý dôkaz zhodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd poznamenáva :

Správne súd prvého stupňa posudzoval vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský.

Zmluva o pripojení a dodatok k nej, uzavretá medzi účastníkmi konania je typickou štandardnou
formulárovou zmluvou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Zmluvné podmienky boli totiž vopred dané dodávateľom a žalovaná ako
spotrebiteľ mala síce možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemala možnosť
ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Správny je záver okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal nárok na úhradu časti služieb
účtovaných titulom upomienok na úhradu splatných pohľadávok spolu vo výške 10,50 €. Predovšetkým
žalobca v konaní nepredložil také písomné dôkazy, z ktorých by tento nárok  vyplynul a ktoré by
preukazovali, že nárok žalobcu v uplatňovanej výške je dôvodný (cenník). Zo žiadneho písomného
dôkazu, obsiahnutého v spise tento nárok nie je možné považovať za preukázaný.



S názorom žalobcu, že podpisom zmluvy o pripojení žalovanou sa všeobecné podmienky a platný cenník
stali súčasťou zmluvy ako nepriame zmluvné dojednania a tým sú pre obe zmluvné strany záväzné, nie
je možné súhlasiť.

Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) vypracované odbornými alebo záujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné
ustanovenie ako v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem ust. § 788 ods.
3 Občianskeho zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Časť zmluvy, uzavretá podľa Občianskeho
zákonníka, preto (okrem poistnej zmluvy) nemôže byť určená púhym odkazom na VOP. Rovnako tento
záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občiansko-právnou.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa Občianskeho
zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez
ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú
na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu
bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej
formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.

V prejednávanej veci VOP neboli zmluvnými stranami (a ani žalovanou) osobitne podpísané, preto sa
nestali súčasťou zmluvy, ako sa mylne domnieva žalobca.

Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že poplatky za upomienky sú svojou povahou
zmluvnou pokutou, pretože z ich obsahu takýto záver nie je možné vyvodiť, avšak táto skutočnosť nemá
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku vzhľadom na vyššie uvedené.

Ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa využitia moderačného práva súdom podľa
ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka a zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, nie je
dôvodná.

§ 545a Občianskeho zákonníka zakotvuje možnosť súdu znížiť neprimeranú zmluvnú pokutu, a to aj bez
návrhu dotknutého účastníka. Túto možnosť by teda mal skúmať súd v každom prípade podľa zákonom
stanovených kritérií. Predovšetkým musí prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti,
treba však prihliadnuť aj na dôsledky, resp. ujmy, aké nastali porušením povinností, na ktoré sa zmluvná
pokuta viaže.

Určenie výšky zmluvnej pokuty, ktorá je primeraná, je výsledkom úvahy súdu a keďže v prejednávanej
veci táto úvaha nevybočila z medzí a hľadísk určených zákonom, nemožno postupu súdu, ktorý znížil
zmluvnú pokutu na 164,40 € vytknúť vecnú nesprávnosť.

Takéto zníženie zmluvnej pokuty súdom je primerané aj vzhľadom na tú skutočnosť, že v prejednávanej
veci žalobca nepredložil potrebné podklady pre posúdenie jeho reálne spôsobenej ujmy.  Žalobcom
predložený výpočet hodnoty záväzku žalovanej (jeho ujmy) zo zmluvy o pripojení,  ako správne
vyhodnotil okresný súd, nebolo možné použiť, keďže ten nezohľadňoval všetky relevantné okolnosti
pre výpočet škody na strane žalobcu. Predovšetkým žalobca nezohľadnil dobu, počas ktorej žalovaná
plnila svoje zmluvné povinnosti (mesačný paušál), teda či k porušeniu jej zmluvných povinností došlo
na začiatku alebo na konci viazanosti a neuvádza ako táto skutočnosť ovplyvňuje odôvodnenosť
účtovania zmluvnej pokuty žalobcom. Taktiež žalobca nešpecifikoval, koľko minút nad rámec voľných
minút žalovaná prevolala a ako sa táto skutočnosť odrazila na jeho strate, resp. zisku.



Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej
časti a vo výroku o trovách prvostupňového konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto odvolací súd
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/137/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}