{"guid": "1db7a5fb-7916-48c0-b52e-16515af572a7:a978cedd-63d2-4ff7-91d6-90cd103b5e7a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8813203729.1", "spisova_znacka": "2Co/289/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/289/2015 z 24. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. mája 2016, sp. zn. 2Co/289/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8813203729.1", "identifikacne_cislo": "8813203729", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2016-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a978cedd-63d2-4ff7-91d6-90cd103b5e7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8813203729.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8813203729.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8813203729.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/289/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203729
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813203729.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Politických
vězňů 1272/21, Nové Město - Praha 1, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava
proti žalovanej R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 273,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 2.12.2014 č. k. 4C/492/2013-94 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne, v tejto časti rozsudok zrušuje
a konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že 6.3.2009 uzatvorila žalovaná ako dlžník so spoločnosťou
Y., s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere v písomnej forme, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru.
Túto zmluvu o úvere vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Preto považoval právny vzťah medzi
účastníkmi tejto zmluvy za vzťah spotrebiteľský a na tento aplikoval ustanovenie spotrebiteľského
práva. Zistil, že istina z poskytnutého úveru bola 200,- eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu
273,- eur, teda zmenková suma predstavuje až 136,50 % z istiny úveru. S poukazom na to súd
prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil, že spotrebiteľské právo v čase
uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ktorého úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zb.. Rovnako sa
pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny
a príslušenstva. Dohoda uzavretá v čl. 17 všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje vystaviť
povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy, pričom túto zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie
o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa a toto
súd musel vyhodnotiť ako neprijateľné a tým neplatné v zmysle § 54 ods. 5 OZ. Veriteľ ako dodávateľ
finančnej služby oproti neznalému spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá
používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca ako nadobúdateľ
zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel  počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v



nekalej podmienke a jej použití súd ochranu poskytnúť nemôže. Žalobu ako nedôvodnú tak zamietol a
o trovách konania účastníkov rozhodol podľa  § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca,  ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo
vyhovené, zároveň si uplatnil náhradu vzniknutých trov konania. Uvádza, že zo strany súdu došlo jeho
konaním k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia (ES) č. 861/2007. Žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú
odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd prvého stupňa preto bol povinný postupovať
podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Rozhodnutie je preto prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie
možnosti konať pred súdom. Žalobca má za to, že súd nemohol nariadiť pojednávanie. Na rozhodnutie
o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky nariadenia. V podmienkach Slovenskej republiky
rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd žiadne rozhodnutie o nariadení
pojednávaní nevydal a nedoručil ho stranám podľa  § 45 a nasl. O.s.p.. Bolo tak porušené ust. §
167 a nasledujúcich O.s.p., čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky a ovplyvnilo meritórne
rozhodnutiu súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie o veci. Súd porušil poučovaciu
povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť
v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Účastníci dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. V tejto súvislosti poukázal na § 120
O.s.p.. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom, dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej
sumy a príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnym námietok nebolo,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. S predpokladom
vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky ako listinného cenného
papiera, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe čl. 5
ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila, musia byť takéto námietky
odmietnuté, a  to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Žalovaná
sa obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojim konaním
prakticky uznala. Prvostupňový súd pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných
skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOPTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorili
zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacou zmenkou a že zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Takéto
skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Účastníci sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto
neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na údajne
týchto neskutočnostiach založil svoje rozhodnutie, je konanie a rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má
za následok jeho nesprávnosť. Vytýka súdu, že pri odôvodnení vychádzal len zo zaužitej praxe súdu
v iných obdobných veciach, čím došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý súdny proces.
Zdôrazňuje, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke uvedených v zákone č. 191/1950 nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však
vec posudzoval akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak
môže urobiť súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia
o vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, keďže nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez
návrhu. Nikto v konaní  netvrdil, že žalovanej strane bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v
súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a nikto túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Napriek tomu,
z tejto skutočnosti súd vychádzal. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Žalovaná vo svojej odpovedi uplatnený nárok uznala.
Súd prvého stupňa preto mal postupovať v zmysle § 153a ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie súdu je extrémne
prekvapivé, keďže žalovaná strana uznala uplatnený nárok a zároveň boli splnení všetky podmienky pre
vydanie rozsudku na základe uznania, nebolo možné legitímne a rozumne očakávať, že súd uplatnený
nárok v celom rozsahu zamietne. Nesúhlasí tiež s názorom ohľadom rozsahu dohodnutého zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne a poukázal na viaceré rozhodnutia súdov vydané v obdobných právnych
veciach.



Žalovaná sa k odvolaniu  nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

V priebehu odvolacieho konania žalobca písomným podaním z 21.12.2015 vzal späť sčasti žalobný
návrh. Žalobca vzal späť návrh na začatie konanie, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne, v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca ďalej uplatňuje
v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Žalovaná nevyjadrila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

Vzhľadom na takto realizovaný dispozičný úkon zo strany žalobcu odvolací súd podľa § 208 O.s.p.
rozhodol o pripustení spaťvzatia časti návrhu na začatie konania o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil.

Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.
V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu
sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia upravuje
zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s
cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva
a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež
použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné
dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné
dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom
členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis platný na území Slovenska v ustanovení §
120 upravuje dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať
aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V
danom prípade  žalobcom predložená  zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie
súd prvého stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

V zmluve o úvere zo dňa 6.3.2009 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského
registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní je pritom známe,
že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na základe iného ako
živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným
identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu
vo vykonanom dokazovaní.



Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z.z.. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie  obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybnosti všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanej
za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tejto účastníčky. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s
uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.
si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere bol teda bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.

Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa.  Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je



zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa.

Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny
predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému
zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom
predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.  Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalovanej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa  treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto
cenného papiera, si žalovaná bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršila svoje zmluvné postavenie. Potreba
vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre žalovanú priamo vyplývala
zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého  zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu §
54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka.

Nie je právne významná námietka, podľa ktorej sa vo veci nevydalo žiadne rozhodnutie o nariadení
pojednávania a ani sa takéto rozhodnutie nedoručovalo stranám. Čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 priamo zakotvuje oprávnenie súdu alebo tribunálu nariadiť ústne
pojednávanie nielen vtedy, ak o to žiada niektorá zo strán, ale aj vtedy, ak to považuje za potrebné. Akým
spôsobom dochádza k nariadeniu pojednávania  a aké sú jeho náležitosti, v tomto nariadení uvedené
nie je. Na nariadenie pojednávania sa preto musí v súlade s čl. 19 Nariadenia č. 861/2007 aplikovať
procesné právo Slovenskej republiky podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V danej veci
bolo pojednávanie súdom prvého stupňa nariadené na deň 8.4.2014 o 8.30 hod. a na toto pojednávanie
boli predvolaní účastníci konania a právny zástupca žalobcu. Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo
dňa 8.4.2014 súd prvého stupňa vykonal pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý sa na
toto pojednávanie nedostavil. Pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu zasielania výzvy spoločnosti



Y., s.r.o., so sídlom v P.. Ďalšie pojednávanie bolo vykonané dňa 2.12.2014, na tomto pojednávaní sa
opäť právny zástupca žalobcu nezúčastnil a o veci súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom.

Ust. § 115 O.s.p., ukladá súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá
účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. V predvolaní na pojednávanie, ako aj v
upovedomení o zmene termínu pojednávania bol obsiahnutý aj údaj o nariadení pojednávania na
konkrétny termín. Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, aby nariadenie pojednávania muselo
mať formu samostatného rozhodnutia. Nariadenie pojednávania predstavuje rozhodnutie, ktoré sa týka
vedenia, konania, a preto nemusí v súlade s § 169 ods. 2 O.s.p. obsahovať odôvodnenie. Proti takémuto
rozhodnutiu, ktorým sa upravuje vedenie konania odvolanie nie je prípustné, čo vyplýva z  §202 ods.
3 písm. a/ O.s.p.. Aj za predpokladu, ak by písomnosť obsahujúca nariadenie pojednávania nebola
označená ako uznesenie, išlo by síce o vadu, avšak nie takú, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Občiansky súdny poriadok v ust. § 212 ods. 3 O.s.p. ukladá odvolaciemu súdu
povinnosť prihliadať len na vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Správnym nie je ani tvrdenie o povinnosti súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom na základe uznania
nároku podľa  § 153a ods. 1 O.s.p.. Tento druh rozsudku je založený na hmotnoprávnom úkone
plniacom funkciu zabezpečenia záväzku (§ 558 Občianskeho zákonníka). Uskutočnenie tohto úkonu
počas konania umožňuje súdu redukovať činnosť, pokiaľ jej predmetom je vecná opodstatnenosť
žaloby na preskúmanie platnosti úkonu z hľadiska hmotného práva a v prípade kladného záveru na
jeho základe spor meritórne rozhodnúť. Dojednanie o zmenke nerešpektujúce právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa predstavuje neplatný právny úkon, a preto nie je ani možné platne uznať záväzok
vyplývajúci z takéhoto absolútne neplatného úkonu. Účelom  § 558 OZ ako zabezpečovacieho inštitútu
je uznanie záväzku vzniknutého na základe platného úkonu a nie uznanie neexistujúceho záväzku
opierajúceho sa o úkon neplatný. Navyše, v súčasnosti je účinný § 5b zákona č. 250/2007 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie nemá prechodné
ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. Ak právny predchodca žalobcu pri zabezpečení svojho nároku zo spotrebiteľského úveru
prostredníctvom zmenky konal v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, na uznanie
takéhoto nároku sa prihliadať nemohlo.

So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v prevyšujúcej časti ako vecne
správny potvrdil (§ 219 O.s.p.).

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa  § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Vzhľadom na výsledok konania o veci žalobca nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto
štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/492/2013", "guid": "cc33528b-a7db-4751-a741-eea4662bada3:2bfdb4a8-543f-499f-98a2-62bf04ed85bd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}