Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/8/2016 z 28. 2. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. februára 2017, sp. zn. 5Saz/8/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016201294.1
Krajský súd Košice | 5Saz/8/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7016201294.1 | 2017-02-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z., § 219 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1371ae3-57a1-4f18-97e6-9488d38e315a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016201294.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201294
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201294.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: F. L., nar.
XX.XX.XXXX, L. štátnej príslušnosti, t.č. W. C. Y. N. M., zast. Liga za ľudské práva, občianske združenie,
so sídlom Štúrova 3, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 30.11.2016 o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-99-43/2016-Ž zo dňa 20.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I./ Správnu žalobu   z a m i e t a.

II./ Účastníkom konania náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-99-43/2016-Ž zo dňa 20.10.2016 (č.l. 21-30 spisu)
podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) neudelil žalobcovi, nar. XX.XX.XXXX v
meste B., autonómna republika K. (ďalej „K.“), L., L. štátnej príslušnosti, L. národnosti, rozvedený, W.
vierovyznania, preukaz totožnosti č. E. XXXXXX s neobmedzenou platnosťou, cestovný doklad č. Z. s
platnosťou do XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt v zahraničí B., ulica W. K. P. Č.. XX, A. Č.. XXX, K.,
L., t.č. W. C. M. Y. N. M. (ďalej „PT“), Slovenská republika (ďalej „SR“) azyl a neposkytol mu doplnkovú
ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca dňa XX.XX.XXXX po príchode na územie SR na hraničnom
priechode M. N. požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany. Vyhlásil, že o udelenie
azylu na území SR žiada z dôvodov obavy o svoj život, nakoľko bol prenasledovaný bezpečnostnými
zložkami L..

3. Vo vstupnom pohovore dňa  XX.XX.XXXX uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy členom žiadnej
politickej strany, organizácie či hnutia, ani voči nemu nie je a nebolo vedené trestné konanie. Opísal
skutočnosti týkajúce sa jeho dosiahnutého vzdelania, pričom základné vzdelanie ukončil v roku XXXX v
meste B., v rokoch XXXX P. XXXX študoval na strednej právnickej odbornej škole právne vedy. Počas
tohto štúdia nastúpil na základnú vojenskú službu, ktorú ukončil v roku XXXX. Následne v roku XXXX
začal externe študovať v meste E. na E. W. P. V. M., Y. K., ukončil 5 ročníkov a štúdium skončil v
roku XXXX. Počas štúdia začal pracovať ako policajt na oddelení priestupkovej činnosti v meste B. (r.
XXXX) a vykonával ju do decembra XXXX. Od januára XXXX do marca XXXX pracoval ako asistent
advokáta v právnickej firme s názvom H. W. Š. M. B.. Dňa XX.XX.XXXX vycestoval z K. do mesta E.,
kde pracoval ako dobrovoľník v E. Y. Y.E. V. P. D. a zároveň ako novinár - korešpondent pre týždenník
„F. S.“. Od apríla XXXX pomáhal v dobrovoľníckych oddieloch B., A. E. a A. K., kde v rámci F.-R. oblasti
zabezpečoval logistiku vojenského materiálu, liekov, potravín, oblečenia a uniforiem pre dobrovoľnícke



oddiely. Začiatkom júna XXXX začal z územia R. P. F. oblasti prevážať ľudí na územie kontrolované
ukrajinskou vládou, v auguste XXXX zabezpečoval výmenu zajatcov v meste K.. Tejto činnosti sa
venoval do konca septembra XXXX, kedy začal aktívne pôsobiť v A. K. a bezprostredne sa zúčastňovať
vojenských činností. Uviedol, že v máji XXXX bola činnosť dobrovoľných jednotiek zakázaná a A. K.
rozpustený, pričom prešiel do XX. A.F. N. W., kde slúžil od mája XXXX do XX.XX.XXXX. Povedal, že dňa
XX.XX.XXXX došlo v obci Š. k výbuchu terénneho auta značky S., ktoré riadil a on vyletel cez predné
sklo. Ďalej si pamätá až hospitalizáciu a prebudenie sa vo vojenskej nemocnici v Y.. Podľa vlastných slov
následkom zranení mal ochrnutú celú pravú stranu tela a bol uznaný vojenským invalidom skupiny č. X.
Z nemocnice v Y. odišiel do nemocnice s názvom V. M. F. oblasti, odtiaľ do E. K. N. M. K., následne do T.
T. E. a nakoniec do L. N. M. M.. K svojmu zdravotnému stavu do konania predložil niekoľko lekárskych
správ a záznamov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu žiadateľa. Po zlepšení jeho zdravotného
stavu vo februári XXXX nastúpil ako právnik do spoločnosti L.-S. B.Ť. W. W. B. B. M. K., v ktorej mal
zabezpečovať ochranu práv presídlencov.

4. V priebehu vstupného pohovoru uviedol, že jeho rodina (V., A., F. P. D.)v súčasnosti žije v meste B.,
je s ňou v internetovom kontakte a je v poriadku.

5. K dôvodu svojej žiadosti uviedol, že v októbri XXXX, keď pracoval ako W. dokázal, že B. E., ktorý
je v súčasnosti senátorom za K., ukradol počítačové tomografy, ktoré poskytla Ukrajine polostrovu K.
Európska únia ako humanitárnu pomoc, pričom po anektovaní K. M. V. XXXX tento začal s pomstou
W. firme, v ktorej pracoval. Najprv sa neznámi páchatelia pokúšali podpáliť kanceláriu a potom podpálili
jeho osobné auto, pričom jeho meno a fotografia sa mali objaviť na webovej stránke „C. N.“, na  ktorej
bolo uvedené, že je fašista a že ničil obyvateľov N. T.. V meste B. bol prostredníctvom letákov označený
ako „A.“, pričom bol presvedčený, že za tým všetkým stojí B. E., ktorý sa mu osobne vyhrážal, že sa
mu pomstí a že ho obesí.

6. V odôvodnení svojej žiadosti zopakoval, kde všade pôsobil od opustenia K. dňa XX.XX.XXXX, pričom
bol pozvaný na stretnutie s prezidentom L. (W.), ktoré sa konalo XX.XX.XXXX v meste K., na ktorom
podľa vlastných slov, vyjadril otvorene svoje námietky voči prezidentovi a povedal, že klame. Neskôr,
do hotela K. v meste K., kde bol ubytovaný, prišli spolupracovníci bezpečnostnej služby Ukrajiny, ktorí
chceli vedieť žiadateľovu identitu a pýtali sa ho na rôznych ľudí. Dodal, že počas rehabilitácie v meste T.
zverejňoval prostredníctvom sociálnej siete články, v ktorých otvorene hovoril o tom, že bezpečnostná
služba Ukrajiny sa zbavuje nepohodlných ľudí. Dňa XX.XX.XXXX prišli za ním do L. N., v ktorej sa v tom
čase nachádzal, príslušníci bezpečnostnej služby Ukrajiny a povedali mu, že musí ísť s nimi do K. kvôli
svedectvu proti spolubojovníkom z A. K., čo odmietol. Títo sa mu začali vyhrážať, že ho vrátia na K. a
potom odišli. Dňa XX.XX.XXXX za ním prišla lekárka, ktorá mu povedala, že hlavný lekár jej nariadil, aby
mu napísala prepúšťaciu správu aj napriek tomu, že liečenie malo trvať do konca mája XXXX. Žiadateľ
to pochopil tak, že mu hrozí nebezpečenstvo a z obavy o život sa rozhodol vycestovať z L.. Nakoľko
jediné možné riešenie situácie videl vo vycestovaní z Ukrajiny a B.-L. hranica bola najbližšie, prišiel na
Slovensko.

7. Správny orgán z dôvodu doplnenia informácií s ním dňa XX.XX.XXXX realizoval doplňujúci pohovor.
Počas neho bol vyzvaný, aby vysvetlil, prečo v pohovore vedenom s ním na Oddelení hraničnej
kontroly Policajného zboru M. N. uviedol, že k výbuchu auta, ktoré šoféroval, došlo XX.XX.XXXX, keď
vo vstupnom pohovore migračnému úradu uviedol ako dátum tej istej udalosti deň XX.XX.XXXX. Na
vysvetlenie uviedol, že dňa XX.XX.XXXX došlo k výbuchu auta v meste V. a v nočných hodinách zo
dňa XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX, bol hospitalizovaný vo vojenskej nemocnici v Y.. Keďže bol 3 dni v
bezvedomí, nevie uviesť, čo sa počas tej doby dialo. K potvrdeniu hospitalizácie vo M. N. M. Y. predložil
lekársky posudok (list č. XX v H.). Tiež bol vyzvaný, aby podrobnejšie popísal ako prebehlo jeho stretnutie
s pracovníkmi bezpečnostnej služby Ukrajiny v hoteli K., ktoré spomenul vo vstupnom pohovore, pričom
uviedol, že do hotela za ním prišli dvaja ľudia z bezpečnostnej služby Ukrajiny, predstavili sa, ale
nepovedali kto ich poslal. Pýtali sa ho na jeho prácu pre L.-S. B. W. W., na dostupnosť humanitárnej
pomoci pre nútených presídlencov. Po tom, ako im odpovedal, odišli a vrátili sa asi po polhodine, kedy
ho a ešte jedného jeho kolegu zavolali na recepciu hotela K.. Na recepcii sa žiadateľa pýtali kedy odišiel
z K., kde a pre koho pracoval a pýtali sa ho na rôzne osoby. Po tom, ako na otázky odpovedal, mu
oznámili, že je voľný a môže odísť.



8. Nakoľko žalobca vo vstupnom pohovore uviedol, že po uverejnení článkov bol na neho „vyvíjaný
psychologický nátlak zo strany bezpečnostnej služby Ukrajiny“, bol v doplňujúcom pohovore vyzvaný,
aby vysvetlil ako tento nátlak pociťoval a ako sa to odrazilo v jeho bežnom živote, k čomu uviedol, že:
„F. XX.XX.XXXX B. N. W. N.. P. F. XX.XX.XXXX W. N. W. N. P. K. Ľ. M. N. M. L. B. D. W. N. N. V. Y.....“
Uviedol, že dvaja menovaní od neho chceli, aby poskytol nepravdivé informácie o B. K. a obviňovali
žiadateľa zo vzťahu so separatistami a z toho, že potvrdenie o J. si kúpil. Vyhrážali sa mu násilným
prevezením na K. a odovzdaním ruskému vedeniu. Podľa slov žiadateľa: „J. Ú. A. N. D. V. M.V. W. J....“

9. Na podporu svojich tvrdení žiadateľ do konania predložil vojenskú knižku, potvrdenie o účasti v XX. A.
N. W., občiansky preukaz, vodičský preukaz, rodný list, identifikačnú kartu, preukaz novinára, preukaz
dobrovoľníka, preukaz utečenca, potvrdenie o prechodnom pobyte, lekársku dokumentáciu, 20 Č. a 7
H., ktorých kópie tvoria súčasť administratívneho spisu žiadateľa. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.

10. Vzhľadom na to, že žalobca do konania predložil niekoľko dokladov totožnosti, správny orgán jeho
totožnosť považuje za preukázanú tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

11. Pre potreby objektívneho posúdenia veci migračný úrad zabezpečil do konania informácie o
krajine pôvodu žiadateľa obsiahnuté v analýze odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce
migračného úradu: MU-ODZS-XXXX/XXXXXX-XXX z XX.XX.XXXX pochádzajúce z rôznych zdrojov.
Zároveň zabezpečil odborné posúdenia tak cestovného dokladu žiadateľa, ako aj vojenskej knižky,
ktoré do konania predložil. Migračný úrad zabezpečil pretlmočenie obsahu dokumentov predložených
žiadateľom a pretlmočenie rešerše Č. dodaných do konania. Prezídium Policajného zboru, odbor A. W.
C., migračnému úradu doručil informácie k osobe žiadateľa.

12. Právna zástupkyňa žiadateľa sa pred vydaním rozhodnutia oboznámila s celým spisovým materiálom
svojho klienta XX.XX.XXXX. Svoje stanovisko, resp. vyjadrenie, mala po vzájomnej dohode migračnému
úradu doručiť do 14.10.2016. Dňa 17.10.2016 mailom zaslala migračnému úradu ospravedlnenie
nedoručenia stanoviska v lehote s informáciou, že ho doručí 17.10.2016 vo večerných hodinách tak, aby
bolo migračnému úradu k dispozícii nasledujúci deň. Do vypracovania znenia rozhodnutia migračným
úradom mu nebolo stanovisko právnej zástupkyne doručené.

13. V priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti uvedené žiadateľom objektívne vyhodnotené
a komplexne posúdené. Na základe výpovede žalobcu a všetkých dostupných informácií je zrejmé,
že nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade
nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení
utečencov (ďalej „Konvencia“) a zákona o azyle. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe
ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené
podmienky - teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité
presvedčenie, a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. Migračný úrad dospel k záveru, že
v prípade žalobcu k uvedenému nedošlo.

14. Z výpovede žiadateľa je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo
strany štátu, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona
o azyle, kedy sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne
porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca
podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v:
1.  použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2.  zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3.  odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4.  neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5.  trestnom stíham alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle,
6.  konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.



15. Žalobca v priebehu konania prezentoval ako dôvod svojej žiadosti o azyl prenasledovanie
bezpečnostnou službou Ukrajiny, ktoré podľa neho súviselo s jeho pôsobením v A. K. a s uverejňovaním
článkov, v ktorých vyjadroval svoje názory na dianie v Ukrajine. Na podporu svojich tvrdení predložil
značné množstvo dokumentov zahŕňajúcich tak osobné doklady, ako aj lekárske záznamy, či rôzne Č.
hovoriace najmä o činnostiach, ktorým sa žiadateľ v posledných rokoch venoval.

16. Z jeho výpovedí je zrejmé, že v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnym problémom ani zo
strany štátnych, ani neštátnych pôvodcov, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovanie
v zmysle § 8 zákona o azyle. Ako sám tvrdil, jeho prenasledovanie bezpečnostnou službou spočívalo
v psychologickom nátlaku na jeho osobu. Psychologický nátlak začal pociťovať XX.XX.XXXX, kedy ho
v N. M. L. navštívili W. N. P. K. Ľ.. Dňa XX.XX.XXXX opustil územie Ukrajiny, prišiel na Slovensko a
požiadal o azyl.

17. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sám žalobca nečelil žiadnej forme prenasledovania v zmysle
§ 2 písm. d) zákona o azyle. Nič, čo v priebehu konania prezentoval, nenasvedčuje tomu, že bolo voči
nemu v krajine pôvodu namierené konanie postihujúce ho kvôli jeho pohlaviu, nič nenasvedčuje tomu, že
bol trestaný za odmietnutie vojenskej služby alebo inak neprimerane alebo diskriminačné trestne stíhaný,
ani že mu bola odmietnutá súdna ochrana, ktorá by k takémuto trestaniu viedla. Nič nenasvedčuje ani
tomu, že boli voči nemu realizované diskriminačné zákonné, správne, policajné alebo súdne opatrenia.
Nebolo voči nemu použité fyzické, sexuálne, ani psychické násilie.

18. Definícia utečenca v zmysle Konvencie a zákona o azyle v sebe zahŕňa subjektívne aj objektívne
prvky. Subjektívne sa týkajú strachu jednotlivca z ujmy v prípade návratu do krajiny jeho pôvodu.
Objektívne sa týkajú  odôvodnenosti strachu žiadateľa, čo znamená, že existuje opodstatnená možnosť,
že pri  návrate by došlo k hroziacej ujme. Odôvodnený strach z prenasledovania sa však musí
týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v Konvencii a v § 8 zákone o azyle, t. j. rasy,
náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny, politického názoru, alebo uplatňovania politických práv.
Okrem subjektívneho prvku jeho strachu z prenasledovania, teda obavy pred  bezpečnostnou službou
Ukrajiny, chýba v jeho prípade objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Konvencie
a zákona o azyle. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia azylu najpodstatnejší. Preto možno
jednoznačne skonštatovať, že tieto jeho obavy samy o sebe ako také, nevychádzajú z dôvodov
uvedených v Konvencii a ani v zákone o azyle. Teda objektívne nemal pred opustením krajiny svojho
pôvodu žiadne problémy takého charakteru, ktoré by vychádzali z dôvodov uvedených v Konvencii a v
zákone o azyle. Nespĺňa preto podmienky pre udelenie azylu.

19. Psychický nátlak, ktorý uvádza a ktorý on vnímal ako prenasledovanie zo strany bezpečnostnej
služby, nenapĺňa znaky prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Nemožno považovať za
prenasledovanie návštevy príslušníkov bezpečnostnej služby za účelom získavania informácií. A už
vôbec nie za prenasledovanie z dôvodov uvedených v zákone o azyle (rasa, náboženstvo, sociálna
skupina...). Z jeho slov vyplýva, že jeho kontakt s príslušníkmi bezpečnostnej služby prebiehal tak, že
oni za ním prišli, kládli mu otázky, on ich zodpovedal alebo aj nie a príslušníci bezpečnostnej služby
odišli. Ako uviedol, obvinili ho zo vzťahu so separatistami, z toho, že si kúpil potvrdenie o J. a z toho, že
odovzdal výbušninu ľuďom údajne zodpovedným za strhnutie elektrického vedenia na K.. Obvinenia, o
ktorých hovoril, nemožno chápať za obvinenia v zmysle trestného konania majúce právne následky.

20. Dané potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že nikdy nebol oficiálnymi orgánmi v danej súvislosti
predvolaný, predvedený, obvinený, ani obmedzený na osobnej slobode. Je nutné podotknúť, že ak by bol
záujmovou osobou polície, resp. iných bezpečnostných zložiek Ukrajiny, je viac ako nepravdepodobné,
že by v jeho prípade neboli využité iné zákonné postupy a metódy, ktoré tieto orgány majú k dispozícii. Na
doplnenie časového rámca udalostí je potrebné uviesť, že v čase pociťovania psychologického nátlaku
od XX.XX.XXXX do odchodu z krajiny pôvodu XX.XX.XXXX žiadateľa bezpečnostná služba kontaktovala
dvakrát. Dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX.

21. Migračný úrad sa zaoberal aj vyhrážkami, ktoré uviedol v priebehu pohovorov. Najprv sa mu mal v
marci XXXX vyhrážať pomstou a obesením B. E., ktorého ešte v roku XXXX žiadateľ spájal s krádežou
počítačových tomografov poskytnutých Európskou úniou K. a neskôr v máji XXXX sa mu mali vyhrážať
príslušníci bezpečnostnej služby Ukrajiny násilným vrátením na K. a odovzdaním ruskému vedeniu. V
prípade nezhôd s E. žiadateľ mal a vždy má možnosť obrátiť sa na príslušné orgány Ukrajiny zaoberajúce



sa riešením sporov takého charakteru, ako uviedol. Nie je úlohou migračného úradu posudzovať osobné
spory medzi žiadateľom a E. a tie už vôbec nie sú predmetom azylového konania, nakoľko nesúvisia
ani s jedným z dôvodov uvedených v zákone o azyle. V súvislosti s vyhrážkou nedobrovoľného vrátenia
žalobcu na územie K. správny orgán zopakoval, že ak by bol záujmovou osobou polície, resp. iných
bezpečnostných zložiek Ukrajiny, je viac ako nepravdepodobné, že by v jeho prípade neboli využité iné
zákonné postupy a metódy, ktoré tieto orgány majú k dispozícii.

22. Taktiež uviedol, že sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu, nakoľko sa obáva o život z dôvodov uvedených
vyššie. Podľa svojich slov mal problémy s bezpečnostnou službou Ukrajiny, ktorá by ho vypátrala
na celom území krajiny a vrátiť sa na K. považuje za nezmyselné. Ako už bolo vyššie spomenuté,
nič z vyjadrení žiadateľa nenasvedčuje tomu, že by jeho obava z návratu do krajiny pôvodu bola
opodstatnená. Samotná skutočnosť, že žiadateľ bez problémov opustil K. dňa XX.XX.XXXX, venoval
sa rôznym aktivitám v rámci zamestnania alebo dobrovoľníckej práce a neprišiel pri tom do žiadneho
konfliktu so štátnymi orgánmi, popiera jeho tvrdenia o prenasledovaní a obave z návratu do vlasti. Ako
vyplýva aj z materiálov predložených do konania samotným žiadateľom, v priebehu rokov XXXX P.
XXXX sa realizoval v rôznych oblastiach. Od roku XXXX do marca XXXX pracoval ako W., P. P. M. B.,
neskôr pracoval ako dobrovoľník v E. Y. Y. V. P. D. M. E. a zároveň ako korešpondent C. „. S.“. Pomáhal
dobrovoľníckym bojovým oddielom B., A. E. a A. K.. Zabezpečoval výmenu zajatcov, logistiku a neskôr,
od septembra 2014, sa aktívne zapojil do bojov na území Ukrajiny, najprv v jednotke A. K., neskôr v XX.
A. N. W.. V priebehu všetkých uvedených činností a aktivít nemal nijaký problém so štátnymi orgánmi,
čo preukazujú doklady predložené žiadateľom. Ide o vojenskú knižku vydanú XX.XX.XXXX W. M. K. V.
K., doklad ktorého pravosť bola preverená a potvrdená Úradom hraničnej a cudzineckej polície Prezídia
Policajného zboru preukazuje, že tento bol dňa XX.XX.XXXX lekárskou komisiou uznaný za schopného
vojenskej služby a dňa XX.XX.XXXX na základe mobilizácie bol povolaný do ozbrojených síl Ukrajiny,
vodičský preukaz vystavený 26.01.2010, potvrdenie o účasti v XX. A. N. W., vydané Ministerstvom
obrany Ukrajiny dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie vydané na jeho žiadosť hovorí o tom, že od XX.XX.XXXX
do súčasnosti, t. j. do vydania potvrdenia XX.XX.XXXX sa nachádza v zóne ATO (pozn. skratka ATO
sa používa na označenie „antiteroristickej operácie“) F. P. R. K., preukaz utečenca,  resp. evidenčná
karta prisťahovania na migračné stredisko v meste E. vydaná dňa XX.XX.XXXX za účelom dočasného
pobytu na území E. K., Ukrajina, potvrdenie o prechodnom pobyte, resp. potvrdenie o zaradení do
evidencie vnútorne presídlenej osoby vydané dňa XX.XX.XXXX, kde sa uvádza  faktický pobyt osoby
na L.. R.. C. X.XX, L., L., s dátumom ukončenia potvrdenia XX.XX.XXXX a  cestovný doklad Z. vydaný
dňa XX.XX.XXXX.

23. Všetky vyššie uvedené materiály jasne preukazujú, že žalobca v období od roku 2010 až do
opustenia krajiny pôvodu prichádzal do kontaktu s rôznymi štátnymi inštitúciami a orgánmi, pred ktorými
si úspešne uplatňoval svoje občianske práva. Čo je presným opakom prenasledovania ukrajinskými
štátnymi orgánmi. Vyslovene aj sám migračnému úradu uviedol, že pri vybavovaní dokladov nemal so
štátnymi orgánmi nijaké problémy.

24. Obava žiadateľa z toho, že by jeho aktívna účasť v A. K. mohla byť vyhodnotená negatívne
súčasnými predstaviteľmi Ukrajiny, ktorú vyjadril v závere vstupného pohovoru, je neopodstatnená.
Podľa posledných dostupných informácií získaných z viacerých zdrojov je A. K. súčasťou Národnej gardy
Ukrajiny a plní úlohy Generálneho štábu. Navyše od mája XXXX pôsobil v ozbrojených silách Ukrajiny,
čo preukázal vojenskou knižkou. To, že žiadateľovi neboli a nie sú upierané jeho práva, možno preukázať
aj tým, že, ako sám uviedol, stále je poberateľom M. F. od ukrajinskej vlády.

25. Žiadateľ do konania predložil 20 článkov z rôznych, poväčšine internetových zdrojov, v ktorých
vystupuje najmä ako dopytovaná osoba. Ide o 1 článok publikovaný v roku 2009, 13 článkov
publikovaných v období od mája do novembra 2014, 2 články z roku 2015 a 4 články, z ktorých
nebolo možné jednoznačne určiť kedy vznikli alebo kedy boli publikované. Obsahom väčšiny z nich
sú popisy aktivít žiadateľa ako právnika, či dobrovoľníka v rôznych inštitúciách a jeho názory, postoje
a vyjadrenia k rozličným spoločensko-politicko-ekonomickým témam, ktoré nemajú súvislosť s jeho
azylovou žiadosťou. Týmito materiálmi chcel ako sám uviedol: poukázať na seba a svoju prácu“.

26. K dôveryhodnosti žalobcu uviedol, že pre poskytnutie komplexného obrazu o jeho prípade považuje
za potrebné uviesť, že v priebehu konania sa vyskytlo niekoľko rozporov vo výpovediach žiadateľa,



rozporov medzi jeho tvrdeniami a obsahom ním predložených dokumentov a rozporov výpovedí so
získanými informáciami.

27. V priebehu vstupného pohovoru uviedol, že dňa XX.XX.XXXX v obci Š. v F. Y. došlo k výbuchu
terénneho vozidla značky S., ktoré šoféroval, následkom čoho mal ochrnutú celú pravú stranu tela a
bol uznaný za M. J. B. Č.. X. Keď bol v doplňujúcom pohovore vyzvaný, aby sa vyjadril k tomu, prečo
počas pohovoru vedenom na Oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru M. N. uviedol, že k tejto
udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX tvrdil, že dňa XX.XX.XXXX došlo k výbuchu auta v meste V. a v noci z
XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX bol hospitalizovaný vo M. N. M. Y.. Nakoľko bol 3 dni v bezvedomí nevie
uviesť, čo sa počas tejto doby dialo. O hospitalizácii v nemocnici v Y. predložil lekársky posudok (tvorí
prílohu č. XX dotazníka, list č. XX v Č.: V.-W.-XX/XXXX-Ž.). Tvrdeniu žalobcu, že v súvislosti s výbuchom
auta bol ochrnutý na pravú polovicu tela odporujú dôkazy, ktoré sám predložil a ktoré svedčia o tom, že
v nemocnici v Y. bol hospitalizovaný až po tom, ako ho tam presunuli z nemocnice v E., kde bol prijatý
dňa XX.XX.XXXX po tom, ako XX.XX.XXXX v okolí obce T. pocítil točenie hlavy, ochabnutie horných
a dolných končatín a narušenie rečovej funkcie (príloha č. XX dotazníka, list č. XX, preklad list č. XXX
M. Č.:V.-W.-XX/XXXX-Ž.). Nad rámec uvedeného, ani vo verejne dostupných zdrojoch neboli informácie
o žiadateľom prezentovanom incidente. Aj napriek tomu, že na podporu svojho tvrdenia predložil do
konania fotografie vybuchnutého auta, tie nijako nepreukazujú, že sa jedná práve o to vozidlo. Ako je
zrejmé z predchádzajúceho, žiadateľ sa v predmetnom čase nemohol nachádzať ani v obci Š., ani v
meste V., kde tvrdil, že k výbuchu došlo, ale preukázateľne, ako to vyplýva z originálnych lekárskych
záznamov, bol v tom čase spolu so svojím M. Ú. P. v okolí obce T..

28. K zdravotnému stavu uvádzanému žiadateľom, teda k ochrnutiu pravej strany tela ako následku
výbuchu auta je nutné konštatovať, že on sám predložil migračnému úradu lekárske záznamy, z ktorých
vyplýva, že XX.XX.XXXX v okolí obce T. pocítil točenie hlavy, ochabnutie horných a dolných končatín a
narušenie rečovej funkcie (príloha č. XX dotazníka, list č. XX, preklad list č. XXX M. Č.:V.-W.-XX/XXXX-
Ž.) a bol XX.XX.XXXX dovezený do nemocnice v E. a následne do M.S. K. R. E. M. Y., kde mu zistili
narušenie krvného obehu mozgu. Z prepúšťacej správy K. N. M. M. M. L. (príloha č. XX dotazníka, list
č. XX, preklad listy č. XXX-XXX M. Č.P. :V.-W.-XX/XXXX-Ž.) vyplýva, že diagnóza pacienta F. L. je stav
po ischemickej mozgovej príhode. Nie je teda následkom zranení utrpených pri výbuchu vozidla.

29. Dôkazy lekárske záznamy ním predložené, nedokazujú ani ním tvrdenú uznanú J.. Súčasťou
predložených lekárskych záznamov je výmenný list pre lekársku sociálnu a expertnú komisiu zo dňa
XX.XX.XXXX (príloha č. XX dotazníka, listy XX-XX M. Č.: V.-W.-XX/XXXX-Ž.), avšak jeho časť určená
pre záver tejto komisie, konkrétne oznámenie lekárskeho ústavu o rozhodnutí komisie, je nevyplnené
(príloha č. XX dotazníka, list č. XX, preklad list č. XXX M. Č.:V.-W.-XX/XXXX-Ž.). Tým sa bezpredmetným
stáva aj obvinenie z kúpenia si potvrdenia o J., ktorým sa mu mali vyhrážať príslušníci bezpečnostnej
služby.

30. Do konania boli zabezpečené informácie o osobe žalobcu, z ktorých vyplýva, že bol záujmovou
osobou milície na K. a to z dôvodu, že v roku XXXX bol odsúdený na 6 rokov odňatia slobody za trestný
čin znásilnenia, v roku XXXX bol riešený za priestupok - ľahké výtržníctvo a v roku XXXX pre podvody
s nehnuteľnosťami. Tieto skutočnosti migračnému úradu v priebehu vstupného pohovoru zamlčal, keď
uviedol, že voči nemu nie je a nikdy nebolo vedené trestné konanie. Na odstránenie rozporu nebol
realizovaný ďalší pohovor, nakoľko by to nebolo účelné, lebo samotné odstránenie rozporu by v tomto
prípade nemalo vplyv na posúdenie azylu a tieto informácie uviedol na celkové dotvorenie obrazu
žalobcu.

31. Na základe vyššie uvedeného migračný úrad dospel k jednoznačnému záveru, a teda, že žalobca
objektívne nečelil v krajine svojho pôvodu žiadnej forme prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie
politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, resp. z Konvencie. Preto dôvody jeho
žiadosti tak, ako ich uviedol a zdôvodnil v priebehu konania o azyle, nemožno považovať za relevantné
z hľadiska udelenia azylu na území SR. Migračný úrad vo veci žalobcu nevyužil možnosť pozitívnej
správnej úvahy v zmysle § 9 zákona o azyle. Čo sa týka udelenia azylu v zmysle § 10 zákona o azyle, t.
j. na účel zlúčenia rodiny, tieto neboli v jeho prípade splnené z objektívnych dôvodov, keďže tento nemá
na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.



32. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v zmysle zákona o
azyle tiež posúdiť, či žiadateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá
sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym bezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona
o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské, alebo ponižujúce
zaobchádzanie, alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby
z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

33. Migračný úrad zadovážil aktuálne informácie o Ukrajine a o mieste posledného bydliska žalobcu a
na základe ich vyhodnotenia dospel k záveru, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, berúc pritom
do úvahy bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa a tiež princíp individuálneho posudzovania
potreby poskytnutia ochrany, možno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by mohol byť vystavený reálnej
hrozbe tejto formy vážneho bezprávia.

34. V priebehu konania žiadateľ neuviedol a správny orgán nezistil také skutočnosti, ktoré by svedčili
o tom, že v krajine pôvodu mu hrozí uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Rovnako neuviedol žiadne
také skutočnosti, ktoré by indikovali, že bol v krajine pôvodu mučený alebo že by bol vystavený
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, či trestu. Preto je potrebné v jeho prípade vylúčiť
potrebu poskytnutia medzinárodnej ochrany vo forme doplnkovej ochrany z dôvodov uvedených v § 2
písm. f) bod 1. a 2. zákona o azyle.

35. Žiadateľ pochádza z mesta B., polostrov K.. Po udalostiach z marca XXXX sa rozhodol opustiť
K. a odvtedy sa dlhodobo zdržiaval najprv v E. Y., neskôr v K. Y., konkrétne v K., kde pracoval a
naposledy v D. Y., K. M. L., o čom má aj doklad - potvrdenie o prechodnom pobyte vnútorne presídlenej
osoby s dátumom ukončenia potvrdenia XX.XX.XXXX. Aj keď v niektorých častiach Ukrajiny je súčasná
situácia v súvislosti s konfliktom odohrávajúcim sa vo východnej časti krajiny stále komplikovaná, K. P.
D. Y., kde sa zdržiaval, nie sú súčasťou konfliktnej zóny a sú podľa viacerých zdrojov vo všeobecnosti
pokojné. Bezpečnostná situácia je tam primerane stabilná a na civilné obyvateľstvo má nepriamy
dopad. Z dostupných zdrojov vyplýva, že tieto oblasti sa stávajú cieľom vnútorné presídlených osôb
odchádzajúcich z východných častí krajiny, ktoré v nich hľadajú útočisko. Žalobca je práve takouto
osobou. Využil inštitút vnútorného presídlenia, bez problémov si vybavil všetky potrebné doklady (viď
potvrdenie o prechodnom pobyte), našiel si prácu. V jeho prípade je teda opodstatnený predpoklad,
že po návrate do krajiny pôvodu bude plne schopný sa o seba postarať a začleniť sa do spoločnosti,
čo už dokázal aj v minulosti. Z dostupných informácií možno teda konštatovať, že miera ochrany práv
obyvateľov v D., Č.J. K. Y. poskytovaná štátom, je primeraná a žiadateľ je plne schopný ju využívať. Je
teda preukázané, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nebude vážne a individuálne ohrozený
jeho život alebo nedotknuteľnosť osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho konfliktu. Z
uvedeného vyplýva, že neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny
pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia tak, ako ju definuje zákon o azyle. Vzhľadom na to,
že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu uvedené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle, neudelil
mu žalovaný azyl na území SR a súčasne sa mu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle
neposkytol doplnkovú ochrana.

36. Správnou žalobou zo dňa 30.11.2016 (č.l. 1-6 spisu) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného ČAS: MU-PO-99-43/2016-Ž zo dňa 20.10.2016 v celom rozsahu a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie.

37. V správnej žalobe poukazoval na to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia, pričom žalobné body sa sústreďujú na
I. nesprávne právne posúdenie otázky opodstatnenosti obáv z prenasledovania,
II. nesprávne právne posúdenia existencie príčinnej súvislosti prenasledovania a dôvodov podľa
Dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov,
III. neposkytnutia doplnkovej ochrany, ohľadne čoho považujú rozhodnutie za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, respektíve nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu bolo v tejto otázke
nepostačujú pre riadne posúdenie veci,
IV. vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia reálnej hrozby vážneho bezprávia,



V. poukazoval na to, že pokiaľ sa týka otázky dôveryhodnosti je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť, respektíve nedostatok dôvod, zistenie skutkového stavu bolo v tejto otázke
nepostačujúce, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia otázky
dôveryhodnosti žalobcu,
VI. namietal podstatné porušenie ustanovenia § 49 zákona o azyle, ktoré sa týka konania o udelenie
azylu, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

38. I. Nesprávne právne posúdenie otázky opodstatnenosti obáv z prenasledovania.

39. K danému uviedol, že ako dôvod svojej žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky
pri podaní vyhlásenia, ako aj vo viacerých pohovoroch vysvetľuje ako obavy z prenasledovania
bezpečnostnou službou Ukrajiny, ktoré súviselo s jeho pôsobením v A. K. a uverejňovaním/
publikovaním kritických informácií ohľadom ukrajinských štátnych orgánov. Obával sa o svoj život,
zlého zaobchádzania až násilia za účelom vynútenia informácií, nezákonného obvinenia, uväznenia
a stíhania, ako aj násilného únosu na K. a odovzdania do rúk ruským orgánom. Podľa záverov
Migračného úradu „nečelil žiadnej forme prenasledovania, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem
prenasledovanie podľa zákona o azyle“, pričom správny orgán konštatoval, že psychologický nátlak,
ktorý menovaný uvádza a ktorý pociťoval ako prenasledovanie zo strany bezpečnostnej služby, nenapĺňa
znaky prenasledovania. Odôvodnenie tohto záveru v rozhodnutí však neponúka dostatok dôvodov prečo
tento psychický nátlak nenapĺňa znaky prenasledovania pokiaľ ide o výslovnú formu prenasledovania
- psychické násilie podľa § 2 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o azyle. Psychické násilie nie je v zákone
definované, ale vo všeobecnosti ho možno chápať ako formu ubližovania, vyhrážania a psychického
nátlaku, prejavu nadvlády a zneužívania moci jednou stranou. Domnieva sa, že tak, ako on zažil a
popísal psychologický nátlak zo strany SBU, možno toto konanie chápať ako psychické násilie podľa § 2
písm. d) bod 1 zákona o azyle, nakoľko opakované konanie zo strany SBU (tri stretnutia od marca XXXX)
obsahujúce vážne vyhrážky, psychický nátlak a zneužívanie mocenskej pozície zo strany štátneho
orgánu možno chápať ako psychické násilie spôsobilé ohroziť psychickú integritu osoby a privodiť
opodstatnené obavy z realizácie vyhrážok.

40. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom
zo strany štátu, ktoré by bolo možné považovať za prenasledovanie. K tomu žalobca uviedol, že
podmienky pre udelenie azylu, ako sú definované v § 7 zákona o azyle, hovoria o opodstatnených
obavách z prenasledovania, nie o minulom prenasledovaní ako o podmienke pre udelenie azylu, pričom
skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania,
je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania (§ 19a ods. 2 zákona o azyle).
Dodal, že je pravdou, že okrem psychického násilia zo strany SBU sa nesťažoval na to, že by bol
v minulosti subjektom prenasledovania, ale z jeho výpovede vyplýva, že stretnutia SBU obsahovali
priame hrozby z ďalšieho prenasledovania, t. j. krivé obvinenia a nezákonného stíhania, nezákonného
pozbavenia osobnej slobody a násilného nedobrovoľného návratu na K.. Všetky tieto vyhrážky v
kombinácii, aj samostatne, napĺňajú znaky prenasledovania podľa § 2 písm. d), najmä bod 1. až 4.
zákona o azyle. osobitne je potrebné poznamenať, že priame hrozby prenasledovania podľa § 19a ods.
2 zákona o azyle sú dôležitým znakom opodstatnenosti obáv z prenasledovania.

41. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že tieto obvinenia nemožno chápať ako obvinenia v zmysle
trestného konania, nemožno pre daný argument nájsť žiadnu oporu, nakoľko z vyhrážok bolo zrejmé,
že obvinenia sú z trestných činov (zo vzťahov s ruskými separatistami - vlastizrady, z nezákonného
nakladania s výbušninami, odovzdania výbušnín, atď.), preto nemožno konštatovať, že by nešlo o
obvinenia v zmysle trestného konania. Pokiaľ tieto vyhrážky neboli priamo spojené s formálnym úkonom
v trestnom konaní, napríklad doručením písomného uznesenia o začatí trestného stíhania alebo o
vznesení obvinenia, taktiež nemožno konštatovať, že nešlo o vyhrážky a obvinenia v zmysle trestného
konania, nakoľko išlo o vyhrážky zo strany bezpečnostných zložiek, v ktorých v priamej právomoci
začatie trestného konania pre tieto trestné činy je. Mal za to, že obvinenia zo strany SBU, týkajúce sa
aj jeho bývalého spolubojovníka a priateľa B. K., na ktorého tieto pri stretnutiach boli zamerané, sú
tieto vyhrážky jednoznačne hrozbou trestným stíhaním. Vzhľadom na to, že podľa neho sa skutočnosti,
ktoré B. K. kladú za vinu, ani tie, z ktorých chceli obviniť jeho, nepravdou, ide o hrozbu neprimeraným
trestným stíhaním, ktoré je ako jedna z foriem prenasledovania výslovne pomenované v § 2 písm. d)
bod 4 zákona o azyle.



42. B. K. bol pritom zadržaný, mučený, ako potvrdzuje aj správa ukrajinskej ombudsmanky a nebol mu
umožnený kontakt s právnikom, pričom jeho prípad je doteraz nevyriešený. Poukazoval pritom na zdroje
COI, ktoré potvrdzujú informácie o obvinení a mučení B. K. a podporujú opodstatnenosť jeho obáv. Mal
za to, že špekulatívny je argument žalovaného, že pokiaľ by bol záujmovou osobou polície, respektíve
bezpečnostných zložiek na Ukrajine, je viac ako nepravdepodobné, že by v jeho prípade neboli využité
iné zákonné postupy a metódy, ktoré tieto orgány majú k dispozícii. Tento argument sa neopiera o
objektívne zistenia v prípade, iba o ničím nepodloženú domnienku správneho orgánu a nepreukazuje,
že žalobca záujmovou osobou bezpečnostných orgánov Ukrajiny nebol. Poukazoval na ním tvrdené
skutočnosti v pohovoroch, že až XX.XX.XXXX začal pociťovať psychický nátlak a plne si uvedomil hrozby
zo strany SBU. Udalosti, ktoré zvýšili jeho obavy a motivovali ho k okamžitému rozhodnutiu pre útek z
krajiny pôvodu, sa odohrali počas stretnutia SBU dňa XX.XX.XXXX, keď ho pod nátlakom a vyhrážkami
žiadali, aby prišiel vypovedať do K. a po tom, čo sa dozvedel od zdravotníckeho personálu v nemocnici v
L., že sa príslušníci SBU domáhali jeho prepustenia z liečenia, na druhý deň prevzal prepúšťaciu správu
a z dôvodov zvýšených obáv o svoj život, slobodu a bezpečnosť, sa rozhodol čo najrýchlejšie cestovať
do bezpečia a požiadať o ochranu. Nakoľko sa obával, že by nasledovali ďalšie postupy zo strany SBU,
ktorými by sa vyhrážky realizovali, pričom skutočnosť, či by išlo o využitie zákonných prostriedkov zo
strany SBU alebo nie, nie je pre úvahu o naplnení znakov prenasledovania a o opodstatnenosti obáv
relevantné. Poukazoval na to, že bezpečnostné orgány by mohli v jeho prípade, podobne ako v iných
zdokumentovaných prípadoch nepohodlných osôb, použiť aj nezákonné prostriedky, pričom poukazoval
na správu Amnesty International a Human Rights Watch zverejnenú správu o Ukrajine zo dňa 21.07.2016
s názvom „Vy neexistujete: Svojvoľné zadržiavanie, násilné zmiznutia a mučenia na východe Ukrajiny“,
ktorá uvádza, že ukrajinská vláda a separatisti používajú mučenie a nelegálne zadržiavanie ľudí vo
väzbe, pričom poukazoval na zdroj týkajúci sa informácií o tajných väzniciach v Charkove, o obsahu
správy AIHRDW.

43. Ohľadne skutočnosti, že žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, že sa zaoberal aj vyhrážkami
násilným vrátením na K. a odovzdaním ruskému vedeniu na K. zo strany príslušníkov SBU, pričom
opakovane iba uvádza, že ak by bol žiadateľ o azyl záujmovou osobou polície alebo bezpečnostných
zložiek, je viac ako nepravdepodobné, že by v jeho prípade neboli využité iné zákonné postupy a
metódy, ktoré tieto orgány majú k dispozícii. Z daného pohľadu považoval argumentáciu u žalovaného za
nezrozumiteľnú pre nedostatok dôvodov a nedostatok logickej súvislosti medzi otázkou opodstatnenosti
obáv z násilného vrátenia na K. a využitím iných postupov a metód zo strany bezpečnostných zložiek
SBU. Poukazoval pritom na vyhrážky zo strany B. E., vysokopostaveného politika v ruských radoch na
K., ktorý sa mu v tom čase vyhrážal pomstou a obesením, pričom ani tieto nemôžu byť nerelevantné pre
posúdenie opodstatnenosti jeho obáv zo splnenia hrozieb a teda z prenasledovania, nakoľko súviseli s
jeho právnickou aktivistickou činnosťou a B. E. je v súčasnosti senátorom za K. a predsedom M. W. V.
K.. Žalobca je na K. vnímaný ako proukrajinský politický aktivista a hrozí mu prenasledovanie vo forme
zabitia alebo zmiznutia a nezákonného zadržiavania ruskými úradmi K.. Zdôraznil, že opodstatnenosť
týchto obáv sa ešte zvýšila neštandardným postupom na strane orgánov Ministerstva vnútra SR v rámci
konania o udelenie azylu, ktorými si odbor boja proti terorizmu prostredníctvom policajného pridelenca
PPZ v Moskve preveroval v Ruskej federácii informácie o osobe žalobcu a ktorými zrejme došlo k
sprístupneniu osobných údajov a citlivých informácií o žalobcovi ruským úradom, respektíve ruským
úradom na K..

44. Obáva sa pritom prenasledovania zo strany ukrajinských bezpečnostných orgánov, ktoré ako
centrálne štátne orgány operujú na celom území Ukrajiny, pričom ani jeho návrat na K. nie je možný,
nakoľko tam sa obáva ruských úradov na K., ktoré majú situáciu na celom polostrove pod kontrolou.
Nemôže sa tam vrátiť, nakoľko ako politický aktivista by bol prenasledovaný, čo potvrdzujú aj informácie
o K., z ktorých vyplýva záver, že je veľmi vysoko pravdepodobné, že mu pri návrate na K. hrozí
uväznenie alebo únos, prípadne zabitie zo strany miestnych polovojenských jednotiek alebo nezákonné
stíhanie zo strany štátnych bezpečnostných úradov. Pokiaľ sa týka Ukrajiny, informácie potvrdzujú
opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania SBU. Bol trikrát vypočúvaný SBU ohľadom prípadu
B. K., veliteľa dobrovoľníckeho pluku P. - K., pričom ide o prípad patriota, ktorý bojoval na V. a
ako dobrovoľník založil A. K., s ktorým pôsobil v F., neskôr prešiel pod A. P.. Informácie o krajine
pôvodu potvrdzujú, že tento prípad jestvuje a podľa príslušníkov dobrovoľníckych A. P. P. Y. sú
obvinenia proti K. vymyslené klamstvá, pričom SBU ho žiadala, aby poskytol voči nemu nepravdivé
svedectvo, ktoré by ho usvedčovalo z protiprávnej činnosti, a to pod hrozbou násilného návratu na K.
a odovzdania ruským orgánom, ako aj uväzneným. Skutočnosť, že už bol prenasledovaný alebo utrpel



vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
je dôležitým znakom opodstatnenosti obáv žiadateľa o azyl podľa § 19a ods. 2 zákona o azyle.
Ohľadne daného žalobného bodu uviedol, že vzhľadom na ním uvádzané závery považuje nedostatočné
zdôvodnenie rozhodnutia v otázke posúdenia preukázania opodstatnených obáv z prenasledovania za
nepreskúmateľné, respektíve vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia opodstatnených obáv
z hrozby prenasledovania.

45. II. Nesprávne právne posúdenia existencie príčinnej súvislosti prenasledovania a dôvodov podľa
Dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov.

46. Ohľadne tejto žalobnej námietky uviedol, že podľa správneho orgánu nebola preukázaná
opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov alebo
dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako
to vyplýva z Dohovoru z roku 1951.

47. Mal za to, že presvedčivo vypovedal o svojom politickom presvedčení v proukrajinský národný
aktivizmus, dobrovoľnícka činnosť, účasť v dobrovoľníckom A. K., v XX. A. N.Á.V.Y.T.N. W., N. P. W. Č.,
ktorými kritizoval štátne orgány na Ukrajine, vrátane prezidenta, ako aj úrady na K.. Obvinil ukrajinské
bezpečnostné orgány z toho, že vynucujú nepravdivé a nezákonné svedectvá na to, aby sa zbavovali
nepohodlných ľudí, najmä krymských aktivistov, o čom sa aj verejne aj vyjadroval.

48. Poukazoval pritom na znenie § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, pričom všetky tieto jeho názory
sú verejné známe a teda známe aj štátnym orgánom, nakoľko ich publikoval ako N., W. M. B. D. V. V.
alebo ako T. W. T. V.. Rovnako je štátu známa aj jeho činnosť z dobrovoľníckeho A. K..

49. Na K. pracoval v W. kancelárii, ktorá vystupovala proti korupcii v štátnej správe, ktorej predstavitelia
dnes zastávajú významné postavenie v proruských krymských úradoch (B. E.), bola proti ním kvôli
tomu vedená kampaň a podpálené jeho vozidlo a kancelária W. organizácie. Zároveň bol proti anexii K.
Ruskou federáciou a kvôli svojim proukrajinským názorom musel K. opustiť. Hlásil sa k svojim politickým
názorom, ktoré opakovane publikoval a otvorene o nich verejne rozprával, pričom kritizoval štátne orgány
z nedostatočnej politiky na podporu vnútorne presídlených osôb na Ukrajine.

50. Od konca septembra XXXX sa pridal k tzv. A. K., dobrovoľníckemu bojovému bataliónu, ktorý bol
v máji roku XXXX po tom, čo vláda nariadila rozpustenie dobrovoľných bojovných zložiek rozdelený na
tri časti. Polovica bataliónu spolu so B. K., ktorý dovtedy A. K. velil, sa pridala k pluku P., časť K. C.
si vytvorilo vlastný A. K. a napokon cca 16 osôb pod jeho vedením prešlo do XX. A. N. W.. W. P., kde
prešiel B. K., bol v mnohých ohľadoch trochu radikálny, v mnohých názoroch s K. nesúhlasil a preto
sa ich cesty rozišli. Informácie o A. K., založené v spise, sa týkajú N. E., čo bol dobrovoľnícky pluk,
ktorý tiež používal názov A. K.. Nejde však o pluk, v ktorom pôsobil. Prípad B. K. je vysoko profilovaným
prípadom politického väzňa, ktorý je obvinený na základe vyfabrikovaných informácií, bez existencie
dôkazov, ako vlastizradca, pričom bol jeho spolubojovníkom a priateľom a štátne bezpečnostné orgány
Ukrajiny ho v tejto veci trikrát vypočúvali, pričom od neho žiadali nepravdivé informácie kompromitujúce
K. pod hrozbou väzením, trestným stíhaním, s vyfabrikovaných činov, či núteným návratom na K., preto
mal za to, že v jeho prípade je jednoznačne preukázaný dôvod podľa Dohovoru z roku 1951. Pokiaľ
žalovaný z posledných dostupných informácií uviedol, že A. K. je súčasťou národnej gardy Ukrajiny a plní
úlohy od generálneho štábu, pričom ako ďalší dôvod, pre ktorý by nemala byť jeho obava z tohto dôvodu
opodstatnená uviedol, že od mája XXXX pôsobil v ozbrojených silách Ukrajiny, čo preukázal vojenskou
knižkou. K danému dodal, že jeho obavu je potrebné vyhodnocovať v súvislosti s celkovými okolnosťami
prípadu, najmä s ohľadom na udalosti, ktoré sprevádzali zadržanie a vznesenie obvinenia proti jeho
bývalému veliteľovi A. K. B. K., pričom aj pluk P., kde pôsobil po odchode z A. K. B. K., je súčasťou
národnej gardy Ukrajiny. Samotná skutočnosť, že sa tieto batalióny stali súčasťou národnej gardy, ani
že neskôr bojoval v rámci XX. A. N. W. nerobí jeho obavy neopodstatnenými. Naopak, vzhľadom na
obvinenia, vznesené proti K. a udalosti okolo ostatných spolubojovníkov v batalióne podporujú závery,
že hroziace nebezpečenstvo opodstatnene s príslušnosťou k dobrovoľníckemu bataliónu súvisí. K
informácii, že je poberateľom výsluhového dôchodku ukrajinskej vlády, tak daná informácia bola pravdivá
len do času, kým neodišiel z K., nakoľko od opustenia K. nebol schopný získať trvalý pobyt na inom
mieste Ukrajiny a nebol schopný sa domôcť ani vyplácania akejkoľvek podpory, sociálnych dávok, ani



výsluhového dôchodku. Mal za to, že rozhodnutia a záver o nesplnení podmienok pre udelenie azylu
podľa § 8 zákona o azyle teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v tejto otázke.

51. III. Neposkytnutia doplnkovej ochrany.

52. V tejto časti poukazoval na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, respektíve nedostatok
dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu bolo podľa jeho názoru v tejto otázke nepostačujúce
pre riadne posúdenie veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia totiž správny úrad uvádza, že
zadovážil aktuálne informácie o mieste jeho posledného bydliska, neuvádza však, aké miesto považuje
za miesto jeho posledného bydliska. Uvádza, že pochádza z K., z mesta B., pričom po opustení
K. sa dlhodobo zdržiaval v E. Y., neskôr v K. Y., konkrétne v K. a naposledy v D. Y. M. L.S..
Argumentuje podporne potvrdením o prechodnom pobyte vnútorne presídlenej osoby s ukončením
platnosti potvrdenia XX.XX.XXXX.

53. K tomu uviedol, že jediné miesto trvalého pobytu mal vyznačené v občianskom preukaze, a to
konkrétne v B. N. K., pričom táto skutočnosť mu ako presídlencovi spôsobovala nemalé problémy.
Dlhodobejšie sa zdržiaval len v E. Y., ale ani tam nemal miesto riadneho pobytu. Pobyt v K. a v L.
a dalo by sa povedať aj v T. P. M. Y. a podobne, súviseli len s jeho pobytom v nemocnici na liečení,
nemožno hovoriť o jeho riadnom živote na týchto miestach. Potvrdenie o registrácii presídlenca v L.
je presne takýmto typom registrácie, kde adresa žalobcu je v zdravotníckom zariadení, v ktorom bol
umiestnený na liečení. Žalovaný uviedol, že aj keď v niektorých častiach Ukrajiny je situácia v súvislosti
s konfliktom odohrávajúcim sa na východe Ukrajiny stále komplikovaná, K. P. P. D. Y., kde sa žiadateľ o
azyl zdržiaval, nie sú súčasťou konfliktnej zóny a sú podľa viacerých informácií vo všeobecnosti pokojné.
K tomu zdôraznil, že reálne v K., P. M. L. nežil, iba sa tam liečil, pričom žalovaný mal za to, že situácia v
ostatných častiach Ukrajiny môže byť komplikovaná. Pre žalobcu, ako K., bolo nemožné otvoriť bankový
účet, nedokázal si riadne prenajať byt, nemohol dostávať penziu, ani podporu od štátu, lebo nemal
bankový účet. Podľa nariadenia Národnej banky Ukrajiny č. 609 K. sú považovaní za nerezidentov. Ako
presídlenec si nevedel nájsť prácu, lebo práce je málo aj pre miestnych, navyše je dôchodca, teraz aj J.,
pričom nie je pravdou, že si našiel prácu v zmysle plateného zamestnania. Aj keď si ju našiel, lebo je rád
aktívny a pomáha ľuďom, ale práce na E. Y.E. D. P. V. a pre L. S. M. bola len dobrovoľnícka práca. Ako
monitor mal len predplatené náklady spojené s cestovaním a s ubytovaním v navštívených oblastiach a
jeho jediný príjem, ktorý mal, bolo za písanie článkov. Všetky tieto činnosti by bol žalovaný zistil, keby
sa bol podrobnejšie zaoberal situáciou presídlencov a konkrétne žiadateľa o azyl. Nestalo sa tak, preto
považoval záver o nesplnení podmienok pre udelenie doplnkovej ochrany za nesprávny, postavený na
nedostatočnom zistení skutkového stavu.

54. Záverom k danému bodu uviedol, že žalovaný opiera svoj záver o neposkytnutie doplnkovej ochrany
o ustanovenie § 13c ods. 1 zákona o azyle, ale odôvodnenie rozhodnutia v časti, v ktorej naznačuje,
že sa mal žiadateľ presídliť do K. P. D. Y. naznačuje skôr, že urobil záver podľa § 13c ods. 4 písm. b)
zákona o azyle.

55. IV. Nesprávne právne posúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia

56. V tejto súvislosti poukazoval na znenie § 2 písm. f) zákona o azyle, ako aj § 13a zákona o azyle a
doplnil, že správny orgán uviedol, že v konaní nezistil, že by žiadateľovi o azyl hrozilo uloženie alebo
výkon trestu smrti a že neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by indikovali, že by bol v krajine pôvodu
mučený alebo že by bol vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, či trestu. Preto
vylúčil potrebu poskytnutia doplnkovej ochrany.

57. Zdôraznil, že Migračný úrad nesprávne pomenúva právne podmienky pre poskytnutie doplnkovej
ochrany. Skutočne ide o hrozbu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, ale v súvislosti s § 2 písm. f)
bod 2 zákona o azyle je podmienkou tiež hrozba mučenia alebo neľudského zaobchádzania. Mal za
to, že konania obávané zo strany bezpečnostných orgánov Ukrajiny, ktoré popísal v bode 1 správnej
žaloby, napĺňajú aj obavy z mučenia alebo neľudského zaobchádzania podľa § 2 písm. f) bod 2 zákona
o azyle a vzhľadom na dôvody poukazujúce opodstatnenosť obáv v bode 1 mal za to, že tieto rovnako
opodstatňujú reálnosť obáv z vážneho bezprávia.

58. V. Otázka dôveryhodnosti



59. Pokiaľ sa týka otázky dôveryhodnosti, napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, respektíve pre nedostatok dôvodov, nakoľko právny záver o jeho nedôveryhodnosti,
ktorého výslovné vyjadrenie v odôvodnení vlastne aj chýba, avšak z neho vyplýva, považoval za
nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky dôveryhodnosti žalobcu.

60. Zistenie skutkového stavu bolo v tejto otázke nepostačujúce pre riadne posúdenie veci, pretože
označené rozpory neboli riadne konfrontované so žiadateľom o azyl a nebola mu daná možnosť ich
dodatočne vysvetliť, pričom vynaložil skutočné úsilie aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu
a predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, pričom jeho vyhlásenia sú súvislé, hodnoverné a
konzistentné.

61. Jeho totožnosť je nesporná (predložil občiansky preukaz, cestovný doklad, vojenskú knižku, rodný
list, atď.), jeho tvrdenia ohľadne dôvodov žiadosti o azyl a obáv z návratu do krajiny pôvodu sú
konzistentné. Jeho tvrdenia navyše podporujú aj dostupné informácie týkajúce sa jeho prípadu a dôkazy,
ktoré v konaní predložil. O niektorých nebolo možné produkovať dôkaz (výbuch vozidla z 27.10.2015),
avšak nejde o okolnosti, nakoľko tieto dôkazy neboli pre prípad kľúčové.

62. Z K. odišiel bezodkladne po referende a anexii K. Ruskou federáciou a požiadal o udelenie
azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR bezodkladne po tom, čo sa dozvedel
o okolnostiach nasvedčujúcich bezprostredné ohrozenie a prenasledovanie zo strany ukrajinských
bezpečnostných orgánov. Z celkové obrazu prípadu, z jeho výpovedi, predložených dôkazov a informácií
o krajine pôvodu, záverov psychologičky, možno konštatovať, že bola preukázaná jeho všeobecná
dôveryhodnosť. Uviedol, že z argumentácie žalovaného nie je zrejmé, prečo považoval za podstatné
analyzovať dôveryhodnosť žalobcu, nakoľko to neuvádza ako skutočnosť, ktorá by bola pre posúdenie
prípadu rozhodujúca. Vzhľadom na to, že tieto okolnosti v odôvodnení uvádza, však považoval za
podstatné na nich reagovať, nakoľko tieto úvahy vytvárajú dojem o závere o jeho nedôveryhodnosti,
pričom ale takýto záver priamo v odôvodnení výslovne žalovaným uvedený nie je. Zároveň, keďže v
týchto rozporoch nebolo žiadateľovi o azyl umožnené sa dostatočne vyjadriť a vysvetliť ich, právna
zástupkyňa ich považovala za spôsobilé poškodiť dobré meno klienta a zasiahnuť do jeho práva na
ochranu osobnosti.

63. V prvom rade podotkol, že ide o nepodstatné rozpory, ktoré nemali podstatný vplyv na posúdenie
splnenia, či nesplnenia podmienok pre udelenie medzinárodnej ochrany. Žiadal doplňujúci pohovor na
ich vysvetlenie, aj keď boli z jeho strany splnené, nemohol predpokladať, ktoré skutočnosti žalovaný
vyhodnotí ako rozporné, pokiaľ ich so žiadateľom nekonfrontoval. Autonehoda a okolnosti sa jej týkajúce
prebehli tak, ako ich popísal, aj keď na niektoré okolnosti si nepamätá presne alebo nevie presne,
nakoľko bol v bezvedomí. Odôvodnenie žalovaného vyhodnocuje tzv. rozpory nevyvážene, iba v jeho
neprospech, nie však v jeho prospech, pritom skutočne vynaložil všetko úsilie na zdôvodnenie svojej
žiadosti. K dôkazu, ktorý žalovaný označil za výmenný list pre lekársku, sociálnu a expertnú komisiu
však nejde o výmenný list, ale záver o vyšetrení pred touto komisiou, tretia strana je nevyplnená, lebo
sa to posiela na sociálnu poisťovňu podľa miesta bydliska - potvrdenie o registrácii presídlenca nestačí,
musí mať trvalý pobyt a ten má na K.. Podľa záverov komisie má nárok na sociálnu pomoc, ale už nebolo
toho úradu, ktorý by mu ju priznal.

64. VI. Podstatné porušenie ustanovenia § 49 zákona o azyle, ktoré sa týka konania o udelenie azylu,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

65. V tejto súvislosti poukazoval na znenie § 49 zákona o azyle, pričom z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, ako aj zo spisového dokumentu na strane XXX spisu vyplýva, že správny orgán preveroval
informácie o osobných údajoch a citlivých informáciách s policajným pridelencom v Moskve. Táto
skutočnosť vedie k podozreniu, že zrejme došlo k sprístupneniu informácií podľa § 48 ruským štátnym
orgánom, t. j. orgánom fakticky ovládajúcim K.. Žalobca takéto preverovanie informácií považoval za
neštandardný postup na strane orgánov žalovaného v rámci konania o udelenie azylu a ktorým zrejme
došlo k sprístupneniu jeho osobných údajov a citlivých informácií o ňom ruským úradom, respektíve
ruským úradom na K.. Informácie o odsúdení z rôznych trestných činov na K. označil žalobca za výmysel
a krivé obvinenie, pričom nikdy nebol trestne stíhaný, ani odsúdený, ako uviedol v pohovore pred
správnym orgánom, pričom na danom trvá a tým, že ho žalovaný nekonfrontoval, ho závažne v tejto



veci poškodil. Teda rozhodnutie, ktorému predchádzalo konanie, ktorým sa podstatne porušila povinnosť
podľa § 49 zákona o azyle rovnako nemožno považovať za zákonné.

66. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.01.2017 (č.l. 47-48 spisu) okrem skutočností,
ktoré sú zachytené v napadnutom rozhodnutí  uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne
v celom rozsahu a vydané v súlade so zákonom.

67. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.02.2017 (č.l. 52-53 spisu) uviedol,
že žalovaný v tomto svojom vyjadrení nereaguje na žalobné námietky uvedené v správnej žalobe,
na ktoré opätovne poukázal. Zároveň doplnil, že podľa § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku
pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
Poukazoval na správy o krajine pôvodu žalobcu, ohľadne ktorej smerujú výzvy nielen zo strany OSN s
poukazom na humanitárnu krízu, ako aj na to, že situácia na východe Ukrajiny je napätá a civilisti na
oboch stranách konfliktu sa stali terčom vážneho bezprávia. Takisto poukazoval na správy UNHCR o
pozastavení vyplácania sociálnych dávok a penzií pre vnútorne presídlené osoby.

68. K bodu VI. žaloby a namietaného postupu zo strany žalovaného v rozpore s § 49 ZoA uviedol, že v
tejto súvislosti podali podnet na preskúmanie zákonnosti a oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich
spáchaniu trestného činu na Generálnu prokuratúru SR.

69. Žalovaný vo svojom vyjadrení k „vyjadreniu zástupkyne žalobcu“ zo dňa 28.02.2017 (č.l. 69-71 spisu)
sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom v zmysle záverov a skutočností vyplývajúcich z napadnutého
rozhodnutia. Doplnil ohľadne vyhrážok, že žalobca počas celého svojho pobytu na území Ukrajiny (mimo
K.) sa neskrýval, nesnažil sa utajiť miesto svojho pobytu, pravidelne uverejňoval články o svojej činnosti
a verejne vyjadroval svoje názory, pričom dokonca po tom, čo požiadal o azyl, nemal potrebu utajiť
svoje konanie. Počas svojho pobytu v D. C. M. S. (pred uskutočnením vstupného pohovoru) poskytol
rozhovor pre bieloruské Z., ktoré je až do dnešného dňa voľne prístupné verejnosti na internetovej
stránke, ktorý uviedol, pričom medzi článkami, ktoré žalobca počas vstupného pohovoru doložil ako
dôkazy do konania, sa nachádzajú aj časti tohto rozhovoru. Takisto poukazoval na to, že právna
zástupkyňa žalobcu namiesto 14.10.2016 doručila svoje stanovisko migračnému úradu až 26.10.2016,
t.j. po vydaní napadnutého rozhodnutia, a to emailom, ktorý neobsahoval rovnaký rozsah príloh ako
neskôr (28.10.2016) poštou doručená listová forma. Ohľadne dodatočných informácií uviedol, že podľa
jeho názoru nemajú zásadný vplyv na zmenu jeho rozhodnutia vo veci žalobcu. Záverom navrhol
správnu žalobu zamietnuť.

70. Žalobca na nariadenom pojednávaní dňa 01.03.2017 vo svojej výpovedi uviedol, že z K. odišiel
XX.XX.XXXX, dva roky bojoval za Ukrajinu a nemal tam trvalý pobyt. Za účasť v ozbrojených zložkách
dostával plat až do zranenia mozgu dňa XX.XX.XXXX. Mal zato, že žalovaný vôbec nezobral do úvahy
tú skutočnosť, že nezamýšľal opustiť územie Ukrajiny až do dňa XX.XX.XXXX, kedy sa na územie
SR rozhodol prísť, nakoľko to bola najbližšia hranica. Keď sa rozhodol prísť na územie Slovenska,
zdala sa mu činnosť bezpečnostných zložiek Ukrajiny ako činnosť, ktorá priamo ohrozuje jeho život.
Takisto žalovaný vôbec nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré uvádzal ohľadne svojho veliteľa A. K. pána
K., nedostatočne vyhodnotil skutočnosti týkajúce sa tohto bataliónu, ako aj prenasledovanie zo strany
špeciálnych služieb Ukrajiny. Nevzal do úvahu ani tú skutočnosť, že v ruskej časti K. sú prenasledovaní tí
občania Ukrajiny, ktorí bojovali za Ukrajinu. Za lživú a absurdnú považoval odpoveď od zástupcu polície
v Moskve, v ktorej sa uvádza, že bol policajným podplukovníkom a bol trikrát súdne trestaný, nakoľko
na území Ukrajiny nebol ani trestne stíhaný, ani odsúdený za nejaký trestný čin.

71. Na pojednávaní konanom dňa 01.03.2017 zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch uvedených v
správnej žalobe a tieto rozvinula, pričom poukázala na ich ďalší postup ohľadne namietaného porušenia
§ 49 ZoA zo strany žalovaného.

72. Mala zato, že posúdenie prenasledovania z dôvodov podľa Dohovoru bolo zo strany žalovaného
nedostatočné, nakoľko vyhodnotenie psychického nátlaku, ako bolo pomenované žalobcom aj v
predmetných pohovoroch a aj ako ho nazval týmto pojmom žalovaný vo svojom odôvodnení rozhodnutia,
je jedným z foriem psychického násilia, ktoré sú aj špecifickou formou prenasledovania tak, ako
ich definuje zákon o azyle. Rozhodnutie Migračného úradu sa opiera aj o nesprávne hmotnoprávne
kritérium, pokiaľ sa týka splnenia podmienok pre udelenie azylu, ktorými nie je minulé prenasledovanie,



žalobca má nemá preukázať minulé prenasledovanie, ale opodstatnenosť obáv z prenasledovania.
Priame hrozby zo strany bezpečnostných orgánov, ktoré žalobca pomenoval v pohovoroch, považovala
práve za znak opodstatnenosti prenasledovania.

73. Ďalší okruh dôvodov sa týka doplnkovej ochrany a nedostatočného posúdenia práve tejto otázky
súvisí práve s tým, že v prípade žalobcu ide o osobu, ktorá musela odísť v dôsledku okupácie K. územia
zo strany Ruskej federácie. Následne žil síce na území Ukrajiny, ale nie ako ustálil žalovaný, že vedel
mať v rôznych mestách Ukrajiny trvalý pobyt, nakoľko najčastejšie išlo práve o liečenie sa vo vojenských
nemocniciach.

74. Ako presídlenec v rámci Ukrajiny nemal prístup k riadnemu zamestnaniu, ani k sociálnym dávkam,
nakoľko pokiaľ nemal trvalé bydlisko na území Ukrajiny, nikde nemohol požívať, ani získavať tie sociálne
dávky, benefity, ktoré presídlencom patria, ani si nemohol nájsť riadne zamestnanie. Väčšinu aktivít,
ktoré pomenúval aj vo vstupnom pohovore boli aktivity, ktoré boli dobrovoľnícke. Žalovaný nezisťoval,
či za to dostával plat, pričom žalobca je veľmi aktívny človek. Nerád sedí bez činnosti a rád sa zaoberá
právami, pretože bol v minulosti W., W.M. P. Y. Ľ. W. a zaujímajú ho aj práva presídlencov na Ukrajine.

75. Rovnako dôležitá je otázka súvisiaca s jeho dôveryhodnosťou a posledný dôvod, ktorý súvisí s
podstatným porušením zákona o azyle, nakoľko súvisí so sprístupnením osobných údajov, citlivých a
dôverných údajov o žiadateľovi o azyl. Domnievala sa, že možno mohlo dôjsť k porušeniu zákona v tomto
zmysle alebo mohlo dôjsť dokonca k naplneniu nejakej skutkovej podstaty trestného činu. Nevedela
presne ako vznikla predmetná písomnosť, ktorá bola založená v spise žalovaného a v ktorej je žalobca
označený za osobu, ktorá bola trestne stíhaná a v minulosti aj odsúdená za závažný trestný čin. Okrem
toho sú tam samozrejme aj pravdivé skutočnosti, ale najmä skutočnosti, ktoré v žiadnom prípade nemali
byť sprístupnené ruským štátnym orgánom. S týmto dokumentom súvisí práve otázka dôveryhodnosti,
ktorá bola celkom podstatne posudzovaná v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, aj keď v odôvodnení
chýba celkový záver a chýba vôbec pomenovanie toho, že by to bola nejaká skutočnosť, ktorá bola
významná pre rozhodnutie vo veci samej a teda pre posúdenie nesplnenia podmienok pre udelenie
azylu. Mala za to, že skutočnosti, ktoré sú tam uvedené, mohli byť doplňujúcim pohovorom, teda
nezrovnalosti a rozpory, odstránené a takisto nemuseli byť takto obšírne uvádzané, nakoľko v nich
dochádza k naznačeniu nedôveryhodnosti žiadateľa o azyl, aj keď záver o celkovej nedôveryhodnosti
v tom rozhodnutí chýba, ale z neho implicitne vyplýva.

76. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 01.03.2017 uviedol, že z dôkazov, ktoré do konania
predložil má preukázané, že žalobca plne a bez akýchkoľvek problémov po odchode z K. užíval
ochranu svojej krajiny pôvodu ako vnútorne presídlená osoba. Psychologický nátlak, podľa vlastných
tvrdení, začal pociťovať 4 dni pred jeho odchodom na územie Slovenskej republiky. Vzhľadom na
uvedené nepovažuje žalovaný za preukázané, že by bola pomoc zo strany štátny orgánov v tomto
prípade neefektívna. Správny orgán je toho názoru, že samotné návštevy bezpečnostnej služby Ukrajiny
nespôsobili žalobcovi vážne porušenie ľudských práv alebo slobôd. Rovnako čo sa týka vyhrážok SBU,
nepovažuje za preukázanú priamu súvislosť s prípadom B. K.. Žalobca sa so svojimi aktivitami nikdy
netajil, dokonca ani po tom, ako požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Ešte pred
vstupným pohovorom poskytol niekoľko informácií o svojej osobe, ako aj presné údaje o mieste kde sa
nachádza v rozhovore s bieloruským rádiom, pričom tento článok je do dnešného dňa verejne dostupný
na ich webovej stránke. Mal zato, že žalobca nesplnil podmienky tak na udelenie azylu, ako ani na
poskytnutie doplnkovej ochrany a žiadal, aby súd zamietol správnu žalobu vo veci.

77. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,  alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

78. Ustanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi
azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta
mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.



79. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

80. Ustanovenie § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia
rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková
ochrana.

81. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce
vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca
podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

82. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
1. štát,
2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho
územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú
schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

83. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

84. K námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe súd právne uzatvára:

V prejednávanej veci súd dokazovanie nedoplnil, avšak oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu žalovaného ČAS: MU-PO-99/2016-Ž.

85. Podstatným faktom pre posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu je to, že ako dôvod svojej
žiadosti o azyl udával prenasledovanie bezpečnostnou službou Ukrajiny. Dané malo súvisieť s jeho
pôsobením v A. K., to že bol spolubojovníkom osoby prenasledovanej zo strany štátnych zložiek Ukrajiny,
ako aj s uverejňovaním článkov, v ktorých vyjadroval svoje kritické názory na dianie v Ukrajine. Na
podporu svojich tvrdení predložil značné množstvo dokumentov zahŕňajúcich tak osobné doklady, ako
aj lekárske záznamy, či rôzne články hovoriace najmä o činnostiach, ktorým sa v posledných rokoch
venoval.

86. V prvom rade súd poukazuje na definíciu pojmu prenasledovanie zmysle § 2 písm. d) zákona o
azyle. Pokiaľ určitú formu fyzického alebo psychického násilia (vrátane sexuálneho) chceme podriadiť
pod definíciu prenasledovania podľa citovaného zákonného ustanovenia musí ísť o také konanie, ktoré
spôsobuje vážne porušovanie základných ľudských práv alebo ísť o taký súbeh rôznych opatrení, ktoré
postihujú jednotlivca podobným spôsobom.

87. Žalobca sám potvrdil, naposledy aj v správnej žalobe, že je pravdou, že okrem psychického násilia
zo strany SBU (bezpečnostnej služby Ukrajiny) sa nesťažoval na to, že by bol v minulosti subjektom
prenasledovania.



88. Z konania teda jednoznačne vyplynulo, najmä z jeho výpovedí, že v krajine pôvodu pred jej
opustením nečelil žiadnym problémom ani zo strany štátnych, ani neštátnych pôvodcov, ktoré by bolo
možné subsumovať pod pojem prenasledovania.

89. Žalobca ani netvrdil, že je prenasledovaný z dôvodu rasy, národnosti alebo náboženstva, resp.
príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Jeho obavy z prenasledovaní zo strany bezpečnostnej služby
Ukrajiny možno zahrnúť pod zastávanie určitých politických názorov, avšak ani v danom prípade
nemožno ním tvrdené skutočnosti subsumovať pod pojem prenasledovanie. Navyše z jeho výpovedí
vyplýva, že nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu v krajine pôvodu. Slobodne prejavoval
svoje názory, bez možných obáv, či následkov,  ktoré sa prejavili aj v kritike štátnych orgánov Ukrajiny.

90. Zo skutočností, ktoré uvádzal v priebehu konania nič nenasvedčuje tomu, že v krajine pôvodu
bolo voči jeho osobe podniknuté akékoľvek konanie, ktoré by sa prejavilo v postihovaní ho kvôli jeho
pohlaviu, v trestaní za odmietnutie vojenskej služby alebo aby bol inak neprimerane alebo diskriminačne
trestne stíhaný, v odmietnutí súdnej ochrany, ktorá by k takémuto trestaniu viedla. Rovnako neudával
žiadne diskriminačné zákonné, správne, policajné, resp. súdne opatrenia voči jeho osobe. Takisto voči
jeho osobe nebolo použité fyzické, sexuálne, ale ani psychické násilie. Z daného rovnako jednoznačne
vyplýva, že žalobca nečelil žiadnej forme prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.

91. Opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine
tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o
azyle, nebola preukázaná.

92. V prípade žalobcu, z vykonaného dokazovania nijakým spôsobom, najmä ani vzhľadom na ním
tvrdenú dejovú líniu (ak by aj bola akceptovaná absolútne bez výhrad) nevyplýva, že by zo strany
bezpečnostnej služby Ukrajiny (z čoho vyvodzoval obavu z prenasledovania) vyplývalo nejaké porušenie
jeho základných ľudských práv. Teda v zmysle daného nemožno hovoriť o prenasledovaní v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia. Takisto v jeho prípade absentuje súbeh rôznych opatrení (nakoľko
tri pohovory s bezpečnostnou službou Ukrajiny za takéto nemožno považovať), pričom v jeho prípade
žiadne opatrenia zo strany bezpečnostných zložiek Ukrajiny ani neboli prijaté, čo vyplýva z jeho
vyjadrení, aby mohla byť aj z tohto pohľadu naplnená definícia prenasledovania.

93. Preto súd aj vzhľadom na uvedené má zato, že v jeho prípade nebola naplnená definícia
prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.

94. Žalobca však udával, že prenasledovanie jeho osoby spočívalo v psychologickom nátlaku zo strany
bezpečnostných zložiek Ukrajiny, ktorý začal pociťovať až od XX.XX.XXXX a preto dňa XX.XX.XXXX
opustil územie Ukrajiny.

95. Pre posúdenie daného súd, rovnako ako správny orgán, poukazuje na definíciu utečenca v zmysle
Konvencie a zákona o azyle, ktorá v sebe zahŕňa subjektívne, ako aj objektívne prvky. Subjektívne
prvky sa týkajú strachu jednotlivca z ujmy v prípade návratu do krajiny jeho pôvodu. Objektívne
sa týkajú  odôvodnenosti strachu žiadateľa, čo znamená, že existuje opodstatnená možnosť, že pri
návrate by došlo k hroziacej ujme. Odôvodnený strach z prenasledovania sa však musí týkať jednej
alebo viacerých príčin uvedených v Konvencii, ktoré sú rovnako uvedené aj v §8 zákone o azyle, t.
j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny, politického názoru, alebo uplatňovania politických
práv. Okrem subjektívneho prvku jeho strachu z prenasledovania, teda obavy pred  bezpečnostnou
službou Ukrajiny, absentuje v jeho prípade objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle
Konvencie a zákona o azyle. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia azylu najpodstatnejší. Preto
možno jednoznačne skonštatovať, že tieto jeho obavy samy o sebe ako také nevychádzajú z dôvodov
uvedených v Konvencii a ani v zákone o azyle.

96. Žalobca objektívne nemal pred opustením krajiny svojho pôvodu žiadne problémy takého charakteru,
ktoré by vychádzali z dôvodov uvedených v Konvencii a v zákone o azyle a preto nespĺňa podmienky
pre udelenie azylu.



97. Psychický nátlak, ktorý uvádzal a ktorý vnímal ako prenasledovanie zo strany bezpečnostnej
služby, nenapĺňa znaky prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Bez akýchkoľvek pochybností
nemožno považovať za prenasledovanie návštevy príslušníkov bezpečnostnej služby za účelom
získavania informácií, pričom kontakt s nimi prebiehal tak, že oni za ním prišli, kládli mu otázky, on
ich zodpovedal ako uznal za vhodné a títo následne odišli. Na doplnenie časového rámca udalostí
a pociťovania psychologického nátlaku je rovnako potrebné uviesť, že v čase jeho pociťovania od
XX.XX.XXXX do odchodu z krajiny pôvodu XX.XX.XXXX žalobcu bezpečnostná služba kontaktovala
dvakrát (XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX). Takýto psychologický nátlak, ako uvádzal žalobca, jednoznačne
nemožno ani považovať za prenasledovanie z dôvodov uvedených v zákone o azyle, ani v Konvencii
z roku 1951.

98. Takisto uviedol, že ho bezpečnostné zložky Ukrajiny obvinili zo vzťahu so separatistami, ako aj z toho,
že si kúpil potvrdenie o J., že odovzdal výbušninu ľuďom údajne zodpovedným za strhnutie elektrického
vedenia na K., pričom tieto obvinenia nemožno chápať za obvinenia v zmysle trestného konania majúce
právne následky.

99. Ak by aj bol vystavený trestnému stíhaniu na základe týchto skutočností (doposiaľ nič tomu
nenasvedčuje), žeby v jeho prípade nemal na Ukrajine zaručené právo na spravodlivý súdny proces,
nestranný a nezaujatý súd, že mu nebude poskytnuté právo na obhajobu a podobne. Dané navyše
potvrdzuje aj to, že nikdy nebol oficiálnymi orgánmi v tejto súvislosti predvolaný, predvedený, či vôbec
obvinený a rovnako ani obmedzený na osobnej slobode.

100. Žalobca uvádzal skutočnosti, z ktorých vyvodzoval dôvody na poskytnutie medzinárodnej ochrany
v zmysle Konvencie z 1951 roku, teda o svojom politickom presvedčení v proukrajinský národný
aktivizmus, dobrovoľnícku činnosť, účasť v dobrovoľníckom A. K., v XX. A. N. W., N. P. W. Č.,
ktorými kritizoval štátne orgány na Ukrajine, vrátane prezidenta, ako aj úrady na K., pričom obvinil
ukrajinské bezpečnostné orgány z toho, že vynucujú nepravdivé a nezákonné svedectvá, kritizoval
štátne orgány z nedostatočnej politiky na podporu vnútorne presídlených osôb na Ukrajiny, avšak z
daného všetkého nepochybne vyplýva, že v čase prezentovania sa danými názormi nepociťoval žiadnu
obavu z prenasledovania a tieto svedčia o akceptovaní slobody prejavu zo strany štátnych orgánov
Ukrajiny, a to nielen v čase ich prezentovania, ale aj následne (a aj v čase jeho odchodu z krajiny pôvodu),
keďže vzhľadom na túto jeho činnosť nevyvíjali voči nemu žiadne kroky, ktoré by smerovali k porušeniu
jeho základných ľudských práv. Pokiaľ sa s ním stretli členovia bezpečnostnej služby Ukrajiny a z čoho
vyvodzoval žalobca svoje obavy, išlo o to, aby krivo svedčil voči svojmu bývalému spolubojovníkovi
a vzhľadom na tieto jeho aktivity neboli voči jeho osobe podniknuté žiadne kroky zo strany štátnych
orgánov Ukrajiny, z ktorých by mohol vyvodzovať nejaké porušenie jeho základných ľudských práv, resp.
obavu z ich porušenia a teda nenaplňujú znaky prenasledovania a ani vážneho bezprávia, ktoré by mu
hrozilo v prípade návratu do krajiny pôvodu vzhľadom na túto jeho činnosť.

101. Pokiaľ sa  týka vyhrážok, ktorými sa správny orgán zaoberal (či už vyhrážky pomstou a obesením
zo strany B. E., ako aj odvlečenie späť na K.) súd konštatuje, že záver správneho orgánu ohľadne týchto
ním uvádzaných vyhrážok takisto nenapĺňa znaky prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Žalobca
mal možnosť obrátiť sa na kompetentné štátne orgány o pomoc, čo však neurobil, a teda nemožno ani
vyvodiť, že vzhľadom na tieto vyhrážky by mu nebola poskytnutá adekvátne možná ochrana. Navyše,
ako sám uviedol, jeho rodina sa v súčasnosti zdržiava na K. v časti kontrolovanej ruskými orgánmi a
nemá žiadne problémy so žalobcom udávanou jeho politickou aktivitou.

102. Pokiaľ sa týka otázky dôveryhodnosti žalobcu, súd má zato, že správny orgán správne vyhodnotil
určité sporné momenty vyplývajúce z tvrdení žalobcu.

103. Tento uviedol, že dňa XX.XX.XXXX v obci Š. M. F. Y. šoféroval auto, ktoré vybuchlo, následkom
čoho mal ochrnutú celú prvú stranu tela a bol uznaný za vojenského invalida, pričom v doplňujúcom
pohovore uviedol, že sa tak malo stať dňa XX.XX.XXXX a nie XX.XX.XXXX, kedy vybuchlo auto v meste
V. a v noci z XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX bol hospitalizovaný v nemocnici v Y. a keďže bol 3 dni v
bezvedomí nevedel presne uviesť, čo sa počas tejto doby dialo.

104. Avšak jeho tvrdeniu, že v súvislosti s výbuchom auta bol ochrnutý na pravú polovicu tela odporujú
dôkazy, ktoré sám predložil a ktoré svedčia o tom, že v nemocnici v Y. bol hospitalizovaný až po tom,



ako ho tam presunuli z nemocnice v E., kde bol prijatý dňa XX.XX.XXXX po tom, ako XX.XX.XXXX M.
Y. Y. T. pocítil točenie hlavy, ochabnutie horných a dolných končatín a narušenie rečovej funkcie. Aj keď
predložil do konania fotografie vybuchnutého auta, tie nijako nepreukazujú, že ide práve o to vozidlo.
Navyše je zrejmé, že žalobca sa v predmetnom čase nemohol nachádzať ani v obci Š.,  ani v meste V.,
kde tvrdil, že k výbuchu došlo, ale preukázateľne, ako to vyplýva z originálnych lekárskych záznamov,
bol v tom čase spolu so svojím vojenským útvarom v okolí obce T..

105. Takisto aj k ním uvádzanému zdravotnému stavu, teda k ochrnutie pravej strany tela ako následku
výbuchu auta je nutné konštatovať, že žalobca  sám predložil správnemu orgánu lekárske záznamy,
z ktorých vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX M. Y. Y. T. pocítil točenie hlavy, ochabnutie horných a dolných
končatín a narušenie rečovej funkcie a bol dňa XX.XX.XXXX dovezený do nemocnice v E. a následne do
M. K. R. E. M. Y., kde mu zistili narušenie krvného obehu mozgu, pričom z prepúšťacej správy krajskej
nemocnice M. M. M. L. vyplýva, že diagnóza pacienta F. L. je stav po ischemickej mozgovej príhode a
nie je jeho zdravotný stav následkom zranení utrpených pri výbuchu vozidla.

106. Pokiaľ sa týka namietanej otázky dôveryhodnosti zo strany žalobcu súd zdôrazňuje, že správny
orgán nevyhodnotil neposkytnutie medzinárodnej ochrany žalobcovi z tohto pohľadu. Dané uviedol len
na dokreslenie obrazu žalobcu a nie ako podstatný faktor na neudelenie azylu žalobcovi. Žalovaný len
konštatoval, že vo svetle iných zistených faktov sa javí diskutabilná aj dôveryhodnosť žalobcu.

107. K osobe žalobcu je potrebné dodať, že v administratívnom spise žalobcu sa ohľadne neho
nachádzajú informácie, z ktorých vyplýva, že bol záujmovou osobou milície na K. a to preto, že v roku
XXXX bol odsúdený na 6 rokov odňatia slobody za trestný čin znásilnenia, v roku XXXX bol riešený za
priestupok - ľahké výtržníctvo a v roku XXXX pre podvody s nehnuteľnosťami, pričom tieto skutočnosti
žalobca správnemu orgánu zamlčal, a neuviedol pravdivo, že voči nemu nie je a nikdy nebolo vedené
trestné konanie.

108. Aj keď ohľadne skutočností, ktoré sa týkajú dôveryhodnosti žalobcu, nebol vykonaný dodatočný
pohovor s ním, čo žalobca namietal. Súd opätovne konštatuje, že dané (otázka  dôveryhodnosti)  nemalo
rozhodný vplyv na prijaté závery žalovaného. Preto táto námietka  nie je dôvodná z pohľadu výsledku
k akému dospel žalovaný na základe iných skutočností.

109. Správny orgán s náležitou pozornosť rovnako vyhodnotil aj tú skutočnosť, že v prípade žalobcu nie
sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe
vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) zákona o azyle.

110. Vážnym bezprávím sa rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské,
alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu.

111. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v časti IV. správnej žaloby, a to nezohľadnenie reálneho vážneho
bezprávia zo strany žalovaného súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,
že žalobcovi pri právnom hodnotení pojmu vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f) nehrozí uloženie trestu
smrti, ani jeho výkon, dané zo žiadnej skutočnosti tvrdenej žalobcom ani nevyplýva a nemožno to vyvodiť
ani z dejovej línie tvrdenej ním. Pokiaľ žalobca namietal, že v jeho prípade je dané vážne bezprávie
vzhľadom na bod 2 § 2 písm. f), ktorým sú obavy z mučenia alebo neľudského zaobchádzania, tak aj
keď v prípade jeho spolubojovníka možno akceptovať určitú formu neľudského zaobchádzania, z ničoho
nevyplýva, že v prípade posúdenia žalobcu na individuálnom princípe vyplýva, že aj voči nemu bude
použitá takáto forma mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo ponižujúceho zaobchádzania
alebo trestu. Ak by si dané súd osvojil, potom možno tvrdiť, že dané hrozí v prípade ktoréhokoľvek
spolubojovníka jeho bývalého veliteľa B. K., avšak takisto by išlo iba o všeobecné tvrdenia, ktoré by v
jeho prípade nevyplývali z jeho prípadu, nakoľko zo žiadneho správania bezpečnostných zložiek Ukrajiny
voči jeho osobe dané nevyplýva, najmä s poukazom na tvrdenia, ktoré o týchto zložkách a kontakte
s nimi uvádza. Akceptovanie daného by potom navodzovalo fakt, že bez ohľadu na osobu žalobcu je
takéto správanie sa bezpečnostných zložiek Ukrajiny ako také voči každej osobe na Ukrajine a nielen
voči občanom Ukrajiny, čo však nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu.



112. Žalobca opustil K. dňa XX.XX.XXXX, okrem aktivít vo vojenskej oblasti sa venoval aj rôznym
aktivitám v rámci zamestnania, ako aj dobrovoľníckej činnosti, ktoré podrobne rozviedol žalovaný v
napadnutom rozhodnutí, pričom pri nich neprišiel do žiadneho konfliktu so štátnymi orgánmi, čo takisto
vyvracia jeho tvrdenia o možnom prenasledovaní a obave z návratu do vlasti. Ani z tohto pohľadu nič
nenasvedčuje tomu, žeby jeho obava z návratu do krajiny pôvodu bola opodstatnená.

113. Do konania žalobca predložil rôzne oficiálne dokumenty - vojenskú knižku, potvrdenie o účasti v
XX. A. N. W., preukaz utečenca resp. evidenčná karta prisťahovania na migračné stredisko v meste
E. vydaná dňa XX.XX.XXXX za účelom dočasného pobytu na území E. K., Ukrajina, potvrdenie o
prechodnom pobyte, resp. potvrdenie o zaradení do evidencie vnútorne presídlenej osoby vydané dňa
XX.XX.XXXX, kde sa uvádza  faktický pobyt osoby na L.. R.. C. X.XX, L., L., B. F. L. W. XX.XX.XXXX,
ako aj cestovný pas. Je teda zrejmé, že až do opustenia krajiny pôvodu prichádzal do kontaktu s rôznymi
štátnymi inštitúciami a orgánmi, voči ktorým si úspešne uplatňoval svoje občianske práva.

114. Rovnako neboli zistené také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že v krajine pôvodu mu hrozí
uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. Takisto neudáva žiadne skutočnosti, ktoré by indikovali, že bol
v krajine pôvodu mučený alebo že by bol vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu,
či trestu.

115. Vzhľadom už aj na vyššie uvedené skutočnosti ohľadne skutočností, z dôvodu ktorých mu nebol
udelený azyl možno vyhodnotiť, že v jeho prípade pri posúdení jeho žiadosti na individuálnom princípe
žalobca nečelí vystaveniu reálnej hrozbe vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu.
Súdu nie sú známe prekážky, pre ktoré by sa tento, aj keď na východe Ukrajiny pretrváva vnútroštátny
ozbrojený konflikt, nemohol usídliť v inej časti Ukrajiny, pričom mal vystavený preukaz utečenca
(resp. evidenčná karta prisťahovania na migračné stredisko v meste E. M. F. XX.XX.XXXX za účelom
dočasného pobytu na území E. K., Ukrajina) ako aj potvrdenie o prechodnom pobyte, resp. potvrdenie
o zaradení do evidencie vnútorne presídlenej osoby vydané dňa XX.XX.XXXX, kde sa uvádza  faktický
pobyt osoby na L.. R.. C. X.XX, L., Ukrajina, s dátumom ukončenia potvrdenia XX.XX.XXXX.

116. Ohľadne správy Amnesty International a Human Rights Watch zo dňa 21.07.2016, ktorá sa
týkala poukazovania na pomery na východe Ukrajiny, kde sú diametrálne iné pomery vzhľadom na
separatistické hnutie a boje v tejto časti krajiny pôvodu žalobcu, súd poukazuje nato, že táto sa netýkala
iných častí územia Ukrajiny, teda, že v iných častiach Ukrajiny okrem východnej sa dané praktiky rovnako
aplikujú.

117. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa podrobnejšie nezaoberal situáciou presídlencov a
konkrétne žalobcu, z čoho vyvodzoval jeho neudelenie doplnkovej ochrany za nesprávny, súd má za
to, že pokiaľ aj v prípade presídlencov existujú určité faktické a právne nedostatky zo strany štátnych
orgánov Ukrajiny, respektíve ich nedostatočné zákonné začlenenie, nemožno dané považovať za dôvod
pre poskytnutie doplnkovej ochrany, nakoľko daného sa títo presídlenci majú možnosť domáhať v rámci
vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zlepšenie ich legislatívneho postavenia). Navyše zo žiadnych
dokumentov nevyplýva, žeby voči presídlencom z K. boli vo všeobecnosti k tejto skupine zaznamenané
nejaké formy porušovania ich základných ľudských práv a slobôd zo strany štátnych orgánov Ukrajiny,
pričom dané ani žalobca netvrdil.

118. Skúmanie podmienok vážneho bezprávia nie je naplnené ani v zmysle § 2 písm. f) bod 3 ZoA
aj keď v súvislosti s konfliktom odohrávajúcim sa vo východnej časti krajiny pôvodu je stále situácia
komplikovaná, K. P. D. Y., kde sa žalobca zdržiaval, nie sú súčasťou konfliktnej zóny a sú podľa
viacerých zdrojov vo všeobecnosti pokojné. Bezpečnostná situácia je tam primerane stabilná a na civilné
obyvateľstvo má nepriamy dopad. Z dostupných zdrojov vyplýva, že tieto oblasti sa stávajú cieľom
vnútorné presídlených osôb odchádzajúcich z východných častí z krajiny, ktoré v nich hľadajú útočisko.
Žalobca je touto osobou, pričom využil inštitút vnútorného presídlenia, bez problémov si vybavil všetky
potrebné doklady (napr. potvrdenie o prechodnom pobyte), našiel si prácu a viedol tam život. Je teda
preukázané, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nebude vážne a individuálne ohrozený jeho
život alebo nedotknuteľnosť osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho konfliktu.

119. Správny orgán ohľadne možného subsumovania dôvodov uvádzaných žalobcom zadovážil
do administratívneho spisu množstvo listinných dôkazov, ktoré možno až nadbytočným spôsobom



preukazujú to, že v prípade žalobcu nie sú dané podmienky nielen pre udelenie azylu v zmysle zákona
o azyle, ale ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Rovnako listiny predložené jeho zástupkyňou
podaním zo dňa 26.10.2016 (aj keď po lehote stanovej správnym orgánom v rámci rešpektovania
princípu úzkej spolupráce a súčinnosti) nevyplývajú také skutočnosti, z pohľadu ktorých by mohol byť
tento záver správneho orgánu zmenený, nakoľko v danom prípade žalobcu súd zobral do úvahy najmä
ním tvrdené skutočnosti, na základe ktorých opieral svoju žiadosť o udelenie azylu, či už v priebehu
konania administratívneho, ako aj súdneho, z ktorých jednoznačne vyplýva záver, ku ktorému dospel
aj správny orgán.

120. Pokiaľ sa týka námietky v bode VI., že dopytom na pridelenca v Moskve bola zo strany žalovaného
porušená povinnosť v zmysle § 49 zákona o azyle, čo malo vplyv na zákonnosť samotného procesu,
súd k danej skutočnosti uvádza, že zo žiadnej prílohy, ani listiny, nachádzajúcej sa v administratívnom
spise týkajúceho sa žalobcu nevyplýva, že by týmto postupom zo strany žalovaného došlo k porušeniu
niektorých povinností zo strany žalovaného, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť postupu žalovaného,
pričom navyše takto získané informácie sa týkali už namietanej otázky dôveryhodnosti žalobcu, čo v
konečnom dôsledku nemalo vplyv na posúdenie žalobcovej žiadosti o udelenie azylu.

121. Záverom možno konštatovať, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie
azylu podľa § 8 zákona o azyle, nakoľko žalobca objektívne nečelil v krajine svojho pôvodu žiadnej
forme prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona
o azyle, ako aj Konvencie z roku 1951.

122. Takisto nič nenasvedčuje tomu, žeby jeho obava z návratu do krajiny pôvodu bola opodstatnená,
nakoľko neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, žeby v prípade žalobcovho návratu do krajiny pôvodu
bol tento vystavený reálnej hrozbe vážne bezprávia tak, ako ju definuje zákon o azyle.

123. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 30.11.2016  podľa § 219
Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
nie je dôvodná.

124. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal



jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.