Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/11/2016 z 18. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. apríla 2016, sp. zn. 26CoP/11/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2615202355.1 Krajský súd Trnava | 26CoP/11/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2615202355.1 | 2016-04-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 25 ods. 1 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 148 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7dcb5c79-8b87-4b10-83a9-cac4e3eaec7e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2615202355.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615202355
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615202355.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského, v právnej veci navrhovateľky: E. F., nar. X. E. XXXX, trvalé
bydlisko R. XXX, t.č. M., J. F. XX, zast. splnomocnenkyňou: NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Prokopa Veľkého 51, proti odporcovi: C. F., nar. X. C. XXXX, bydlisko R. č. XXX, zastúpený advokátom:
JUDr. Peter Schmidl, Malacky, Záhorácka 11/A, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: J. F., nar. XX. O. XXXX a X. F., nar. XX. E. XXXX,
obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica,
o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica z 20. januára 2016 č. k.
1P/22/2015-215, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného, úpravy styku a
rozhodnutia o trovách štátu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu bližšie
identifikované príslušným čiastkovým výrokom rozsudku, II. maloleté deti zveril na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, III. navrhovateľke a
odporcovi uložil právo a povinnosť deti zastupovať a spravovať ich majetok, IV. odporcovi uložil na
čas po rozvode povinnosť platiť výživné maloletej J. v sume 150 eur mesačne a maloletej X. v sume
90 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, V. upravil styk odporcu s
maloletou J. tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v
čase od soboty od 8,00 hod. do nedele do 17,00 hod. s tým, že navrhovateľka je povinná maloleté dieťa
na styk s odporcom riadne pripraviť, odovzdať ho v určenom čase odporcovi v mieste bydliska dieťaťa a
odporca je povinný dieťa vrátiť riadne a včas navrhovateľke v mieste bydliska dieťaťa, s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku, VI. upravil styk odporcu s maloletou X. tak, že odporca je oprávnený stretávať
sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 8,00 hod. do 12,00 hod. v mieste
bydliska navrhovateľky s tým, že navrhovateľka je oprávnená byť prítomná pri výkone styku odporcu s
maloletou, VII. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 1.374,96 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Senica a VIII. účastníkom nepriznal právo
na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie právne odôvodnil v časti výživy ust. § 62 ods. 1 až
5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 a v časti úpravy styku ust. § 24 ods. 4 a § 25 ods.
1 a ods. 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom v časti výživy tým, že výživné na maloletú J. vo výške
150 eur mesačne a na maloletú X. vo výške 90 eur mesačne považoval vzhľadom na príjem odporcu
vo výške 825,46 eur mesačne za primerané jeho možnostiam a schopnostiam ako aj odôvodneným



potrebám maloletých detí, zohľadniac ich vek, zdravotný stav a u mal. J. jej zvýšené výdavky súvisiace
s jej školskou dochádzkou a mimoškolskými aktivitami ako napr. jazdením a výtvarnou a u maloletej
X. skutočnosť, že táto sa nachádza v celodennej osobnej starostlivosti navrhovateľky a v časti úpravy
styku odporcu s deťmi odôvodnenosťou záujmu detí na stretávaní sa s odporcom a rozvíjaní citových
väzieb medzi otcom a maloletými deťmi ako aj potrebou zachovania mužského vzoru v živote detí
v záujme ich zdravého všestranného vývinu a to v rozsahu, ktorý vyplynul so záverov znaleckého
dokazovania. Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil právne poukazom na ust. § 148 od. 1 O.s.p. a
vecne nutnosťou uloženia povinnosti zaplatiť trovy štátu vzniknuté úhradou znalečného odporcovi pre
úspech navrhovateľky v spore (manželstvo účastníkov konania bolo na jej návrh rozvedené) a jej úplné
oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky uznesením Okresného súdu Senica z 31. augusta 2015
č.k. 1P/22/2015-110. Napokon rozhodnutie o trovách konania účastníkov len poukazom na ust. § 144
O.s.p., nakoľko išlo o konanie o rozvod manželstva účastníkov, kedy účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania.

Rozsudok napadli včasným odvolaním navrhovateľka aj odporca. Opatrovník odvolací návrh nepodal.

Navrhovateľka len v časti určenia výživného na maloleté deti s návrhom na jeho zmenu tak, aby
odporcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. J. v sume 200 eur mesačne a na mal. X. v
sume 100 eur mesačne, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a z toho
plynúcim nesprávnym rozhodnutím vo veci v časti výživy, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že pri určení
výživného na deti nezohľadnil jej obmedzené možnosti a schopnosti finančne prispievať na výživu detí
pre čerpanie materskej dovolenky a jej celodennú osobnú starostlivosť o maloletú X., že nedostatočne
zohľadnil odôvodnené finančné potreby detí (u maloletej J. predstavujúce sumu cca 380 eur mesačne
a u maloletej X. sumu cca 200 eur mesačne) a právo na zachovanie ich doterajšieho životného
štandardu ktorý mali počas svojho života v domácnosti s odporcom, najmä ak tento pre získanie dostatku
finančných prostriedkov na krytie potrieb rodiny mal aj dve zamestnania.

Odporca napadol rozsudok v časti rozhodnutia o výživnom, úprave styku s maloletými deťmi a
rozhodnutia o trovách štátu (výroky IV. až VII.) s návrhom na jeho zrušenie v odvolaním napadnutej
časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie považujúc súdom určené výživné za
neprimerané, nekopírujúce jeho práva podieľať sa na výchove detí vzhľadom na rozsah úpravy styku
otca s deťmi, uloženú mu povinnosti znášať náhradu trov štátu v plnej výške za neadekvátne, keďže
znalecké dokazovanie vo veci nariadil súd prvého stupňa z vlastnej iniciatívy, hoci podľa jeho názoru bolo
možné vo veci rozhodnúť aj bez takéhoto znaleckého dokazovania (ako to v konaní namietala aj právna
zástupkyňa navrhovateľky), znalecké dokazovanie nebolo v záujme odporcu a vzhľadom na výsledok
konania nie je možné jednoznačne uzavrieť že by bol v časti rozhodnutia o zverení detí neúspešným,
ponúkal totiž aj alternatívu aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, o úprave
styku s maloletými deťmi a o výške výživného nebolo rozhodnuté v súlade s návrhom navrhovateľky
ani odporcu, ale podľa vlastnej úvahy súdu a v otázke rozvodu manželstva, zastupovania detí na čas
po rozvode manželstva a správy ich majetku súd rozhodol v súlade so zhodnými návrhmi účastníkov
konania. Za nevhodnú a aj nesprávnu považoval aj úpravu styku otca s deťmi, keď súd prvého stupňa
napriek zhodným návrhom účastníkov konania o úprave styku otca s deťmi rozhodol odlišne, čím ukrátil
čas styku otca s maloletou J. o 4 hodiny počas ktorých sa bude musieť stýkať s oboma maloletými
deťmi v mieste bydliska matky. Vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky zmenil svoj názor
v otázke určenia výšky výživného a to tak, že výživné určené súdom prvého stupňa vo výške 90
eur mesačne na maloletú X. a 150 eur mesačne na maloletú J. už považuje za súladné s ustálenou
rozhodovacou súdnou praxou a zodpovedajúce nákladom potrebným na uspokojovanie odôvodnených
potrieb maloletých detí. Ďalej poukázal na rozpornosť tvrdení navrhovateľky o proklamovaných
výdavkoch na maloleté deti, a nepreukaznosť navrhovateľkou vyčíslených nákladov (formou " bločkov")
ktorý spôsob neverifikujeme, že takéto výdavky boli skutočne vynaložené, spochybnil navrhovateľkou
prezentované náklady na zakupovanie liekov pre deti z dôvodu, že ich zdravotný stav si nevyžaduje
vynakladanie takýchto výdavkov.

Kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach sa k odvolaniam účastníkov konania navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa v časti určenia výživného na maloleté deti zmeniť tak, že odporca bude povinný prispievať
na výživu maloletej J. sumou 180 eur mesačne a maloletej X. sumou 100 eur mesačne (považujúc
takéto výživné za súladné s odôvodnenými potrebami maloletých detí a zohľadňujúce obmedzený príjem



navrhovateľky počas čerpania materskej dovolenky) a v časti rozhodnutia súdu o úprave styku otca s
maloletými deťmi potvrdiť pre jeho vecnú správnosť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas
oprávnené osoby, účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a) O.s.p. vec v medziach odvolania, teda rozhodnutie
tzv. rozvodovým rozsudkom výlučne v časti rozhodnutia o trovách štátu a v časti výživy maloletých detí
a styku odporcu s nimi (v takýchto častiach však zároveň bez viazanosti odvolacími návrhmi, pretože
konania o posudzovaných otázkach možno začať i bez návrhu a na tom nič nemenilo, že v tejto veci
bolo konanie o úprave rodičovských práv a povinností v prvom stupni zo zákona spojené s konaním o
rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov konania nie
sú dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho v celom rozsahu
potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.)

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Správnym bol postup súdu prvého stupňa, ktorý pri určení výživného na maloleté deti vychádzal zo
schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých
detí, zohľadniac mieru osobnej starostlivosti navrhovateľky o deti ako aj berúc do úvahy skutočnosť,
že „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, respektíve
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že maloleté deti - J. a X. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré
bolo rozsudkom napadnutým odvolaním rozvedené. Rozsudok v časti rozvodu manželstva nadobudol
právoplatnosť. Pri určení výšky výživného na maloleté deti súd prvého stupňa vychádzal z príjmu
navrhovateľky, ktorý pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur mesačne a príjmu
odporcu, ktorý predstavuje sumu 825,46 eur mesačne. Maloletá J. navštevuje 2. ročník základnej školy
v M., je zdravá a jej odôvodnené potreby sú bežné a zodpovedajúce jej veku (a to zohľadniac aj mierne
zvýšené výdavky spojené s jej mimoškolskými aktivitami ako sú navštevovanie výtvarného krúžku a
jazdenia). Maloletá X. je v celodennej osobnej starostlivosti navrhovateľky, je zdravá jej odôvodnené
potreby sú taktiež len bežné a zodpovedajúce jej veku. Navrhovateľka spolu s maloletými deťmi žije
v súčasnosti u svojej matky, kde s nimi zdieľa spoločnú domácnosť aj jej sestra - teta maloletých detí
a odporca žije v ich spoločnom rodinnom dome. Rodičia maloletých detí iné vyživovacie povinnosti
nemajú, majetok väčšej hodnoty z ktorého by plynuli finančné príjmy nevlastnia a s uspokojovaním
svojich osobných potrieb majú spojené len bežné výdavky.

Jedným zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe (judikatúry) tunajšieho súdu vo veciach výživného, od
ktorého ani v tejto veci nevznikol dôvod ustupovať je to, že u výživou povinného rodiča s príjmom so
zamestnania alebo s príjmami takýto príjem nahradzujúcimi možno na plnenie vyživovacej povinnosti
počítať s percentuálnym výsekom v rozsahu 20 - 30% z čistého príjmu tu spomínaného rodiča.

Takéto rozpätie ohraničovali pri preukázanom príjme otca 825,46 eur suma 165,09 eur (20% z 825,46
eur a obrazná dolná hranica primeraného výživného) a suma 247,63 eur (30% z rovnakej sumy ako
obrazná horná hranica) na dve vyživovacie povinnosti otca a súd prvého stupňa určil výživné na obe
deti spolu v sume 240 eur mesačne (150 eur na maloletú J. a 90 eur na maloletú X.), ktorú sumu aj
odvolací sú považoval za adekvátnu možnostiam a schopnostiam rodičov prispievať na výživu svojich
maloletých detí, ako aj zodpovedajúcu odôvodneným potrebám detí.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa o úprave styku otca s deťmi, nakoľko súd
prvého stupňa pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektoval právo maloletých
detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a pri svojom rozhodnutí prihliadol na ich záujem,



najmä na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ktorá úprava
zodpovedala čo do spôsobu a rozsahu styku záverom znaleckého dokazovania zameraného na zistenie
všetkých okolností potrebných pre rozhodnutie súdu o čo najvhodnejšej úprave styku odporcu s deťmi.
V konaní nebolo preukázané, že by otec detí negatívnym spôsobom vplýval na ich výchovu, prípadne
nemal vytvorené vhodné podmienky na riadnu starostlivosť o ne. Námietky odporcu o nedostatočnosti
rozsahu styku s deťmi jeho pre časové straty spôsobené cestovaním do miesta bydliska navrhovateľky,
pre nutnosť realizácie styku s deťmi počas 4 hodín v domácnosti navrhovateľky, prípadne rizika možného
negatívneho vplyvu takejto úpravy na psychiku maloletej X. odvolací súd považoval za nedôvodné a len
špekulatívne o tom ako sa môže situácia v budúcnosti zmeniť, z ktorého dôvodu na ne nebolo možné
prihliadnuť. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide odporcom
namietanú komunikačnú absenciu a neznášanlivosť rodičov maloletých detí (ktorá by mohla negatívne
vplývať na jeho styk s deťmi za prítomnosti navrhovateľky), zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že
je to práve jeho neadekvátne správanie sa bez racionálnej sebakontroly, sprevádzané agresívnymi
prejavmi vo vzťahu k navrhovateľke a k členom jej rodiny, ktoré by mohlo vplývať stresovo na deti a tak je
najmä v jeho moci takýmto situáciám predchádzať (zmenou jeho postojov k navrhovateľke a členom jej
rodiny) v záujme zdravého vývoja detí, nakoľko pri nezvládaní slušného a morálneho kontaktu s deťmi
a ich matkou je tu potom reálna hrozba budúceho obmedzovania jeho styku s deťmi.

Nedôvodnou bola aj námietka odporcu voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách štátu, nakoľko
rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto otázke bolo vecne správne. Trovy štátu totiž pozostávali zo
znalečného vyplateného zo štátnych prostriedkov znalkyni PhDr. Mgr. Elene Fortis za znalecký posudok
č. 13/2015 zo dňa 27. novembra 2015 v sume 1.374,96 eur (na základe uznesenia Okresného súdu
Senica zo 7. decembra 2015 č.k. 1P 22/2015-173) spracovaného na pokyn súdu za účelom posúdenia
vhodnosti, prípadne opodstatnenosti rozdelenia výchovy maloletých detí medzi ich rodičov ako aj
striedavej osobnej starostlivosti o maloletú X., teda vznikli v súvislosti s nesporovým konaním (i keď
spojeným s konaním o rozvod manželstva), v ktorom nie je možné jednoznačne hovoriť o úspechu
vo veci, avšak podľa ustálenej rozhodovacej súdnej praxe je treba vychádzať pri posúdení výsledku
konania (pomeru úspechu a neúspechu jednotlivých účastníkov v konaní) z porovnania rozhodnutia súdu
o veci samej, prípadne zo zistenia skutkového stavu na podklade dôkazu, ktorého vykonanie si vyžiadalo
náklady, ktoré štát platil a ktorý účastník navrhol, alebo ktorý súd nariadil o skutočnosti ním uvedenej
alebo v jeho záujme s procesnými návrhmi účastníkov. Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľka
navrhovala o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom pre čas po rozvode manželstva
účastníkov konania rozhodnúť tak, že obe maloleté deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti a
odporcovi bude určené výživné. Odporca vo svojom vyjadrení sa k návrhu (vyjadrenie z 20. apríla 2015,
doručené súdu 22. apríla 2015) navrhoval maloletú J. zveriť do jeho osobnej starostlivosti a u maloletej
X. nariadiť striedavú osobnú starostlivosť rodičov. Na základe takýchto návrhov účastníkov konania bolo
nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia vzájomnej citovej väzby medzi maloletými deťmi na
jednej strane a matkou a otcom na druhej strane, osobnostných predpokladov pre zabezpečenie riadnej
výchovy a starostlivosti o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí u každého z rodičov, vhodnosti
(vzhľadom na vek a súrodenecké väzby) zverenia maloletej J. do osobnej starostlivosti otca a maloletej
X. do striedavej starostlivosti rodičov, vplyvov narušených vzťahov medzi rodičmi na deti a spôsobu
akým vnímajú maloleté deti svoju matku a otca. Následne súd na podklade záverov znaleckého posudku
vo veci rozhodol o zverení detí do výchovy navrhovateľky a správne v súlade s vyššie uvedenými
závermi súdnej rozhodovacej praxe podľa výsledku konania odporcovi uložil povinnosť nahradiť náklady
konania, ktoré štátu vznikli platením znalečného. Pre poriadok je potrebné uviesť, že pokiaľ aj odporca po
oboznámení sa so závermi znaleckého posudku čiastočne zmenil svoj postoj k úprave práv a povinností
rodičov k maloletým deťom (na pojednávaní súdu konanom dňa 20. januára 2016), takáto zmena už
nemala vplyv na spôsob akým bolo potrebné rozhodnúť o trovách vzniknutých štátu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti
týkajúcej sa bežného výživného, úpravy styku odporcu s deťmi ako aj rozhodnutia o trovách štátu podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

Napokon o trovách konania nerozhodoval, pretože po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvého
stupňa v časti rozvodu konanie v prejednávanej veci stratilo charakter konania spojeného s konaním o
rozvod a stalo sa štandardným konaním vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré možno začať aj bez



návrhu a v ktorom je nedostatok práva účastníkov konania na náhradu jeho trov pravidlom, z ktorého
niet výnimky (tu por. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a do plnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.